ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd porušil jeho právo na verejné prerokovanie veci a na spravodlivé súdne konanie. Podľa ţalobcu je rozhodnutie odvolacieho súdu „prototypom kriminálneho svojvoľného výčinu“ a je „brutálne uráţlivé a sprosté“. Ţalovaní navrhli dovolanie ţalobcu odmietnuť, resp. zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním, pretoţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktoré je prípustné len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu (§ 236 ods. 1 O.s.p.) Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 3 6 Cdo 60/2011 Keďţe dovolaním ţalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, nemoţno prípustnosť jeho dovolania vyvodiť z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd takéto vady konania, majúce za následok tzv. zmätočnosť konania, nezistil. Pokiaľ ţalobca, okrem invektív voči sudcom, ktorí vo veci doposiaľ konali, tieţ namieta, ţe odvolací súd porušil jeho právo na verejné prerokovanie veci, dovolací súd poznamenáva, ţe dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôţe mať za dôsledok odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., účinného od 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. 4 6 Cdo 60/2011 Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ dňa 29. októbra 2009 prejednal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2009). Uvedený postup odvolacieho súdu preto nemohol mať za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ţalobca namieta správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania z dôvodov, ţe nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., hoci boli dodrţané podmienky podľa § 209 ods. 1 O.s.p., dovolací súd sa s týmto záverom odvolacieho súdu plne stotoţňuje. Súd prvého stupňa uznesením z 8. januára 2009 márne vyzýval ţalobcu na odstránenie nedostatkov jeho odvolania, ktoré bránili tomu, aby odvolací súd o ňom mohol konať. Odvolací súd svojím rozhodnutím o odmietnutí dovolania neodňal ţalobcovi právo konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nemohol zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešným účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.