1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní menovaného podanom proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/15/2023, zo 14. septembra 2023 rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T.. Q. M. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48T/46/2020, zo 17. augusta 2022 bol obvinený T.. Q. M. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: „ako konateľ a spoločník spoločnosti C. W., s.r.o., I. R. XX, Ž., IČO:XX XXX XXX v období od 30.04.2016 do 27.04.2018, na presne nezistených miestach, prostredníctvom elektronického bankovníctva, použitím platobných kariet č. XXXXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktoré boli vydané k Business účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriacemu spoločnosti C. W., s.r.o., vykonával úhrady na hazardné hry, stávkovanie a lotérie v prospech účtov E. A., a.s., F. L. W., M. W., T. W. v celkovej výške 417.755,22 €, teda z účtu spoločnosti C. W., s.r.o., pre vlastné účely vykonával úhrady, čím porušil ustanovenia spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti C. W., s.r.o. zo dňa 26.02.2016 a ustanovenia § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) a teda nevykonával svoju pôsobnosť konateľa spoločnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov ku škode spoločnosti C. W., s.r.o. vo výške 419.219,22 €, v ktorej sume sú zahrnuté aj bankové poplatky za vykonávanie úhrad na hazardné hry, stávkovanie a lotérie.“ Za to bol obvinenému T.. Q. M.
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov; pričom
2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
1 písm. b) Trestného zákona súd uložil obvinenému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu v lehotách určených probačným a mediačným úradníkom.
1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti C. W., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, I. R. XX, Ž. škodu vo výške 202.964,33 €.
2 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť C. W., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, I. R. XX, Ž.T. so zvyškom nároku na civilný proces. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátora a obvineného rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3To/15/2023, zo 14. septembra 2023 tak, že
1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48T/46/2020, zo 17. augusta 2022 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
3 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine, ochrannom dohľade a náhrade škody obvinenému
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov; pričom
4 Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený T.. Q. M. prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. Evy Mišíkovej dovolanie s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania
1 písm.
písm. i) Trestného poriadku dovolací súd nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať a meniť a toto dovolateľ od dovolacieho súdu ani neočakáva (v danom prípade ide výlučne iba o právne posúdenie už zisteného skutku). Bez toho, aby bolo totiž potrebné akokoľvek skúmať správnosť zisteného skutku alebo skúmať jeho úplnosť, teda vychádzajúc len a výlučne z obsahu zisteného skutku je zrejmé, že do tzv. skutkovej vety, t. j. do popisu skutku, ktorý sa mi napadnutým rozsudkom (v nadväznosti na prvostupňový rozsudok) kladie za vinu, neboli zapracované žiadne skutkové okolnosti týkajúce sa formy zavinenia, ktoré orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom zistené boli, a ktoré preukazujú moje zavinenie výlučne vo forme vedomej nedbanlivosti. Už len absencia akýchkoľvek skutkových okolností viažucich sa k forme zavinenia, ktoré boli prvostupňovým súdom zistené (teda bez potreby skúmania správnosti a úplnosti zisteného skutku a v popise skutku (v tzv. skutkovej vete) nie sú uvedené (z popisu skutku nie je zrejmé o akú formu zavinenia ide), spôsobuje existenciu dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, pretože na základe takéhoto popisu skutku nie je možné aplikovať konkrétnu kvalifikáciu na skutok, ktorý bol skutočne orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi zistený. Popis skutku bol vykonaný v príkrom rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko v popise skutku sa nenachádzajú také podstatné skutkové okolnosti, ktoré majú vplyv nielen na výšku aplikovanej trestnej sadzby, ale aj na kvalifikáciu skutku ako takého, pretože v prípade, že by do popisu skutku boli zapracované podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa formy zavinenia (ktoré v rámci skutku zistené boli, ale neboli a nie sú uvedené v tzv. skutkovej vete), skutok by bolo potrebné kvalifikovať
ustanovenia § 238 Trestného zákona (kde je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky) a nie
ustanovenia § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (kde je možné uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov). Ide najmä o skutočnosti, že mnou realizované platby boli v spoločnosti riadne evidované ako záväzky mojej osoby voči spoločnosti (boli v účtovníctve spoločnosti riadne priznané a zaúčtované), tieto záväzky voči spoločnosti som si priebežne (v priebehu skutku) plnil a nikdy som ich nepopieral (nikdy som ich pred nikým neskrýval a boli v účtovníctve spoločnosti riadne vedené ako pôžičky). Navyše tieto pôžičky boli každoročne zaznamenané v účtovnej závierke, ktorú spracovala účtovníčka pani T.. I. R. a zaslala ju vždy okrem mňa aj T.. Ľ. Š.. Spoločníci závierku následne schválili, nikto z nás nevzniesol žiadnu námietku. Z týchto skutočností je zrejmé, že som sa vždy spoliehal na to, že žiadnu škodu poškodenej spoločnosti nespôsobím. Konal som možno vo väčšom rozsahu, ako moji spoločníci, ale z hľadiska mechanizmu konania som konal úplne totožne, ako konali vo vzťahu k poškodenej spoločnosti aj moji spoločníci. Zároveň som konal tak, aby sa moje aktivity nedotkli investičnej činnosti poškodenej spoločnosti a konal som s vedomím o existencii mojich pohľadávok voči poškodenej spoločnosti, ktoré je možné kedykoľvek voči mojim záväzkom započítať a ktoré nikto nespochybňoval. Tieto skutočnosti preukazujú skutočnosť, že som sa spoliehal na to, že žiadnu škodu poškodenej spoločnosti nespôsobím, čo je skutková okolnosť preukazujúca zavinenie (v nadväznosti na jej vôľovú zložku) formou vedomej nedbanlivosti
a) Trestného zákona, ku ktorej sa viaže kvalifikácia môjho konania ako trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
Trestného zákona a nie
Aj samotná existencia Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa 25.05.2018 (č. l. 62 - 66) preukazuje absenciu subjektívnej stránky príslušnej skutkovej podstaty, konkrétne vo vzťahu k absencii jej vôľovej zložky, t, j. vôle spôsobiť škodu poškodenej spoločnosti. Pri posúdení tejto okolnosti dávam do pozornosti aj závery znaleckého dokazovania MUDr. Stanislava Kollára (č. l. 323 - 326), ktorý konštatoval u mojej osoby tzv. patologické hráčstvo, a aj absolvovanie dobrovoľnej ústavnej liečby patologického hráčstva, ktorá by celkom zjavne nebola potrebná, ak by môj stav neovplyvňoval moju schopnosť vynaloženia potrebnej miery opatrnosti. Samotné úhrady z účtu poškodenej spoločnosti (nech by boli mojou osobou vykonávané na akékoľvek účely, teda aj na účely súkromné a aj na úhradu hazardných hier) ešte sami osebe neznamenajú (a to napríklad aj v nadväznosti na preukázanú existenciu mojich pohľadávok, ktoré som vo vzťahu k poškodenej spoločnosti v čase skutku vlastnil), že by som vo vzťahu k poškodenej spoločnosti nekonal s odbornou starostlivosťou, že by som nekonal v súlade so záujmami spoločnosti alebo že by som nekonal v súlade so záujmami všetkých spoločníkov. Mám za to, že popis skutku pri trestnom čine porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku musí okrem popisu konania obvineného obsahovať konkrétny dôvod (vymedzený konkrétnymi skutkovými okolnosťami a nielen všeobecným odkazom na ustanovenie 135a ods. 1 Obchodného zákonníka alebo na nekonkrétne ustanovenia spoločenskej zmluvy poškodenej spoločnosti), pre ktorý je konanie obvineného rozporné s povinnosťou konateľa spoločnosti vymedzenej konkrétnym právnym aktom (normou) tiež musí obsahovať aj dôvod, prečo takéto konanie spôsobuje poškodenej spoločnosti škodu a v akej výške. V danom prípade teda pri popise skutku absentujú konkrétne skutkové okolnosti charakterizujúce konkrétne obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Takéto parametre popis skutku, ktorý sa mi prvostupňovým a aj napadnutým rozsudkom kladie z vinu, nemá, a teda na základe existujúceho popisu skutku (t. j. na základe tzv. skutkovej vety napadnutého a aj prvostupňového rozsudku) nie je možné konštatovať, že by skutok, ktorý sa mi kladie za vinu, bol trestným činom. Záver o naplnení dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku), boli spôsobené tým, že vo veci nebolo k rozsahu mojich pohľadávok a záväzkov existujúcich voči poškodenej spoločnosti v čase skutku zrealizované znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonómia a manažment. Ak by boli do súdneho spisu zabezpečené výpisy z bankového účtu poškodenej spoločnosti, ktoré by obsahovali úhrady vykonané z tohto účtu a ktoré by boli súčasne aj obsahom popisu skutku (teda úhrady, ktoré sú súčasťou vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti by boli riadne konkretizované), ktorý sa mi kladie za vinu a ktoré by súčasne nespochybňovala ani jedna zo strán konania, potom by súd mohol jednoduchým súčtom (t. j. jednoduchou matematickou operáciou) v rámci hodnotenia dôkazov vyčísliť výšku škody. Ak však došlo v rámci jednotlivých strán k odlišnému výpočtu výšky škody, ďalej k spochybneniu jednotlivých úhrad, ktoré nie sú v popise skutku (ale dokonca ani v odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozsudku konkretizované), ďalej ak došlo k pochybnostiam o výške mojich pohľadávok voči poškodenej spoločnosti a určenie výšky záväzkov a pohľadávok mojej osoby voči poškodenej spoločnosti závisí od posúdenia existencie či neexistencie zmluvných vzťahov medzi tretími osobami a poškodenou spoločnosťou, resp. aj medzi mojou osobou ako súkromnou osobou, a to nielen vo vzťahu k poškodenej spoločnosti, ale aj vo vzťahu k tretím osobám, potom nie je súd odborne zdatnou osobou na to, aby hodnotil oprávnenosť a dôvod jednotlivých finančných tokov medzi poškodenou spoločnosťou a mojou osobou, a nie je odborne zdatnou osobou (a už vôbec nie bez vykonaného prislúchajúceho dokazovania), aby súd hodnotil výšku, oprávnenosť a dôvod finančných tokov medzi mojou osobou a tretími osobami a aby hodnotil vzťah týchto finančných tokov k záväzkom a pohľadávkam mojej osoby voči poškodenej spoločnosti. V takomto prípade už nejde o triviálne matematické súčty ´niekoľkých jednoduchých a nespochybniteľných čísiel v jednom stĺpci´, ale ide o hodnotenie finančných tokov v rámci zložitých obchodných vzťahov, ktorých posúdenie nemôže vykonať súd tak, ako to vykonal prvostupňový súd v tomto prípade pri určovaní výšky pohľadávok a záväzkov mojej osoby voči poškodenej spoločnosti. Správne (a najmä vykonané odborne spôsobilou osobou) určenie výšky pohľadávok mojej osoby voči poškodenej spoločnosti v čase, ktorý sa mi kladie za vinu, je pritom nevyhnutným predpokladom na vyslovenie záveru o tom, či moje konanie bolo vo vzťahu k poškodenej spoločnosti vôbec trestným činom a ak áno, akým. Pri určovaní výšky škody nie je možné vychádzať ani z Dohody o uznaní záväzku zo dňa 25.5.2018, nakoľko nejde o objektívny dôkaz zabezpečený orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom, pričom pravdivosť tohto dôkazu bol zásadne spochybnený obhajobou predloženým výpisom z môjho účtu, ktorý bol oboznámený na HP dňa 15.08.2022 (č. l. 1192 - 1201). V takýchto prípadoch judikatúra a súdna prax stanovuje nepochybne potrebu vykonania znaleckého dokazovania. Zároveň je potrebné na tomto mieste uviesť aj ďalšiu podstatnú skutočnosť, ktorá sama osebe napĺňa dovolací dôvod
1 písm.
1, písm. c), písm. g) Trestného poriadku. Dávam dovolaciemu súdu do pozornosti, že od procesne správneho vykonania a následne od správneho vyhodnotenia týchto listín závisel nielen výrok o náhrade škody, ale aj výrok o výške škody, od ktorého je závislá správna kvalifikácia skutku a dokonca aj výrok o samotnej vine. Zároveň je však potrebné doplniť argumentáciu v predchádzajúcom bode tak, že ani na hlavnom pojednávaní a ani v rámci odôvodnenia prvostupňového rozsudku (napriek tomu, že súd výpisy z mojich bankových účtov ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonal - dňa 15.08.2022. č. l. 1192 - 1201) súd neuviedol žiadne konkrétne úvahy k hodnoteniu tohto dôkazu, iba vo všeobecnosti (bez akejkoľvek špecifikácie toho, ako, akým spôsobom, akým mechanizmom výpočtu, akým mechanizmom posúdenia obchodných vzťahov a k tomu prislúchajúcich peňažných transakcií, a na základe akého hodnotenia dôkazu dospel k týmto všeobecným záverom) uviedol, že nie je pravdou, že by som za poškodenú spoločnosť uhradil alebo priamo do nej vložil viac finančných prostriedkov, ako som z nej vybral, resp. ako som použil pre osobné účely. Spôsob, akým prvostupňový súd selektoval jednotlivé platby, je nepreskúmateľný, vo vzťahu k súdom odmietnutým platbám súd nevykonal žiadne dokazovanie (za účelom preukázania, či bola alebo nebola úhrada realizovaná za účelom úhrady záväzkov spoločnosti). Z prvostupňového rozsudku vôbec nevyplýva odpoveď, ktorých konkrétnych úhrad sa má takto vytvorený mechanizmus týkať tak, aby bola preukázateľná výška údajnej škody spôsobenej mojou osobou tak, ako ju ustálil súd. Absencia vykonaného dokazovania vo vzťahu k účelu platieb a absencia konkrétneho odôvodnenia, prečo niektoré platby súd nevzal na vedomie, spôsobuje teda v konaní prvostupňového súdu a pri hodnotení dôkazov prvostupňovým súdom svojvôľu súdu a nakoľko išlo o dôkaz podstatný pre meritórne rozhodnutie, došlo tým aj zásadným spôsobom k porušeniu práva na obhajobu a k porušeniu spravodlivosti konania. Vo vzťahu k tejto skutočnosti obhajoba predložila už spomínané výpisy z môjho bankového účtu, ktoré súd oboznámil ako dôkaz na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2022 (č. l. 1192 - 1201) a ktoré preukazujú stav vzájomného saldokonta vo výške 321.390,84 EUR v môj prospech. Skutočne vykonané dokazovanie (najmä predložené výpisy z môjho bankového účtu, oboznámené na HP dňa 15.08.2022) preukázalo, že som vložil do spoločnosti C. W. s.r.o., resp. za ňu uhradil jej záväzky v prospech tretích osôb vo výške, ktorá podstatným spôsobom presahuje prostriedky, ktoré som zo spoločnosti C. W. s.r.o. vybral. Práve preto bolo potrebné, aby súdy (tak prvostupňový a ak tak nevykonal, tak následne súd odvolací) riadne a zrozumiteľne vysvetlili, ako vyhodnotili tento dôkaz (akým spôsobom dôkaz hodnotili, akú metódu výpočtu zvolili, a k akým konkrétnym záverom prišli) a prečo nebolo
súdu potrebné pribrať na skúmanie tohto dôkazu znalca. Spôsob hodnotenia tohto dôkazu súdu je nepreskúmateľný a nepreskúmateľné sú aj závery, ku ktorým súdy pri hodnotení tohto dôkazu dospeli. Túto vadu konania nenapravil ani odvolací súd (nakoľko na takúto nesprávnu činnosť a závery prvostupňového súdu odvolací súd len odkázal a opäť len vo všeobecnosti skonštatoval správnosť takéhoto postupu a záverov prvostupňového súdu), čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu ide pritom o kľúčový dôkaz, a teda v tomto prípade bolo porušené moje právo na obhajobu zásadným spôsobom. [...] Dňa 30.08.2021 uviedol v mojom mene na hlavnom pojednávaní súdu môj obhajca ´Obhajca obžalovaného navrhuje, aby súd uložil svedkovi - poškodenému povinnosť predložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení spol. C. W. s.r.o., ktorými svedok - poškodený disponuje. č. l.
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku. Hneď na úvod k tejto argumentácii uvádzam, že doposiaľ konajúce súdy pochybili, keď pri ukladaní trestu odňatia slobody nezohľadnili v mojom prípade existenciu poľahčujúcej okolností
j) Trestného zákona (´viedol pred spáchaním trestného činu riadny život´) a odvolací súd nesprávne vyhodnotil neexistenciu dôvodov na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. K nesprávnemu vyhodnoteniu neexistencie podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody odvolacím súdom uvádzam, že v čase skutku som trpel duševnou poruchou - patologickým hráčstvom, čo konštatoval aj znalec MUDr. Stanislav Kollár vo svojom znaleckom posudku č. 48/2020, č. l, 272 - 326, keď vo svojich záveroch tento záver konštatoval, a aj napriek tomu, že uviedol, že nejde o vážnu duševnú poruchu, je zrejmé, že môj stav si vyžadoval ústavnú liečbu patologického hráčstva. Patologické hráčstvo sa pritom pri poruche osobnosti (vychádzajúc z odbornej literatúry) viď. napr. https://zdravoteka.sk/magazin/ patologicke-hracstvo-gamblerstvo-a-jeho-dosledky-na-zivor/ vyznačuje veľmi intenzívnym nutkaním hrať, ktorému patologický hráči (podobne ako je tomu u drogovo závislých osôb) nevedia odolať. Mám za to, že v danom prípade takýto stav napĺňa zákonnú podmienku na uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody
2 písm. c) Trestného zákona. Zároveň sa však domnievam, že v mojom prípade boli splnené aj podmienky na mimoriadne zníženie
1 písm.
Trestného poriadku (avšak bez uvedenia konkrétneho ustanovenia § 131 Trestného poriadku) a následne svedok uvádza, že poučeniu rozumie a súd dopĺňa, že svedok bol upozornený aj na následky krivej prísahy. Z obsahu tejto písomnej protokolácie zápisnice o hlavnom pojednávaní však nie je zrejmé, či bol svedok aj skutočne poučený
a § 346 Trestného zákona o následkoch krivej výpovede, táto pochybnosť vyplýva aj z absencie odkazu na predmetné ustanovenia § 345 a § 346 Trestného zákona a aj z absencie vyjadrenia svedka k poučeniu o trestných následkoch krivej výpovede. Totožný záver sa týka aj výsluchoch ďalších svedkov na hlavnom pojednávaní, konkrétne svedkyne T.. I. R. na hlavnom pojednávaní súdu dňa 18.10.2021, č. l. 1047, svedka T.. E. L. na hlavnom pojednávaní súdu dňa 28.03.2022, č. l. 1082 a aj svedka M. K. na hlavnom pojednávaní súdu dňa 16.05.2022, č. l. 1106, ktorý navyše v rámci poučenia ku skutku uviedol: ´Približne viem, v akej veci som bol predvolaný vypovedať ako svedok. Vypovedať budem, čo zároveň vyvoláva pochybnosti o tom, či bol svedok riadne poučený ku konkrétnemu skutku, o ktorom mal vypovedať a teda či bol po takomto poučení vôbec spôsobilý posúdiť, či nie sú z jeho strany naplnené dôvody na odmietnutie výpovede
ustanovenia § 130 ods. 2 Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní súdu dňa 14.06.2021, č. l. 1007 - 1016 boli oboznámené
W. s.r.o. - vyfiltrované platby č. l. 19 - 32, • účtovná závierka zostavená k 31.12.2017 č. l. 33 - 34, • kniha analytickej evidencie č. l. 45 -
l. 1164 Z konania súdu je zrejmé, že listiny predložené poškodenou stranou vo forme neoverených fotokópií súd vo svojom konaní žiadnym spôsobom neverifikoval, procesne ich použil výsledky týchto listín použil aj pri svojom meritórnom rozhodnutí, zatiaľ čo listiny predložené mojou osobou súd verifikoval a následne údaje z týchto listín pri rozhodovaní bez riadneho odôvodnenia bagatelizoval (viď časť IV.B. tohto podania), čo je nielen rozporné s ustanovením § 171 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, ale ide o postup zasahujúci do spravodlivosti konania, rozporný s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Obvinený T.. Q. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, po vyslovení porušenia zákona v jeho neprospech, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo na neho nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal, aby súd vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil, až do rozhodnutia o dovolaní, výkon rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/15/2023, zo
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. uvádzam, že rozsah skutku bol v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, bez akýchkoľvek relevantných pochybností stanovený na základe výpisov z účtov a ďalších listín, výpovedí vypočutých svedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsahom skutku, teda výškou škody spôsobenej poškodenej spoločnosti C. W., s. r. o. sa veľmi podrobne zaoberal Okresný súd v Žiline v odôvodnení rozsudku sp. zn. 48T/46/2020, ale aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 3To/15/2023 a ich závery považujem za správne, nestotožňujem sa s právnou argumentáciou dovolateľa. K argumentu nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku zastávam stanovisko, že bol to práve dovolateľ, ktorý si vedome vytváral v obchodnej spoločnosti aj vzájomných vzťahoch medzi konateľmi a spoločníkmi také podmienky, v ktorých mal len on sám prehľad o finančných tokoch a tieto riadil. V tomto smere je podstatná výpoveď účtovníčky T.. R., ktorá obžalovaného priamo usvedčuje vyjadrením, že to bol práve obžalovaný T.. M., ktorý jej dal pokyn, aby finančné záležitosti riešila len s ním, ale na jej upozornenia o nezákonnosti úhrad z firemných prostriedkov na hazardné hry nijako nereagoval. Dovolateľ v dovolaní poukazuje na domnelé procesné pochybenia, ktoré nie sú podstatného významu, vyzdvihuje skutočnosti, ktoré nemajú význam z hľadiska rozhodovania o jeho vine vo vzťahu k spáchanému skutku. Podotýkam, že jeho zavinenie bolo oboma súdmi jednoznačne vyhodnotené ako minimálne nepriamo úmyselné. 0 skutkových a právnych záveroch prvostupňového súdu v tomto smere nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti, rozsudok súdu prvého stupňa považoval, pokiaľ ide o mieru zavinenia a rozsah skutku, za zákonný.“
prokurátorky dovolacie dôvody obvineného T.. Q. M. nie sú opodstatnené. Podaním z 18. apríla 2024 obvinený zaujal stanovisko k vyjadreniu prokurátorky v podstate tak, že jeho dôvody dovolania boli koncipované širšie, ako ich prezentovala prokurátorka, a síce, že nemal možnosť dozvedieť sa, aké konkrétne platby sa mu kladú za vinu a k akým konkrétnym platbám má zaujať obhajobnú argumentáciu. Taktiež, že napadnutý rozsudok bol z podstatnej časti opretý aj o konkrétne listinné dôkazy, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané a z uvedeného dôvodu nemal možnosť sa k nim pred súdom vyjadriť, ako aj to, že jednotlivé finančné operácie hodnotil súd bez toho, aby bol z hľadiska odbornosti na takúto činnosť povolaný a bez toho, aby svoj postup riadne vysvetlil a tiež bez toho, aby do konania na túto odbornú činnosť pribral znalca. Ďalej uviedol, že v popise skutku sa nenachádza popis žiadnych skutkových okolností vo vzťahu k zavineniu, ako ani žiadna konkretizácia prevodov finančných prostriedkov z účtu poškodenej spoločnosti, z ktorej by bolo možné vyvodiť, ktoré konkrétne prevody sa mu napadnutým rozsudkom kladú za vinu. Na záver uviedol, že tvrdenie prokurátorky,
ktorej zistený skutok bol správne právne posúdený, táto odôvodňuje odkazom nie na skutkovú vetu uvedenú v napadnutom rozsudku, ale práve argumentáciou z obsahu vykonaných dôkazov.
jeho názoru aj táto skutočnosť preukazuje záver o pravdivosti jeho záveru, a to, že skutok popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nie je z hľadiska jeho kvalifikácie správne právne vyhodnotený. Na základe uvedeného má za to, že stanovisko prokurátorky k jeho dovolaniu nespochybňuje dôvodnosť dovolania a naďalej trvá na podanom dovolaní. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila aj poškodená obchodná spoločnosť C. W., s. r. o., ktorá uviedla v podstate nasledovné: „K veci samej uvádzame, že súdom prejednávaný skutok bol časovo vymedzený obdobím od 30.04.2016 do 27.04.2018, pričom v celom uvedenom období odsúdený pôsobil ako konateľ spoločnosti C. W., s.r.o, Ž., IČO: XX XXX XXX. Ako na konateľa spoločnosti sa na neho nepochybne vzťahovala povinnosť ustanovená všeobecne záväzným predpisom, a to Obchodným zákonníkom, uvedená v § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že odsúdený používal prostriedky spoločnosti, ktorej bol konateľom, na stávkovanie. Odsúdený uvedenú skutočnosť ako takú nie len že nepoprel, ale priamo potvrdil. Používanie finančných prostriedkov spoločnosti, ktorej bol odsúdený konateľom, na stávkovanie odsúdeného je nepochybne a jednoznačne porušením povinnosti ustanovenej všeobecne záväzným predpisom, a to konkrétne už vyššie uvedeného 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda konaním, ktoré nebolo vykonávané s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Bolo to zároveň konanie, ktorým odsúdený uprednostnil svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. V dôsledku takéhoto konania odsúdeného došlo k zníženiu majetku spoločnosti C. W., s.r.o za obdobie vymedzené v obžalobe o sumu 419.219,22€, v ktorej sú zahrnuté aj bankové poplatky za vykonávanie úhrad za hazardné hry, stávkovanie a lotérie. Je teda nesporné, že konaním odsúdeného vznikla spoločnosti C. W., s.r.o škoda vo výške 419.219,22€. Čo sa týka výšky sumy, ktorá je uvedená v rozsudku, a ktorá bola odsúdeným v rozpore so záujmami spoločnosti a jej ostatných spoločníkov použitá na stávkovanie odsúdeného, táto bola spoľahlivo zistená zákonne vykonanými dôkazmi, a to najmä bankovými výpismi spoločnosti C. W., s.r.o., ktoré napokon zo strany odsúdeného nikdy spochybnené neboli. Aj keď opakovaná argumentácia odsúdeného účtovnými závierkami spoločnosti nemá žiadny vplyv na podstatu veci a je len snahou o odvrátenie pozornosti od skutočnosti, že odsúdený používal prostriedky spoločnosti, ktorej bol konateľom, na stávkovanie, a to v rozpore so záujmami spoločnosti a ostatných spoločníkov, poukazujeme osobitne na výsluch svedkyne T.. R. na HP konanom dňa 18.10.2021, z ktorého vyplynulo, že ona zaúčtovala výdavky odsúdeného na stávkovanie ako pohľadávku spoločnosti voči spoločníkom a ako pohľadávku voči odsúdenému to zaúčtovala až po tom, keď došlo k zisteniu stávkovania s prostriedkami spoločnosti odsúdeného zo strany nás, poškodeného. Argumentácia odsúdeného v jeho dovolaní preto odporuje jeho vlastným prechádzajúcim tvrdeniam, kedy odsúdený v prípravnom konaní a v konaní pred prvostupňovým súdom opakovane uvádzal, že údajné pôžičky mal ústne dohodnuté, že podpisovali viaceré zmluvy o pôžičke, že mu ich spolukonatelia schválili (napr. výsluch 24.05.2016 str. 6 zápisnice), čo bolo jednoznačne vyvrátené výsluchmi, svedkami Š. a L.. Čo sa týka argumentácie odsúdeného k ním predloženým transakciám na jeho účte, táto je irelevantná a s prejednávanou vecou a podstatou toho, čo je kladené za vinu odsúdenému, nijako nesúvisí. Je nepochybné, že odsúdený vedel o svojom protiprávnom konaní, a to jednak s prihliadnutím na povinnosti konateľa vymedzené zákonom a spoločenskou zmluvou, a jednak s prihliadnutím na skutočnosť, že na takúto protiprávnosť konania bol opakovane upozorňovaný aj vtedajšou účtovníčkou spoločnosti T.. R., čo je zrejmé z jej výsluchu zo dňa 6.8.2019. V takomto svojom konaní však pokračoval aj po upozornení vtedajšou účtovníčkou spoločnosti. Vedomé a úmyselné konanie odsúdeného napokon preukazuje aj jeho správanie v priebehu trestného konania, kedy pri výsluchu dňa 23.05.2019 uviedol, že má nachystanú veľkú sumu , ktorú chce doplatiť , avšak do dnešného dňa, žiadnu úhradu neuskutočnil a je zrejmé, že sa vyhýba povinnosti uhradiť sumu, na úhradu ktorej sa sám a dobrovoľne zaviazal podpísaním Dohody o uznaní záväzku, a to dňa 25.05.2018. Obrana a tvrdenia odsúdeného boli jednoznačne vyvrátené výsluchmi svedkov Ľ. Š., E.Q. L., T.. R. a rovnako listinnými dôkazmi zabezpečenými do spisu.“ Obvinený reagoval na vyjadrenie poškodenej obchodnej spoločnosti podaním zo 14. mája 2024, v ktorom uviedol, že poškodená spoločnosť neoznačila žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o nedôvodnosti jeho dovolacích námietok, pričom sa obmedzila výlučne na hodnotenie skutkového stavu a k samotným dovolacím dôvodom sa vôbec nevyjadrila. Podaním zo 14. augusta 2025 obvinený doplnil svoje dovolanie s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-544/23. V nadväznosti na novelu Trestného zákona, ktorá zásadným spôsobom modifikovala doterajšiu trestnú politiku štátu v smere znižovania trestných sadzieb za jednotlivé trestné činy, obvinený argumentoval potrebou zohľadniť uvedené rozhodnutie Súdneho dvora.
jeho názoru z neho vyplýva povinnosť aplikovať zásadu retroaktivity priaznivejšieho trestnoprávneho ustanovenia, zakotvenú v Charte základných práv Európskej únie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že odsudzujúci rozsudok je vo vnútroštátnom práve kvalifikovaný ako právoplatný, pretože môže byť ešte predmetom mimoriadneho opravného prostriedku v podobe kasačnej sťažnosti. Súčasne obvinený poukázal na možnú relevanciu dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku v prípade, ak súdom ustálený obsah a rozsah vlastnej úvahy o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a hodnotenia z nich získaných výsledkov (to znamená hodnotenia dôkazov) na podklade § 2 ods. 10, resp. ods. 12 Trestného poriadku nevyhovuje predstavám dovolateľa. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vykonaný v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, a tak by predstavoval spôsobilý podklad pre dovolací prieskum zo strany najvyššieho súdu (konajúceho v zmysle ,,iniciačného“ procesného úkonu obvineného ako osoby oprávnenej podať dovolanie v zmysle skôr citovaných ustanovení Trestného poriadku), takýto výklad by odporoval principiálnej viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku treba súčasne chápať aj ako základné interpretačné a napokon i kvalitatívne kritérium pre dovolanie podané niektorou zo strán pôvodného konania - tzv. základného konania predchádzajúcemu podaniu dovolania (§ 369 ods. 2 v spojení s ods. 5 Trestného poriadku). Vyjadruje totiž základné argumentačné pravidlá konania pred dovolacím súdom, ktorých spoločným menovateľom je zákonom a stabilnou judikatúrou ustálený účel takto intenčne vymedzeného dovolacieho konania: spravidla výsostné posudzovanie právnych otázok naproti prieskumu skutkových zistení realizovaných skôr vo veci konajúcimi a rozhodujúcimi súdmi. Uvedené je vyjadrením limitácie dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zistenia skutkového stavu skôr vo veci konajúcimi súdmi, a tak pretavením princípu, že správnosť a úplnosť zisteného skutku je doménou základného konania, do ktorej môže dovolací súd zasahovať len výnimočne, a to len vtedy ak dovolanie podá minister spravodlivosti
3 Trestného. S tým plne korešponduje záver, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04). Najvyšší súd sumarizuje: V prípade dovolania podaného obvineným nemožno opätovne (nakoľko za týmto účelom je obvinenému poskytnutý dostatočne široký priestor v konaní o riadnom opravnom prostriedku - odvolaní) namietať proti skutkovým zisteniam súdov - ktoré sú založené práve na výsledkoch vykonaného dokazovania v rozsahu, ktorý súd považoval za dostatočný - prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. V dovolacom konaní nemožno účinne namietať zvolené, resp. použité dôkazné prostriedky a na ich podklade vykonané hodnotenie dôkazov v intenciách § 2 ods. 10, resp. ods. 12 Trestného poriadku, ak takéto ,,finálne“ hodnotenie v konečnom dôsledku nevyhovuje predstavám obvineného. Tento kruh viazanosti správnosťou a úplnosťou zisteného skutku sa v tomto kroku uzatvára - práve s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku. Pokiaľ neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní dovolací súd nemôže preskúmavať v rámci dovolateľom (obvineným alebo generálnym prokurátorom) uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nemožno takéto skutkové preskúmanie rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní dosiahnuť (a vo svojej podstate obchádzať) prostredníctvom uplatnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Obvinený v dovolaní namietal, že vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku a nie pod v tomto ohľade všeobecnejší dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. Z toho dôvodu sa k predmetnej námietke najvyšší súd vyjadrí nižšie. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku ďalej obvinený namietal, že pri určovaní výšky škody nemožno vychádzať z Dohody o uznaní záväzku, keďže pravdivosť tohto dôkazu bola
jeho názoru zásadne spochybnená výpisom z účtu, ktorý predložil v rámci obhajoby. K uvedenému dovolací súd konštatuje, že touto námietkou sa už súdy nižších stupňov dostatočne a presvedčivo zaoberali, pričom dospeli k záveru, že predmetná dohoda bola obvineným uzavretá slobodne a vážne. Tento záver okresný súd podrobne zdôvodnil na strane 30, odsek 4 svojho rozsudku a krajský súd na strane 21 svojho rozsudku. Najvyšší súd považuje tieto odôvodnenia za správne, logické a úplné, a preto sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na ne v podrobnostiach odkazuje. Obvinený tiež namietal, že súd na hlavnom pojednávaní neoboznámil výpisy zo SLSP, a. s. (č. l. 1183, CD nosič na č. l. 1184), pričom ich následne v kontexte s listinami založenými na č. l. 1119 - 1159 - použil vo svojom hodnotení a odôvodnení rozsudku.
obvineného tým došlo k porušeniu § 269 Trestného poriadku, keďže išlo o dôkaz, ktorý nebol riadne vykonaný na hlavnom pojednávaní. K tejto námietke dovolací súd uvádza, že rozhodujúce skutkové závery o výške škody neboli založené na predmetných výpisoch z bankových účtov, ale na iných listinných dôkazoch, ktoré boli riadne vykonané na hlavnom pojednávaní (č. l. 1014 - 1015). Práve z týchto dôkazov vychádzala obžaloba, ktorá už od začiatku jednoznačne určovala výšku škody a súdy na ich základe dospeli k záveru o naplnení znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Obhajoba vo vzťahu k týmto listinným dôkazom nevzniesla žiadne konkrétne námietky a obvinený sa obmedzil iba na tvrdenie, že sa tým nezohľadňujú všetky okolnosti fungovania spoločnosti, bez predloženia ďalších dôkazných návrhov. Za týchto okolností preto nemožno hovoriť o procesnom pochybení, ktoré by mohlo spochybniť závery súdov o výške spôsobenej škody. Obvinený namietal aj to, že spôsob, akým súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivé platby, je nepreskúmateľný, keďže z rozsudku nevyplýva, ktorých konkrétnych úhrad sa mechanizmus selekcie týkal. Tvrdil, že absentuje dokazovanie o účele platieb aj zdôvodnenie, prečo niektoré z nich súd nezohľadnil, čo
neho spôsobuje svojvôľu pri hodnotení dôkazov a porušenie jeho práva na obhajobu. Súčasne uvádzal, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie k rozsahu jeho pohľadávok a záväzkov voči poškodenej spoločnosti v čase skutku. Zároveň tvrdil, že ak by boli do spisu založené úplné výpisy z bankového účtu poškodenej spoločnosti, bolo by možné výšku škody vyčísliť jednoduchým súčtom úhrad, ktoré mali tvoriť súčasť popisu skutku. Najvyšší súd k tejto námietke uvádza, že závery súdov o výške škody boli založené na listinných dôkazoch, ktoré boli v konaní riadne vykonané a ktoré umožňovali objektívne vyčíslenie majetkovej ujmy. Mechanizmus, ktorý súd použil na vyhodnotenie platieb, bol dostatočne zrejmý zo samotného konania obvineného, ktorý finančné prostriedky poškodenej spoločnosti využíval na hazardné hry, stávkovanie a lotérie, kedy zo spoločnosti vybral postupne spolu sumu 419.219,22 Eur. Ďalej obvinený namietal, že po preštudovaní spisu boli zo strany splnomocnenca poškodeného založené do spisu ďalšie listiny (č. l. 943 - 950), a preto mu malo byť opätovne umožnené spis preštudovať a navrhnúť ďalšie dôkazy. K tejto námietke najvyšší súd uvádza, že aj
vyjadrenia samotného obvineného išlo iba o doplnenie neoverenej fotokópie notárskej zápisnice, ktorej originál sa už v spise nachádzal. Nešlo teda o nový alebo dovtedy obvinenému neznámy dôkaz, ktorý by bol spôsobilý založiť povinnosť opätovného sprístupnenia spisu
1 Trestného poriadku. Navyše, obvinený túto skutočnosť počas celého konania nenamietal a na uvedené listiny nereagoval žiadnym konkrétnym procesným návrhom. Za týchto okolností preto nemožno hovoriť o zásahu do jeho práv na obhajobu. Napokon obvinený namietal, že na hlavnom pojednávaní jeho obhajca navrhol, aby súd uložil svedkovi - poškodenému povinnosť predložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení spol. C. W., s. r. o., ktorými svedok - poškodený disponuje. T.. Ľ. Š. zaslal súdu Zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti C. W., s. r. o. z 19. apríla 2018 (č. l. 1039 - 1042) s tým, že inými zápisnicami spoločnosť C. W., s. r. o. vraj nedisponuje. S takouto odpoveďou sa súd uspokojil a týmto návrhom na vykonanie dôkazu sa už až do konca trestného konania nezaoberal, a tak prvostupňový ako ani odvolací súd už tento dôkaz nielenže nevykonal, ale ani neodmietol a nevykonanie tohto návrhu ani neodôvodnil. K tomu najvyšší súd uvádza: Právu obvineného spočívajúceho v možnosti navrhovať dôkazy zodpovedá paralelne existujúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), prípadne rozhodnúť o tom, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku - primerane pozri R 116/2014). Nie je možné úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku preto, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Ak by záver súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm.
3 Trestného poriadku (ktoré uznesenie sa len vyhlási a zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí a písomne nevyhotovuje), resp. minimálne v odsudzujúcom rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku zrozumiteľným, úplným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania a zároveň existujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. Pre konanie pred odvolacím súdom platí, že tento nemusí o návrhu na doplnenie dokazovania formálne rozhodnúť uznesením
3 Trestného poriadku, pretože „ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa
2 Trestného poriadku na verejné zasadnutie použijú len vtedy, ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy (o čom rozhodne súd, v odvolacom konaní odvolací súd) - nepoužijú sa pritom priamo, ale „primerane“. „Z hľadiska zachovania práv obhajoby (čomu zodpovedá dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku) je podstatné, či sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom, resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k návrhom dotknutej okolnosti vysporiadal, k takému vysporiadaniu môže dôjsť aj konkrétnym odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s jeho prípadným doplnením (R 43/2018). Nevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie známeho a dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom
3 Trestného poriadku, pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou skutkovou a nie právnou. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. S ohľadom na to nemôže argumentácia dovolateľa, ktorým nie je minister spravodlivosti, o nevykonaní navrhnutého dôkazu súdom (o odmietnutí vykonania, ktorého bolo rozhodnuté
3 Trestného poriadku a rozhodnutie o tom bolo riadne odôvodnené minimálne v rozsudku súdu prvého stupňa al
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.