o ochranu proti nekalej súťaže

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Obo/33/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š., a. s. (Š., a. s.), P., B., IČO: X., zastúpený JUDr. S. M., advokátom so sídlom Š., B., proti ţalovanému: J. I., M.,T., obchodné meno J. I. -T.-P., H., T., zastúpený JUDr. J. L., advokátom so sídlom N., T., o ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z

1. februára 2011, č. k.: 7Cb/38/1999-861, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
2. februára 2010, č. k.: 7Cb/38/1999-861 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne uznesením z
3. februára 2010, č. k.:7Cb/38/1999-861 rozhodol o trovách konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou zo
4. mája 1999, po úprave ţalobného petitu so súhlasom súdu sa domáhal vydania rozsudku proti ţalovanému tak, ţe súd uloţí ţalovanému zdrţať sa:1) uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemá autorizované Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, alebo iným príslušným orgánom, 2) rozširovania a vyuţívania materiálu porovnaním cien platných k
5. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre NsP vydavateľ Š., a. s. a I. T. v hospodárskej súťaţi, 3) zdrţať sa uvádzania a rozširovania akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je 2 spracované nezávislým subjektom, 4) ţalobca je oprávnený na trovy ţalovaného zverejniť tento rozsudok v denníkoch Pravda, SME, Hospodárske noviny a v Týţdenníku Trend, a to v rozsahu obsahovo súvislých častí rozsudku ,v ktorých sa konštatuje, ţe zo strany ţalovaného došlo k nekalému súťaţnému konaniu na úkor ţalobcu, 5) zaplatiť ţalobcovi 7 mil. Sk ako primerané zadosťučinenie. Súd prvého stupňa uznesením z
6. decembra 2001, č. k.: 7Cb/38/1999-269 návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
7. januára
8. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom z
9. februára 2007, č. k.: 7Cb/38/1999-598 tak, ţe zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 500 000.-Sk ako primerané zadosťučinenie. Návrh na priznanie práva uverejniť rozsudok zamietol, rovnako ako aj nárok na primerané zadosťučinenie v sume 6 500 000.-Sk a konanie ohľadne späťvzatých výrokov v ţalobnom petite označených pod bodom 1, 2 a 3 podľa ust. § 96 O. s. p. zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
10. septembra 2008, sp. zn. 6Obo 94/2007 ohľadne zamietnutej ţaloby na uverejnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.: 7Cb/38/1999-598 z
11. februára 2007 potvrdil a v dôsledku zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa opätovne zaoberal ţiadanou peňaţnou formou satisfakcie v sume 7 mil. Sk. Rozsudkom z
12. mája 2009 súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 16 500.-eur ako primerané zadosťučinenie a vo zvyšujúcej časti ţalobu zamietol. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
13. augusta 2010, č. k.: 6Obo/87/2009 bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený. Keďţe súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania, napadnutým uznesením rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania. Ţalobca vzal ţalobu v časti uvedenej v jeho petite pod bodom 1, 2 a 3 späť z dôvodu dlhotrvajúceho priebehu sporu o ochrane proti nekalej súťaţi (1999-2006), čím súčasnosti stratil svoje opodstatnenie petit zdrţovací, ktorého významom bolo zabrániť pokračovaniu v nekalosúťaţnom konaní ţalovaného. Prvostupňový súd, rozhodujúc o náhrade trov zastaveného konania, zohľadnil okolnosti, ktoré ţalobcu k odôvodneniu svojho postupu viedli. Pretoţe okolnosti späťvzatia návrhu nemoţno podradiť pod dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, preto 3 s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a ust. § 150 ods. 1 O. s. p. ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov zastaveného konania. Ţalobný návrh, ktorým sa ţalobca domáhal práva na zverejnenie rozsudku v navrhovanom rozsahu, bol rozhodnutím súdu zamietnutý. V súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (princíp úspešnosti), bol v tejto časti ţaloby celkom úspešný ţalovaný. Pokiaľ ide o ţiadané primerané zadosťučinenie, súd rozhoduje o výške primeraného zadosťučinenia vo vzťahu k nekalosúťaţnému súťaţiteľovi ako dôsledku nekalosúťaţného konania, jedná sa o situáciu, kde jeho rozhodnutie o výške plnenia závisí na úvahe súdu v zmysle ust. § 136 O. s. p. Pokiaľ súd prizná ţalobcovi niţšie primerané zadosťučinenie, neţ akého sa domáhal, uplatní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré v takomto prípade umoţňuje čiastočne úspešnému ţalobcovi priznať náhradu nákladov konania v plnom rozsahu. Pre rozhodnutie o výške ţiadaného finančného zadosťučinenia ako náhrady ujmy nemateriálnej povahy bol rozhodujúci záver súdu konštatovaný KS v Trenčíne, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovi by patrila v zmysle ust. § 142 ods. 3 O. s. p. náhrada trov za nárok týkajúci sa ţiadaného finančného zadosťučinenia a ţalovanému, pokiaľ ide o nárok týkajúci sa práva na zverejnenie rozsudku a preto súd prvého stupňa, keďţe účastníci konania mali úspech vo veci samej len čiastočný, nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Vzhľadom na vyslovený názor nepovaţoval súd prvého stupňa za opodstatnené ani priznanie náhrady trov v konaní o nariadenie predbeţného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie ţalobca a ţalovaný, obaja v zákonom stanovenej lehote. Ţalobca vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, ţe prizná ţalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle jeho vyčíslenia z
14. augusta 2009 trovy konania vo výške 48 431,90 eur na účet JUDr. S. M. a vo výške 2 176,61eur na účet JUDr. J. H. z týchto dôvodov: Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a zároveň z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4 Ţalobca bol úspešný v prípade, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne, pričom rozhodnutia sa dočkal po viac ako deviatich rokoch, keď Najvyšší Slovenskej republiky konštatoval v odôvodnení uznesenia z
15. septembra 2008, sp. zn.: 6Obo/94/2007, ţe ţalovaný konal nekalosúťaţne. Výška primeraného zadosťučinenia je závislá od úvahy súdu a preto nie je moţné posudzovať úspech či neúspech vo veci cez číselné vyjadrenie pomeru ţiadaného a priznaného nároku. Za uvedených okolností by ţalobca, ktorý sa stal obeťou nekalosúťaţného konania ţalovaného bol nepriznaním náhrady trov konania sankcionovaný za vlastný odhad, ktorý podľa svojho názoru náleţite podloţil. Takýmto postupom by sa riadnym účastníkom hospodárskej súťaţe, konajúcim čestne a v súlade s dobrými mravmi súťaţe fakticky odňala moţnosť ochrany pred nekalosúťaţnými praktikami, keďţe od legitímnej poţiadavky o súdnu ochranu, by ich odrádzal fakt, ţe prípadne ak neodhadnú výšku poţadovaného zadosťučinenia, budú dokonca sankcionovaní tým, ţe budú znášať trovy konania a vystavení riziku povinnosti nahradiť trovy konania voči subjektu, ktorý sa nevie presadiť na trhu inak, ako pouţitím nekalosúťaţných praktík. Vo vzťahu k zdrţovaciemu petitu ţalobca uviedol, ţe súd nariadeným predbeţným opatrením uloţil ţalovanému zdrţať sa nekalosúťaţného konania spočívajúceho v šírení neobjektívneho porovnávacieho cenníka tlačív ţalobcu a ţalovaného. Zrejme aj vďaka nariadenému predbeţnému opatreniu ţalovaný postupom času prestal voči ţalobcovi konať nekalosúťaţne, prostriedkami, pre ktoré bolo začaté konanie vo veci samej. Ţalobca pristúpil k späťvzatiu časti ţaloby z dôvodu, ţe ţalovaný po začatí konania upustil od nekalosúťaţných praktík, zdrţania ktorých sa ţalobca domáhal v konaní vo veci samej. Preto nie je moţné hľadieť na ţalobcu ako na účastníka, ktorý zavinil zastavenie konania, resp. to, ţe nebol zaviazaný na náhradu trov konania kompenzovať tým, ţe ţalobcovi nebude priznaná náhrada trov v časti konania týkajúcej sa poţadovaného primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Ţalobca má zato, ţe súd mal o trovách konania v prípade zastavenia konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. a zaviazať ţalovaného na náhradu trov konania. Čo sa týka zamietnutia ţaloby v časti poţadovaného zverejnenia rozsudku na trovy ţalovaného, súd ţalobu v tejto časti po viac ako deviatich rokoch zamietol z dôvodu, ţe od rozhodného obdobia do tohto času je značný časový odstup, v ktorom ţalovaný konal 5 nekalosúťaţne. Teda nie zavinením ţalobcu stratilo akékoľvek opodstatnenie, aby súd vyhovel časti jeho návrhu na zverejnenie rozsudku. Ţalobca má zato, ţe mu mala byť priznaná náhrada trov konania minimálne v dvoch z troch poţadovaných prostriedkov ochrany voči nekalosúťaţnému konaniu a zároveň súd mal zohľadniť aj skutočnosť, ţe ani v prípade poţadovaného zverejnenia rozsudku na trovy ţalovaného, nebol návrh zamietnutý z dôvodu, ţe bol ţalovaný neoprávnene, ale z dôvodu, ţe plynutím času stratil opodstatnenie. Ţalovaný podal taktieţ odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobcu zaviaţe zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 14 152,19 eur v zmysle vyčíslenia z
16. októbra 2010 ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 449,76 eur + 20 % DPH z týchto dôvodov: Ţalovaný povaţuje napadnuté uznesenie za nesprávne, zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci. Nestotoţňuje sa s názorom súdu I. stupňa na existencii dôvodov na nepriznanie náhrady trov konania ţalovanému v časti o náhrade trov konania vo vzťahu k zastavenej časti konania. Súd I. stupňa svojim postupom, kedy tvrdenie ţalobcu o dĺţke súdneho sporu, povaţoval za dôvod osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania ţalovanému v zastavenej časti celkom, v podstate prejudikoval opodstatnenosť uplatnených ţalobných nárokov, čo je pri rozhodovaní o náhrade trov konaní neprípustné. Ţalovaný rovnako nesúhlasí s rozhodnutím o náhrade trov konania vo vzťahu k uplatneným nárokom ţalobcu, o ktorých bolo meritórne rozhodnuté a to v časti nároku na priznanie primeraného zadosťučinenia. Je pravdou, ţe základom pre priznanie akéhokoľvek primeraného zadosťučinenia ţalobcovi v peniazoch, bolo preukázanie samotného nekalosúťaţného konania zo strany ţalovaného, čo sa stalo, ale výška nákladov, ktoré v konaní doposiaľ obom účastníkom vznikli, závisela v absolútne prevaţujúcej miere práve od výšky uplatneného peňaţného nároku ţalobcom titulom primeraného zadosťučinenia. Práve v postupe ţalobcu pri určení primeranosti uplatnenej peňaţnej sumy je premietnutá jeho zodpovednosť za výsledok konania a s ním súvisiace trovy konania, ktoré vznikli ţalovanému. Určite opodstatnenosť uplatneného peňaţného nároku v rozsahu 7,10 % z poţadovanej sumy nemoţno označiť za nie celkom priliehavý odhad výšky budúceho priznaného nároku. 6 Ţalobca uplatnil nárok vo výške 92,90 % bezdôvodne. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania mal postupovať podľa ust.§ 142 ods. 2 O. s. p. a ţalovanému mal priznať náhradu trov konania proti ţalobcovi pomerne alebo podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a ţalovanému mal priznať plnú náhradu trov konania. Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaného a uviedol, ţe nie je daný ţiaden dôvod ani zákonný základ na to, aby bola ţalovanému priznaná náhrada trov konania. Ţalovaný zavinil zastavenie konania v časti ţiadaného zdrţania sa nekalosúťaţného konania a preto v tejto časti mal byť zaviazaný na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. Ţalobca preukázal nekalosúťaţné konanie ţalovaného a vo vzťahu k priznanému zadosťučineniu v peniazoch, ktorého výška závisela od úvahy súdu, je daný dôvod, aby súd mohol priznať plnú náhradu trov konania ţalobcovi podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. K zamietnutiu poţadovaného zverejnenia rozsudku nedošlo z dôvodu, ţe by bola v tejto časti ţaloba podaná nedôvodne, ale preto, ţe vzhľadom na okolnosti časom stratila opodstatnenie. Ţalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol vo svojom odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu a ţalovaného v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, ale ani na jeho zmenu. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania v právnej veci ţalobcu Š., a. s. B. proti ţalovanému J. I.-T.-P., T., o ochranu proti nekalej súťaţi tak, ţe účastníkom konania nepriznal právo na ich náhradu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je podmienkou, aby súd prvého stupňa vychádzal z rozhodnutia, ktorým bolo vo veci meritórne rozhodnuté. Podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené, môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal a odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Teda základom pre posúdenie dôvodnosti ţaloby bolo posúdenie konania ţalovaného t. j. či toto konanie napĺňa znaky nekalosúťaţného konania. V konaní bolo zistené, čo 7 nepopiera ani ţalovaný, ţe došlo z jeho strany voči ţalobcovi k nekalosúťaţnému konaniu a tento záver je aj vyslovený v právoplatných rozhodnutiach súdu. Súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe o výške primeraného zadosťučinenia vo vzťahu proti rušiteľovi neexistujú ţiadne exaktné kritéria na to, aby sa určila výška primeraného zadosťučinenia a ţe ide o situáciu, kedy rozhodnutie súdu o výške satisfakcie ako dôsledku nekalosúťaţného konania závisí na úvahe súdu v zmysle ust. § 136 O. s. p. Odvolací súd sa preto nemohol stotoţniť s názorom ţalovaného, ţe súd prvého stupňa mal o náhrade trov konania rozhodovať podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní (§ 142 ods. 2 O. s. p.) resp. mal rozhodnúť v prospech ţalovaného podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. Podľa ust. § 55 ods. 2 Obch. zákonníka – súd môţe účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia. Ţalobca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia ţiadal právo na zverejnenie rozsudku v navrhovanom rozsahu, zamietnutie tejto časti jeho ţaloby však nemoţno označiť za neúspech, keďţe z formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe je na uváţení súdu, či tomuto návrhu vyhovie alebo nie. Iba ak by ţalobca v spore neuspel t. j. nedošlo by zo strany ţalovaného k nekalosúťaţnému konaniu, potom by bolo moţné vysloviť, ţe v aj tejto časti ţaloby bol ţalobca neúspešný. Odvolací súd názor súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady trov konania v časti konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie, povaţuje za zmätočný, keďţe nevychádza zo skutkových okolností rozhodných pre posúdenie práva na náhradu trov konania. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení sa nezaoberal právne významnými skutočnosťami a to, či k späťvzatiu časti ţaloby zo strany ţalobcu došlo konaním ţalovaného t. j. tento sa po podaní ţaloby zdrţal uvádzania a rozširovania údajov o autorizácii tých zdravotníckych tlačív, ktoré nemal autorizované Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky resp. po podaní ţaloby došlo k ich autorizovaniu MZ SR, zdrţal sa rozširovania a vyuţívania materiálu porovnávaním cien platných k
17. januáru 1999 zdravotníckych tlačív pre N. vydavateľ Š., a. s. a I. T. v hospodárskej súťaţi resp. zdrţal sa uvádzania a rozširovania 8 akéhokoľvek porovnávania cien ţalobcu a ţalovaného, ktoré nie je objektívne a nie je spracované nezávislým subjektom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom rozhodnutí vychádzal z právoplatných rozhodnutí súdu vo veci, ako aj názoru odvolacieho súdu vyššie uvedeného a po doplnení dokazovania v naznačenom smere znova rozhodol o trovách konania a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné V Bratislave
18. septembra 2011 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.