c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. S. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného Humenné, sp. zn. 2T/49/2020, z
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. d), písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pričom
4 Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Phone s príslušenstvom bielej farby v modrom puzdre, 1 ks digitálna váha zn. Pro scale PX100, 1ks digitálna váha zn. USA WEIGH - Professional digital scale v.č. XXXXX v čiernom puzdre a finančné prostriedky vo výške 350,- eur.
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste týkajúci sa obvineného, v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné, sp. zn. 3T/20/2023, z
1 písm. c) Trestného poriadku [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu],
1 písm. h) Trestného poriadku [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa] a
1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť]. Obvinený v dovolaní v podstate namietal nasledovné: „Krajský súd v Prešove, rozhodnutím sp. zn. 5To/25/2023 rozhodol 07.05.2024
trestného zákona v znení účinnom do 30.04.
172 ods. 1 písm. c), písm.
Trestného zákona a trestnej sadzby za daný skutok, a to všetko výlučne v prospech obžalovaného. Taktiež v záujme úplnosti udávame, že pre posúdenie splnenie podmienok
2 písm. e) je rozhodujúce to, že ústavný súd vydal uznesenie ktorým pozastavil účinnosť zákona. Je irelevantné v danom prípade to, či došlo k pozastaveniu účinnosti predpisu, ktorý ešte nebol účinný alebo bol účinný nakoľko konzekvenciu uznesenia o pozastavení je pozastavenie účinnosti zákona bez ohľadu na to koľko minút, dní bol účinný. Dňa 06.08.2024 nadobudli účinnosť novely 214/2024 Z.z., 40/2024 Z.z. ktoré novelizovali znenie zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Povedané ináč ak by Krajský súd počkal s rozhodnutím v odvolacom konaní ale ak by Ústavný súd SR rozhodol skôr odsúdený by musel byť súdený
právnej úpravy v zmysle ktorej by mal nižší trest. V zmysle právnej istoty je neakceptovateľné aby takýto náhodný prvok rozhodol o výške trestu. Práve na daný účel slúží inštitút prerušenia trestného stíhania aby sa nestalo že dôjde k prísnejšiemu odsúdeniu skutkovo rovnakých prípadov len z dôvodu, že o jednom prípade bolo rozhodnuté skôr. V prejednávanej veci je potrebné upozorniť na časový rozmer predmetu ochrany zásady zákonnosti vyjadrenú v článku 49 ods. 1 Charty resp. čl. 50 ods. 6 ústavy SR. V tomto smere už znenie článku 49 ods. 1 tretej vety Charty jasne naznačuje, že uvedená zásada súvisí aj s časom po spáchaní trestného činu. Tretia veta upravuje retroaktívne uplatnenie priaznivejšieho trestu: lex mitior. [...] Zmenu právnej úpravy aj poukazom na znenie článku 49 ods. 1 tretej vety Charty treba chápať tak, že pojem „miernejší trest“, nemožno chápať v tom zmysle, že sa týka len a výlučne prísnosti trestu. Treba ho chápať tak, že zahŕňa prinajmenšom jeden zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to z jednoduchého dôvodu: pokiaľ je po spáchaní trestného činu prijatý nový zákon, ktorý mení vymedzenie trestného činu v prospech obžalovaného, znamenalo by to, že jeho skutok by už (vôbec) nebol trestný. Pokiaľ by už nebol trestný, znamenalo by to, že nemožno uložiť trest. Nijaký trest je určite miernejší trest. Bolo by jednoducho nelogické nástojiť za takých okolností na tom, že nový zákon z technického hľadiska priamo neupravuje „tresty“. [...] Potrebu aplikovať miernejší zákon si uvedomil aj Krajský súd v Prešove ktorý s poukazom na časti neúčinného znenia zákona (s. 12 rozsudku), ktoré malo pozastavenú účinnosť v tom čase znižoval trest odňatia slobody. Podstatu skutku tvorí konanie obžalovaného s následkom tohto konania, ktorý je relevantný z pohľadu trestného práva hmotného. Popis skutku uvedený v skutkovej vete musí byť uvedený tak, aby jednotlivé jeho časti zodpovedali znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaným za vinného. O takýto prípad však nejde, pokiaľ uvedená skutková veta neobsahuje úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu. [...] Vzhľadom na legálnu definíciu pojmu pokračovací trestný čin je evidentné, že skutok ktorým uznal obžalovaného súd za vinného napĺňa všetky jeho atribúty: páchanie toho istého trestného činu, čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer predávať/ dávať / kupovať marihuanu. Za tejto situácie, kedy nie je pochýb o tom, že skutok je pokračovacím trestným činom skladajúcim sa z niekoľkých čiastkových útokov, skutok ale nie je v súlade so zákonom v skutkovej vete opísaný. [...] V obžalobe však neboli jednotlivé čiastkové útoky - predaj marihuany konkrétne opísané, ale boli opísané iba veľmi okrajovo, bez možnosti prieskumu každého čiastkového útoku trestného činu, a to napriek tomu, že
15 Trestného poriadku skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak. [...] Každý predaj alebo darovanie marihuany každému zo „svedkov“ teda musí byť opísaný tak, ako samostatný skutok, čo však v obžalobe a v skutkovej vete rozsudku absentuje. Nie je uvedené kedy, kde, koľko marihuany v akej kvalite mal odsúdený dať/predať jednotlivým svedkom. Osobitne ku naplneniu kvalifikačnému pojmu “ po dlhší čas ” [...] Zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu v Humennom, vyplýva, že vo vzťahu k definovaniu začiatku doby páchania súd používajú výlučne všeobecné vymedzenie, napr. v období leta 2019; v období od leta 2018; od presne nezistenej doby v roku 2018. Nie je preto možné zo skutkovej vety presne vymedziť obdobie páchania skutku, nakoľko súdov vymedzené obdobie je začiatku ale aj konca páchania činnosti je neurčité. Skutková veta musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie. Taktiež je potrebné upozorniť, že súd opomenul zistenie, že časť čiastkových útokov Odsúdený spáchal ako mladistvý. Odsúdený nadobudol plnoletosť dňa 25.10.2018 kedy
skutkovej mal spáchať časť svojej trestnej činnosti v dôsledku čoho mali byť aplikované ustanovenia
4 hlavy trestného zákona. Uvedené súd žiadnym spôsobom nezohľadnil. Okresný súd vyhodnotil iba skutočnosť po dovŕšení plnoletosti kedy danú okolnosť vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť. Taktiež je potrebné rešpektovať závery ohľadom naplnenia kvalitatívneho kritéria vyjadreného v zjednocujúcom stanovisku trestného kolégia Najvyššieho sudu SR z 05.04.2016 sp. zn. Tpj 88/2015 (R 35/2016) [...] Znalecký posudok nikdy neriešil otázku, aká koncentrácia THC je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach tak, ako to predpisuje zjednocujúce stanovisko R 35/2016. Posudok len konštatuje, že KEÚ PZ považuje za bežnú jednotlivú dávku 10-30 mg THC. Teda
vyššie zmieneného zjednocujúceho stanoviska R 35/2016, iba samotná schopnosť ovplyvniť psychiku človeka nestačí na to, aby bolo možné uplatniť § 172 Trestného zákona. Naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje, aby boli splnené všetky definičné znaky pojmu omamná látka, tak ako sú uvedené v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach, konkrétne zmes musí obsahovať THC v koncentrácii, ktorá „vyvoláva návyk, psychickú a fyzickú závislosť charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami“. Vysvetlenia, prečo práve 10-30 mg THC napĺňa kvalitatívne kritériá uvedené v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach, t. j. prečo práve táto hraničná koncentrácia, v jednorazovej dávke vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, neponúka ani súd. [...] Osobitne upozorňujeme, že skúmanie toho, či návyková látka je spôsobila vyvolať návyk, je mimo vecný záber KEÚ PZ, ktorý nemá kompetenciu sa k tomu vyjadrovať. Uvedené malo byť predmetnom psychiatrického posudku. Uvedené sa tak premietlo aj do nesprávneho právneho záveru, že súdom ustálené množstvo účinnej látky je spôsobilé vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Nesprávne právne posúdenie zisteného skutku sa prenieslo aj do porušenia práva na obhajobu. Je nutné zdôrazniť, že skutkové vymedzenie trestnej činnosti obvineného nie je vyšpecifikované konkrétne, ale iba všeobecne bez toho, aby boli identifikované náležitosti skutkovej podstaty. Pričom v danom prípade absentujú konkrétne okolnosti, za ktorých ku skutku malo dôjsť tak, aby ich nebolo možné vzájomne zameniť vrátane špecifikácie spôsobeného následku. V súdnej praxi je všeobecne rešpektované to, že absencia skutkového vymedzenia napríklad každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, sa považuje za závažnú procesnú chybu a zároveň aj závažné porušenie práva na obhajobu obvineného (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Tdo 49/20419 zo dňa 02.07.2020), preto je možné absenciu popisu skutku, resp. jeho popis za použitia výlučne právnych pojmov chápať ako závažné porušenie práva na obhajobu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odsúdený vníma naplnenie daného dovolacieho dôvodu aj cez zásadné porušenia práva účastníka konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. [...] Asi najmarkantnejšie sa pochybenie súdov v rámci odôvodnenia prejavilo v tom, že absentuje zdôvodnenie toho prečo súd nepostupoval
1 Trestného poriadku. Uvedený postup kedy súd prihliadne iba na zmenu trestnej sadzby je mimoriadne zmätočný. Je potrebné upozorniť že novela 40/2024 Z.z., nemení len trestné sadzby, tak ako uvádza Krajský súd. Osobitne je potrebné upozorniť, že zákonodarca pri obchodovaní
Trestného zákona upúšťa od koncepcie fikcie rozsahu, ktorá sa v aplikačnej praxi často používala. Zákonodarca preto spresnil hmotnoprávne vymedzenie skutku aby sa zamedzilo aplikačnej praxi, ktorá tolerovala určovanie rozsahu činu tzv. z počutia (bez záchytu).“ Obvinený G.V. S. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a prikázal odvolaciemu súdu aby vec znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol v podstate nasledovné: „Okresná prokuratúra Humenné sa nestotožňuje s dôvodmi dovolania v zmysle ust. § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Tr. poriadku môže byť len nesprávne právne posúdenie ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy nie samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť [...] v predmetnej trestnej veci sa Krajský súd v Prešove ako odvolací súd plne stotožnil so záverom Okresného súdu v Humennom, ktorý
odvolacieho súdu plne zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a teda, že skutok spáchal ods. G. S. na skutkovom základe, ako je v nich uvedený, pričom o tomto závere nie sú žiadne pochybnosti, pretože tieto skutkové závery sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili už ods. G.T. S. zo spáchania tohto skutku. K ostatnému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. poriadku uvádzam, že za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku o tom, že určité skutkové okolnosti považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, pretože by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ust. § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku, ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.“ Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol
c) Trestného poriadku, resp. zamietol
1 Trestného poriadku. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné podmienky na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“. Najvyšší súd pripomína, že v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku (R 120/2012-I). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku). V prípade výskytu formálne nesprávne označených dovolacích námietok sa aplikuje tzv. princíp viazanosti dovolacími námietkami (a nie ich konkrétnym formálnym označením tak, aby tieto presne a jasne zodpovedali konkrétnemu dovolaciemu dôvodu, naplnenia ktorého sa domáha obvinený). Priamym ,,pretavením“ dotknutého princípu (R 120/2012) je tomu zodpovedajúca povinnosť dovolacieho súdu spočívajúca v tom, že dovolací súd skúma možnosť zaoberať sa takýmito námietkami z toho pohľadu, či z obsahového (materiálneho) hľadiska napĺňajú niektorý z dôvodov dovolania
1 a nasl. Trestného poriadku. Dovolací súd preto posúdil podané dovolanie
obsahu a dospel k nasledovným záverom. Z obsahu dovolania podaného obvineným je zrejmé, že dovolací dôvod
1 písm.
dovolacieho súdu obvinený nenapáda, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ale nesprávne použitie nepriaznivejšej právnej úpravy v rozpore s § 2 ods. 1 Trestného zákona. K tejto námietke dovolací súd z hľadiska správnosti formálno-právnej subsumpcie uvádza, že ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona je hmotnoprávnym ustanovením kogentnej povahy, ktorého nesprávna aplikácia môže vo vzťahu k výroku o treste naplniť atribúty výlučne dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku a v dovolaní nesprávne označeným dovolacím dôvodom
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku. K dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení (príkladmo viď § 34 a nasl., pokiaľ ide o obvineného, resp. § 44 a nasl. Trestného poriadku, čo sa týka obhajcu a pod.), ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva na obhajobu, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
novely Trestného zákona, keďže do času rozhodovania táto novela nevstúpila do účinnosti. Napriek tomu však na predmetnú novelu Trestného zákona v prospech obvineného prihliadol pri rozhodovaní o treste, keď použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodnil práve pozastavenou účinnosťou (priaznivejšej) novely Trestného zákona. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku obvineného,
ktorej sa konajúce súdy v odôvodnení napadnutých rozsudkov nedostatočne vysporiadali s otázkou, z akých dôvodov práve 10-30 mg THC napĺňa kvalitatívne kritériá uvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov, najvyšší súd dáva do pozornosti, že z predloženého spisovaného materiálu je zrejmé, že táto okolnosť bola obvinenému známa už po rozsudku súdu prvého stupňa, pričom nevysporiadanie sa s touto otázkou v podanom odvolaní, ako ani v priebehu ďalšieho konania pred krajským súdom nijakým spôsobom nenamietal a túto otázku nenastolil (porovnaj č. l. 1158 a nasl. súdneho spisu).
4 Trestného poriadku dôvody
odseku 1 písm.
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Zohľadňujúc vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že dovolateľ prvýkrát až v dovolaní namieta okolnosť, ktorá bola (objektívne) skôr zistiteľná z obsahu spisového materiálu, ako aj z rozsudku súdu prvého stupňa, a preto zákonná podmienka uplatnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku uvedená v prvej vete § 371 ods. 4 Trestného poriadku nie je v prípade tejto jeho námietky naplnená. Rovnako sa pre úplnosť žiada dodať, že v súlade s ustálenou súdnou praxou neprichádza do úvahy ani obídenie tejto podmienky, s odkazom na to, že
1 veta druhá Trestného poriadku mal na v dovolaní (prvýkrát) namietanú okolnosť ex offo prihliadnuť odvolací súd a odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tomto smere z vlastnej iniciatívy doplniť. Dovolací súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uzatvára, že argumentácia obvineného vzťahujúca sa k dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku zjavne nie je dôvodná. K dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie posúdenie trestnosti činu a tiež uloženie trestu v rozpore s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie trestného stíhania), nesprávne použitie nepriaznivejšej právnej úpravy (§ 2 ods. 1 Trestného zákona), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod..
1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo
vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest. Najvyšší súd poznamenáva, že
ustálenej súdnej praxe priaznivejšia právna úprava sa v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona uplatní len vtedy, ak nadobudne účinnosť pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia o vine a treste, teda nie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej (k tomu porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Scoppola proti Taliansku (č. 2) z 17. septembra 2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 17/2007). Zmena právnej úpravy v prospech obvineného po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku nezakladá žiadne porušenie zákona, ani naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov
1 Trestného poriadku. Ak by bol dovolací súd povinný prihliadať na akúkoľvek zmenu právnej úpravy po právoplatnosti rozhodnutia súdu, vzniklo by riziko kontinuálneho cyklu rozhodovania, ktoré by narušilo princíp právnej istoty. Dovolací súd sumarizuje, že namietané neprerušenie trestného stíhania
1 Trestného poriadku v spojení s § 228 ods. 2 písm.
2 písm. e) Trestného poriadku policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.
1 Trestného poriadku súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods. 4, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 3.
5 Trestného poriadku súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.
1 Trestného poriadku odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho súdu. Prerušenie trestného stíhania možno charakterizovať ako predbežné rozhodnutie orgánov trestného konania, ktorého podkladom sú najmä faktické, avšak aj právne [§ 228 ods. 2 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku] prekážky vedenia trestného stíhania (pozri napr. Čentéš, J., Kurilovská, L., Burda, E., a kol. Trestný poriadok II. Komentár., Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 250). V zmysle uvedeného je potom signifikantné, že vo vzťahu k otázke súladnosti právneho predpisu (jeho časti) s Ústavou Slovenskej republiky či právom Európskej únie umožňuje Trestný poriadok prerušenie trestného stíhania, avšak za vopred vymedzených podmienok a zásadne v dvoch situáciách. Ako všeobecnú podmienku prerušenia trestného stíhania je potrebné zdôrazniť, že musí existovať právny predpis, ktorý pred rozhodnutím o prerušení nadobudol platnosť a účinnosť. V prvej situácii [§ 283 ods. 1 Trestného poriadku, resp. § 318 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 228 ods. 2 písm.
ktorého by mohol posúdiť trestnosť skutku popísaného v obžalobe a uložiť trest. O takýto prípad však v predmetnej veci nejde, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky svojim uznesením pozastavil účinnosť novely Trestného zákona, a to ešte pred tým, ako predmetná novela účinnosť skutočne nadobudla.
schváleného znenia zákona mala novela Trestného zákona nadobudnúť účinnosť
ktorého mali súdy v pôvodnom konaní rozhodnúť
Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024, považuje za nedôvodnú. Zamerajúc sa na ďalší obsah podaného dovolania dovolateľ zjavne naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku vzhliada v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a jeho právnej kvalifikácie
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
dovolateľa charakter pokračovacieho trestného činu. Proces skúmania naplnenia obligatórnych a fakultatívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu je z hľadiska myšlienkového postupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní subsumpciou (alebo podradením) zisteného a ustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenie všeobecnej a osobitnej časti Trestného zákona. Podradenie skutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, a preto najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ obvinený v dovolacom konaní napáda nedostatočné vymedzenie skutku pre jeho podradenie pod 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona osobitne zdôrazňujúc nedostatočné vymedzenie kvalifikačnej okolnosti
1 písm. c) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, jedná sa o otázku právnu (a nie skutkovú), ktorej nesprávne vyriešenie je spôsobilé vo svojej podstate naplniť dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. O výrokovej časti rozsudku súdu v trestnom konaní platí, že táto musí byť vždy založená na súlade medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou. V prípade použitia osobitnej trestnej sadzby musí byť daný tiež súlad medzi skutkovou vetou a výrokom o treste. Za predpokladu, že medzi nimi tento súlad nie je, nemožno konštatovať správne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vykonaniu správneho myšlienkového procesu subsumpcie (podradeniu) skutkového stavu pod právnu normu. Nesúlad medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou, resp. výrokom o treste (v prípade použitia osobitnej trestnej sadzby) zakladá právnu vadu rozhodnutia súdu, ktorá môže, ale aj nemusí odôvodniť zrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní v závislosti od stupňa ovplyvnenia postavenia obvineného v tomto trestnom konaní v príčinnej súvislosti s identifikovanou právnou vadou (najmä s poukazom na § 371 ods. 5 Trestného poriadku).
3 Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. S 14/2019 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2019 platí v súvislosti s § 163 ods. 3 Trestného poriadku nasledovné: „Odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť (vetu), a jednak právnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu. Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“ (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba trestu odňatia slobody). Do kategórie faktických okolností uvedených v predchádzajúcom odseku a tvoriacich súčasť skutkovej vety patria aj skutočnosti, ktoré
ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona vyvolávajú použitie osobitnej trestnej sadzby, namiesto použitia sadzby, ktorá je uvedená v kvalifikačne relevantnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, resp. namiesto sadzby iného trestu než trestu odňatia slobody, ktorá z právnej kvalifikácie činu inak vyplýva (§ 47 ods. 2, § 61 ods. 4 a 5 Trestného zákona). Skutočnosti bez kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce použitie ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona, ktoré len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti Trestného zákona (§ 38 ods. 3 až 6, § 41 ods. 2 samostatne alebo v spojení s § 42 ods. 1, § 61 ods. 3 a 6 Trestného zákona), nie sú súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste v zmysle § 165 ods. 1 Trestného poriadku („s uvedením zákonných ustanovení,
ktorých bol trest uložený“).“ Skutková veta bola v napadnutom rozsudku okresného súdu ustálená v nasledovnom znení: „si od presne nezistenej doby, najneskôr od leta roku 2018 neoprávnene kupoval, ako aj ináč neoprávnene zadovažoval, omamné a psychotropné látky, a to hlavne rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, tieto v rôznych množstvách u seba, ako aj na iných miestach v mestách G., R. a ich blízkom okolí, neoprávnene prechovával a taktiež v okresoch G. a R. a ich okolí neoprávnene predával, ako aj ináč neoprávnene zadovažoval iným odberateľom, medzi nimi aj N. Č. z obce D., okr. R., ktorému v období leta 2019 predal rastliny rodu Cannabis (konopa) približne 5-krát, zväčša jednu až dve dávky za sumu 10,- eur alebo 20,- eur, a to na rôznych miestach ako v R., G. či H. T. X., okr. G., ďalej Ľ.M. Y.O. z obce D., okr. R., ktorému v období od leta 2018 do mája 2019 predal rastliny rodu Cannabis (konopa) približne 11-krát, zväčša jednu dávku za sumu 10,- eur a to vždy v G. v blízkosti bydliska G. S., ako aj S. C. z obce S. T. X., okr. G., ktorému od presne nezistenej doby v roku 2018 až do leta 2019, v období jedného a pol roka, predával rastliny rodu Cannabis (konopa) približne 1 -krát týždenne, pričom jedna dávka bola za sumu 10,- eur, pričom niekedy mu G.T. S. predával rastliny rodu Cannabis (konope) v množstvách za 20,- eur alebo 50,- eur, a to na rôznych miestach v meste G., a to až do dňa 07.11.2019, kedy počas vykonania osobnej prehliadky a domovej prehliadky, okrem iných vecí dôležitých pre trestné konanie, vydal polícii tri kusy papierových skladačiek, v ktorých sa nachádzala rastlinná sušina, ktorej skúmaním bolo zistené, že sa jedná o sušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 2,31 g (balené po 0,77 g, 0,78 g a 0,76
10 Trestného zákona a
15 Trestného poriadku, nakoľko trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 nemá v trestnej veci obvineného charakter pokračovacieho trestného činu, ale trváceho trestného činu
12 Trestného zákona.
12 Trestného zákona za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu; za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti
Podstatou trváceho trestného činu je vyvolanie a následné udržiavanie protiprávneho stavu počas určitého obdobia, pričom pre určitosť skutkovej vety sa nevyžaduje podrobné rozpísanie všetkých čiastkových konaní páchateľa takéhoto trestného činu. Pre naplnenie dikcie § 163 ods. 3 Trestného poriadku postačuje dostatočne konkrétny opis vyvolania a následného udržiavania protiprávneho stavu počas určitého časového obdobia v skutkovej vete rozsudku. Obvineným napadnutá skutková veta odsudzujúceho rozsudku okresného súdu predmetné kritériá
dovolacieho súdu spĺňa. Najvyšší súd sa preto nestotožňuje s dovolateľom, že by na právne posúdenie skutku ako trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi bola potrebná podrobnejšia identifikácia jednotlivých čiastkových konaní obvineného. Trestnoprávny postih páchateľa trestnej činnosti za tzv. dílovanie drog nie je viazaný len na konečný predaj drog konzumentovi, ale na všetky konania páchateľa smerujúce k distribúcii drog. Inými slovami pod z trestnoprávneho hľadiska relevantné tzv. dílovanie drog možno podradiť komplexný súbor viacerých činností distribútora alebo dílera drog, medzi ktoré patrí predovšetkým zadováženie si omamnej látky alebo psychotropnej látky (dovozom, vývozom, prevozom, kúpou, výmenou alebo iným spôsobom), držba takejto omamnej alebo psychotropnej látky (jej prechovávanie do ďalšej distribúcie alebo odovzdania konečnému konzumentovi), ako aj konečný predaj tejto látky ďalšiemu distribútorovi, dílerovi alebo priamo konzumentovi. Pokiaľ dôjde až k samotnému predaju drogy konzumentovi, odsúdenie páchateľa za trestný čin
1 písm. c), písm.
najvyššieho súdu jednotlivé trestnoprávne relevantné konania obvineného v dotknutom období natoľko prelínajú, že vo svojej podstate tvoria pre účely trestného konania jeden súvislý a neprerušený časový úsek, počas ktorého si obvinený opakovane zadovažoval, prechovával a následne predával marihuanu konkrétnym odberateľom s jednotným zámerom dosiahnutia zisku distribúciou zadovážených omamných látok. Preto nič nebráni tomu, aby boli predmetné jednotlivé trestnoprávne relevantné konania obvineného posúdené a vymedzené ako jeden súvislý skutok (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Tdo/18/2024, z
12 Trestného zákona, pri ktorom sa podrobné rozdelenie skutkovej vety na jednotlivé čiastkové útoky (jednotlivé skutky v zmysle § 10 ods. 15 Trestného poriadku) nevyžaduje. Odvolací súd preto nepochybil, ak považoval zistený skutok za dostatočne vymedzený z hľadiska použitej právnej kvalifikácie. Najvyšší súd dáva ďalej do pozornosti, že formulácia skutkovej vety je dostatočná na právne posúdenie zisteného skutku ako obzvlášť závažného zločinu
kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 172 ods. 2 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.