1 písm. a), písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ľ. R. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Žilina (ďalej oj „okresný súd“) rozsudkom z 23. februára 2022, sp. zn. 48T/101/2021, uznal obvineného Ľ. R. vinným v bode 1 z pokračovacieho zločinu krádeže
1 písm. a), písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona („Tr. zák.“) a v bode 2 z pokračovacieho prečinu krádeže
1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že:
1 písm. d) Tr. zák. Za to bol obvinenému okresným súdom uložený: - za skutok v bode 1
3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 3 Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov so zaradením
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom
3 Tr. zák. bol zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Žilina z 27. júna 2021, č. k. 0T/86/2021-83, právoplatný toho istého dňa, a to vo výroku o vine, vo výroku o treste, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, - za skutok v bode 2
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zároveň
1 Trestného poriadku („Tr. por.“) uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu poškodeným A. M., s. r. o., vo výške 851,87 €, Mgr. N. K. vo výške 29,40 €, T. C. vo výške 1.486,45 €, B. P. vo výške 215,85 €, E. R. vo výške 150 €, J. Ž. vo výške 382,20 €, pričom
2 Tr. por. týchto poškodených okrem E. R. so zvyškom ich nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej „krajský súd“) uznesením zo 6. septembra 2022, č. k. 1To/73/2022-605,
por. zamietol ako nedôvodné. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Martina Chlapíka, LL.M., podaním z 9. októbra 2024 (č. l. 655 - 686), v ktorom navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že
1 Tr. por. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. bol predmetným uznesením krajského súdu porušený zákon,
2 Tr. por. zrušil toto uznesenie krajského súdu a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
2 Tr. por. krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a
2 Tr. por. obvineného nevzal do väzby. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., keď v podstate namietol tieto skutočnosti: - pokiaľ súdy právne kvalifikujú kvalifikačný znak
3 písm. f) Tr. zák., tak ide o zásadný rozpor v právnej vete odsudzujúceho rozsudku a právnej kvalifikácii skutku, pretože pokiaľ v právnej vete je uvedené, že chránenou osobou mala byť v danom prípade osoba vyššieho veku, tak právna kvalifikácia
Tr. zák. účinného do 30. júna 2021
3 písm. f) zodpovedá chorej osobe, a nie osobe vyššieho veku, ktorej zodpovedá § 212 ods. 3 písm. e), uvedené má podstatný vplyv na posúdenie a použitie tohto kvalifikačného znaku so sadzbou trestu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov a vzhľadom k tomu, že v danom prípade mal obvinený opakovane spáchať zločin, bol mu ukladaný trest odňatia slobody
5 Tr. zák. so zvýšenou spodnou sadzbou trestu o jednu polovicu, - namieta skutkovú vetu v prvom čiastkovom útoku v bode 1 z
1 písm. d) Tr. zák. s prihliadnutím na novelu Tr. zák. účinnú od
dovolateľa správne použité, sa vzťahuje na spáchanie trestného činu tým, že páchateľ trestný čin krádeže zorganizuje. Ďalej vyjadrovateľ uviedol, že výrok súdu o vine zo spáchania trestného činu krádeže na chránenej osobe - osobe vyššieho veku - je podložený vykonanými dôkazmi, ktoré plne odôvodňujú právnu kvalifikáciu konania obvineného a táto skutočnosť vyplýva aj zo skutkovej vety. Obvinený v predmetnom čase odcudzil peňaženku poškodenému Y. O., ktorý v čase spáchania skutku dosiahol vek 91 rokov a z okolností spáchania skutku vyplýva, že obvinený poškodenému pomáhal vstať zo zeme a pomáhal mu posadiť sa na lavičku a práve túto situáciu využil na to, aby mu z vrecka nohavíc zobral peňaženku, keď svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že išlo o starého pána o dvoch barlách, ktorému pomáhali vstať zo zeme na lavičku, bol slušne oblečený a mysleli si, že ušiel z domova dôchodcov. Je teda nepochybné, že obvinený vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku, jeho konanie nebolo náhodné a práve túto situáciu, pri ktorej rátal s využitím minimálneho odporu zo strany poškodeného, využil pri svojom konaní, kedy mu z vrecka nohavíc odcudzil peňaženku a z miesta činu ušiel. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o dovolaní 1. októbra 2025 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2025 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). Dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie prvého čiastkového útoku z 18. júna 2021 v bode 1 skutkovej vety rozsudku okresného súdu s tým, že jednak má ísť o rozpor medzi právnou vetou a právnou kvalifikáciou skutku, jednak nesprávnosť právnej kvalifikácie spáchania činu na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) vzhľadom na ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. Uvedené námietky správne dovolateľ subsumoval pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., keďže sa nimi namieta nesprávna právna kvalifikácia skutku. V prípade prvej námietky odvolací súd nezistil rozpor medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou daného skutku (čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu). Z ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že v zásade platí, že trestnosť činu a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný (neskorší zákon treba použiť len vtedy, keď je pre obvineného priaznivejší). Z uvedeného treba odvodiť zásadu, že pokiaľ súd neuvedie v rozhodnutí,
ktorého znenia zákona postupuje, platí že ide o zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. V prípade skutku v bode 1 rozsudku bol tento spáchaný ako pokračovací trestný čin 26. júna 2021 (dokonanie posledného čiastkového útoku), pričom
znenia vtedy účinného Trestného zákona (zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 312/2020 Z. z.) je spáchanie trestného činu krádeže úmyselným prisvojením si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a čin spácha na veci, ktorú má iný pri sebe a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku právne kvalifikované
1 písm. a), písm. d), ods. 3 písm.
2 Tr. zák. (o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne, je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov). Pokiaľ dovolateľ namietal, že správne malo ísť o právnu kvalifikáciu
1 Tr. zák. viacero typov osôb vrátane osoby vyššieho veku - § 139 ods. 1 písm.
3 Tr. zák. na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov (daný poškodený mal v čase skutku vyše 90 rokov - rok narodenia 1930). Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku z pohľadu ustanovenia § 139 ods. 2 Tr. zák.,
ktorého sa ustanovenie odseku 1 (teda aj osoba vyššieho veku) nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby, tak treba uviesť, že z uvedeného ustanovenia možno odvodiť zásadu, že len objektívna skutočnosť existencie daného postavenia, stavu alebo veku chránenej osoby nepostačuje na to, aby bol daný kvalifikačný znak použitý. Trestný zákon a ustálená súdna prax vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný v súvislosti s danou veličinou, v danom prípade s vyšším vekom chránenej osoby vo význame, aby obvinený vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie spáchať trestný čin, pričom sa vyžaduje v tejto súvislosti aj primerane vyjadrené v samotnej skutkovej vete meritórneho rozhodnutia (R 117/2014 či rozhodnutie tunajšieho súdu z 20. marca 2024, sp. zn. 1 Tdo 56/2022). Tomuto v zásade daná skutková veta rozsudku okresného súdu zodpovedá, keďže táto v prípade prvého čiastkového útoku v bode 1 rozsudku obsahuje jednak dátum narodenia poškodeného, ktorý mal v čase spáchania skutku vyše 90 rokov a jednak okolnosti spáchania činu obvineným, ktorý pri tom, ako mal pomáhať poškodenému vstať zo zeme a posadiť sa na lavičku, mu z vrecka nohavíc zobral peňaženku, keď uvedené je rozvedené vykonanými dôkazmi bližšie špecifikovanými v odôvodnení rozhodnutia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obvinený v čase krádeže u poškodeného využil práve bezmocnosť pri jeho sťaženej lokomócii súvisiacej s vyšším vekom (pohyboval sa pomocou barlí). V tomto ohľade je irelevantným tvrdenie dovolateľa, že pri celkovo štyroch čiastkových útokoch pokračovacieho zločinu krádeže mu bolo absolútne jedno koho okradne a ak sa mu naskytla príležitosť, vec ukradol bez toho, že by sa sústreďoval na chránené osoby ako ľahšie obete, keďže v danom prípade bol práve vysoký vek a s tým súvisiaci stav poškodeného objektívnou okolnosťou, s ktorou mohol obvinený subjektívne spájať menší odpor poškodeného pri čine, a teda trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby. Pokiaľ dovolateľ namieta, že jeho konanie malo byť správne posúdené
Trestného zákona účinného od
14 Tr. por. úsek od začatia trestného stíhania do právoplatnosti rozsudku, a teda slovné spojenie „vynesenie rozsudku“ uvedené v § 2 ods. 1 Tr. zák. označuje rozhodnutie, ktorým sa trestné stíhanie páchateľa právoplatne končí. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.