a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Svoj postup odôvodnil tým, že pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušný súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia,
ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v takomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá. 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o príslušnosti
2 CSP. Poukázal na to, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť následkom požiaru v obvode Mestského súdu Košice. Žalobkyňa pôvodne podala žalobu na Mestskom súde Košice z dôvodu existencie osobitnej miestne príslušnosti
b) CSP, založenej
miesta, kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Správne určenie konkrétneho z viacerých kauzálne príslušných súdov uvedených v § 24 CSP (správne malo byť zrejme § 22 CSP - poznámka nadriadeného súdu) je podmienené určením inak miestne príslušného súdu a následným zistením, do obvodu ktorého kauzálne príslušného súdu takýto za iných okolností miestne príslušný súd spadá. V danom prípade je osobitne miestne príslušným súdom Mestský súd Košice, ktorý má následne aj kauzálnu príslušnosť prejednať spor
b) CSP. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Mestskému súdu Košice (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť, dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Mestským súdom Košice je dôvodný. 4.
CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 5.
1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 6.
b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 7.
CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné
CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 9.
1 CSP, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 10.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 11.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 12.
2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
týchto ustanovení, riešia sa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani
týchto predpisov, posúdia sa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 13.
1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 14. V danom prípade nie je sporné, že ide o obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie a rozhodnutie v prvej inštancii je daná kauzálna príslušnosť súdov uvedených v § 22 CSP. Obchodnoprávnej povahe predmetného sporu nasvedčuje to, že ide o spor medzi dvoma podnikateľmi (obchodnými spoločnosťami), ktorého predmetom je peňažné plnenie (istina s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania), kde istinu tvorí náhrada škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v príčinnej súvislosti s technickou poruchou na chladiacom zariadení nápojov (chladničke), ktoré zariadenie mala žalobkyňa zapožičané na základe zmluvy so žalovanou. Následkom požiaru, ktorý vznikol v prevádzke žalobkyne - reštaurácia Karczma Mlyn, nachádzajúcej sa na adrese Hlavná 86, 040 01 Košice, mala žalobkyni vzniknúť priama škoda na majetku vo výške 25 115 eur. Zo strany poisťovne bolo žalobkyni poskytnuté poistné plnenie vo výške 8 050 eur, na základe čoho žalobkyňa eviduje voči žalovanej škodu v rozsahu nepokrytom poistným plnením v sume 17 065 eur. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu existuje priamy zmluvný vzťah založený „zmluvou o zapožičaní“ (medzi stranami je sporné, či ide o nájomnú zmluvu alebo nie), a teda medzi nimi existuje obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1 OBZ, keďže predmetnú zmluvu nepochybne uzavreli v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa uplatnený nárok považuje za nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovanej
1, ods. 2 písm. a) zákona č. 40/1964 Z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) argumentujúc tým, že jedným z predmetov podnikania žalovanej je prenájom hnuteľných vecí.
jej názoru žalovaná zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá má svoj pôvod v chladiacom zariadení, ktoré žalovaná v rámci svojej podnikateľskej činnosti prenajala žalobkyni. 15. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že v spore o určenie súdu príslušného na konanie nejde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale vychádza sa zo skutočností uvedených v spise, dôležitých pre určenie kauzálnej, prípadne miestnej príslušnosti ako jednej z podmienok konania všeobecného súdu. Konečné posúdenie vzťahu medzi stranami sporu bude vecou rozhodnutia súdu vo veci samej, po vykonaní dokazovania na základe procesného útoku a procesnej obrany strán sporu. Keďže ustanovenie § 420a OZ (na rozdiel od § 420 OZ) je aplikovateľné aj vo vzťahoch medzi podnikateľmi (na základe § 1 ods. 2 OBZ,
ktorého, ak niektoré otázky nie sú upravené Obchodným zákonníkom, použije sa úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku), dospel aj Najvyšší súd SR k záveru, že predmetný spor o náhradu škody má obchodnoprávny charakter.
ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v takomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá. Na citovanú judikatúru poukázali aj oba súdy, medzi ktorými vznikol spor o príslušnosť. 17. Najvyšší súd SR súhlasí s námietkou Mestského súdu Bratislava III, že v sporoch o náhradu škodu je vecou voľby žalobcu, či si pri podaní žaloby vyberie uplatniť osobitnú fakultatívnu miestnu príslušnosť
b) CSP, teda si vyberie súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá ním tvrdený nárok na náhradu škody, alebo sa rozhodne podať žalobu na všeobecný súd žalovaného
adresy jeho sídla (pri právnickej osobe). Žalobkyňa v tomto konaní podala žalobu na Mestský súd Košice, ktorý je miestne príslušný na konanie v zmysle § 19 písm. b) CSP, keďže ku škodovej udalosti malo dôjsť v jeho obvode. Mestský súd Košice je zároveň
b) CSP kauzálne príslušným súdom na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.