názoru súdu prvej inštancie vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávnenej a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmenkou zabezpečená zmluva bola uzavretá medzi bankou, ktorá konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (v zmluve boli označení ako fyzické osoby s uvedením rodného čísla). Predmetná úverová zmluva bola predložená až v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Zm/74/2006 súd prvej inštancie zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávnenej v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a predloženého originálu zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, pričom spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii. Keďže zmenkový súd neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je
názoru súdu prvej inštancie nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Ďalším výrokom povinnému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil aj správny právny záver o nutnosti zastavenia exekúcie. Nestotožnil sa s tvrdením oprávnenej v odvolaní, že v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými, a teda nebola povinná návrh dopĺňať
4 Exekučného poriadku. Zdôraznil, že účelom uvádzania týchto skutočností je, aby exekučný súd mohol posúdiť vlastný vzťah, na základe ktorého bola vystavená zmenka. Preto sa táto povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky.
právnej úpravy platnej a účinnej od 23. decembra 2015 [§ 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z.] je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou - ak dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, čo zisťuje v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového - či povinnému bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi
predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a predložiť dôkazy, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. V súlade s ustanovením § 234f ods. 1 Exekučného poriadku je exekučný súd povinný takto postupovať aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
jej názoru zrejmé, že úverová zmluva nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, vystavenia zmenky, ako aj v čase vydania zmenkového platobného rozkazu. Spotrebiteľskou zmluvou
predmetného zákonného ustanovenia mohli byť len kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva
decembra
názoru dovolateľky vyplýva, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní, nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie
1 písm. m) Exekučného poriadku, resp. súd mal rozhodnúť o pokračovaní exekúcie
6 Exekučného poriadku. 4. V ďalšej časti dovolania oprávnená uviedla, že aj keby v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu, exekučný súd nie je oprávnený zastaviť exekúciu len na základe konštatovania, že súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom bez toho, aby bolo zistené a preukázané, či predmetné skutočnosti reálne existujú/existovali.
jej názoru, doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie z
dôvodovej správy) ochrániť dlžníkov pred vydávaním rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru, pričom takýmito veriteľmi boli spravidla nebankové spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery. Namietala, že súd by mal zastávať pozíciu objektívneho rozhodovacieho orgánu tak, aby nedošlo k neprimeranému uprednostneniu žiadnej zo strán a aby bolo vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnuté.
1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Jedným z primerane aplikovateľných ustanovení je § 161 ods. 1 CSP,
ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP). 9.
CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 10.
1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 11.
2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
1 zákona č. 99/1963 Z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), keďže poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Z uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 3D/575/2015-623 z 31. marca 2023 v dedičskej veci po povinnej 1/ súd prvej inštancie zistil, že povinná 1/ zomrela dňa XX. D. XXXX, dedičstvo bolo predlžené a dedičia ho odmietli. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu voči povinnej 1/ a povinnej 3/ zastavil
1 písm. h) Exekučného poriadku.
2 CSP je funkčne príslušný výlučne dovolací súd. V zmysle záverov uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 405/2020 z 25. augusta 2020 (ktoré bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 70/2020) je dôsledkom prekročenia funkčnej príslušnosti všeobecného súdu rozhodnúť o určitej právnej otázke (tu o pokračovaní s dedičmi účastníka exekučného konania), právna neexistencia (nulitnosť) dotknutého rozhodnutia, a tým aj jeho nespôsobilosť vyvolať akékoľvek právne účinky, a to už od jeho vydania (quo nullum est, nullum producit effectum). Z výsledkov dedičského konania po zomrelom povinnom 2/ vyplýva, že všetky aktíva dedičstva (na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva) zdedili len dvaja dedičia, a to J. Y., rodená U., narodená X. D. XXXX, bytom J. X-XX/X/XX, XXXX V., S. S. a S. U., rodený U., narodený XX. J. 1XXX, bytom T. XX, korešpondenčná adresa Q.. R. XXX, A.. S poukazom na uvedené dovolací súd rozhodol
2 CSP o pokračovaní v dovolacom konaní s týmito dedičmi povinného 2/.
1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže nemajetnosť povinného možno konštatovať len vo vzťahu k povinnému, ktorý má právnu subjektivitu. V prípade straty právnej subjektivity po začatí konania prichádza do úvahy buď pokračovanie v konaní s právnym nástupcom (dedičom) povinného alebo zastavenie exekúcie pre nedostatok procesnej podmienky na strane povinného. Voči povinnej 3/ tak mala byť exekúcia zastavená (už prvým uznesením zo dňa 28. decembra 2016)
1 CSP z dôvodu, že v konaní nemožno pokračovať s jej dedičmi, pretože dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky. U povinnej 1/ bola po tom, ako sa dedičia nedohodli na prenechaní predlženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov, nariadená likvidácia predlženého dedičstva uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 3D/575/2015-698 z
3 OSP rozhodol, že tento majetok pripadá ku dňu smrti poručiteľky štátu. Keďže v rámci likvidácie dedičstva nebol dosiahnutý žiadny výťažok, nebolo možné v zmysle § 175v ods. 1, ods. 2 OSP uspokojiť žiadnu pohľadávku, pričom neuspokojené pohľadávky veriteľov
4 OSP právoplatným skončením likvidácie zaniknú. Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplýva, že jednou z pohľadávok, ktoré právoplatným skončením likvidácie zanikli, bola pohľadávka oprávnenej AFS, s.r.o., Zochova 3, Bratislava, IČO: 35 804 319, zastúpenej POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., Štúrova 16/12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 559, pôvodne vymáhaná súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa vo veci EX 6560/07 v celkovej výške 4 318,86 eura. Z uvedeného je zrejmé, že na Slovenskú republiku síce prešiel majetok poručiteľky (povinnej 1/), nie však jej záväzky (resp. dlhy), a preto Slovenská republika neprichádza do úvahy ako procesný nástupca povinnej 1/ v predmetnej exekúcii. 16. Po ustálení okruhu účastníkov dovolacieho konania, ktorými sú oprávnená a dedičia povinného 2/, dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré je prípustné napadnúť dovolaním. 17. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). 18.
4 Exekučného poriadku v znení účinnom od
predpisov účinných do
nej a
okamihu začatia dovolacieho konania, bolo by dovolanie bez ďalšieho neprípustné. Avšak vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu, a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania, ako aj dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných prostriedkov, dovolací súd pri riešení tejto otázky považoval za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala
právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/15/2017 z
c) CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania. 23. V dovolacom konaní úspešným právnym nástupcom povinného 2/ vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však
obsahu spisu dedičom povinného 2/ v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, dovolací súd v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, právnym nástupcom povinného 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R 72/2018). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.