Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1XEObd/2/2026 Identifikačné číslo spisu: 8806200796 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8806200796.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej H. U., rodenej P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom U. XXX/X, W. S. N., o vymoženie 276,84 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/105/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoE/1/2013-50 z 21. februára 2013, takto rozhodol: I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e . II. Oprávnenej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Vranou nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením č. k. 7Er/105/2006-27 z 11. júla 2012 exekúciu ako neprípustnú zastavil (I. výrok) a súčasne rozhodol, že o trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie (II. výrok). 2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“), napadnutým uznesením č. k. 9CoE/1/2013-50 z 21. februára 2013 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. 3. Oprávnený (ďalej aj „dovolateľ“) proti uzneseniu odvolacieho súdu (prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu - Fridrich Paľko, s.r.o.) podal dovolanie v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako i uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 4. Dovolanie oprávnený odôvodnil tým, že súdy oboch inštancii rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm.
- a)zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „OSP“/). Ďalej namietal, že opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo, lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu (§ 237 písm.
- d)OSP). Oprávnený taktiež konajúcim súdom vytýkal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súdy nezohľadnili jeho námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie (§ 237 písm.
- f)OSP). V ďalšom rade oprávnený rovnako namietal, že konanie súdov je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.
- b)OSP) a tiež, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.
- c)OSP). 5. V podanom dovolaní oprávnený zároveň žiadal, aby bolo dovolacie konanie podľa § 109 ods. 1 písm.
- c)OSP prerušené a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v dovolaní. Súčasťou dovolania bol tiež návrh oprávneného na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 243 OSP, ktorý dovolateľ odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený. 6. Súd prvej inštancie následne výzvou z 8. októbra 2025 (č. l. 87) vyzval oprávneného na vyjadrenie, či trvá na podanom dovolaní a pokiaľ áno, aby predložil splnomocnenie udelené advokátovi s poukazom na § 429 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom. 7. Oprávnený na základe vyššie uvedenej výzvy prvoinštančného súdu predmetné splnomocnenie nepredložil a podaním doručeným 27. októbra 2025 oznámil, že na podanom dovolaní netrvá vzhľadom na to, že na majetok povinnej bol Okresným súdom Prešov (sp. zn. 2OdK/504/2019) vyhlásený konkurz. 8. Zo súdneho spisu vyplýva, že dovolanie oprávneného bolo podané 11. júna 2013. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), upravujúci postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 9. Podľa § 446 CSP, ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví. 10. Keďže oprávnený vzal svoje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoE/1/2013-50 z 21. februára 2013 späť, najvyšší súd dovolacie konanie zastavil, aplikujúc tak citované ustanovenie § 446 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP. 11. Späťvzatím dovolania oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho by tak povinnej vznikol voči oprávnenému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Nakoľko podľa obsahu súdneho spisu povinnej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, najvyšší súd v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018). 12. Záverom najvyšší súd dodáva, že jeho pozornosti neunikol ani oprávneným podaný návrh na prerušenie konania a taktiež návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktoré sú oba súčasťou podaného dovolania. Vzhľadom na to, že dovolacieho konanie bolo v dôsledku späťvzatia dovolania dovolateľom zastavené, najvyšší súd o týchto procesných návrhoch už osobitne nerozhodoval. 13. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.