1 písm. a/ zákona o priestupkoch podaného D. P. dňa 8.7.2010 z dôvodu, ţe ţalobkyňa na priestupkovom pojednávaní vo veci priestupku proti majetku
1 zákona o priestupkoch pri ústnom pojednávaní v prítomnosti zamestnankýň správneho orgánu JUDr. Zuzany Kuckovej a zapisovateľky D. Ninisovej povedala D. P.: „Si diabol a robíš diablove skutky“; tento výrok ţalobkyne je zapísaný v zápisnici z priestupkového konania, v ktorej súvislosti krajský súd zdôraznil, ţe skutkový stav vo veci nebol sporný, keďţe aj ţalobkyňa v ţalobe uviedla: „skutok tak, ako bol šetrený správnymi orgánmi sa stal“, a potvrdila aj priebeh skutku, s poukazom na to, ţe ţalobkyňa nesúhlasila len s právnym posúdením veci správnymi orgánmi z dôvodu, ţe je v rozpore s právnymi normami garantujúcimi slobodu prejavu. Ďalej mal krajský súd preukázané, ţe prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: /2010/06228/1413/SIM zo dňa 26.8.2010 uznal ţalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, ţe dňa 8.7.2010 na priestupkovom pojednávaní v prítomnosti zamestnankýň správneho orgánu urazila na cti D. P. slovami: „Si diabol a robíš diablove skutky“, za priestupok jej uloţil sankciu pokarhanie; na odvolanie ţalobkyne ţalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 4.1.2011
2 správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti, pretoţe prvostupňový správny orgán neuviedol konkrétne názov správneho orgánu, na ktorom sa skutok stal a taktieţ ani nekonkretizoval druhové určenie priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa obvinená dopustila tým, ţe inému ublíţila na cti tak, ţe ho urazila; z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia zistil, ţe ţalovaný zvýraznil, 6Sţo/1/2012 3 ţe v priestupkovom konaní, na ktorom ţalobkyňa urazila D. P. na cti, správny orgán prejednával priestupok proti majetku a nie proti občianskemu spolunaţívaniu a ţalobkyňa nebola oprávnená sa vyjadrovať k veci, ktorá nebola predmetom konania, teda ku skutočnostiam, ktoré viedli k narušeniu riadneho občianskeho spolunaţívania medzi ňou a D. P., výrok ţalobkyne sa teda netýkal predmetu ústneho pojednávania a tak si ţalobkyňa ani nemohla uplatňovať svoje procesné práva účastníka konania. Krajský súd mal za to, ţe skutkový stav vo veci nebol sporný, a preto zameral svoju pozornosť na právne posúdenie veci správnymi orgánmi dospejúc k záveru, ţe toto bolo v súlade so zákonom. Citujúc čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR krajský súd konštatoval, ţe Ústava SR okrem slobody prejavu (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) zakotvuje aj základné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena (čl. 19 ods. 1 Ústavy SR), s poukazom na to, ţe Ústavný súd SR vo viacerých prípadoch konštatoval, ţe konflikt uvedených dvoch ústavou chránených hodnôt nie je moţné vzhľadom na ich povahu vyriešiť normatívne, t.j. na všeobecnej úrovni pre kaţdý jednotlivý prípad, je tak úlohou orgánov aplikácie práva, predovšetkým všeobecných súdov, aby pri prerokovávaní konkrétneho sporu zisťovaním miery dôleţitosti oboch v kolízii stojacich ústavných hodnôt dospeli k záveru o potrebe uprednostnenia jednej z nich, ktorý názor korešponduje s judikovaným názorom ústavného súdu,
ktorého všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 256/07). Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe
známej judikatúry ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca, uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neuráţlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré uráţajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva, vyţaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemoţno hovoriť o „demokratickej spoločností“ (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťaţnosť č. 5493/72, rozsudok z 7.12.1976. § 49). Ďalej krajský súd konštatoval, ţe v niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť, s poukazom na limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ktoré explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vţdy demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Mal za to, ţe dôvodom takéhoto obmedzenia môţe byť aj „ochrana 6Sţo/1/2012 4 práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy a konkretizovanom najmä v §§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb (vrátane ţalobkyne) alebo štátu (IV. ÚS 107/2010). Súčasne krajský súd poukázal na to, ţe z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, ţe obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, moţno povaţovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona a zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyváţený vzťah medzi pouţitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t.j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (I. ÚS 4/02, I. ÚS 193/03). Konštatoval, ţe v danom prípade išlo nepochybne o obmedzenie slobody prejavu ţalobkyne na zákonnom podklade tvorenom ustanoveniami §§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom išlo o obmedzenie, ktoré sledovalo ochranu práva na občianskej cti, resp. práva na ochranu osobnosti D. P., majúc za to, ţe nepochybne moţno povaţovať za legitímny cieľ, s poukazom na to, ţe kľúčové bolo posúdenie, či bol zásah do slobody prejavu ţalobkyne primeraný, t.j. či zodpovedal zásade proporcionality a preto bolo potrebné pristúpiť k preskúmaniu proporcionality medzi zásahom do slobody prejavu ţalobkyne a ústavnými garanciami základného práva D. P. na zachovanie osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Krajský súd uviedol, ţe v takomto prípade sa vykonáva test proporcionality zaloţený na hľadaní odpovedí na otázky „KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY A AKO V DANOM PRÍPADE POVEDAL (uverejnil informáciu)“, zaoberajúc sa jednotlivými skutočnosťami. Krajský súd akceptoval právny názor správnych orgánov, ţe pri konflikte slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti bolo v danom prípade potrebné uprednostniť ochranu práva na ochranu osobnosti D. P.. Povaţoval za správny a v medziach zákona názor správnych orgánov, ţe ţalobkyňa svojím výrokom na adresu D. P. prekročila ústavou jej garantovanú slobodu prejavu a neprípustným spôsobom zasiahla do osobnostných práv D. P., čím spáchala priestupok proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. a/ zákona o priestupkoch.
názoru súdu správne orgány ţalobkyňu dôvodne uznali vinnou zo spáchania tohto priestupku a uloţili jej aj primeranú sankciu. Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne neodôvodnili 6Sţo/1/2012 5 zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto
1 O.s.p. ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p. tak, ţe vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal ţalobkyni právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala ţalobkyňa. Ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a alternatívne, aby v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. tento zrušil. Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci povaţovala za nesprávny a nezákonný. V dôvodoch odvolania namietala, ţe prvostupňový súd v danej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru. Vytýkala prvostupňovému súdu, ţe po preskúmaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretoţe z pripojeného spisového materiálu správneho orgánu vyplýva, ţe k inkriminovanému výroku malo dôjsť na pojednávaní dňa 8.7.2010, kde údajne v priamej reči mala adresovať účastníkovi konania - D. P. slová „si diabol a robíš diablove skutky“, pričom zo zápisnice z predmetného pojednávania, z jej obsahu, však ţiadna vyššie uvedená priama reč nevyplýva, je z nej len zrejmé, ţe D. P. sa domáhala, aby sa v protokole o prejednaní priestupku zmienila informácia, ţe ţalobkyňa ju nazýva diablom, jediná informácia je potom vysvetlenie samotnej ţalobkyne, ţe táto pripustila, ţe raz vyjadrila svoj názor na D. P. pri susedskom konflikte, kedy povedala, ţe to, čo robí ona by ani diabol neurobil. Nesúhlasila preto s názorom správneho orgánu a následne prvostupňovým súdom, ţe ţalobkyňa adresovala D. P. predmetný výrok v priamej reči. Ţalobkyňa sa nestotoţnila ani s názorom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého povaţoval obmedzenie jej práva na slobodu prejavu za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, majúc za to, ţe išlo o obmedzenie, ktoré sledovalo ochranu práva na ochranu osobnosti D. P.. Dôvodila, ţe v akomkoľvek verejnom záujme, avšak sloboda prejavu sa nedá zaradiť do takejto spojenej väčšiny, nemoţno ju obmedziť v akomkoľvek verejnom záujme, dôleţité je, ţe ochranu práv a slobôd iných nemoţno nadraďovať nad slobodu prejavu, s poukazom na to, ţe ústava nedovoľuje slobodu prejavu potlačiť alebo zníţiť v mene ochrany práv a slobôd iných a súčasne na to, ţe podmienku nevyhnutnosti Ústavný súd SR zdôraznil a definoval vo svojom náleze PL.ÚS 15/1998 z 11.3.
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výroku týkajúceho sa viny ţalobkyne a v ostanej časti ho ponechal nezmenené. Správny orgán prvého stupňa prvostupňovým rozhodnutím uznal ţalobkyňu
1 zákona č. 372/1990 Zb. vinnou zo spáchania priestupku a uloţil jej sankciu pokarhanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. 6Sţo/1/2012 8 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup správnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznaní viny a uloţení sankcie ţalobkyne
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
1, písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.
372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – ďalej len „správny poriadok“).
1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona,
odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať
tohto alebo iného zákona. Správne orgány 6Sţo/1/2012 9 sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky
odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.
1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.
1, písm. a/ veta prvá, ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb. O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.
1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy 6Sţo/1/2012 10 a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v danom prípade v dôsledku nepredloţenia kompletného administratívneho spisu k súdnemu prieskumu nebolo moţné preskúmať, či správne orgány oboch stupňov v správnom konaní postupovali náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, či v konaní postupovali v súčinnosti so ţalobkyňou ako účastníkom konania, či si vo veci zadováţili dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia vo veci sankcionovania ţalobkyne, a preto súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol
1 O.s.p. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţe Obvodný úrad Ţilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č.: /2010/06228/1413/SIM zo dňa 26.8.2010 uznal vinnou M. R. - ţalobkyňu, zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
l, písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého skutkovú podstatu naplnila tým, ţe dňa 8.7.2010 okolo 13.00 hod., na priestupkovom pojednávaní, v Ţiline, ul. Janka Kráľa č. 4, v prítomnosti JUDr. Zuzany Kuckovej, zapisovateľky D. Ninisovej a D. P., mala uraziť D. P. slovami: „Si diabol a robíš diablove skutky“,
ustanovenia § 11 ods. l písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 1 a ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch 6Sţo/1/2012 11 ţalobkyni za spáchaný priestupok uloţil sankciu: pokarhanie a zároveň jej uloţil povinnosť uhradiť štátu trovy priestupkového konania vo výške 16 €. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č.: SVS-OP-2010/027865/TMB zo dňa 4.1.2011 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil vo výroku, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku a v ostanej časti prvostupňové rozhodnutie ponechal nezmenené. Odvolací súd ďalej zistil, ţe k súdnemu prieskumu bol predloţený neúplný administratívny spis, pretoţe súčasť predloţeného spisu tvorili rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, odvolanie ţalobkyne proti tomuto rozhodnutiu, vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k jej odvolaniu a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, avšak listiny preukazujúce postup správneho orgánu v konaní a listinné dôkazy preukazujúce vinu ţalobkyne sa v predloţenom spise nenachádzali (zápisnica o pojednávaní priestupku zo dňa 26.8.2010 ako aj dôkaz preukazujúci slovné vyjadrenie ţalobkyne, ktorým mala uraziť D. P. (zápisnica zo dňa 8.7.2010 ). Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
2 O.s.p. ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných 6Sţo/1/2012 12 a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná poţiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadováţených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môţe v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uloţiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Vzhľadom k uvedenému pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní namietala nedostatočne zistený skutkový stav, keď tvrdila, ţe z pripojeného spisového materiálu správneho orgánu vyplýva, ţe k inkriminovanému výroku malo dôjsť na pojednávaní dňa 8.7.2010, kde mala údajne v priamej reči adresovať účastníkovi konania - D. P. slová: „si diabol a robíš diablove skutky“, pričom zo zápisnice z predmetného pojednávania, z jej obsahu, však ţiadna vyššie uvedená priama reč nevyplýva, je z nej len zrejmé, ţe D. P. sa domáhala, aby sa v protokole o prejednaní priestupku zmienila informácia, ţe ju ţalobkyňa nazýva diablom, odvolací súd sa touto námietkou zaoberal, avšak pre neúplnosť administratívneho spisu nebolo moţné preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a tak ustáliť záver o dôvodnosti alebo nedôvodnosti námietok ţalobkyne vznesených v ţalobe. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, ţe v priestupkovom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie priestupku a uloţenie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, priestupok spáchal, pričom postačuje aj nedbanlivostné zavinenie a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo a následky ním vzniknuté môţu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie priestupku. Zákonodarca v právnej norme § 49 ods. 1, písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. ustanovuje zákonné podmienky spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu tak, ţe priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá 6Sţo/1/2012 13 na posmech. Zákonodarca v právnych normách § 2 ods. 1 a v § 3 zákona č. 372/1990 Zb. predpokladá, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone č. 372/1990 Zb. alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V dôsledku neúplného administratívneho spisu v danej veci nie je moţné preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spoluţitiu a bola jej uloţená sankcia a postup, ktorý mu predchádzal, avšak neuniklo pozornosti senátu odvolacieho súdu, ţe správny orgán prvého stupňa začal konanie o predmetnom priestupku na základe návrhu podaného D. P. dňa 8.7.2010, ktorého sa mala ţalobkyňa dopustiť slovným vyjadrením predneseným v ten istý deň na prejednávaní priestupku proti majetku. Zo skutkových zistení v danej veci teda vyplýva, ţe správny orgán začal samostatné priestupkové konanie za „prednesy“ ţalobkyne, ktoré mala predniesť ako účastníčka správneho konania na prejednávaní iného priestupku na pojednávaní správneho orgánu, a preto senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti správnemu orgánu prvého stupňa, aby pri opätovnom prejednávaní predmetného priestupku zobral do úvahy charakter týchto prednesov, pretoţe z okolností skutkových zistení sa doposiaľ javí, ţe pokiaľ ţalobkyňa predniesla sporné vyjadrenia ako účastníčka konania v inom priestupkovom konaní, realizovala svoje právo vyjadriť sa ako účastníčka konania a súčasne skúmal a vyhodnotil všetky okolnosti daného prípadu v príčinnej súvislosti, keďţe z doposiaľ známych skutkových zistení je zrejmé, ţe medzi ţalobkyňou a D. P. je dlhotrvajúci konflikt, ktoré skutočnosti podmieňujú naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu. Odvolací súd ďalej zistil, ţe ţalovaný formálne zmenil výrok o vine a súčasne ponechal v platnosti výrok o treste. Uvedenú skutočnosť najvyšší súd hodnotí ako podstatnú vadu priestupkového konania. Výrok o treste má akcesorickú povahu k výroku o vine z priestupku. Akákoľvek formálna zmena vo výroku o vine má za dôsledok povinnosť správneho orgánu nanovo rozhodnúť i o uloţení trestu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie 6Sţo/1/2012 14 ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu Ţilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: /2010/06228/1413/SIM zo dňa 26.8.2010
3 O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1, a s § 151 ods. 1,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.