← Slovensko

o zaplatenie 12 758,91 eur

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obdo 15/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. T. – E., R., IČO: X., zastúpený sdvokátkou JUDr. L. D., D., proti žalovanému: D. Š. B., V., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. P. D., M., o zaplatenie 12 758,91 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 19 Cb 525/1999, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 263/2011-337 z

  1. novembra 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 2 Cob 263/2011-348 z
  2. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 263/2011-337 z
  3. novembra v znení opravného uznesenia č. k. 2 Cob 263/2011-348 z
  4. decembra z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č. k. 19 Cb 525/1999-179 zo dňa
  5. 2007 v znení opravného uznesenia č. k. 19 Cb 525/1999-218 zo dňa
  6. 2007 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania ročne od
  7. 1998 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť doplatok súdneho poplatku 1 530 Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 384 375 Sk s príslušenstvom titulom zľavy z kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci konkludentne uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka foriem. Žalovaný požadované výrobky vyrobil a žalobcovi protokolárne dňa
  8. 1998 odovzdal. Žalobca prostredníctvom leasingovej spoločnosti zaplatil žalovanému kúpnu cenu tovaru. Výrobky 2 4 Obdo 15/2012 od začiatku vykazovali vady a už dňa
  9. 1998 žalobca písomne žiadal ich odstránenie. Zápisom zo dňa
  10. 1999 žalovaný uznal výskyt vád, ktoré sa zaviazal odstrániť do konca februára
  11. Ďalšie reklamácie žalobcu boli odstraňované v apríli 1999 a odovzdané žalobcovi dodacím listom z
  12. 1999 a
  13. Následne si žalobca uplatnil zľavu z kúpnej ceny. Súd prvého stupňa posúdil nárok žalobcu podľa § 436 až § 441 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že dodané formy boli vadné a vzniklo právo na zľavu z ceny. Tvrdenie žalovaného, že vady foriem si zapríčinil žalobca sám neodbornou obsluhou stroja bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne P.. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že na základe reklamácie žalobcu dochádzalo nie k oprave výrobkov ale k ich úprave. Takéto tvrdenie je v rozpore s písomným oznámením závad na formách zo dňa
  14. 1998, ako aju so zápisom z odstránenia vád zo dňa
  15. 1999 podpísaným žalovaným. Podľa názoru súdu prvého stupňa zľava vo výške 50% z kúpnej ceny tovaru, čo predstavuje 384 375 Sk, je neprimeraná a nezodpovedá cene výrobku s vadou. Ak by boli výrobky vadné tak ako tvrdí žalobca, prvoradé by bolo odstránenie vád za účelom bezvadných výliskov, nie odmietanie vydania foriem na opravu s odôvodnením, že sú v prevádzke. Súd priznal žalobcovi zľavu z kúpnej ceny vo výške 192 178,50 Sk, čo predstavuje polovicu žalovanej sumy. S odkazom na ustanovenia § 356, § 369 a § 502 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ). Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6 Cob 25/2006-244 zo dňa
  16. 2009 na odvolanie žalobcu aj žalovaného zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania od
  17. 1998 tak, že žalobu zamietol a potvrdil výrok rozsudku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol. Zmenil a výrok o trovách konania, tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy prvostupňového konania žalovanému. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5 Obdo 35/2009 zo dňa
  18. 2011 na dovolanie žalobcu zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že odvolací súd vyvodil z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa iný skutkový záver o odstránení dodaného diela bez toho, aby dôkazy sám opakoval, v dôsledku čoho je konanie postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne 3 4 Obdo 15/2012 rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tiež nedodržaním postupu podľa § 213 ods. 2 OSP odňal možnosť účastníkom vyjadriť sa k možnému použitiu ustanovenia § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktoré bolo pre rozhodnutie veci odvolacím súdom rozhodujúce. Krajský súd v Bratislave vo veci opätovne konal a rozsudkom č. k. 2 Cob 263/2011- 337 zo dňa
  19. 2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania od
  20. 1998 tak, že žalobu zamietol a potvrdil výrok rozsudku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol. Zmenil aj výrok o trovách prvostupňového konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanému a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho a dovolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že opätovne preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, oboznámil sa s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, tieto zopakoval a dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu. dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o nepodstatné porušenie zmluvy lebo nebolo preukázané konanie vyjadrené v ustanovení § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré zakladá podstatné porušenie zmluvy. Je teda namieste použitie ustanovenia § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalobca súdu nepreukázal postup v súlade sú zákonným postupom uvedeným v Obchodnom zákonníku, čo malo za následok neunesenie dôkazného bremena. O trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v nadväznosti na § 142 ods. 1 OSP. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
  21. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s odkazom na ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ OSP s odôvodnením, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodne spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Podľa názoru dovolateľa odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nedostatočné, nezrozumiteľné a ako také nedáva podklad pre skutkové ako aj právne preskúmanie jeho dôvodov. Odvolací súd len formalisticky uviedol, že považuje porušenie zmluvy zo strany 4 4 Obdo 15/2012 žalovaného za nepodstatné, pričom absolútne neuviedol, z ktorých konkrétnych vykonaných dôkazov a skutočností ohľadne právneho záveru o nepodstatnom porušení zmluvy vychádzala tiež nevysvetlil, z akých dôvodov ohľadne splnenia, resp. nesplnenia podmienok nároku na zľavu z ceny vychádzal. Odvolací súd tvrdí, že opätovne vykonal celý rad dôkazov, avšak v odôvodnení rozsudku absolútne neuviedol ohľadne vykonaných dôkazov čo z týchto dôkazov zistil – následkom čoho je súhrnné skutkové zistenie, ktoré robí rozsudok nepreskúmateľný. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd vyslovil právny záver, že zmluva zo strany žalovaného bola porušená nepodstatným spôsobom a že neboli splnené podmienky pre riadne uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela zo strany žalobcu, ktorý podľa odvolacieho súdu neposkytol žalovanému primeranú lehotu a nárok na zľavu z ceny si voči nemu neuplatnil. Dovolateľ tiež poukázal na porušenie § 212 ods. 1 OSP, keďže odvolací súd rozhodol nad rámec odvolania podaného žalovaným. Ďalej uviedol, že odvolací súd absolútne neuviedol svoje úvahy ohľadne skutkovej a právnej stránky rozhodnutia. Žalobca má za to, že odvolací súd ustanovenie § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka čo do obsahu právnej normy nesprávne interpretoval. Uviedol, že nárok na zľavu z ceny je klasickým nárokom na peňažné plnenie a ohľadne uplatnenia nárokov na peňažné plnenie z akéhokoľvek titulu nielen teória procesného práva ale aj judikatúra súdov za riadne uplatnenie takéhoto nároku formou podania žaloby na súd. Odvolací súd vytýkal žalobcovi, že v konaní nepreukázal poskytnutie primeranej lehoty žalovanému na odstránenie vád. Avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný prostredníctvom zápisu zo dňa
  22. 1999 existenciu vád diela preukázateľne uznal a zaviazal sa vady odstrániť v dohodnutých lehotách. Z toho vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád, ktoré však žalovaný neodstránil a nemal ani záujem ich odstrániť. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že formy vyrobil bez vád. Vady vznikli neodbornou manipuláciou zo strany žalobcu, ktoré žalovaný odstránil v rámci reklamácie. Ďalej uviedol, že žalobca si nikdy, písomne ani ústne, iné nároky ako odstránenie vád neuplatnil. Odvolací súd vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav, a preto navrhol dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 OSP ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania v zákonom stanovenej lehote ( § 240 ods. 1 OSP ), 5 4 Obdo 15/2012 zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 OSP ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 OSP ) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné. Podľa § 237 písm. f/ OSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom . Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadi, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 OSP odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto riadne, úplné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku nie je len formálnou požiadavkou. Aj odvolací súd sa musí v odôvodnení rozsudku v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 OSP vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Ako odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení konštatoval, súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení, že dodávka foriem bola vadná, že žalobca reklamoval, že žalovaný sa zaviazal vady odstrániť do
  23. 1999 a opravy foriem boli žalovaným vykonávané ešte v apríli
  24. Uplatnený nárok posúdil podľa § 436 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len Obchodný zákonník ). Odvolací súd po čiastočnom opakovaní dokazovania posúdil uplatnený nárok žalobcu podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka. Hoci rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje 6 4 Obdo 15/2012 odkaz na použitú normu, nevyplýva z neho proces úvah, na základe ktorých odvolací súd dospel k inému skutkovému a právnemu záveru ako prvostupňový súd. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé aké skutočnosti odvolací súd zistil z jednotlivých listinných dôkazov, ktoré opakoval, ale obmedzil sa len na konštatovanie o opakovaní vymenovaných listinných dôkazov so záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že postupoval v súlade so zákonným postupom uvedeným v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ nemožno dodatočne preskúmať správnosť aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav, odôvodnenie rozhodnutia je z hľadiska náležitostí uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 OSP nedostatočné a nezrozumiteľné, čo predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ OSP ), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ( § 242 ods. 1 OSP ). So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní je záväzný. V novom rozhodnutí súd znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d OSP ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  25. mája 2012 JUDr. Alena Priecelová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: L. Blažíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.