1 Najvyšší súd 6Sţf/50/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: F. R., K., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, Nitra, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, predtým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Nová ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13161-84404/2010/992117-r zo dňa 30.7.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 26S/8/2010-156 zo dňa
- mája 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/8/2010- 156 zo dňa
- mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/13161- 84404/2010/992117-r zo dňa 30.7.
- Týmto rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Šurany č. 633/230/581/10/Hru zo dňa 21.
- 2010, ktorým vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2005 v sume 3.824,30 €. Dôvodom vyrubenia uvedeného rozdielu dane bola skutočnosť, ţe správca dane neuznal daňovému subjektu odpočet dane z predloţených dokladov týkajúcich sa nákupu nafty a benzínu od dodávateľa FORSAGE s.r.o. v celkovej sume 115.211,30 Sk. 6Sţf/50/2011 2 Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolávajúc sa na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ako aj na § 19 ods. 1 prvú a druhú vetu citovaného zákona uviedol, ţe z výsledkov dokazovania obsiahnutých v administratívnom spise prvostupňového orgánu vyplýva, ţe u spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. (údajnom dodávateľovi predmetnej nafty) nebolo zistené, ţe by bola splnená podmienka vzniku daňovej povinnosti, keďţe z dôvodov uvádzaných prvostupňovým i odvolacím orgánom finančnej správy nebolo spoľahlivo preukázané, ţe predmetnú naftu v mnoţstve tvrdenom ţalobcom ţalobcovi v mesiaci február skutočne dodal. Preto podľa názoru krajského súdu nemoţno prisvedčiť tvrdeniu ţalobcu, ţe mu vzniklo právo na odpočet dane z tohto tovaru, keďţe toto právo je striktne viazané práve na vznik daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 224/2004 Z. z.. Z uvedených dôvodov preto krajský súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného, ktorým bol dodatočný platobný výmer prvostupňového orgánu potvrdený, za správne. Vzhľadom k tomu, ţe rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach ţaloby sú podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom, ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, v zmysle ktorého krajský súd neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, ţe prvostupňový súd si osvojil názor ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou tohto rozhodnutia. Namietal, ţe prvostupňový súd neposúdil vec správne po právnej stránke, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol. Poukázal na to, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový súd v rozpore s § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v prospech ţalobcu, keď ich buď nevykonal alebo tie, ktoré vykonal, vyhodnotil jednostranne, keď počas celého daňového konania vychádzal z podkladov spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. a vyhodnotil ich ako správne, a to bez toho, aby ich pravosť a správnosť overil, hoci o jej konaní boli váţne pochybnosti. V priebehu kontroly sa preukázal opak – a to, ţe spoločnosť FORSAGE spol. s r.o. porušovala celý rad predpisov – cez colné, daňové, účtovné – ţe vzápätí po daňovej kontrole prestala vykonávať podnikateľskú činnosť, „stratila“ registračnú pokladnicu, ktorú je aj po vyradení povinná uchovávať, ako aj značnú časť dokladov vydaných ERP, a to napriek tomu, ţe je povinná ich archivovať 10 rokov. Nakoľko je dôvodná pochybnosť o úplnosti a preukaznosti účtovníctva spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. bolo potrebné preveriť, či neboli uskutočnené i nákupy, ktoré sa nenachádzali v účtovníctve tejto spoločnosti. Tieto dôkazy nikto nevykonal. Jediný dôkaz, ktorý mohol potvrdiť alebo spochybniť pravosť dokladov 6Sţf/50/2011 3 vydaných z ERP spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. bolo vypracovanie znaleckého posudku. Tak ţalovaný ako aj prvostupňový súd argumentujú, ţe znalecké dokazovanie – ERP nemohol ţalovaný vykonať z objektívnych dôvodov, nakoľko spoločnosť FORSAGE spol. s r.o. túto ku kontrole nepredloţila. To je síce pravda, ale ani ţalovaný ani súd sa nevysporiadal s otázkou, ţe v čase vykonania kontroly bola ERP k dispozícii a sám ţalobca poţiadal o vykonanie posudku. Tento dôkaz mal byť vykonaný ako dôkaz v prospech ţalobcu a jeho vykonaním by sa preukázalo, či doklady, ktoré má ţalobca k dispozícii boli vystavené ERP spoločnosťou FORSAGE spol. s r.o. Ţalobca sám bez súčinnosti ţalovaného nemohol tento dôkaz vykonať, ţalovaný svojou nečinnosťou jeho vykonanie zmaril, a preto tvrdenie ţalovaného, ako aj súdu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, vyznieva viac neţ paradoxne. Závaţné pochybenie v rozhodovaní súdu vidí v skutočnosti, ţe napriek tomu, ţe podstatu ţaloby t. j. nezákonného postupu ţalovaného videl ţalobca v tom, ţe aj keď všetci zamestnanci ţalobcu aj spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. potvrdili, ţe ţalobcovi zamestnanci naftu a benzín pravidelne vo väčších mnoţstvách čerpali a ţalobca mal k dispozícii doklady oprávňujúce odpočet DPH, ţalovaný mu neuznal odpočet ani z jedného litra nafty a benzínu za kontrolované obdobie. Z tvrdenia ţalovaného aj prvostupňového súdu vyplýva (str. 7 posledný odsek), ţe výpovede vodičov sa rozchádzajú v ďalšom nakladaní s naftou čerpanou na čerpacej stanici – rozdielne výpovede vodičov o nakladaní s naftou nie sú dôkazom, ţe ţalobca naftu nečerpal a nepouţil na svoje zdaniteľné plnenie. Výsledkom tohto zistenia mohla byť skutočnosť, ţe s naftou sa nenakladalo správne, ale nie tvrdenie, ţe naftu na tejto čerpacej stanici vôbec nečerpali a vôbec nepouţili na zdaniteľné plnenia ţalobcu. Prvostupňový súd iba prevzal tvrdenie ţalovaného bez toho, aby odôvodnil v čom a koho svedeckú výpoveď povaţuje za nepresvedčivú a ako mohol zo svedeckých výpovedí všetkých svedkov, ktorí potvrdili čerpanie pohonných hmôt dospieť k záveru, ţe tieto neboli čerpané a ţalobcovi dodané. Ďalší dôkaz o nezákonnom postupe ţalovaného, ţe dôkazy vyhodnocoval subjektívne, tak aby zo ţalobcu vytvoril obraz neseriózneho podnikateľa je porovnanie jeho spotreby nafty na hektár s „porovnateľným“ podnikateľom (str. 9 odsek 2). Uţ zo samotného vyjadrenia ţalovaného vidieť, ţe vykonal kontrolu porovnateľného podnikateľa, tak, ţe nemohla byť porovnateľná – „porovnateľný subjekt“ na rozdiel od ţalobcu nevykonával závlahovú činnosť a ţivočíšnu výrobu, to znamená, ţe týchto podnikateľov vôbec nebolo moţné porovnať. Zo samotného tvrdenia ţalovaného aj súdu vyplýva, ţe tieto „porovnateľné“ subjekty okrem kvality pôdy nemajú porovnateľné vôbec nič – ani výmeru, ani počet strojov, ani počet zamestnancov, ani spôsob hospodárenia, ani vzdialenosť od hospodárskeho dvora na jednotlivé polia. Taktieţ nie je 6Sţf/50/2011 4 zrejmé, ako ţalovaný vypočítal priemernú spotrebu nafty (pouţitej len na rastlinnú výrobu), keď doklady predloţené ţalobcom vôbec neskúmal. Napriek tomu, ţe bolo jednoznačne preukázané z predloţených dokladov, ţe bez čerpania nafty, ktorú ţalovaný spochybnil a neuznal tak do nákladov ani odpočet DPH, by ţalobca nemohol dodať tovar a sluţby v hodnote niekoľko desiatok miliónov slovenských korún v rokoch 2005 a 2006 – touto skutočnosťou sa uţ vo svojich rozhodnutiach ani ţalovaný ani prvostupňový súd nezaoberal. Takisto argumenty ţalobcu, ktoré vyvracajú tvrdenia ţalovaného o „náhlom“ poklese čerpania nafty ako aj zvýšeného čerpania tzv. bielej nafty oproti tzv. červenej nafte uţ v rozhodnutiach ţalovaného aj prvostupňového súdu absentujú. Obe tieto skutočnosti objektívne preukazovali oprávnenosť tvrdení ţalobcu. Ţalovaný sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, ţe z predloţených dokladov sa dali veľmi jednoducho zistiť. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s tvrdením ţalobcu v ţalobe, a to, ţe „rovnaké zistenia aké sú konštatované v napadnutých rozhodnutiach, boli zistené aj pri kontrole nadmerného odpočtu za mesiac marec
- Podľa Protokolu o opakovanej daňovej kontrole a tieţ dodatočného platobného výmeru bola odpočítavaná daň zníţená o 119.480,--Sk, zodpovedajúca nákupu 20400 litrov nafty. Rovnako ak o v prípade zdaňovacieho obdobia február 2005 išlo o nákupy pohonných látok od spoločnosti FORSAGE spol. s r.o. Šurany, ktoré táto spoločnosť nemala zaznamenané na kontrolných páskach z elektronickej registračnej pokladnice. Avšak na základe odvolania odvolací orgán svojím rozhodnutím zmenil dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane, a to v tom smere, ţe všetky nadobudnutia pohonných hmôt uznal za preukazné, t. j. akceptoval, ţe tovar bol dodaný. z tohto pohľadu je postup Daňového riaditeľstva SR rozdielny v dvoch identických prípadoch. Nakoľko na takýto prístup neexistujú zákonné dôvody, povaţuje za dôvodné, aby tak, ako boli posúdené odpočty dane v mesiaci marec 2007, boli posúdené aj za zdaňovacie obdobie február
- Vzhľadom na to, ţe toto rozhodnutie ţalovaného predchádzalo rozhodnutiu, o ktorom sa rozhoduje v tomto konaní a jeho obsah je diametrálne odlišný, t.j. v prospech ţalobcu - tak ţalovaný ako aj súd bol povinný sa s rozdielnym postupom ţalovaného vysporiadať, čo neurobil. Napokon ţalobca poukázal na to, ţe súd si osvojil stanovisko ţalovaného, ţe iba dôkazy v neprospech ţalobcu sú správne a vierohodné a dôkazmi v jeho prospech sa ani nezaoberal ani nevysporiadal. Takýto postup podľa jeho názoru nemôţe byť správny, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sţ-o-KS/147/2006, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe v konaní nemoţno pouţiť iba dôkazy, ktoré sú v neprospech ţalobcu a tie, ktoré sú v jeho 6Sţf/50/2011 5 prospech bez odôvodnenia nepouţiť. Vzhľadom k uvedenému ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zmenil a jeho návrhu vyhovel. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe v plnom rozsahu sa pridrţiava písomného vyjadrenia k ţalobe ţalobcu, keďţe odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, ako tie, ku ktorým sa ţalovaný podrobne vyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. a zákonom č. 333/2011 Z. z. bolo s účinnosťou od
- januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazová ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. V zmysle § 244 ods. 1 a 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov 6Sţf/50/2011 6 verejnej správy, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. V zmysle § 250ja ods. 3 OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia ohľadom podstatných argumentov súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len odkazovať na určité časti zákonov. Úlohou krajského súdu bolo v danej veci preskúmať rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 250j ods. 1 OSP). Konanie v správnom súdnictve je totiţ ovládané dispozičnou zásadou znamenajúcou, ţe súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom v ţalobe. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu sa však v rozsudku nevysporiadal priamo ani s jednou z námietok uvedených v ţalobe. Rozsudok krajského súdu tak nereagoval na podstatné námietky ţalobcu, pričom nie je z jeho odôvodnenia zrejmé, ako dospel k záveru o zákonnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, preto je rozhodnutie krajského súdu nielenţe 6Sţf/50/2011 7 nepresvedčivé, ale z pohľadu prieskumu rozsudku krajského súdu nepreskúmateľné. Súčasťou náleţitého odôvodnenia je aj náleţité vysporiadanie sa s námietkami účastníka ako poistka proti svojvôli. V rozsudku totiţ nebolo uvedené, akými úvahami bol krajský súd pri rozhodovaní v danej veci vedený. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou kaţdého základného práva alebo slobody, o ktorých sa koná. Bez náleţitého odôvodnenia nie je moţné preskúmať správnosť právneho posúdenia veci. Z ustanovenia § 246 ods. 1 OSP vyplýva, ţe konanie v správnom súdnictve je v zásade dvojinštančné. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by váţnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o moţnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal s námietkami ţalobcu týkajúcimi sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného. V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec v naznačenom smere znova v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada i s ďalšími námietkami ţalobcu a opäť o ţalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 6Sţf/50/2011 8 v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
- septembra 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth