Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/91/2024 Identifikačné číslo spisu: 3120202646 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Valentová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 420písm.

1. c)CSP 10. Žalovaná 1/ vyvodzovala prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
2. c)CSP, tvrdiac, že žalobcovia nemali spôsobilosť samostatne konať pred súdom a neboli zastúpení zákonným zástupcom. Dovolateľka poukazovala na ust. § 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z., z ktorého vyplýva obligatórne zákonné zastúpenie vlastníkov bytov správcom bytového domu v konaniach pre súdom, pričom žalobcovia nekonali zastúpení správcom (bod 3.1.). 11. Podľa § 420 písm.
3. c)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. 12. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska, teda že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z obsahového hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli na základe jeho odvolacej argumentácie meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania. 12.1. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom dovolateľ uvedenú námietku resp. otázku vypočutia svedka Feketeho zakladajúcu prípustnosť a dôvodnosť dovolania neuplatnil v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu. 12.2. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“. Dovolací súd tak nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd“, resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi prvoinštančným odvolacím a dovolacím konaním). 13. Žalovaná 1/ (jej advokát) teda mala možnosť namietať označenú vadu prvoinštančného konania a rozhodovania v rámci podaného odvolania, ale keď tak neurobila, hoci tak urobiť mohla a mala, nemohla sa namietaná vada stať predmetom dovolacieho prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu (princíp subsidiarity). 14. Z uvedených dôvodov nemožno považovať dovolanie žalovanej 1/ za prípustné podľa § 420 písm.
4. c)CSP.

§ 420písm.

1. f)CSP 15. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť ňou podaného dovolania (
2. aj)z § 420 písm.
3. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 15.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní došlo k ňou tvrdeným vadám zmätočnosti. 16. Žalovaná 1/ v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm.
5. f)CSP namietala vadu konania spočívajúcu v nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobcov, čoho následkom je porušenie práva na spravodlivý proces, ak žalobe založenej na omyle v otázke aktívnej vecnej legitimácie, bolo vyhovené (bod 3.1.). 17. Dovolateľka túto námietku riadne a včas neuplatnila v odvolacom konaní, hoci tak urobiť mohla a mala. Aj vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu platí princíp subsidiarity mimoriadneho opravného prostriedku, na ktorý bolo poukázané už pri posúdení dovolania podľa § 420 písm.
6. c)CSP (pozri bod 12.). Dovolací súd nie je oprávnený nahrádzať činnosť odvolacieho súdu a po prvý raz preskúmavať námietky, ktoré neboli predmetom odvolacieho konania. Na základe uvedeného nie je naplnený zákonný predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
7. f)CSP.

§ 421ods.

1 písm.

1. b)CSP 18. Podľa § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 18.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 18.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľkou napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. 18.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 19. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). 20. K spôsobu, ktorým žalovaná v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania (bod 3.2.), najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm.
5. b)CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017). 21. Nesprávne právne posúdenie v zmysle § 421 ods. 1 písm.
6. b)CSP žalovaná 1/ namietala pri výklade ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného do 31. októbra 2018, ktorú konajúce súdy vyriešili tak, že na vyčlenenie časti spoločných častí a zariadenia domu a príslušenstva z režimu spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je potrebné, aby došlo ku konsenzu (dohode) aspoň dvoch odlišných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a teda je vylúčené, aby o takom usporiadaní rozhodol jediný vlastník všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V tomto smere atakovala právne posúdenie obsiahnuté v bode 13.19. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku. Žalovaná 1/ si je vedomá zmeny znenia § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., avšak obchodný zámer bol vykonaný v čase, kedy právna úprava umožňovala, aby spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu neboli predmetom spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa dovolateľky právna otázka má byť riešená tak, že znenie právnej normy nevylučuje možnosť jednostranného rozhodnutia vlastníka všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, že časť spoločných častí a spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva nebudú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ale predmetom výlučného vlastníckeho práva. Potom na základe určenia, že kotolňa bude samostatným nebytovým priestorom č. 2, tento na základe zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 22. 10. 2018 platne nadobudla žalovaná 1/, ktorej svedčí vlastnícke právo k nebytovému priestoru č. 2. 22. Takto dovolateľkou zadefinovaná právna otázka by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm.
7. b)CSP iba vtedy, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, a pre ktorý bolo potvrdené vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania, a to najmä z hľadiska, či v prípade žalovanou 1/ nastolenou právnou otázkou, ide o takú otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 23. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu však vyplýva, že tieto súdy svoje právne závery nezaložili výlučne na výklade ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., ani na riešení otázky, či na vyčlenenie spoločných častí alebo spoločných zariadení domu z režimu spoluvlastníctva je potrebný konsenzus viacerých vlastníkov, resp. či je takýto postup vylúčený jednostranným rozhodnutím jediného vlastníka. Uvedená otázka nepredstavovala nosný dôvod ich rozhodnutí. Rozhodujúcim právnym základom napadnutých rozhodnutí bol záver, že kotolňa vrátane technologického zariadenia na výrobu tepla, zariadení na prípravu teplej úžitkovej vody a rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody predstavuje spoločné zariadenie domu v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Súd prvej inštancie aj odvolací súd vychádzali z toho, že uvedené právne postavenie vzniká priamo zo zákona okamihom inštalácie technologického zariadenia do bytového domu, a to bez potreby akéhokoľvek právneho úkonu zo strany stavebníka alebo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastnícky režim spoločných zariadení domu je kogentne upravený v § 2 ods. 2 citovaného zákona ako podielové spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom zákon nepripúšťa, aby bol tento režim zmenený jednostranným prejavom vôle stavebníka alebo zmluvnou úpravou. Odvolací súd výslovne zdôraznil, že technologické zariadenie kotolne sa stáva spoločným zariadením domu už samotnou jeho inštaláciou, a že od tohto okamihu nemožno hovoriť o jeho vlastníctve osobou, ktorá ho do domu nainštalovala, ani o možnosti jeho prevodu do výlučného vlastníctva iného subjektu. Akákoľvek zmluvná úprava, ktorá by tento zákonný režim obchádzala alebo popierala, je pre rozpor so zákonom neplatná. Popri uvedenom založili súdy nižších stupňov svoje rozhodnutia aj na ďalšom, samostatnom a od výkladu § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. nezávislom dôvode. Týmto dôvodom bol záver, že sporný priestor nemohol byť nebytovým priestorom v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona, keďže v kolaudačnom rozhodnutí stavebného úradu bol určený ako kotolňa, teda ako spoločné zariadenie domu. Neexistovalo žiadne rozhodnutie príslušného stavebného úradu, ktorým by došlo k zmene účelu tohto priestoru a k jeho určeniu ako nebytového priestoru. Z hľadiska práva tak tento priestor ako samostatný nebytový priestor nikdy nevznikol a nemohol byť samostatným predmetom právnych vzťahov ani platných dispozičných právnych úkonov. 23.1. Za tohto stavu dovolací súd dospel k záveru, že právna otázka formulovaná dovolateľkou, týkajúca sa výkladu § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a možnosti jednostranného vyčlenenia spoločných častí alebo spoločných zariadení domu jediným vlastníkom, nebola právnou otázkou, na ktorej by bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu založené. Aj v prípade, ak by bolo možné uvažovať o výklade tohto ustanovenia v intenciách tvrdených dovolateľkou, takýto výklad by nemal žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže rozhodujúce právne závery súdov vychádzali z kogentnej úpravy § 2 ods. 2 a § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. a z absencie právne relevantného vzniku nebytového priestoru. 23.2. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolanie žalovanej 1/ je založené na právnej otázke, ktorá nemala rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej. Inak povedané nejde o právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, od ktorej záviselo napadnuté rozhodnutie. 24. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP. 25. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovanej 1/ v časti, v ktorej namietala vady zmätočnosti podľa § 420 písm.
8. c)a
9. f)CSP ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm.
10. c)CSP a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm.
11. b)CSP dovolanie odmietol podľa § 447 písm.
12. f)CSP ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. 26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.