1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. N. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Piešťany (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 5. decembra 2022,sp. zn. 8T/1/2022, uznal obvineného R. N. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom do 30. apríla 2022 na skutkovom základe, že: v presne nezisteného dňa si bližšie nezisteným spôsobom na doposiaľ neustálenom mieste neoprávnene a bez povolenia zadovážil drogy zvané „pervitín“ a „marihuana“, ktoré u seba neoprávnene prechovával v plastových vreckách s tlakovým uzáverom až do 20:44 hod. dňa 24.2.2021, kedy mu bola obmedzená osobná sloboda pracovníkmi F. v hypermarkete Z. na ulici O.. Z. č. XX v P. pre krádež prsteňa, pričom po ich výzve na vyloženie prsteňa vytiahol z vrecka nohavíc aj tri plastové vrecká s béžovou kryštalickou látkou a celofánové vrecko so zelenou sušinou s tým, že to má drogy, ktoré boli následne zaistené povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Piešťany pri ohliadke miesta činu dňa 24.2.2021 o 22:10 hod., pričom - v jednom plastovom vrecku sa nachádzal béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 333 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 30,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 103 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 3 bežným jednotlivým dávkam drogy, - v druhom plastovom vrecku sa nachádzal béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 2.573 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 57,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 1.482 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 25 bežným jednotlivým dávkam drogy, - v treťom plastovom vrecku sa nachádzal béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 134 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 59,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 80 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy, - v celofánovom vrecu sa nachádzalo konope s hmotnosťou 1.512 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu 13,8 % hmotnostných, obsahujúce 209 mg THC, čo zodpovedá minimálne 3 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré obžalovaný R. N. nemal, obžalovaný R. N. sa svojho konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/151/2006 zo dňa 11.6.2007, právoplatným dňa 30.10.2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/151/2006 zo dňa 25.8.2015, právoplatným dňa 22.9.2015, bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a za trestné činy lúpeže
odsek 1, odsek 2 písmeno b), c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, 4 mesiace a 20 dní so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Za to súd obvinenému uložil
2 Tr. zák. v znení účinnom do 30. apríla 2022, s poukazom na § 36 písm.
3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obvinenému uložil v rámci ochranného dohľadu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.
2 písm. d) Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci - sklenená fajka.
5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený R. N. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 9. marca 2023, sp. zn. 6To/12/2023, rozhodol tak, že
por. odvolanie obvineného zamietol. Dňa 25. novembra 2025 podal obvinený R. N. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Marcela Ružarovského písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm.
Trestného zákona v znení novely účinnej od 6. augusta 2024,
ktorého by bol skutok kvalifikovaný ako trestný čin
1 Tr. zák. a trestný čin
2, ods. 4 písm. b) Tr. zák., za čo hrozí trest odňatia slobody 1 až 6 rokov. Obvinený s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež „Súdny dvor“) z
vnútroštátneho práva, v ktorom sa má uplatniť, ale povaha sankcie, ktorá môže byť v konaní uložená (t. j. sankcia s trestnoprávnym charakterom) a až uplynutím lehoty na podanie dovolania sa rozhodnutie o vine a treste považuje za materiálne právoplatné v zmysle Charty a Súdneho dvora. Taktiež nie je
názoru obvineného podstatné, že medzi správnym trestaním a trestným právom sú odlišnosti, keďže práve judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora vyžaduje, aby sa aj na správne trestanie vzťahovali záruky trestného procesu a práv obvinených osôb minimálne v rozsahu upravenom v Európskom dohovore alebo Charte. V prípade aplikácie zásady lex posterior mitius v trestnom konaní nie je rozhodujúce, či sa
vnútroštátneho práva napadnuté rozhodnutie považuje formálne za právoplatné alebo nie, právoplatnosť je z tohto hľadiska nutné skúmať z materiálnej stránky. Vzhľadom na uvedené mal obvinený za to, že dovolací súd by mal preskúmať správnosť právnej kvalifikácie skutku aj vo svetle zásady lex posterior mitius v spojení s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora. Ak v čase plynutia lehoty na podanie dovolania nadobudla účinnosť priaznivejšia právna úprava, je dovolací súd povinný ju zohľadniť. V ďalšej časti dovolania obvinený namietal uloženie trestu prepadnutia veci - sklenenej fajky, a to z dôvodu, že na uloženie tohto trestu neboli splnené zákonné podmienky. Uviedol, že zo skutkovej vety nevyplýva, že by mal používať fajku na spáchanie trestného činu a iba samotný fakt, že daný predmet na fajčenie drogy slúži, neznamená, že môže byť automaticky uložený trest prepadnutia veci. Skutková veta hovorí iba o prechovávaní pervitínu a marihuany, pričom na prechovávanie drog nie je potrebné fajku použiť a ani zo skutkovej vety nevyplýva, že bola použitá. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona a napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej tiež „prokurátorka“) podaním z
c) Tr. por. odmietol, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dňa 30. decembra 2025 bolo dovolanie obvineného R. N. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) na konanie a rozhodnutie. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Obvinený v dovolaní, ktoré smeruje proti výroku o uloženom treste, uplatnil dovolacie dôvody
1 písm.
ustálenej súdnej praxe (S 5/2011 - ide o stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010) vzájomný vzťah týchto dovolacích dôvodov je taký, že dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste a z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. Najvyšší súd preto námietky obvineného subsumoval pod dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. sa vyžaduje zistenie, aby bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. odôvodnil neuplatnením na jeho vec miernejšej trestnej sadzby účinnej od 6. augusta 2024, v dôsledku čoho mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Najvyšší súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že zmena ustanovení Trestného zákona v prospech obvineného, ktorá nastala až po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, nepredstavuje žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por., a teda nenapĺňa ani dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. zák. Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný zákon, nadobudol účinnosť
1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Najvyšší súd v súvislosti s otázkou časovej pôsobnosti Trestného zákona poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 14. mája 2025, sp. zn. 5Tdo 18/2025, v zmysle ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá počas trestného stíhania páchateľa, ktorým je
14 Trestného poriadku úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku. Slovné spojenie „vynesenie rozsudku“, uvedené v § 2 ods. 1 Trestného zákona, preto označuje rozhodnutie, ktorým sa trestné stíhanie páchateľa právoplatne končí. Pokiaľ príde pri využití práva páchateľa na podanie mimoriadneho opravného prostriedku (zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, dovolania, obnovy konania) k zrušeniu rozhodnutia, ktorým bolo trestné stíhanie páchateľa právoplatne skončené, v trestnom stíhaní páchateľa sa pokračuje a v tomto konaní prichádza do úvahy, v prípade splnenia zákonných podmienok, aplikácia § 2 ods. 1 Trestného zákona v prospech páchateľa. Z ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, možno podať proti taxatívne uvedeným právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorými bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré im predchádzali a tieto pochybenia, spočívajúce v porušení zákona, možno podradiť pod dovolacie dôvody uvedené v § 371 Trestného poriadku. Zároveň explicitne vyjadruje, že sa musí jednať o pochybenie súdu a jeho časový rámec, ktorý je vymedzený konaním súdu, ktoré predchádza jeho rozhodnutiu a samotným právoplatným rozhodnutím súdu. Z tohto dôvodu sa v dovolacom konaní nemožno úspešne domáhať zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípade, ak konajúci súd v trestnom konaní nepochybil alebo dovolateľom namietané pochybenie súdu nespadádo časového rámca, ktorý začína konaním pred súdom a končí právoplatným rozhodnutím súdu v merite prejednávanej veci. Tento právny záver možno vyvodiť aj z ustanovení §§ 405a - 405d Trestného poriadku, ktorými bol do nášho právneho poriadku zavedený osobitný druh mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona, ktorého účelom je, aby odsúdené osoby nevykonávali uložené tresty za skutky, pri ktorých dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
Zákonodarca však zároveň stanovil rozsah zásahu do princípu právnej istoty týmto mimoriadnym opravným prostriedkom tak, že ho možno aplikovať len na prípady, kedy v dôsledku zmeny zákona príde po skončení trestného stíhania páchateľa k zániku trestnosti činu, pre ktorý bol odsúdený. Jeho uplatnenia sa však nemožno domáhať v prípade, ak v dôsledku zmeny zákona príde po trestnom stíhaní páchateľa k zmierneniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pre trestný čin, pre ktorý bol odsúdený.“ V kontexte uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon účinný v čase ukladania trestu za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obvinenému bol uložený trest odňatia slobody
2 Tr. zák. účinného do 30. apríla 2022 (
ktorého je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere desať až pätnásť rokov) s prihliadnutím na § 38 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Tr. zák. (dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa zvýšila o jednu polovicu na 12 rokov a 6 mesiacov) s následným použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam (dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby sa znížila o jednu tretinu na 8 rokov a 4 mesiace). Je teda zrejmé, že súdmi uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov je uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe a nezakladá dôvodnosť dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. K obvineným namietanému nepoužitiu právnej úpravy Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 v prejednávanej veci najvyšší súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že
článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ustanovenia tejto Charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami. V prejednávanej trestnej veci súdy rozhodovali o ne/vine obvineného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do
čl. 49 ods. 1 Charty. Už len z tohto dôvodu preto nebolo možné dospieť k záveru o potrebe použitia novelizovaného znenia Trestného zákona v prejednávanej veci. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci Baji Trans s.r.o., z
názoru najvyššieho súdu, bez ďalšieho na dovolanie v trestnom konaní použiť. Ďalej uviedol, že aj pri akceptácii charakteru dovolania ako riadneho opravného prostriedku, dovolací súd pri zistení, že došlo k zmene hmotnoprávneho právneho predpisu v prospech obvineného nemá zákonný podklad pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu vyššieho stupňa len z tohto dôvodu, pretože takáto okolnosť žiadnemu dovolaciemu dôvodu nezodpovedá. S ohľadom na skutočnosť, že dovolanie smeruje proti druhostupňovému rozhodnutiu, jeho použitiu predchádza odvolacie konanie, je ho možné podať v dlhej lehote troch rokov, dôvody jeho podania sú úzko vymedzené za konkrétnych špecifických podmienok (nie je určené všetkým obvineným) a na podklade právoplatného rozhodnutia, proti ktorému smeruje, sa už 3 roky právoplatne vykonávajú tresty (ak majú takéto dlhé trvanie), je možné dospieť k spoľahlivému záveru, že dovolanie je svojou povahou mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a preto aplikácia § 49 ods. 1 Charty v jeho prípade neprichádza do úvahy. Uzavrel, že vzhľadom na to, že súdny dvor vo vyššie rozvedených súvislostiach neuvažoval a ani nemohol, pretože otázka „lex mitior“ v podmienkach dovolania v trestnom konaní nebola predmetom jeho rozhodovania, nie je jeho rozhodnutie (C - 544/23), z dôvodu zásadnej odlišnosti dovolania v trestnom konaní od kasačnej sťažnosti v správnom konaní, v trestnom konaní použiteľné. Pokiaľ obvinený dovolaním napadol aj výrok o treste prepadnutia veci - sklenenej fajky, dovolací súd uvádza, že trest prepadnutia veci, ako druh trestu, ktorý možno páchateľovi v zmysle § 32 písm. f) Tr. zák. za spáchanie trestného činu uložiť, bol obvinenému uložený v súlade s § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že sklenená fajka patrí obvinenému a používal ju na fajčenie marihuany, teda išlo o vec použitú pri páchaní trestnej činnosti. Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vecou, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, je vec, ktorú páchateľ použil na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý sa odsudzuje, nevyžaduje sa však, aby táto vec bola súčasťou samotných znakov skutkovej podstaty. Na uloženie trestu prepadnutia veci preto nie je nevyhnutné jej vymedzenie v skutkovej vete, rozhodujúci je priamy súvis s páchanou trestnou činnosťou. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody
Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie obvineného R. N. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0. chov Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.