Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/65/2024 Identifikačné číslo spisu: 6110211671 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Klenková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 421ods.

1 písm.

1. c)CSP dovolateľ uviedol, že súdy nesprávne právne posúdili procesnoprávnu otázku zmeny žaloby jeho písomným podaním z 18. mája 2012 a na podklade toho zdôvodneným posúdením premlčania, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ odvolací súd s poukazom na kasačnú záväznosť dovolacieho rozhodnutia paušálne odmietol jeho skutkovú a právnu argumentáciu, došlo k odklonu od rozdielne dovolacím súdom rozhodovanej právnej otázky zmeny žaloby. Doplnenie žaloby o ďalšie skutočnosti nebolo mienené ako dispozícia so žalobným návrhom. Žaloba sa primárne opierala o zmluvu z 1. februára 2008. Vecne a časovo predchádzajúca zmluva zo 7. novembra 2007 len dopĺňala skutkový dej. Nie je potom pravda, že doplnením skutkového stavu o okolnosti spred 1. februára 2008 by došlo k relevantnej zmene skutkového deja v kvalite zmeny žaloby. 3.4. Potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu došlo podľa dovolateľa k odklonu od rozhodnutí R 38/1999, sp. zn. 5Cdo/58/1999 a od stanoviska publikovaného v Zborníku IV, s. 700, v zmysle ktorých doplnenie žaloby o skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok aj z hľadísk uvedených v inom ustanovení zákona nie je zmenou žaloby (Zborník IV, s. 700); nejde o zmenu žaloby, ak žalobca doplní skutočnosti uvádzané v žalobe o ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňuje ním uplatňovaný nárok (R 38/1999 - sp. zn. 2Obdo/13/1998); zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného v žalobe nie je zmenou žaloby (sp. zn. 5Cdo/58/1999). Naproti tomu rozhodnutie R 33/2010 (sp. zn. 1MObdoV/19/2007) uvádza: „Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, činí tak na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe.“ Podľa názoru dovolateľa existujúca rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu o tej istej právnej otázke zmeny žaloby je symptomaticky závislá od konkrétnych skutkových okolností v každej prejednávanej veci. 3.5. Za zásadnú odlišnosť od rozhodnutia R 33/2010 považoval dovolateľ to, že v danom prípade zmenu žaloby vylučovala skutočne prejavená vôľa strán sporu v zmluvách zo 7. novembra 2007 a z 1. februára 2008, ktoré vo výsledku tvorili jeden kompaktný celok, nevyvolávajúci žiadne výkladové pochybnosti. Dovolací súd v skoršom kasačnom rozhodnutí, ako i súdy v nadväzujúcom rozhodovaní ignorovali obsah zmlúv a selektívne posudzovali výlučne účtovné doklady, čím došlo v procese dokazovania k extrémnemu nesúladu medzi skutkovými zisteniami a z nich vyvodenými skutkovými i právnymi závermi. Za nesprávne právne posúdenie teda dovolateľ považoval právny názor, že podaním z 18. mája 2012 išlo o zmenu žaloby, hoci dovolateľ ako pán sporu takýto dispozičný úkon nemienil urobiť a ani ho formálne neurobil a podanie z 18. mája 2012 bolo len vysvetľujúcou odpoveďou na obranu žalovaného prednesenú na pojednávaní dňa 24. apríla 2012. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné, preto je potrebné ho odmietnuť. 5. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, ktorá by mohla preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk. 6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03). 7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. 8. Podľa § 420 písm.
2. f)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 10. Podľa názoru dovolateľa, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne, pričom odvolací súd ignoroval jeho odvolacie námietky. 11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúci je výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn. 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k tvrdenej vade zmätočnosti, pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil. 12. Ak dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
4. f)CSP namietal arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 13. K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd uviedol, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). 14. V preskúmavanej veci dovolací súd zistil, že odvolací súd sa nielen stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako vecne správnym, ale sám tiež reagoval na odvolacie námietky žalobcu a doplnil ďalšie dôvody. Vyjadril sa k zisteniu skutkového stavu (body 4.3.4 a 4.3.5 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), k právnemu posúdeniu veci (bod 4.3.6), ako aj k otázke, či došlo k zmene žaloby (bod 4.3.7). Osobitne sa vyjadril aj k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu (bod 4.3.8), pričom žalobca v dovolaní neuviedol, ktoré konkrétne jeho odvolacie námietky odvolací súd „ignoroval“. To, že dovolateľ nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu, nezakladá existenciu dovolacieho dôvodu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP. 15. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že dovolanie žalobcu obsahuje na viacerých miestach polemiku s predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu (rozhodnutie senátu odlišného od teraz rozhodujúceho senátu), pričom dovolateľ uvedené zrušujúce rozhodnutie z 27. júna 2018 sp. zn. 8Cdo/70/2017 dezinterpretuje, keď tvrdí, že najvyšší súd v ňom preferoval len účtovnú stránku veci. Práve naopak, najvyšší súd v uznesení sp. zn. 8Cdo/70/2017 konštatoval nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutí nižších súdov, keď okrem iného vyčítal súdu prvej inštancie, že na jednej strane tvrdil, že príjmové a výdavkové pokladničné doklady „nepochybne“ preukazujú, že žalobca vyplatil žalovanému 900 000 Sk ako zálohu kúpnej ceny, ale na inom mieste odôvodnenia dospel k záveru, že „k vráteniu a prevzatiu zálohy došlo účtovne“. Podobne odvolaciemu súdu dovolací súd vytkol nejasnú formuláciu o „účtovnom“ odovzdaní predmetného preddavku žalovanému. Napokon najvyšší súd v citovanom uznesení konštatoval, že súdy nižších stupňov pripisovali bez náležitého odôvodnenia rozhodujúcu preukaznú silu výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom, pričom nepovažovali za významné, či v nich uvedený obsah účtovného prípadu zodpovedá skutočnosti, teda či tieto doklady skutočne „kryjú“ reálne plnenia finančných prostriedkov. 16. Pokiaľ dovolateľ namietal, že súdy v procese hodnotenia dôkazov ignorovali zmluvné prejavy strán sporu, dovolací súd odkazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že preddavok vyplatil iba jedenkrát, a to v roku 2007 na účet spoločnosti Palivo - impex, uhoľné sklady, s.r.o., o čom predložil príkaz na úhradu. Celkom logicky potom súd prvej inštancie aj na základe tejto výpovede žalobcu dospel k záveru, že v deň podpisu zmluvy z 1. februára 2008 žalobca žalovanému preddavok neodovzdal, aj keď to bolo uvedené v bode 2.2 zmluvy. Súdy teda neopomenuli vyhodnotiť obsah zmlúv, ale správne ich hodnotili vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi v zmysle § 191 ods.1 CSP. 17. K namietanému posúdeniu (ne)unesenia dôkazného bremena a s tým súvisiacej námietke deformovania dôkazu v otázke vrátenia preddavku, ktorý súdy podľa názoru dovolateľa nahradili pochybnou úvahou o zmene žaloby a o premlčaní, dovolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne uviedol, že povinnosť žalovaného preukázať vrátenie preddavku by vznikla až po preukázaní poskytnutia preddavku žalovanému zo strany žalobcu, pričom k preukázaniu tejto skutočnosti (poskytnutia preddavku žalovanému) nedošlo. V priebehu súdneho konania sa môže dôkazné bremeno preklopiť na stranu žalovaného, avšak až po tom, čo žalobca unesie dôkazné bremeno k svojim, žalovanou stranou spochybneným tvrdeniam. Ak teda v preskúmavanej veci žalobca nepreukázal, že reálne vyplatil preddavok žalovanému (nie tretej osobe, ale žalovanému), alebo že žalovaný skutočne disponoval predmetnými financiami, neprichádzalo do úvahy dokazovanie k otázke vrátenia tohto preddavku. 18. Relevantné nie je ani tvrdenie dovolateľa týkajúce sa pochybnej úvahy súdov o zmene žaloby a o premlčaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval doplňujúce skutkové tvrdenia žalobcu za zmenu žaloby, keďže rešpektoval žalobcom vyjadrenú vôľu nezmeniť žalobu. V tejto súvislosti odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, ani neuvažoval o prípadnom premlčaní. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa totiž týkala nároku, ktorý mal byť uplatnený zmenenou žalobou, pričom k zmene žaloby malo dôjsť po uplynutí premlčacej doby. Keďže však podľa právneho názoru odvolacieho súdu nedošlo k zmene žaloby a odvolací súd rozhodoval o pôvodnej žalobe, podanej pred uplynutím premlčacej doby, nemohlo ani dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku. Ani zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/70/2017 nemožno interpretovať tak, že obsahovalo pokyn pre nižšie súdy považovať vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 20. septembra 2010, prípadne jeho podanie z 18. mája 2012 za zmenu žaloby. V skutočnosti najvyšší súd v citovanom uznesení len konštatoval, že súdy sa riadne nevyrovnali so zmenami rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcom v priebehu konania a nevyhodnotili ich z hľadiska, či nejde o zmenu žaloby. Najvyšší súd teda nedal záväzný pokyn posudzovať tieto vyjadrenia žalobcu ako zmenu žaloby. Odvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí interpretoval rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/70/2017 ako pokyn posudzovať zmeny v tvrdeniach žalobcu ako zmenu žaloby, napriek tomu však odvolací súd dospel k záveru, že o zmenu žaloby nešlo. Preto neobstojí argumentácia dovolateľa, že súdy formalistickými závermi o zmene žaloby a následne o premlčaní nároku uplatňovaného zmenenou žalobou porušili jeho právo na spravodlivý proces. 19. K tvrdeniu dovolateľa, že v štádiu po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu navrhol vypočuť žalovaného, avšak súdy tento ním navrhovaný dôkaz nevykonali, sa vyjadril už odvolací súd. S odkazom na obsah spisu uviedol, že pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie žalobca na opakovanom výsluchu žalovaného netrval, a tiež zdôraznil, že akékoľvek vysvetlenie žalovaného ohľadom jeho dispozície s preddavkom by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by žalobca preukázal prevzatie preddavku žalovaným resp. jeho dispozíciu s týmito financiami. Keďže žalobca a aj jeho účtovníčka, vypočutá ako svedkyňa, zhodne uvádzali, že k poskytnutiu preddavku v sume 900 000,- Sk došlo len raz, a to bankovým prevodom dňa 7. novembra 2007, nie však na účet žalovaného, ale na účet obchodnej spoločnosti Palivo - impex, uhoľné sklady, s.r.o., ďalší výsluch žalovaného bol nadbytočný. 20. V dovolaní žalobca uviedol, že výsluch žalovaného mal potvrdiť alebo vyvrátiť jeho zmluvný prejav. Mal tým zrejme na mysli to, že žalovaný sa mal vyjadriť k bodu 2.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 1. februára 2008, kde mal potvrdiť prijatie zálohy pri podpise tejto zmluvy. Aj k tomu sa vyjadril odvolací súd, keď konštatoval, že podľa výpovede samotného žalobcu ako účastníka konania na pojednávaní dňa 20. septembra 2011, nedošlo k odovzdaniu preddavku v sume 900 000,- Sk žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 1. februára 2008. Ak teda samotný žalobca svojou výpoveďou spochybnil pravdivosť uvedeného zmluvného vyhlásenia o prevzatí preddavku, výsluch žalovaného k tejto otázke už nebol potrebný. 21. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za nedostatočne odôvodnený, ani za arbitrárny, postupom odvolacieho súdu nedošlo k deformácii dôkazu, či dôkaznej povinnosti a ani k iným závažným defektom pri vykonávaní a hodnotení dôkazov. Dovolací súd preto vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.
6. f)CSP dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol (§ 447 písm.
7. c)CSP). 22. Okrem toho dovolateľ argumentoval v dovolaní aj nesprávnym právnym posúdením veci podľa §

§ 421ods.

1 písm.

1. c)CSP. 23. Podľa § 421 ods. 1 písm.
2. c)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 24. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 25. Pre prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka právna (teda nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). 26. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením dovolacieho dôvodu a právnou otázkou, ktorej riešenie odvolacím súdom považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti (pod ktoré písmeno ustanovenia § 421 ods. 1 CSP) táto otázka patrí. Takéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho dôvodu (§ 432 ods. 2 CSP). Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v ustanovení § 421 ods. 1 CSP, sa však vzťahujú výlučne na právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda takú právnu otázku, ktorej riešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie veci. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná (ale rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na odlišných dôvodoch), nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. V takom prípade dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 CSP nielenže nie je dôvodné, ale nie je ani prípustné. Súčasne nesmie ísť o hypotetickú otázku, teda riešenie dovolateľom nastolenej právnej otázky dovolacím súdom musí byť spôsobilé ovplyvniť výsledok sporu. 27. Dovolací súd dospel k záveru, že právna otázka formulovaná dovolateľom, či doplnenie žaloby o ďalšie skutočnosti bolo potrebné považovať za dispozíciu so žalobným návrhom v kvalite zmeny žaloby, nebola prípustnou otázkou v zmysle citovaných ustanovení §

§ 421ods.

1 CSP. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, ale zhodne s prejavmi vôle žalobcu nepovažoval doplňujúce vyjadrenia žalobcu za zmenu žaloby. Je teda zrejmé, že odvolací súd posúdil uvedenú otázku tak, ako požadoval žalobca. Z pohľadu žalobcu teda nemohlo ísť o nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 a 2 CSP).

1. Dovolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej a druhej inštancie, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, ani prostriedkom na prehodnotenie vykonaného dokazovania. Naopak dovolací súd je podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdov nižšej inštancie.
2. Na základe uvedeného dovolací súd v rámci prieskumu prípustnosti dovolania v časti, kde dovolateľ odvodzoval jeho prípustnosť z ustanovenia § 421 CSP, dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil právnu otázku tak, ako predpokladajú ustanovenia § 432 a § 421 ods. 1 CSP, preto bolo potrebné dovolanie žalobcu aj v tejto časti odmietnuť v súlade s ustanovením § 447 písm. f) CSP.
3. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP v súlade so zásadou úspechu strán v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP), v zmysle ktorej úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.