pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP a úspešným žalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 19C/25/2019-415 zo dňa
8 zákona č. 182/1993 Z. z. 2.3. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaných ohľadom danosti právomoci civilného súdu rozhodnúť v predmetnom spore. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanovení § 3, kde určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Pre vyriešenie otázky, či tá ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia stavby - prístavby s terasou, ktorú žalovaní postavili bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov na pozemku parc. č. 409/3 a č. 409/4, kat. úz. X., ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov, žalovaných a pána Z. D.. Ako rozhodujúce skutočnosti uviedli, že podanou žalobou sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, do ktorého žalovaní zasiahli vybudovaním nepovolenej stavby tým, že bez povolenia stavebného úradu, napriek ich námietkam a sťažnostiam, postavili uvedenú prístavbu. V žalobe bol teda tvrdený vzťah vyplývajúci z hmotného práva medzi žalobcami ako spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená, a vlastníkmi bytov č. 28 a č. 24 v dotknutom rodinnom dome, a žalovanými ako stavebníkmi a vlastníkmi nepovolenej stavby - prístavby a súčasne spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je táto stavba postavená. Takto skutkovo vymedzená žaloba nepochybne vyplýva z občianskoprávneho (majetkového) vzťahu medzi fyzickými osobami upraveného Občianskym zákonníkom. Žalobcovia sa nedomáhali výlučne ochrany proti porušeniu stavebných predpisov, ale ochrany proti trvajúcemu zásahu do ich vlastníckych práv, a teda ide o súkromnoprávny spor, ktorý v zmysle § 3 CSP prejednávajú a rozhodujú civilné súdy. Odvolací súd nevylúčil, že v zmysle ustanovenia § 88 a nasl. Stavebného zákona je orgánom oprávneným nariadiť odstránenie stavby stavebný úrad, avšak právomoc stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby nevylučuje existenciu právomoci civilného súdu rozhodnúť o žalobcami podanej žalobe. Navyše samotný stavebný úrad strany sporu v súlade s ustanovením § 137 stavebného zákona odkázal na podanie žaloby na civilný súd a správne konanie do rozhodnutia tohto súdu prerušil. V súvislosti s otázkou právomoci súdu rozhodovať predmetný spor sa odvolací súd riadil ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších slovenských, ale i českých súdnych autorít. V zmysle § 137 Stavebného zákona sa aj v konaniach
stavebného zákona môžu vyskytnúť občianskoprávne námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. V konaní
Stavebného zákona možno uplatniť všetky námietky vychádzajúce z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám, teda aj námietky týkajúce sa zásahov do vlastníckych a užívacích práv. O námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám musí stavebný úrad rozhodnúť sám v prípade, že riešenie je v jeho pôsobnosti (uznesenia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1902/2001 z
Stavebného zákona (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/504/2005 zo dňa
Občianskeho zákonníka, ktorý na daný spor aplikoval súd prvej inštancie, sa možno domáhať žaloby na vydanie veci, zapieracej žaloby, žaloby na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, určovacej žaloby, nie však žaloby na odstránenie stavby. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na samotné znenie ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka,
ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Zo znenia tohto ustanovenia možno vymedziť rozlišovanie dvoch základných druhov vlastníckych žalôb, a to rei vindicatio (žaloba o vydanie veci) a actio negatoria (zapieracia žaloba, resp. žaloba o zdržanie sa zásahov). Z použitia slovného spojenia „najmä“ vyplýva, že výpočet žalôb na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka nie je ohraničený, ale na ochranu vlastníckeho práva môžu slúžiť aj iné žaloby, ktoré zákon výslovne neuvádza. Z dôvodu, že § 126 Občianskeho zákonníka uvádza len demonštratívny (príkladný) výpočet druhov žalôb na ochranu vlastníckeho práva, zákon pripúšťa aj iný druh žaloby na jeho ochranu, a teda aj podanie žaloby o odstránenie stavby, pokiaľ sa nemožno domáhať odstránenia stavby
V predmetnom spore ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka nebolo možné aplikovať, pretože sa vzťahuje na ochranu vlastníckych práv pri neoprávnených stavbách, teda stavbách postavených na cudzom pozemku. Je potrebné rozlišovať medzi označením neoprávnená a nepovolená stavba. V prípade neoprávnenej stavby ide o stavbu postavenú na pozemku, ku ktorému stavebník nemá žiadne vlastnícke, či užívacie práva, a v prípade nepovolenej stavby ide o stavbu, ktorá nie je postavená na cudzom pozemku, ale na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie
stavebnoprávnych predpisov. V danom prípade prístavby postavenej na pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, žalovaných a pána D., išlo o nepovolenú stavbu, avšak nie o stavbu neoprávnenú. Žalobcovia sa teda mohli žalobou
Občianskeho zákonníka domáhať odstránenia závadného stavu, ktorý bol neoprávneným zásahom spôsobený, a to aj prostredníctvom žaloby o odstránenie stavby. Námietka žalovaných preto nebola dôvodná. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd vo veci rozhodol formalistickým výkladom právnych noriem bez zohľadnenia samotnej spravodlivosti pri rozhodovaní. Uvedená námietka žalovaných bola východisková pri prejednávaní tohto sporu, keď sa odvolací súd pri rozhodovaní pridŕžal prizmy úlohy súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu, ktorou je vždy nájsť zákonné riešenie v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd musí nielen formálne rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Vždy je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych skutkových zistení v každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. A práve uvedenými úvahami sa spravoval odvolací súd aj v predmetnom spore, keď
jeho názoru súd prvej inštancie v tomto spore síce aplikoval správne zákonné ustanovenia, avšak ich aplikácia nesmerovala k spravodlivému výsledku - rozhodnutiu sporu, pretože súd nezohľadnil dôsledne všetky vyššie uvedené okolnosti a nezaoberal sa dôsledne otázkou, aké konkrétne užívacie práva žalobcov sú nepovolenou prístavbou dotknuté a akým konkrétnym spôsobom, a súčasne neprihliadol dostatočne na následok, ktorý na strane žalovaných nastane v prípade uloženia im povinnosti odstrániť nepovolenú stavbu. Súd teda nezohľadnil proporcionalitu zásahu do práv žalobcov protiprávnym konaním žalovaných a následkom odstránenia stavby, pričom uvedená proporcionalita bola pre rozhodnutie tohto sporu smerodajná. 2.
predloženej projektovej dokumentácii by bol rozdiel medzi úrovňou podlahy žalobcov a žalovaných vo výške 0,623 m, v skutočnosti rozdiel predstavuje 0,47 m. Sklon strechy je 9° namiesto 3°, terasa pri prístavbe v projektovej dokumentácii nebola zakreslená, rozdiel bol taktiež vo svetlej výške miestnosti (plánovaná na úrovni 2,741 m, v skutočnosti je nameraná 2,378 m) a v použitom materiáli strechy - škridle. Odchýlenie sa od projektovej dokumentácie prístavby konštatoval súdny znalec v znaleckom posudku č. 29/2021 (č. l. 253). V súdnom konaní dôvody odchýlenia sa žalovaní žiadnymi relevantnými skutočnosťami nevysvetlili. Žalobcovia namietali výstavbu nepovolenej stavby pred správnym orgánom, avšak žalovaní aj napriek tomu, že stavebné povolenie nemali, stavbu dokončili a užívajú ju aj napriek tomu, že nie je skolaudovaná. Žalovaní tiež pred samotnou realizáciou prístavby túto riadne neprerokovali na schôdzi vlastníkov bytov, pričom už z povahy samotnej prístavby je zrejmé, že ide o podstatnú zmenu vykonanú na spoločnej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní postavili predmetnú prístavbu bez stavebného povolenia. Na strane druhej, napriek uvedenému nezákonnému postupu žalovaných, ktorí postavili prístavbu bez stavebného povolenia, bolo potrebné v tomto konaní vychádzať aj z ďalších skutočností dôležitých pri rozhodovaní, a to skutočností, ktoré predchádzali vzniku sporu a taktiež bolo potrebné prihliadnuť na konkrétne dôvody, ktorými žalobcovia odôvodňovali zásah do ich vlastníckych a užívacích práv, a teda potrebu odstránenia nepovolenej stavby. Tu odvolací súd považoval za relevantné uviesť, že dôvody, ktorými žalobcovia zdôvodnili odstránenie nepovolenej stavby, nepovažoval odvolací súd za tak závažné, aby mali za následok jej odstránenie. Odvolací súd nepoprel, že zriadená prístavba určitým spôsobom zasahuje do práv žalobcov oproti stavu, kedy táto prístavba postavená nebola, avšak s prihliadnutím na dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia v predmetnom spore, nezasahuje do ich práv v takom rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť žalovaným sankciu spočívajúcu v odstránení stavby. Žalobcovia odôvodnili zásah do ich vlastníckych a užívacích práv zhoršením užívania ich bytu, keďže sa na streche prístavby zhromažďujú a posedávajú holuby, pričom zanechávajú na nej trus. K tejto skutočnosti bol vypočutý tretí spoluvlastník dotknutých nehnuteľností pán D., chovateľ holubov, ktorý uviedol, že sa mu zdalo, že na strechu prístavby niekto hádzal pšenicu, na ktorú sadali mláďatá. Tie sa na pšenicu dajú nalákať, ale staršie holuby si už na pšenicu nesadajú. Mal teda za to, že niekto pravdepodobne na strechu holubom nasypal pšenicu, aby ich nalákal. Z uvedeného vyjadrenia svedka pána D. vyplynulo, že problém sadania holubov na strechu prístavby nie je relevantný, pretože holuby na strechu prístavby sadajú len pokiaľ je na streche nasypaná pšenica, aj to len v prípade, ak ide o dospievajúce holuby. Fotografie holubov predložené žalobcami boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené po nalákaní holubov. Uvedené bolo tiež zrejmé zo samotných fotografií, na ktorých niektoré holuby nachádzajúce sa na streche prístavby skutočne pôsobili, ako by sa na streche kŕmili. Z viacerých fotografií nachádzajúcich sa v spise (č. l. 102, 125, 126) vyhotovených nezávisle od seba, nebola prítomnosť holubov na streche prístavby preukázaná. Rovnako na fotografiách strechy prístavby vyhotovených znalcom, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 29/2021, sa žiadne holuby nenachádzali (č. l. 286, 287). Tieto sa nenachádzali ani na susedných prístavbách (č. l. 127, 128, 130). Samotní žalobcovia napokon v písomnom vyjadrení v odvolacom konaní uviedli, že holuby na strechu nesadajú z dôvodu obavy pána D. nakazením sa vtáčou chrípkou, ktorý ich preto na strechu nepúšťa. Nepriamo tým potvrdili, že holuby sa na streche nenachádzajú. Pokiaľ teda holuby nebudú na streche prístavby prikrmované, ich výskyt na streche je fakticky vylúčený a daný stav nebude pre žalobcov predstavovať podstatné zhoršenie kvality bývania. O nezaujatosti výpovede pána D. súd nemal pochybnosť, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tento svedok mal akýkoľvek negatívny vzťah k stranám sporu a svedčil by s úmyslom niektorej zo strán sporu uškodiť. 2.6. Žalobcovia zásah do ich vlastníckych a užívacích práv odôvodnili taktiež zhoršeným výhľadom z okna, ktorý sa snažili preukázať fotografiami,
ktorých väčšinu zorného uhľa pohľadu z okna tvorí práve strecha prístavby, keďže sa nachádza priamo pod oknom a vo výške 0,47 m nad podlahovou úrovňou bytu žalobcu 1/. Argumentáciu zníženej kvality výhľadu z okna bolo potrebné tiež brať do úvahy, keďže potencionálne môže ovplyvniť kvalitu užívania bytu žalobcami. V tomto prípade však výhľad z okna žalobcu nebol natoľko zhoršený, aby podstatným spôsobom znížil kvalitu ich bývania s následkom potreby odstránenia spornej prístavby. Nad prístavbou žalovaných sa nachádza okno z kuchyne žalobcu 1/, pred ktorým je umiestnená kuchynská linka. Napriek postavenej prístavbe bolo z okna vidieť prevažnú časť záhrady a stromov, pričom strecha prístavby sa nenachádzala v priamom zornom poli pohľadu do diaľky, je situovaná na úrovni podlahy. Naviac, pred postavením prístavby sa na danom mieste nachádzal krytý prístrešok, ktorý s určitosťou taktiež ovplyvňoval výhľad z okna žalobcu. Prístavba žalovaných neovplyvňuje ani svetelnosť bytu žalobcov. Znalecký posudok sa na strane 22 zaoberal len svetlou výškou miestnosti žalovaných, ktorá bola plánovaná na úrovni 2,741 m, no v skutočnosti bola nameraná 2,378 m. Žalovaní v podanom odvolaní zdôraznili, že odstránením prístavby nedôjde žiadnym spôsobom k zlepšeniu právneho či skutkového postavenia žalobcov v kontexte oprávnenia užívať „zastavaný“ pozemok či stavbu v mieste prístavby. S týmto tvrdením sa odvolací súd stotožnil, pretože medzi spoluvlastníkmi existuje určitá ústna dohoda o užívaní priľahlých pozemkov tak, že každý zo spoluvlastníkov užíva vyčlenenú časť týchto pozemkov. Postavená prístavba sa nachádza práve na časti priľahlých pozemkov, ktorú majú v užívaní výlučne žalovaní, je oplotená a žalobcovia na ňu prístup nemajú, preto z hľadiska oprávnenia žalobcov užívať pozemok v časti jeho zastavenia prístavbou s terasou, postavením prístavby nedošlo k zásahu do užívacieho práva žalobcov k priľahlým pozemkom v tejto časti a ani odstránením tejto prístavby nedôjde k odstráneniu zásahov do užívacích práv žalobcov k priľahlým pozemkom v tejto časti. Prístavba reflektuje dlhoročný skutočný spôsob užívania spoločných priľahlých pozemkov, žiadnym spôsobom nezasahuje do užívania priľahlých pozemkov ostatnými spoluvlastníkmi. Žalobcovia teda nepreukázali, že by postavenie prístavby zasiahlo do ich spoluvlastníckych práv k priľahlým pozemkom. Ani súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobe vyhovel, nemal preukázané, že by žalobcovia boli obmedzení v prístupe na priľahlé pozemky, resp., že by sporná prístavba zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k nim. V odôvodnení poukázal na výpoveď žalovaného 1/, ako aj svedka Z. D., z ktorých vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi existujú dohody, na základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás pozemku, pričom prístavba žalovaných sa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe takýchto (ústnych) dohôd, ako aj dlhodobo zaužívaného stavu užívať. 2.
znalca má stavba stavebné limity a stredový murovaný medziokenný pilier nemá nosnú funkciu. 2.
názoru odvolacieho súdu nepreukázali dôvodnosť žaloby na odstránenie celej prístavby ani z dôvodu nemožnosti vybudovania francúzskeho okna. 2.
2.
1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na zrealizovanie dopĺňacieho rozsudku č. k. 19C/25/2019-477 bolo o trovách štátu rozhodnuté, tieto boli pokryté z preddavkov vložených žalovanými v sume 314 eur (36 eur bolo žalovaným vrátené), čím vznikli žalovaným v konaní trovy konania, ktorých nárok na ich náhradu im odvolací súd priznal voči žalobcom v plnom rozsahu.
ich názoru boli dôvodné. Odvolací súd teda vôbec nevykonal riadnu komparáciu jednotlivých práv žalobcov a žalovaných, ale jednostranne sa zameral na to, prečo žalobcovia nemajú nárok požadovať odstránenie stavby. Odvolací súd vôbec nezohľadnil, akým závažným spôsobom porušili žalovaní dobré mravy, pričom takéto konanie by v žiadnom prípade nemalo požívať právnu ochranu. Odvolací súd vôbec nereflektoval a neodôvodnil, prečo by malo takéto závažné porušenie dobrých mravov požívať právnu ochranu. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností odvolací súd poskytol ochranu žalovaným, ktorí stavali bez stavebného povolenia, pokračovali po zastavení stavebných prác, stavali na pozemku, kde nie sú výlučnými vlastníkmi a oklamali susedov predložením iného plánu, než bol ten, na základe ktorého sa uskutočnila stavba. Súd má vždy prioritne postupovať v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nariadiť odstránenie stavby a iné prostriedky (ods. 2, ods. 3) majú byť aplikované iba v prípade, ak sú na to mimoriadne okolnosti, čo v tomto prípade vzhľadom na nedobromyseľnosť žalovaných neboli. Zároveň sa nie je možné stotožniť s argumentáciou súdu ohľadom jednotlivých zásahov do práv žalobcov. Tieto odvolací súd vyhodnotil zjavne neobjektívne. V prvom rade sa odvolací súd vyjadril k holubom sediacim na streche prístavby. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému uviedol, že fotografie holubov predložené žalobcami boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené po nalákaní holubov. Nie je zrejmé, na základe akého dôkazu dospel odvolací súd k takémuto záveru, keď v spise sa nenachádza jediný dôkaz o tom, že žalobcovia by mali predmetné holuby prikrmovať. Tvrdenie svedka D. bolo len špekuláciou bez hodnoverného dôkazu. Teda tento záver odvolacieho súdu je celkom jednoznačne nepreskúmateľný. Pokiaľ odvolací súd uviedol, že zo samotných fotografií skutočne holuby pôsobia tak, akoby sa na streche kŕmili, tak uvedená skutočnosť nie je vylúčená. Holuby sú všežravce a okrem semien sa kŕmia aj hmyzom, ktorý sa na prístrešku v daný moment mohol nachádzať. Ako nepreskúmateľné tvrdenie odvolacieho súdu je možné označiť aj to, že samotní žalobcovia vraj napokon v písomnom vyjadrení v odvolacom konaní uviedli, že holuby na strechu nesadajú z dôvodu obavy pána D. nakazením sa vtáčou chrípkou, ktorý ich preto na strechu nepúšťa. Nepriamo tým vraj teda potvrdili, že holuby sa na streche nenachádzajú. To, že sa v určitom časovom okamihu holuby na prístrešku nenachádzajú ešte neznamená, že sa tam nemôžu v budúcnosti nachádzať opäť a negatívne ovplyvňovať vlastnícke právo žalobcov. Predsa nepúšťanie holubov počas obdobia vtáčej chrípky nevylučuje, že sa holuby pána D. nebudú na prístrešku vyskytovať aj v budúcnosti, resp. že sa na predmetnej streche nebudú nachádzať v budúcnosti holuby niekoho iného, poprípade iné divé vtáky. Odvolací súd uviedol, že čo sa týka zníženia hodnoty bytov žalobcov v dôsledku postavenej prístavby, tak znalec v znaleckom posudku č. 29/2021 uviedol, že hlavný vplyv na zníženie hodnoty majú neusporiadané spoluvlastnícke vzťahy ohľadom užívania pozemkov za domom, ako i stavby na nich postavené. Objektívne preukázateľné zníženie hodnoty bytov žalobcov však znalec nevedel určiť. Z tohto vyjadrenia znalca je teda vraj zrejmé, že hlavným dôvodom, pre ktorý by hodnota bytov žalobcov bola nižšia, sú nevysporiadané spoluvlastnícke vzťahy k priľahlým pozemkov bytového domu, ktoré však nemožno pripisovať za vinu žalovaným, ale všetkým spoluvlastníkom týchto pozemkov. Odvolací súd vyjadrenie realitnej kancelárie nezohľadnil, pretože z neho nebolo zrejmé, aké parametre boli posudzované pri prijatí záveru o zníženej hodnote. Zároveň odvolací súd konštatoval, že žalobcovia počas konania neuvádzali, že by byty, v ktorých dlhodobo žijú, plánovali predať, práve naopak, z ich vyjadrení plynulo, že v nich do budúcna zamýšľajú bývať aj naďalej. Uviedli, že aj tieto závery odvolacieho súdu sú zmätočné a nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o závery v znaleckom posudku č. 29/2021, tak znalec v odpovedi na otázku č. 5 jednoznačne pripustil, že prístavba môže mať určitý aj negatívny vplyv pri možnom predaji nehnuteľnosti, avšak pre výpočet zníženia hodnoty sú nevyhnutné objektivizované vstupy. Je teda zrejmé, že aj znalec pripustil vo vzťahu k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti ako jeden z faktorov aj prístrešok žalovaných. Uvedená skutočnosť je aj pomerne logická, nakoľko ak je vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom predaja, vykonané niečo, čo ju negatívne ovplyvňuje, tak to jednoznačne znižuje jej hodnotu. Zároveň je nelogické, z akého dôvodu odvolací súd uviedol, že z vyjadrenia realitnej kancelárie nie je zrejmé, aké parametre boli posudzované pri prijatí záveru o znížení hodnoty. Tieto parametre sú predsa jednoznačne uvedené v odbornom vyjadrení realitnej kancelárie Directreal Exclusiv a ide o zhoršenie výhľadu. Realitná kancelária jasne uviedla, že kuchyňa s jedálňou je dominantný priestor s výhľadom do dvora a parku, avšak tento výhľad je znehodnotený prístavbou, ktorej strecha sa nachádza takmer bezprostredne pod oknami a v zornom uhle výhľadu z okien. Predsa pri každej nehnuteľnosti je ako jeden z faktorov predaja zohľadňovaný aj výhľad. Tento bol pri nehnuteľnosti žalobcov narušený prístreškom žalovaných. Ako nepreskúmateľné a nerelevantné tvrdenie sa javí aj konštatovanie odvolacieho súdu o tom, že by žalobcovia plánovali nehnuteľnosť predať. Je úplne irelevantné, ak niekto zasiahne do hodnoty nehnuteľnosti iného, či ju plánuje alebo neplánuje v blízkej budúcnosti predať. Predsa životná situácia sa môže z roka na rok zmeniť a žalobcovia nikdy nevedia, kedy túto nehnuteľnosť predajú. Okrem iného bude raz možno nehnuteľnosť predmetom dedičského konania a dedičia ju budú chcieť predať, avšak dostanú zníženú hodnotu z dôvodu konania žalovaných. Pokiaľ ide o svetelnosť bytu žalobcov, tak odvolací súd konštatoval, že prístavba žalovaných neovplyvňuje svetelnosť bytu žalobcov. Znalecký posudok sa na strane 22 zaoberal len svetlou výškou miestnosti žalovaných, ktorá bola plánovaná na úrovni 2,741 m, no v skutočnosti bola nameraná 2,378 m. Predmetné tvrdenie odvolacieho súdu je nesprávne a nevychádza z vykonaného dokazovania. Na strane 21 znaleckého posudku č. 29/2021 znalec konštatoval, že: „Prípadné možné vyhotovenie Francúzskeho okna v miestnosti kuchyne by znamenalo zväčšenie otvoru na úroveň rozmerov 2,209 x 1,286 m2 = 2,84 m2 = zväčšenie svetlosti otvoru na úroveň 273 %.“ Ergo uvedeným tvrdením v znaleckom posudku je možné dospieť k záveru, že z dôvodu nemožnosti vyhotovenia francúzskeho okna kvôli konaniu žalovaných, kedy toto nie je možné vyhotoviť po úroveň podlahy kvôli prístrešku, došlo k nemožnosti zvýšenia svetelnosti bytu žalobcov, teda svetelnosť bola ovplyvnená. Teda znalecký posudok sa zaoberal aj svetelnosťou, nie len svetlou výškou miestnosti, čo je úplne iný pojem. 3.2. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhli dovolaciemu súdu rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli dovolaciemu súdu, aby dovolanie ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 448 CSP zamietol, prípadne v zmysle § 447 CSP ako neprípustné odmietol. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné v zmysle § 448 CSP zamietnuť. 6.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 10. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.