žalobcu žalovaný pri výkone svojej funkcie nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže nevyužil dostupné opatrenia na odvrátenie úpadku spoločnosti. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške neuhradených pohľadávok. Žalobca si žalobou uplatnil nárok proti žalovanému pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, tvrdiac, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o bola reálne v úpadku už oveľa skôr ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom škodu mali predstavovať neuhradené faktúry vo výške 48 633,10 eur. 3. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 25.6.2018 žalobu zamietol, odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom konštatoval, že úpadok Spoločnosti nastal oveľa skôr ako 30 dní pred dňom 3.6.2011. Odvolací súd mal za preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného ako konateľa Spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas s tým, že v danom prípade žalobca ako veriteľ uplatňujúci si nárok na náhradu škody
4 ZKR musí vo veci znášať dôkazné bremeno v širšom rozsahu. Musí preukázať ním tvrdené, konkurzom neuspokojené, pohľadávky, a v nadväznosti na to vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť vzniknutej škody relevantným spôsobom. Určil, že úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa vznikom škody v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, a jej výškou, v závislosti od návrhov strán doplniť dokazovanie s tým, že v prípade ustálenia vzniku nároku na náhradu škody v konkrétnej výške bude potrebné zaoberať sa dátumom, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 4. Súd prvej inštancie následne v novom rozhodnutí zhrnul, že odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení ustálil zo záverov znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania, ako aj zo svedeckej výpovede, že úpadok Spoločnosti nastal dávno pred dátumom 3.6.2011 (kedy bol podaný návrh na príslušný súd na vyhlásenie konkurzu). Žalovaný ako jediný konateľ musel mať v rozhodnom období vedomosť o úpadku spoločnosti skôr než 30 dní pred dátumom reálneho podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a nepodaním návrhu včas mu vznikla zodpovednosť v zmysle § 11 ZKR. Súd prvej inštancie sa
pokynu odvolacieho súdu zaoberal vznikom škody a jej výškou. Z vykonaných dôkazov, najmä z faktúr doložených žalobcom a opatrených pečiatkou potvrdzujúcou prevzatie tovaru hlavným lekárnikom Spoločnosti, mal za preukázanú výšku uplatnenej škody, pričom uvedené pohľadávky boli zároveň predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, ktorý mal tieto za preukázané a žalobe žalobcu vyhovel.
4 ZKR voči žalovanému ako konateľovi Spoločnosti, pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Zhrnul právnu úpravu a jej zmeny týkajúce sa porušenia povinnosti zodpovednej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Uviedol, že ustanovenia o náhrade škody
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ja „OBZ“) sa môžu použiť, len ak ide o porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z Obchodného zákonníka. Konštatoval, že ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR účinné do 31.11.2011 predstavuje samostatnú skutkovú podstatu náhrady škody, ktorá vzniká veriteľovi v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Nejde o škodu, ktorá by vznikala samotnej spoločnosti, neaplikuje sa teda ustanovenie § 135a OBZ, upravujúce zodpovednosť konateľa za škodu, ktorú spôsobil samotnej spoločnosti. 8. Ďalej uviedol, že
ZKR účinného do 31.12.2012 bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa, keď sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Porušením tejto povinnosti vzniká veriteľovi právo na náhradu škody, ktorú zákon predpokladá vo výške neuspokojených pohľadávok po zastavení konkurzného konania. Žalobca musí preukázať porušenie povinnosti podať návrh včas, ako aj existenciu úpadku a moment, kedy sa o ňom zodpovedná osoba dozvedela alebo mohla dozvedieť. Zodpovedná osoba sa môže zodpovednosti zbaviť (liberovať), ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou, alebo že aj pri včasnom podaní návrhu by uspokojenie veriteľov bolo rovnaké, resp. menšie. Konanie s odbornou starostlivosťou sa posudzuje výlučne vo vzťahu k možnému zisteniu úpadku spoločnosti dlžníka a s tým spojenej povinnosti podať návrh na konkurz včas. Odvolací súd mal za to, že ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR nie je možné chápať ako ustanovenie, na základe ktorého by prechádzala zodpovednosť za neuspokojené pohľadávky na zodpovednú osobu. Teda v prípade porušenia povinnosti neprechádza na zodpovednú osobu povinnosť plniť neuspokojené pohľadávky veriteľov, ale vzniká jej, v prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, povinnosť uhradiť škodu veriteľovi vo výške, ktorú zákon prezumuje, ako výšku neuspokojených pohľadávok. Zodpovednosť za škodu prichádza do úvahy, ak bolo konkurzné konanie zastavené alebo zrušené pre nedostatok majetku. Novela účinná od 1.1.2018 (§ 11a ZKR) zaviedla domnienku, že návrh nebol podaný včas, ak konkurz nebol vyhlásený pre nedostatok majetku, pričom táto domnienka v predchádzajúcej úprave absentuje. 9. Odvolací súd konštatoval, že pri úprave účinnej do 31.12.2011 bolo potrebné preukázať samotný úpadok, ktorý v danom prípade mohol mať dve formy, buď platobnú neschopnosť, alebo predlženie. Na preukázanie nároku na náhradu škody bolo potrebné, aby žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, existenciu úpadku dlžníka a okamih, kedy sa o úpadku povinná osoba dozvedela, prípadne mohla dozvedieť pri zachovaní odbornej starostlivosti. Povinná osoba mala možnosť zbaviť sa zodpovednosti preukázaním, že pri plnení uvedenej povinnosti postupovala s odbornou starostlivosťou v zmysle § 11 ods. 4 ZKR.
odvolacieho súdu bol žalobca povinný preukázať aj výšku škody (výšku neuspokojených pohľadávok veriteľov po zrušení alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku), ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením uvedenej povinnosti. Pre naplnenie ust. § 11 ods. 4 ZKR je teda nevyhnutné nielen preukázať, že dlžník sa dostal do úpadku, a že povinnosť povinnej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu vznikla skôr ako tak povinná osoba urobila, ale aj určenie momentu porušenia povinnosti, ktoré má zásadný význam nielen pre posúdenie zodpovednosti povinnej osoby, ale aj pre určenie výšky škody, ako aj pre možnosť povinnej osoby preukázať, že škoda v predpokladanej výške nevznikla, resp. bola v inej výške, prípadne že povinná osoba konala s odbornou starostlivosťou. 10. Žalobca v konaní pôvodne stotožnil okamih úpadku Spoločnosti a s tým súvisiace porušenie povinnosti žalovaného s dátumom 3.9.2009. Tento záver odôvodnil existenciou viacerých neuhradených faktúr - dvoch vystavených spoločnosťou MED-ART, spol. s r.o. a dvoch vystavených ním samotným.
žalobcu tak bola Spoločnosť v úpadku najneskôr 3.9.2009, pričom povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu mala vzniknúť najneskôr 3.10.2009. Následne žalobca v podaní z 22.5.2015 svoje tvrdenie zmenil a okamih porušenia povinnosti žalovaného určil na 31.12.2008, túto zmenu odôvodnil ďalšími neuhradenými faktúrami, vystavenými žalobcom a splatnými k 1.10.2008, a taktiež faktúrami spoločnosti MED-ART spol. s r. o. splatnými k 2.10.2008 a k 3.10.2008. Odvolací súd mal za to, že predmetné pohľadávky po splatnosti, na ktoré žalobca poukazoval, mohli byť, keďže išlo o pluralitu splatných pohľadávok a pluralitu veriteľov, za splnenie zákonných predpokladov uvedených v ZKR a vyhláške MS SR č. 643/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, účinnej do 31.12.2011 (ďalej len „Vyhláška“), dostatočným predpokladom pre konštatovanie platobnej neschopnosti dlžníka. Uvedené predpisy však pre určenie platobnej neschopnosti vyžadovali nielen súbeh plurality splatných pohľadávok a plurality veriteľov, ale aj preukázanie, že tieto pohľadávky nie sú kryté finančným majetkom dlžníka, ktorými sú aktíva uvedené v § 1 ods. 1 písm.
neho vyplývať úpadok Spoločnosti, avšak po doručení predmetných dôkazov neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré mali byť predmetnými dôkazmi preukázané.
4 ZKR musí vo veci znášať dôkazné bremeno v širšom rozsahu, čo zakladá potrebu pre úspešnosť žaloby preukázať ním tvrdené konkurzom neuspokojené pohľadávky a v nadväznosti na to teda vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť vzniknutej škody. Žalobca do konania po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie predložil kópie faktúr a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorým mal byť nárok vyplývajúci z predmetných faktúr žalobcovi priznaný, avšak žalovaný tento rozporoval. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota nie je zrejmý právny dôvod priznanej sumy, takže nie je preukázané, že sa jedná o totožný predmet konania. Odvolací súd dodal, že na preukázanie existencie nezaplatených pohľadávok, a teda výšky škody by postačovalo aj samotné rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, z ktorého by vyplývala dôvodnosť pohľadávok, ktoré vznikli žalobcovi voči dlžníkovi pred zastavením konkurzného konania, pokiaľ by žalovaný nepreukázal ich úhradu v čase zastavenia konkurzného konania. 15. S námietkou žalovaného, že nie je povinný dokazovať úpadok spoločnosti v konaní o náhradu škody
4 ZKR sa odvolací súd stotožnil, poukazujúc na to, že z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplynul opačný názor. K námietke, že odvolací súd v kasačnom rozhodnutí vyslovil prezumpciu nekonania konateľa s odbornou starostlivosťou uviedol, že súd prvej inštancie v rozhodnutí skonštatoval, že žalovaný ako jediný konateľ musel mať v rozhodnom čase vedomosť o úpadku. Odvolací súd mal za to, že liberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu spočíva v preukázaní konania s odbornou starostlivosťou, vo vzťahu k možnosti včas sa dozvedieť o úpadku dlžníka, a teda o vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nie všeobecne k povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou.
4 ZKR postačuje postavenie veriteľa ako také. 18. Záverom odvolací súd uviedol, že žalovaný doručil odvolaciemu súdu doplnenie odvolania, ktorým doplnil odvolacie námietky o skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III. Konštatoval, že dôkazné prostriedky boli odvolaciemu súdu predložené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom išlo neprípustné novoty v odvolacom konaní
19. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil
1 písm.
ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP mal dovolateľ za to, že rozhodnutie vo veci záležalo od otázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Túto otázku dovolateľ vymedzil v znení: „Je žalobca na úspešné uplatnenie žaloby na náhradu škody voči konateľovi obchodnej spoločnosti v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“) platného v roku 2008 povinný preukazovať, že peňažné záväzky spoločnosti dlžníka 30 dní po lehote splatnosti neboli konkrétny deň stanovený ako deň úpadku dlžníka kryté jeho finančným majetkom?“ 21. Dovolateľ mal za to, že na úspešné uplatnenie žaloby na náhradu škody
4 ZKR nie je potrebné preukazovať finančný majetok dlžníka a odvolací súd pochybil, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal aký bol finančný majetok Spoločnosti dňa 3.10.2008 (deň stanovený ako deň úpadku).
názoru dovolateľa na úspešné uplatnenie žaloby na náhradu škody
4 ZKR platného v roku 2008 nebolo potrebné preukázať, že peňažné záväzky Spoločnosti 30 dní po lehote splatnosti neboli ku dňu 3.11.2008 kryté jej finančným majetkom. Tvrdí, že požadovanie preukazovania finančného majetku dlžníka pri žalobe na náhradu škody
4 ZKR je v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou a s konceptom racionálneho zákonodarcu.
4 ZKR nezakotvila povinnosť žalobcovi preukazovať finančný majetok Spoločnosti. Definícia platobnej neschopnosti v zmysle vyhlášky č. 643/2005 Z. z. iba dala žalovanému možnosť preukázať, že Spoločnosť v skutočnosti dňa 3.11.2008 (aj napriek tomu, že mala záväzky voči 2 veriteľom po lehote splatnosti) nebola v úpadku.
1 písm.
CSP,
ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 27. Dôvod prípustnosti dovolania
1 písm.
2 ZKR, platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. 35.
3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo
osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. 36. Dovolací súd tu poukazuje na vývoj právnej úpravy § 11 ZKR, ktorá prešla viacerými zmenami. V komentároch môžeme nájsť sumár tohto vývoja,
ktorého: „Opakovane novelizované ustanovenie § 11 upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovednosť za nepodanie tohto návrhu, podmienky aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a zodpovednosť za podanie neoprávneného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú veriteľom porušením povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu bola zo zákona vypustená a potom opakovane zavedená od 1.1.2018 do § 11a“. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár 4. vydanie: Praha: C. H. Beck, 2021, s. 56 a nasl.). 37.
2 ZKR, dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. 38.
3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol veriteľmi týchto pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie. 39.
4 ZKR, ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku. 40. Zodpovednosť
4 ZKR má osobitný účel spočívajúci v ochrane veriteľov v situáciách, keď štatutárny orgán dlžníka nekoná s odbornou starostlivosťou a oneskorene podá návrh na vyhlásenie konkurzu, čím sa objektívne znižuje miera uspokojenia veriteľských pohľadávok. Zákon súčasne ustanovuje zákonnú domnienku výšky škody, ktorou je suma neuspokojených pohľadávok po zastavení alebo zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak nie je preukázaná iná výška škody. Naproti tomu ustanovenia § 135 a nasl. Obchodného zákonníka upravujú všeobecnú zodpovednosť členov štatutárnych orgánov voči spoločnosti, ktorej sú orgánmi, za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie, kedy ide o vnútorný právny vzťah medzi spoločnosťou a jej orgánmi, v ktorom je poškodeným subjektom samotná spoločnosť, pričom predmetom ochrany je jej majetok a riadne vedenie jej záležitostí. Ustanovenia Obchodného zákonníka (najmä § 135a, popri § 131 a § 135) riešia všeobecne zodpovednosť členov štatutárnych orgánov voči spoločnosti za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone funkcie, kým § 11 ods. 4 ZKR smeruje k ochrane práv a majetkových záujmov veriteľov. Z uvedeného vyplýva, že oba právne inštitúty sledujú odlišné ochranné ciele a majú odlišný okruh oprávnených subjektov (veritelia na jednej strane, spoločnosť na strane druhej). 41. Dovolací súd zdôrazňuje, že zodpovednosť formulovaná v § 11 ods. 4 ZKR má vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
Obchodného zákonníka osobitný charakter, a preto sa všeobecná úprava použije len subsidiárne. Zo systematiky právneho poriadku tak možno uzavrieť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje samostatný právny základ zodpovednosti štatutárnych orgánov voči veriteľom, ktorý má prednosť pred všeobecnou obchodnoprávnou úpravou vnútorného vzťahu medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom. 42. Pre posúdenie úspešnosti žaloby veriteľa na náhradu škody voči konateľovi
4 ZKR v režime účinnom k 13.10.2008 (ustálený moment začiatku úpadku) je kľúčové, že zodpovednosť konateľa je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a táto povinnosť vzniká až vtedy, keď je dlžník v úpadku (pre platobnú neschopnosť). Žalobca (veriteľ) musí v spore uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno najmenej v tej časti, aby bolo možné spoľahlivo určiť: (
2 ZKR je platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok). A vykonávacia vyhláška účinná pre rozhodné obdobie túto „neschopnosť plniť“ precizuje tak, že za platobne neschopného sa považuje aj ten, koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, pričom finančný majetok je vymedzený v § 1 ods. 1 písm.
4 ZKR. Najvyšší súd však zdôraznil, že pre správne posúdenie veci má osobitný význam vyhláška MS SR č. 643/2005 Z. z., ktorá pre účely určenia platobnej neschopnosti spresňuje rozhodujúce kritériá - najmä potrebu posúdiť, či záväzky po splatnosti sú alebo nie sú kryté finančným majetkom dlžníka. Len samotné preukázanie plurality veriteľov a existencie pohľadávok po splatnosti ešte nepostačuje, ak nie je súčasne skutkovo a dôkazne podložené, že k rozhodnému dňu nekryli tieto záväzky finančné aktíva v intenciách Vyhlášky. Najvyšší súd v danej veci výslovne uvádza, že dôkazné bremeno o vzniku škody v dôsledku včasného nepodania návrhu na konkurz je na veriteľovi a ak oprávnenosť pohľadávky nebola zistená postupom
ZKR (napr. preto, že konkurz nebol vyhlásený), veriteľ musí oprávnenosť svojej pohľadávky preukázať iným spôsobom, a aj v tomto smere nesie dôkazné bremeno. 47. V nadväznosti na § 11 ods. 2 ZKR sa tak v sporovom konaní premieta štandardná dôslednosť povinnosti uniesť dôkazné bremeno - veriteľ musí preukázať nielen existenciu pohľadávok po splatnosti, ale aj samotný úpadok v zákonnom a vykonávacím predpisom spresnenom význame, vrátane toho, že k rozhodnému dňu záväzky po splatnosti neboli kryté finančným majetkom dlžníka. 48.
49. Dovolací súd vzhľadom na prípustnosť dovolania v časti dôvodov v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP týkajúcich sa položenej právnej otázky, uskutočnil vo veci meritórny prieskum. Z právnych záverov dovolacieho súdu vyššie formulovaných k zodpovedaniu právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie sporu, vyplýva, že odvolací súd napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne, ak potvrdil zamietnutie žaloby, správne uzavrel, že žalobca mal povinnosť ako preukázať okamihu úpadku dlžníka, tak aj to, že v rozhodnom čase neboli jeho záväzky kryté finančným majetkom
1 písm.
1 písm.
ustanovenia § 447 písm. f) CSP. Keďže v časti bolo dovolanie prípustné, avšak nie dôvodné, dovolací súd vo výrokovej vete dovolanie ako celok zamietol. 52. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.