1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR č. Pk5/2008-1050-2 zo dňa 26. marca 2008 (ďalej len ako „prvostupňové správne rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €) za nesplnenie povinnosti
6 zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. v znení účinnom do 31. októbra 2009 (ďalej len ako „zákon č. 179/1998 Z. z.“). O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, že vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 10 ods. 6 a § 12 ods. 1 zákona č. 179/1998 Z. z. uviedol, že zo skutkových zistení i z nesporných tvrdení účastníkov vyplynulo, že dňom
obsahu spisu viac ako s vydaním nového potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti poponáhľal s oznámením žalovanému o zániku platnosti predchádzajúceho potvrdenia doplniac zároveň, že táto skutočnosť však na zodpovednosť žalobkyne za nesplnenie notifikačnej povinnosti
6 zákona č. 179/1998 Z. z., nemá vplyv. Z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní veci, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom a preto žalobu
1 OSP zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, majúc za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Pridržiac sa obsahu žaloby doplnila, že nesúhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že zodpovednosť za správny delikt spočívajúci v nesplnení notifikačnej povinnosti o zániku platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa a o množstve skladových zásob vojenského materiálu je zodpovednosťou objektívnou, mala za to, že sa jedná o zodpovednosť subjektívnu. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedla, že sa jej, rovnako ako prvostupňovému súdu, javí byť neprimerane prísna a likvidačná. Pre prípad úspechu si uplatnila v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) trovy odvolacieho konania vo výške 791,64 €, a to za jeden úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 652,29 € a režijný paušál v sume 7,41 € + DPH 20 %. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, zotrvajúc na svojich doterajších výpovediach a písomnom vyjadrení zn.: 186/2009-3120 zo dňa 17. marca 2009, mal za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne a preto navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť s tým, že neprizná žalobkyni právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. K odvolacím námietkam žalobkyne poukazujúcim na to, že správny delikt môže byť spôsobený len úmyselným konaním, teda úmyselným porušením konkrétnej zákonom stanovenej povinnosti uviedol, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna 6Sžo/40/2011 4 zodpovednosť), pričom táto zásada platí aj v prípade zákona č. 179/1998 Z. z. ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dôkaz o zavinení alebo dokonca úmyselné konanie. Uviedol, že podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie, pričom tomuto zodpovedá aj skutočnosť, že ani jeden z citovaných zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili právnickej osobe zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ako „správny orgán“) ako príslušného orgánu štátnej správy
ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) a zákona č. 179/1998 Z. z. bola žalobkyni v súlade s ustanovením § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 179/1998 Z. z. uložená pokuta vo výške 2.500.000,--Sk (82.984,80 €) za nesplnenie povinnosti
6 zákona č. 179/1998 Z. z. Správne konanie o uložení pokuty bolo 6Sžo/40/2011 5 začaté dňa 11. marca 2008 vydaním upovedomenia o začatí správneho konania vo veci podozrenia z porušenia ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 179/1998 Z. z. z dôvodu, že žalobkyňa ako oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. 1 písm.
jej názoru administratívne alebo poriadkové pochybenie, ktorého sa dopustila, nenapĺňalo taký stupeň porušenia zákona, ktoré by bolo potrebné sankcionovať pokutou v uvedenej výške resp. alternatívne sa domáhala zníženia výšky pokuty. O rozklade žalobkyne rozhodol minister hospodárstva SR ako orgán príslušný
2 správneho poriadku, na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej rozkladovej komisie a v súlade s § 46 a § 61 správneho poriadku rozklad žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s výhradou žalobkyne, ktorou poukazovala na výšku uloženej pokuty v podstate doslovne skopíroval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia týkajúce sa tejto námietky.
1 písm.
tohto zákona.
6 zákona č. 179/1998 Z. z. oprávnená osoba je povinná do piatich pracovných dní odo dňa obdržania rozhodnutia o zrušení alebo zániku platnosti potvrdenia 6Sžo/40/2011 6 o priemyselnej bezpečnosti túto skutočnosť oznámiť ministerstvu hospodárstva a nahlásiť množstvo skladových zásob vojenského materiálu.
3 písm. a) zákona č. 179/1998 Z. z. pokutu od 1.000.000,--Sk (33.200 €) do 5.000.000,--Sk (166.000 €) ministerstvo hospodárstva uloží tomu, kto nesplní povinnosť
6.
5 zákona č. 179/1998 Z. z. výšku pokuty uloženej
odsekov 1, 2 a 3 určí ministerstvo obrany s prihliadnutím na
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 6Sžo/40/2011 7 V ustanovení § 25 ods. 5 zákona č. 179/1998 Z. z. sú upravené kritériá pre určenie výšky pokuty, ako miera, význam, čas ohrozenia zahraničnopolitických a bezpečnostných záujmov štátu a hmotná výška škody vzniknutá protiprávnym konaním, pričom tieto kritériá nie sú upravené v pozícii ich taxatívneho naplnenia, to znamená, že protiprávnym konaním oprávnenej osoby nemusí byť spôsobená hmotná škoda. Pre posúdenie, či preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty nevybočilo z hľadísk a medzí stanovených zákonom, preto nepostačuje zdôvodnenie, že stanovená výška pokuty je v zákonnom rozpätí, ale musia byť jednotlivo a vzájomných súvislostiach zvážené všetky zákonom stanovené kritériá, pričom stanovenie výšky pokuty je výsledkom správnej úvahy. Aj
názoru najvyššieho súdu vychádzajúceho z jeho konštantnej judikatúry (pozri k tomu napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž 71/01 – R 109/2002) rozhodnutie o uložení pokuty odôvodnené len konštatovaním, že „výška uloženej pokuty je primeraná vzhľadom na dĺžku, spôsob, následky a závažnosť protiprávneho konania (ochrana spotrebiteľa – takéto meradlo nezaručuje správne výsledky merania)“ a odkazom na zákonné ustanovenie je v tejto časti nepreskúmateľné. Preto skúmajúc napadnuté rozhodnutie z hľadiska vyššie uvedených ustanovení, nezostávalo odvolaciemu súdu, a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa vadnosť napadnutého rozhodnutia v tomto smere nenamietala, iné, ako postupom
3 OSP vzhliadnuť ho za nepreskúmateľné, keďže prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný svojim postupom pri určení a následnom odôvodnení výšky uloženej pokuty odôvodniac ju len konštatovaním, že „...v danom prípade došlo k závažnému porušeniu citovaného zákona...“ sa dôsledne neriadili ustanovením § 25 ods. 5 zákona č. 179/1998 Z. z. v spojení s ustanoveniami § 46 a § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku, nakoľko výšku uloženej pokuty neodôvodnili
zákonom určených kritérií. Odvolací súd ďalej, posúdiac relevantnosť odvolacej námietky, ktorou žalobkyňa vytýkala prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie povahy zodpovednosti právnickej osoby pri spáchaní správneho deliktu, musí v zhode s názorom prvostupňového súdu konštatovať, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty skutočne zakladá zásadne bez ohľadu na ich zavinenie a teda sa jedná o zodpovednosť objektívnu, to znamená, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby a preto sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, ktorá 6Sžo/40/2011 8 v danom prípade nepochybne žalobkyňou porušená bola. Preto odvolací súd uvedenú námietku vzhliadol za nedôvodnú.
3 vety prvej OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a dopustil sa takej vady, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a nie je pritom viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Preto krajský súd pochybil, keď žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom
3 OSP v spojení s § 250j ods. 3 OSP zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu tak, že v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou žalovaného v súlade s § 250ja ods. 4 OSP postupovať vo vyššie naznačenom smere. O trovách konania, odvolacieho ako aj prvostupňového, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že v súdnom konaní čiastočne úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu účelne vynaložených trov, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré najvyšší súd vzhliadol v tom, že jednak napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z iných dôvodov ako žalobkyňa, tak v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu namietala a jednak, že žalobkyňa zákonom uloženú povinnosť bez akýchkoľvek 6Sžo/40/2011 9 pochybností skutočne porušila. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 26. septembra 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.