Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/167/2023 Identifikačné číslo spisu: 4217220996 Dátum vydania rozhodnutia: 29.01.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Terézia Mecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 100a nasl.

Občianskeho zákonníka, zatiaľ čo súd prvej inštancie uvedené neaplikoval, keďže sa zaoberal iba námietkami podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Súd vôbec nevyzval na vyjadrenie k použitiu konkrétnych, presne špecifikovaných noriem týkajúcich sa premlčania, iba na vyjadrenie sa k nejakej námietke premlčania, čo je v rozpore s ustanovením § 382 CSP. Nesprávne právne posúdenie dovolateľka 1/ videla v tom, že napadnuté rozhodnutie, resp. možnosť jeho vydania, záviselo o. i. od riešenia otázky, či možno vydať zákonné rozhodnutie v odvolacom konaní za situácie, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie na aplikácii právnej normy, ktorá je základom pre zmeňujúce rozhodnutie a zároveň nevyzve stranu sporu na vyjadrenie sa k aplikácii takéhoto ustanovenia, pričom odvolací súd rozhodol nesprávne, keď na túto otázku odpovedal kladne. Dovolateľka 1/ namietala nesprávny postup odvolacieho súdu, keď prejednal odvolanie žalobcu 1/, v ktorom nebol uplatnený žiaden zákonný odvolací dôvod (takým dôvodom nie je nesprávne zistený skutkový stav veci). Ak nebol riadne uplatnený odvolací dôvod, nemôžu byť relevantné ani žiadne iné tvrdenia z odvolania a odvolací súd mal odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm.

1. d)CSP. Táto vada zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
2. f)CSP, ale aj podľa ustanovenia § 420 písm.
3. a)až
4. d)CSP (čo dovolateľka 1/ namieta z opatrnosti). Je totiž v zmysle ustanovenia § 420 písm.
5. a)CSP mimo právomoci odvolacieho súdu meritórne rozhodovať o odvolaní, ak nebol uplatnený žiaden zákonný odvolací dôvod, v zmysle ustanovenia § 420 písm.
6. b)CSP ak odvolateľ nepodal riadne odvolanie, prípadne ho nepodal vôbec (žalobkyňa 2/), nemá procesnú subjektivitu pre odvolacie konanie a rovnako tiež v zmysle ustanovenia § 420 písm.
7. c)CSP nemohol konať pred súdom v plnom rozsahu, a v zmysle ustanovenia § 420 písm.
8. d)CSP ak odvolateľ nepodal riadne odvolanie, prípadne ho nepodal vôbec, rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nemohlo o ňom byť konané v odvolacom konaní. Odvolací súd tiež pochybil v tom, že svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil; svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a nevysporiadal sa s námietkami vznesenými počas konania žalovanou 1/. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so svojím predchádzajúcim rozhodnutím, jeho obsahom a výsledkom. Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení nespochybnil právne posúdenie veci odvolacím súdom, preto bol odvolací súd povinný rešpektovať právny názor vyslovený vo svojom skoršom rozhodnutí. Odvolací súd sa nevysporiadal s námietkou, že žalobkyňa 2/ už nie je účastníkom konania, pretože nepreukázala, že je subjektom enumerovaným v ustanovení § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, takže netvorila spolu so žalobcom 1/ nerozlučné spoločenstvo, a keďže nepodala odvolanie a ani dovolanie, je vo vzťahu k nej vec právoplatne skončená. Odvolací súd nereagoval na argumentáciu, že určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby môže byť uplatnené výlučne osobitnou žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, čo sa však v tomto prípade nestalo, pričom takáto žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote a na preklúziu sa prihliada z úradnej povinnosti. Odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že nie je podstatné, či došlo k mimoriadnemu zosplatneniu v rámci predmetného úverového vzťahu, ale dôležité je to, či tu existuje platný a nesplatený dlh dlžníka. Rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadom ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách je v priamom rozpore so závermi plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl. ÚS 23/2014, podľa ktorého „vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti“. Odvolací súd sa nevysporiadal s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, v zmysle ktorej sa pri spotrebiteľských vzťahoch ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka vôbec nepoužije a uplatní sa ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. 5. Žalovaná 2/ (ďalej aj len „dovolateľka 2/“) dovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm.
9. f)CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala porušenie princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, legitímnych očakávaní, viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania, a viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu. Odvolací súd rozhodol nad rámec žalobcom 1/ uplatnených odvolacích dôvodov, pričom nerešpektoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ dovolací súd v zrušujúcom uznesení neposudzoval právne otázky, vyslovil len názor o nedostatku odôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam, založil tým legitímne očakávania strán sporu vo vzťahu k ďalšiemu postupu odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie je prioritne založené na porušení ustanovení § 53 ods. 9, §

§ 45ods.

1 Občianskeho zákonníka, z čoho následne odvolací súd odvodil porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak počas celého konania žalobcovia neprodukovali jediný dôkaz smerujúci k uvedenému záveru, dokazovanie súdu prvej inštancie nebolo vedené týmto smerom, a preto ani žalovaní nemali možnosť produkovať dôkazy. Pri aplikácii uvedených noriem odvolací súd nedodržal postup podľa ustanovenia § 382 CSP; žalovaní nemali vo svojom procesnom postavení možnosť postup odvolacieho súdu namietať a uplatňovať prostriedky procesnej obrany. Je v rozpore s legitímnymi očakávaniami, pokiaľ sa v konaní o určenie neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách má dokazovať oboznámenie sa dlžníkov s produktovými a úverovými podmienkami banky a rovnako tak splnenie povinnosti veriteľa doručiť listiny adresované dlžníkom. Konanie o neplatnosť dražby nie je konaním s ochranou slabšej strany, nie je konaním spotrebiteľským. Žalobcovia počas celého súdneho konania pred súdom prvej inštancie netvrdili, že splatnosť pohľadávky nenastala, ani žeby im žalovaná 1/ nedoručila upozornenia, resp. oznámenie o mimoriadnej splatnosti, preto žiaden zo žalovaných nebol povinný predkladať akékoľvek dôkazy v tomto smere. Okrem uvedeného žalovaná 2/ namietala, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, nakoľko je založený na zjavne protirečivých dôvodoch a popiera pravidlá formálnej a právnej logiky. Odvolací súd totiž ohľadne pohľadávky, pre ktorú sa realizovala dražba, ustálil, že premlčacia doba neuplynula (odsek 21 rozsudku), čo je v priamom rozpore s jeho záverom, že pohľadávka, pre ktorú sa realizovala dražba, nie je splatná (odsek 27 rozsudku). Ak splatnosť dlhu nenastala, logicky nemohlo dôjsť ani k premlčaniu, nie však z dôvodu, ktorý odvolací súd uvádza v bodoch 12 až 21 napadnutého rozsudku. 6. Žalovaný 3/ (ďalej aj len „dovolateľ 3/“) dovolanie odôvodnil ustanovením § 420 písm.

1. d)CSP, t. j. právoplatným rozhodnutím, resp. prv začatým konaním v tej istej veci, ustanovením § 420 písm.
2. f)CSP, t. j. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ustanovením § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhol tiež odložiť právoplatnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Namietal, že v tejto veci už skôr právoplatne rozhodol odvolací súd rozsudkom z 24. februára 2021 sp. zn. 6CoCsp/18/2020, preto je prípustné dovolanie podľa ustanovenia § 420 písm.
4. d)CSP. Nesprávne právne posúdenie veci videl v závere odvolacieho súdu, že porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď navrhovateľ dražby vo vyhlásení uviedol nesprávnu informáciu o splatnosti pohľadávky, má za následok neplatnosť dražby. Nesprávnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemá za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale výlučne osobitnú zodpovednosť navrhovateľa dražby za nesprávnosť tohto vyhlásenia (ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách zakotvuje právo predchádzajúceho vlastníka na náhradu škody). Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keďže odvolací súd rozhodol o neplatnosti dražby aj v prípade, keď právo žalobcov bolo prekludované; k právoplatnému pripusteniu zmeny žaloby došlo totiž až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. S poukazom na uznesenie najvyššieho súdu zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3Cdo/186/2010 uviedol, že o neplatnosti dražby nemôže súd rozhodovať v inom konaní, dokonca v konaní iniciovanom pred konaním samotnej dražby. Navyše, žalobcovia nemenili len žalobu, ale rozširovali aj okruh žalovaných o osobu žalovaného 3/. S poukazom na ustanovenie § 79 CSP (keď hmotnoprávne účinky pristúpenia ďalšieho subjektu do konania nastávajú okamihom právoplatnosti uznesenia o pripustení subjektu do konania) v spojení s ustanovením § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách (ktoré stanovuje účastníkov konania na strane žalovaných) bola teda žaloba riadne podaná najskôr v novembri 2018 (po právoplatnom pripustení vstupu žalovaného 3/ do konania), čo bolo po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces došlo aj tým, že dovolací súd neodmietol, resp. nezamietol dovolanie žalobcu 1/ podané proti prvému rozsudku odvolacieho súdu, a to vzhľadom na skutočnosť, že dovolanie nepodala žalobkyňa 2/ ako jedna z nerozlučných procesných spoločníkov (čoho dôsledkom bola zároveň absencia povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní); procesné postavenie nerozlučných spoločníkov (žalobcov 1/ a 2/) sa totiž automaticky nepremieta i do dovolacieho konania. Dovolateľ 3/ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď aj napriek jednoznačným záverom dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sa odvolací súd opätovne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu 1/ vo vzťahu k ohodnoteniu nehnuteľnosti. Odvolací súd zasiahol do práva žalovaného 3/ na spravodlivý proces tiež tým, že sa odchýlil od predchádzajúcej rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorej nesprávna informácia o výške pohľadávky, resp. o okamihu jej splatnosti vo vyhlásení navrhovateľa dražby nemá za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale výlučne objektívnu zodpovednosť navrhovateľa dražby za škodu. Prijatím iného právneho názoru bez výslovného pokynu dovolacieho súdu (a bez zmeny skutkového alebo právneho stavu) odvolací súd konal v rozpore so zásadnou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. 7. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniam nesúhlasili s argumentáciou žalovaných a navrhli dovolania ako neprípustné odmietnuť, resp. ako nedôvodné zamietnuť. 8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie/a podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolania žalovaných 1/ až 3/ je potrebné odmietnuť. 9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods. 1 CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP); v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 CSP je potom dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 10. Žalovaní 1/ až 3/ vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania najmä z ustanovenia § 420 písm.
5. f)CSP a žalovaný 3/ i z ust. § 421 ods. 1 CSP [pozn.: žalovaná 1/ relevantnú dovolaciu otázku nevymedzila; otázka vo vzťahu k aplikácii § 382 CSP bola posudzovaná v rámci prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
6. f)CSP]. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú súčasťou. 11. Podľa § 420 písm.
7. f)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 13. K dovolaniu žalovanej 1/ je ale potrebné uviesť, že toto hraničilo s nepreskmúteľnosťou podania, keď žalovaná 1/ v neprimerane rozsiahlom, neprehľadnom a miestami i protirečivom podaní (počet strán 64) napadla rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré bolo jasné, stručné a zrozumiteľné (teda nebola potreba reagovať na rozsiahlu argumentáciu, táto je uvedená na stranách 7 až 12 odôvodnenia, t. j. 6 strán). Kvantita nie je vždy zárukou kvality. O porozumení problematiky svedčí to, keď dovolanie výstižne popíše nedostatky konania a rozhodnutia, a nie to, keď dovolanie je plné bezobsažného, všeobecného a niekedy aj veci sa netýkajúceho opisu skutočností a citácií. V dovolacom konaní je podmienka povinného zastúpenia strany advokátom, z čoho pramení očakávanie istej odbornosti (a schopnosti vystihnúť podstatu) a ochrany práv strany v spore. V snahe pochopiť podanie spísané advokátom by samotná strana (klient) strávila niekoľko hodín len jeho čítaním (nehovoriac o protistrane, ktorá chce na takéto podanie reagovať). Najvyšší súd však vyabstrahoval z tohto dovolania relevantné námietky. 14. Námietky žalovaných 1/ až 3/ uvedené v dovolaní dovolací súd posúdil spoločne, nakoľko vo väčšine sa tieto prekrývali. 15. Vadu podľa § 420 písm.
8. f)CSP videli dovolatelia najmä v tom, že došlo k zmene právneho posúdenia (oproti svojmu predchádzajúcemu potvrdzujúcemu rozhodnutiu), čím sa vydané rozhodnutie stalo prekvapivým. Ďalej namietali nedodržanie postupu podľa ust. § 382 CSP. 16. Podľa § 384 ods. 1 až 4 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366. Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že v zrušujúcom uznesení najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu nedostatočné vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu 1/ uvedenou v odvolaní, na čo odvolací súd po vrátení mu veci na ďalšie konanie nariadil pojednávanie 20. apríla 2023 a v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie (zamerané na listiny vo vzťahu k zosplatneniu pohľadávky). Odvolací súd v zmysle pokynu dovolacieho súdu postupoval, nie je mu čo vytknúť (keď pri vysporiadaní sa s odvolacou argumentáciou žalobcu 1/ dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol správny postup nariadiť pojednávanie) a svoje rozhodnutie i náležite a vyčerpávajúco odôvodnil. 18. Odvolací súd svoj skorší právny názor môže zmeniť (pozn.: v danom prípade došlo k prehodnoteniu vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a jeho vplyvu na platnosť dražby). Odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení (porov. III ÚS 95/2020). 19. Je pravdou, že odvolací súd prehodnotil svoj pôvodný právny názor (pozn.: najvyšší súd vo vzťahu k veci samej právny názor nevyslovil), pričom ani v tomto smere nie je odvolaciemu súdu čo vyčítať. Pre úplnosť sa dodáva, že odvolací súd postupoval podľa judikatúry najvyššieho súdu a v súlade s ňou (hoci ju necitoval) rozhodol. Najvyšší súd dodáva, že opodstatneným dôvodom prehodnotenia právneho názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky. 20. Ak si odvolací súd uvedomí, že by nebolo legitímne a ústavne akceptovateľné, aby zotrval na právnom názore, o nesprávnosti ktorého sa medzitým presvedčil, môže svoj právny názor zmeniť (porov. napr. ods. 21 uznesenia najvyššieho súdu z 11. decembra 2024 sp. zn. 1Cdo/163/2023). 21. Pokiaľ ide o ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vo vzťahu k nemu bolo prijaté rozhodnutie najvyšším súdom, a toto bolo neskôr i publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R 75/2023). Podľa uvedeného rozhodnutia ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať (uznesenie najvyššieho súdu z 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020). 22. Najvyšší súd sa nestotožňuje s dovolateľmi, že rozhodnutie sa stalo prekvapivým, pretože po zrušení skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu (z dôvodu nedostatku jeho odôvodnenia) nie je vylúčené, že odvolací súd môže prehodnotiť svoje skoršie rozhodnutie, či už v dôsledku vysporiadania sa s opomenutou argumentáciou odvolateľa alebo z iných vyššie priblížených dôvodov (napr. zmena judikatúry). Dôležité však je, že odvolací súd nariadil pojednávanie, kde mali strany sporu možnosť reagovať a vyjadriť sa. V danom prípade reagovala, napr. žalovaná 1/ prostredníctvom svojho zástupcu a vyjadrila sa k výkladu ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že i nepravdivé vyhlásenie nemá vplyv na platnosť dražby. Je zrejmé, že táto otázka bola riešená na pojednávaní, preto záver odvolacieho súdu k výkladu ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemohol byť prekvapivým. Žalobca 1/ dal na pojednávaní do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/149/2020. Vyjadriť sa mohli všetci prítomní na pojednávaní, teda i žalovaná 2/, žalovaný 3/, resp. ich právni zástupcovia. Zmenu názoru odvolacieho súdu v súlade s rozhodnutím najvyššieho súdu, na ktoré bolo žalobcom 1/ na pojednávaní výslovne poukazované, nemožno považovať za prekvapivú. 23. Najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú ani dovolaciu námietku týkajúcu sa nedodržania postupu podľa ust. § 382 CSP. 24. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 25. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 48/2020 (uznesenie najvyššieho súdu z 26. februára 2019 sp. zn. 3Obdo/1/2019) postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 382 CSP sa týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia a prichádza do úvahy v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že žalovaný nárok treba posúdiť podľa iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia. Zároveň musí byť „nové“ ustanovenie právneho predpisu pre vec rozhodujúce. O „nové“ ustanovenie právneho predpisu nejde vtedy, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, napr. v skoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie (zrušenom na základe použitia opravných prostriedkov), alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, ak pri svojom rozhodovaní použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, ak sa aplikácie tohto ustanovenia domáhala niektorá zo strán sporu, či už v priebehu prvoinštančného konania, alebo v odvolacom konaní, a druhá strana sporu mala procesnú možnosť sa k tomu vyjadriť (porov. i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 501/2019, ktorým bola ústavná sťažnosť proti tomuto uzneseniu najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnená odmietnutá). 26. V danej veci bol pre rozhodnutie odvolacieho súdu smerodajný výklad ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách (v spojitosti s ust. §

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka) v kontexte následkov na platnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). 27. V danej veci žalobca 1/ vo svojom odvolaní namietal nesprávnosť údajov uvedených vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, takže povinnosť vyzvať stranu na aplikáciu tohto ustanovenia nebola namieste (viď ods. 25 tohto uznesenia). To isté platí i o ust. §

§ 53ods.

9 Občianskeho zákonníka, pretože nimi sa už zaoberal súd prvej inštancie v ods. 16 a 45 odôvodnenia rozsudku. 28. Argumentáciou dovolateľov týkajúcou sa napr. premlčania, resp. iných otázok, by bolo podľa dovolacieho súdu nadbytočné sa zaoberať, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie odvolacieho súdu stálo na ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v spojitosti s ust. § 21 ods. 2 toho istého zákona. 29. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd vychádzal (po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu), akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal vo vzťahu k právnemu posúdeniu. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie podrobne, spôsobom zodpovedajúcim zákonu (bližšie odsek 2 tohto uznesenia). S potrebnou presvedčivosťou vysvetlil tak všeobecné právne úvahy, ktoré mal na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného prípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním. Jeho rozhodnutie nie je možné považovať za nedostatočné, resp. nepreskúmateľné. 30. Dovolací súd dopĺňa, že všeobecný súd navyše nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 31. Nevysporiadanie sa s námietkou zákonnej lehoty na podanie žaloby nebolo potrebné, nakoľko táto otázka nebola predmetom odvolacieho konania, a preto odvolací súd nemal dôvod zákonnú lehotu riešiť (s touto sa dostatočne presvedčivo vysporiadal súd prvej inštancie, viď ods. 39 odôvodnenia jeho rozsudku). Nemôže obstáť ani argumentácia žalovaných ohľadom nedostatočného vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu 1/, pretože táto námietka patrí jemu a nie je zrejmé, v čom malo byť porušené právo žalovaných (pozn.: dôvod na vyhovenie žaloby bol jeden, tento z pohľadu dostatočnosti odôvodnenia ani namietaný nebol, preto nie je relevantná zvyšná argumentácia, ktorá dôvod neplatnosti dražby nezakladala). 32. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm.

1. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov. 33. Ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017). 34. Námietky žalovaných po materiálnej stránke smerujú k spochybneniu procesu hodnotenia dôkazov v konaní a správnosti záverov, ku ktorým dospeli súdy. 35. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil. 36. Prípustnosť dovolania žalovaných 1/ až 3/ z ust. § 420 písm.
3. f)CSP nevyplýva. 37. K ďalším námietkam (napr. procesná subjektivita žalobkyne 2/ alebo námietka už právoplatne rozhodnutej veci) dovolací súd už uvedenie len toľko, že ak dovolateľ zrozumiteľne nekonkretizuje v čom mali spočívať iné vady podľa § 420 CSP, dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 CSP. Možno sa len domnievať, že žalovaní namietali, hoci je to úplne nelogické, právoplatnosť rozhodnutia, ktoré bolo najvyšším súdom zrušené (pozn.: dovolaním sa napáda len právoplatné rozhodnutie). Nie je zrozumiteľná ani argumentácia dovolateľov týkajúca sa právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti dražby vo vzťahu len k jednému žalobcovi. 38. Žalovaná 3/ dovolanie odôvodnila i nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Pokiaľ ide o dovolania žalovaných 1/ a 2/, tu dovolací súd nevyabstrahoval žiadnu relevantnú otázku, na ktorej by rozhodnutie odvolacieho súdu stálo. 39. Právna otázka podľa § 421 CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP sú „spojené nádoby“, preto najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku svojho podania. Je potrebné brať do úvahy aj dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť, či od tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen
4. a)až
5. c)v § 421 ods. 1 CSP (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 336/2019). 40. Konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm.
6. a)CSP], alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm.
7. b)CSP] alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm.
8. c)CSP]. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno ustanovenie § 421 CSP ju podradí (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/47/2019). 41. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm.
9. a)až
10. c)CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine alebo iného predpisu považovaného za súčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky vyznelo inak). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm.
11. a)až
12. c)CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci subjektívny názor strany sporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní. Za otázku relevantnú v zmysle § 421 ods. 1 CSP nemožno považovať ani otázku, ktorá je riešená priamo textom príslušnej právnej normy. 42. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania v CSP (tu pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018 a 4Cdo/95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, pretože zákonodarca túto povinnosť (sformulovať právnu otázku a presvedčiť o jej významnosti) ukladá dovolateľovi. 43. Len dovolateľka 3/ v danom prípade vymedzila právnu otázku, a to, či nesprávne vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Túto otázku pokladala za neriešenú. 44. Najvyšší súd však predmetnú otázku riešil už v rozhodnutí z 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020, ktoré je použiteľné i na tento prípad a podľa ktorého ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať (uznesenie najvyššieho súdu z 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020). 45. V tomto rozhodnutí najvyšší súd ďalej konštatoval, že záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v zmysle § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť, musí vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške. 46. Konečný záver najvyššieho súdu vyslovený v predmetnom uznesení je, že keď veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, spôsobuje to porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. 47. K nesprávnemu posúdeniu odvolacím súdom preto nedošlo. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. 48. Keďže táto otázka riešená už bola, prípustnosť dovolania z ust. § 421 ods. 1 písm.
13. b)CSP nevyplýva a nevyplýva ani z ust. § 421 ods. 1 písm.
14. a)CSP, pretože odvolací súd sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu neodklonil. 49. Najvyšší súd preto dovolania žalovaných 1/ až 3/ podľa ustanovenia § 447 písm.
15. c)a
16. f)CSP (ako neprípustné a pre nevymedzenie dovolacích dôvodov v zmysle CSP) odmietol. 50. Výsledok takto skončeného dovolacieho konania zavinili žalovaní 1/ až 3/ (§ 256 ods. 1 CSP per analogiam) a žalobcom 1/ a 2/ vznikol voči nim nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 51. V zmysle § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh (ktorý bol v rámci dovolacieho konania podaný) odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odloženie právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou predchádzajúcou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 52. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.