Najvyšší súd 5MObdo 4/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: RNDr. K.C.-L.P., T.B., IČO: X., zastúpená: H., s.r.o., V.B., IČO: X., pro

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Predmetom dovolacieho konania je posúdenie či vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorý vznikol pred

1. januárom sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, resp. či ide o vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. - 6 - 5MObdo/4/2011 Súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru keď predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nesprávne právne posúdili ako občianskoprávny, prihliadli na žalobcom vznesenú námietku premlčania a nárok žalobkyne posúdil ako premlčaný. Omyl súdov pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261ods. 2 Obchodného zákonníka a následne k aplikácii neprávneho predpisu na právny vzťah účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka) namiesto správneho ustanovenia (§ 397 Obchodného zákonníka). Žalovaný do
2. decembra 2004 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna inštitúcia v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z.. Zákonom č. 581/2004 Z.z. vznikla V. ako akciová spoločnosť. Uvedený zákon v ustanovení § 2 určil, že na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník. Keďže právna úprava do
3. januára 2005 priamo neupravovala, že na vzťahy so zdravotnými poisťovňami sa vzťahuje Obchodný zákonník na rozdiel od ust. § 2 ods. 2 Zákona č. 581/2004 Z.z. účinného od
4. januára 2005, kde je upravené, že na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak, je potrebné skúmať či v danom prípade (predmetom konania je zaplatenie sankčného nároku, ktorý vznikol ešte v roku 2004) boli splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 ods.1 Obchodného zákonníka upravuje vzťahy medzi podnikateľmi, ktorý na daný prípad nemožno aplikovať. Ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi právnickou osobou zriadenou ako verejnoprávna inštitúcia ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. V danom prípade vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa nepochybne spravuje Obchodným zákonníkom. Žalovaný do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna inštitúcia a žalobca je podnikateľom – fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalovaný vykonával zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle § 2 Zákona č. 273/1994 Z.z.. Poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom - 7 - 5MObdo/4/2011 prípade poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami, je nepochybne zabezpečovaním verejných potrieb. Na tento účel bola zdravotná poisťovňa zriadená. Podľa Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia, na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Z uvedeného je zrejmé, že zdravotná starostlivosť neslúži iba na uspokojovanie potrieb jednotlivca, ale uspokojovanie potrieb všetkých občanov. Súdy sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí nedostatočne vysporiadali so všetkými skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa súd prvého stupňa a odvolací súd riadil, keď vyvodili záver že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je občianskoprávny. Súdy nedostatočne odôvodnili skutočnosť, z akého dôvodu na daný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nemožno aplikovať § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o voľbe práva, resp. že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom ešte neznamená, že súd nemá skúmať či sa na daný vzťah nevzťahujú prípady uvedené v § 261 Obchodného zákonníka. V zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvné strany sa nemohli odchýliť od ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka alebo toto ustanovenie vylúčiť, nakoľko ide o kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka. Dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že na daný prípad nemožno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo 87/
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci zaujal názor, že vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené rozhodnutie nemožno na daný prípad aplikovať, nakoľko v uvedenej veci sp. zn.: 4 Cdo 87/03 (R 74/2005) bol žalobca príspevková organizácia, ktorá nevykonávala podnikateľskú činnosť, žalovaným bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia. Uvedené rozhodnutie vychádza aj z odlišnej právnej úpravy do
6. decembra 1999 (ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení ako je vyššie citované platí od
7. januára 2000). Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že súdy oboch stupňov pri posudzovaní vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a pri rozhodovaní o sankčnom nároku žalobkyne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vzťah medzi žalobkyňou - 8 - 5MObdo/4/2011 – podnikateľkou - poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti a žalovaným – zdravotnou poisťovňou nesprávne posúdili ako občianskoprávny, a tým nárok žalobkyne posúdili ako premlčaný. V danom prípade medzi žalobkyňou a žalovaným ide o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods.

§ 243bods.1, 2 a 3 O.s.p.

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení je pre súdy nižšieho stupňa záväzný (§ 243i ods.

§ 243dods.

1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p.. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová