1 a § 388 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“) a potrebu učinenia z vyhodnotenia dôkazov a z nich plynúcich záverov odlišného skutkového záveru a prijatia právneho záveru o nesplnení predpokladov pre vyhovenie návrhu. Mal za to, že v tomto prípade nedošlo k naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre udelenie požadovaného súhlasu, ak priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov pri narodení dieťaťa, zmena priezviska matky dieťaťa po vydaji je skôr bežnou skutočnosťou a napriek záujmu maloletého na zmene nebol preukázaný taký stav nezáujmu jeho biologického otca oň či neplnenia si ním rodičovských povinností, ktorý by požadované rozhodnutie odôvodňoval, čo platilo obdobne o nepravdepodobnosti nebezpečenstva traumatizácie maloletého (v dôsledku ponechania mu doterajšieho priezviska).
ktorého odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci.
názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Táto vada spočívala v nesprávnom postupe odvolacieho súdu, ktorý na základe dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom dospel k iným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd a to bez toho, aby tieto dôkazy sám na pojednávaní nariadenom v súlade s ustanovením § 384 ods. 1 CSP zopakoval (a v súlade so zásadami bezprostrednosti a priamosti konania, vyjadrenými o. i. v čl. 8 a 13 Základných princípov CMP si tak zjednal podklad pre svoje rozhodnutie zásadne rovnocenný s podkladom, ktorý mal súd prvej inštancie). Tým zbavil účastníkov konania nielen práva na prítomnosť pri takto vykonávanom dokazovaní, ale i práva vyjadriť sa k výsledkom dokazovania a prípadne proti týmto brojiť buď vlastnými návrhmi na ďalšie dokazovanie alebo upriamením pozornosti súdu na ďalšie skutočnosti a dôkazy, majúce sa vykonať aj ex offo (z tzv. úradnej povinnosti súdu bez ohľadu na návrhy účastníkov, tu porovnaj aj § 36 CMP); čím bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. 5. Odvolací súd po vrátení mu veci najvyšším súdom doplnil dokazovanie výsluchom oboch rodičov maloletého. Po vyhodnotení dôkazov a z nich plynúcich záverov rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zmenil (
ust. § 388 CSP) tak, že návrh na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého zamietol a i tentoraz vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného (doplneného) dokazovania
neho vyplynulo, že neboli splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu matky, keďže neboli v danej veci preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tento svoj rozsudok odôvodnil právne tými istými ustanoveniami rovnakých právnych predpisov ako ten prvý, vecne potom dôvodil, že po opätovnom posúdení dôvodov tvrdených matkou pre udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého neboli v konaní preukázané problémy maloletého s jeho doterajším priezviskom v školskom prostredí a tieto dôvody neboli prezentované ani maloletým. Z dokazovania vyplynulo, že maloletý nemal negatívne väzby či spomienky na doterajšie priezvisko a nebolo zistené, žeby bol konfrontovaný s negatívnymi životnými situáciami, vzniknutými v dôsledku rozdielnosti jeho priezviska s priezviskom matky. Odvolací súd prianie maloletého na rozdiel od súdu prvej inštancie korigoval (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - ďalej tiež len „ESĽP“ - vo veci C.c/a Fínsku z
dovolateľky nesprávne skutkové závery, ktoré boli v rozpore so zisteným dokazovaním prvoinštančného súdu a ignoroval názor maloletého, ktorý prezentoval pred súdom prvej inštancie svoju vôľu volať sa rovnako ako zvyšok jeho rodiny (jeho brat, mama a nevlastný otec). Dovolateľka mala za to, že odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci a znovu poukázala na ustanovenie § 383 CSP,
ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 384 CSP). Porušenie práva na spravodlivý proces maloletého tak spočívalo v nesprávnej aplikácii ust. § 384 CSP, čím odvolací súd odňal maloletému možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala preto za nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne. Arbitrárnosť bola v tomto prípade
jej názoru v takom rozpore s prioritami spravodlivosti uplatniteľnými v konaní o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, že rozhodnutie považovala za ústavne neudržateľné, predstavujúce porušenie práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces maloletého, zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „Ústava“). Z judikatúry súdov (ktorú ani tentoraz bližšie v dovolaní nešpecifikovala)
jej názoru vyplýva, že aj v prípade minimálneho záujmu biologického otca (o aký
jej názoru ide aj v tejto veci), bol súhlas matke na zmenu priezviska udelený. I tentoraz navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Otec navrhol dovolanie zamietnuť. Za nezákonnú považoval zmenu priezviska maloletého bez súhlasu otca, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa. Vo veci nebola
jeho názoru naplnená základná procesná podmienka súdneho konania (nebola daná právomoc súdu) vydať rozhodnutie, ktorým by odňal identitu maloletému dieťaťu a súvisiace základné práva a slobody maloletého dieťaťa a jeho otca. Mal za to, že právny poriadok Slovenskej republiky garantuje dieťaťu zachovanie jeho identity, z uvedených dôvodov preto k naplneniu dovolacieho dôvodu
f) CSP neprišlo. Namietal, že maloletý by bol navrhovanými výsluchmi týraný a uviedol, že jediným relevantným dôkazom v tomto konaní bol rodný list maloletého, ktorý preukazuje, že jeho priezvisko bolo určené na základe dohody rodičov pri jeho narodení v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. Poukázal aj na § 8 zákona o mene a priezvisku,
ktorého zmena priezviska sa nepovolí, ak by bola v rozpore s § 4 ods. 2 predmetného zákona. Právny poriadok Slovenska
jeho názoru nepripúšťa odňatie identity maloletého dieťaťa, ktoré je v súlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy neodňateľné, nesdzuditeľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné ľudské právo.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 11.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.
1 CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení a
odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 13. Matka vyvodzujúca prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP v dovolaní namietala nesprávny procesný postup takej intenzity, že bolo porušené právo maloletého na spravodlivý proces najmä z dôvodu nedostatku jeho výsluchu odvolacím súdom, keď ten doplnil dokazovanie iba výsluchom matky a otca maloletého. Následne odvolací súd prijal
dovolateľky nesprávne skutkové závery, ktoré boli v rozpore so zisteným dokazovaním prvostupňového súdu a ignoroval názor maloletého, ktorý prezentoval pred prvoinštančným súdom svoju vôľu na zmenu jeho súčasného priezviska. Dovolateľka mala za to, že odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci s poukazom na už vyššie citované ustanovenie § 383 CSP a porušenie práva maloletého na spravodlivý proces tak spočívalo v nesprávnej aplikácii ust. § 384 CSP.
R maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 17.
článku 3 ods. 1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18.
článku 8 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. 19.
článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
konštantnej judikatúry ústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich prijaté skutkové závery nevyplývajú pri žiadnej možnej interpretácii. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020). 24. V posudzovanej veci
názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá stanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí
2 a § 393 CSP, preto ho nemožno považovať za neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Rozhodnutie odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé, pri prejednaní veci postupoval precízne a dôsledne, svoje závery podrobne a presvedčivo odôvodnil a podporil ich i odkazmi na ustálenú rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutiach ÚS ČR a ESĽP. Odvolací súd sa v odôvodnení napádaného rozsudku tiež veľmi podrobne zaoberal odvolacími námietkami matky. Obsah spisu a najmä odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu tak neposkytovali podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Za takúto vadu pritom nemožno považovať, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie
predstáv dovolateľky, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolací súd považuje odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku za také, ktoré poskytuje odpovede na tie otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Dovolací dôvod
c) CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.