7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), sa zo súpisu majetku úpadcu vylučuje. 3. Súd prvej inštancie za spornú považoval skutočnosť, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, čo žalovaný od začatia súdneho konania namietal. Uviedol, že predpokladom úspešnosti vylučovacej žaloby v konkurze je uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vylučujú, a preto je povinnosťou žalobcu hodnoverne a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že v čase zápisu majetku do súpisu existovalo právo žalobcu, na základe ktorého správca úpadcu nemal takýto majetok do súpisu zapísať. Právom vylučujúcim zapísanie majetku do podstaty môže byť len vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo alebo právo držby a tiež, že právo vylučujúce zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty svedčí osobe, ktorá sa vylúčenia veci zo súpisu domáha. 4.
názoru súdu prvej inštancie, žalobca v konaní nepreukázal, že je osobou, ktorej svedčí právo vylúčenia peňažnej pohľadávky v celkovej sume 247 294,70 eur zo súpisu majetku úpadcu a nepreukázal k nej vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo. Žalobca počas celého konania tvrdil, že peňažná pohľadávka neexistuje, pretože zanikla započítaním dňa 16.2.2015.
súdu prvej inštancie z uvedeného potom vyplýva, že žalobca sa domáha vylúčenia neexistujúcej/zaniknutej pohľadávky, ku ktorej v konaní nepreukázal žiadne svoje subjektívne právo. Tvrdenie žalobcu, že došlo k zániku pohľadávky pred vyhlásením konkurzu, a preto nemala byť zapísaná do súpisu majetku úpadcu, je
súdu prvej inštancie právne relevantné práve v ďalšom (inom) konaní, kde si správca uplatnil vrátenie poskytnutej zábezpeky (t. č. vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023), kde by mal žalobca (v pozícii žalovaného) v rámci svojej procesnej obrany uplatniť relevantné námietky voči správcom uplatnenému nároku vo výške 247 294,70 eur z titulu vydania poskytnutej zábezpeky, a nie vo vylučovacej žalobe. Predpokladmi vylúčenia pohľadávky je uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vylučujú, t. j. vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo, čo žalobca nepreukázal.
odvolacieho súdu už z uvedeného procesného útoku žalobcu je zrejmé, že na strane žalobcu sa nejedná o existujúcu pohľadávku, ktorú by evidoval voči úpadcovi, na jeho strane jestvuje len obrana v podobe hmotnoprávneho započítacieho prejavu. Samotná skutočnosť, že správcom konkurznej podstaty zapísaná pohľadávka do súpisu majetku úpadcu mohla zaniknúť započítacím prejavom žalobcu voči jeho splatnej pohľadávke z titulu zmluvnej pokuty, nepredstavuje takú okolnosť, ktorá by zakladala majetkové právo žalobcu uplatniteľné v konaní o vylučovacej žalobe. V tomto prípade pohľadávka žalobcu z titulu zmluvnej pokuty len skonzumovala splatnú pohľadávku úpadcu, a preto mohlo dôjsť k jej zániku (za predpokladu splnenia všetkých zákonom vyžadovaných podmienok kompenzácie). 9.
odvolacieho súdu, nakoľko žalobca v prejednávanej veci svoju legitimáciu odvodzoval od pohľadávky, ktorá mala (
jeho tvrdenia) zaniknúť titulom započítania, bolo potrebné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobca takýmto nárokom nedisponoval, a preto mu ani nesvedčila aktívna vecná legitimácia na podanie takejto žaloby. Žalobca totiž nikdy nevystupoval a ani nevystupuje ako veriteľ tejto pohľadávky. Správna je preto aj nadväzujúca argumentácia súdu prvej inštancie, voči ktorej sa žalobca v odvolaní ohradil, že svoju obranu v podobe námietky započítania svojho nároku voči pohľadávke úpadcu mal uplatniť v aktuálne prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023, v ktorom žalobca vystupuje ako žalovaný.
odvolacieho súdu konštatovanie žalobcu, že predmetná pohľadávka zanikla a žalobca nie je v postavení dlžníka, svedčí o tom, že žalobcovi nikdy nesvedčil hmotnoprávny nárok, ktorého vylúčenia sa domáha v tomto konaní. 12. K tvrdeniu žalobcu o tom, že vylučovaciu žalobu považuje za jediný možný prostriedok ochrany svojich práv, nakoľko správca konkurznej podstaty môže pristúpiť k speňažovaniu majetku konkurznej podstaty, uviedol, že uvedená argumentácia nie je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica konanie, v ktorom ako žalobca vystupuje správca konkurznej podstaty a ako žalovaný Mesto Zvolen (konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023), v ktorom si správca konkurznej podstaty uplatnil danú sumu zábezpeky voči Mestu Zvolen. Z uvedeného dôvodu má
odvolacieho súdu žalobca práve v tomto konaní možnosť využiť všetky prostriedky procesnej obrany voči danému nároku žalobcu a preukázať, že daná pohľadávka úpadcu nejestvuje a zanikla započítaním. Preto obavy žalobcu ohľadne speňažovania majetku správcom tak nie sú v danom čase namieste.
f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“) a zároveň
1 písm.
ust. § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd mal nesprávne posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom sa nevysporiadal s kľúčovou argumentáciou žalobcu ohľadom zániku pohľadávky započítaním, nezaoberal sa navrhovanými dôkazmi, ktorými sa žalobca snažil preukázať zánik pohľadávky, a teda neexistenciu pohľadávky, ktorá mala byť súčasťou súpisu. Týmto procesným postupom
žalobcu došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, porušeniu princípu materiálnej pravdy a tiež k porušeniu práva na prístup k spravodlivému súdu. 16. Ďalej namietal, že odvolací súd sa nezákonne odmietol zaoberať tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, ktorými sa domáhal vylúčenia pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty
Tiež, že odvolací súd neodôvodnil, prečo sa nezaoberal dôkazmi a tvrdeniami dovolateľa (resp. ich odmietol bez riadneho vysporiadania sa s ich obsahom), ktorými preukazoval, že pohľadávka zanikla započítaním ešte pred jej zápisom do súpisu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
1 písm. a) CSP, zároveň uviedol, že pre skúmanie aktívnej legitimácie žalobcu je potrebné zaoberať sa nielen otázkou, či žalobca je veriteľom pohľadávky, ale aj skutočnosťou, že žalobca nie je dlžníkom pohľadávky, pričom
dovolateľa táto otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). 19. Uviedol, že vylučovacia žaloba je jediným spôsobom, ktorým je možné dosiahnuť výmaz pohľadávky zo súpisu a zabezpečiť tak ochranu majetkových práv žalobcu. Mal za to, že vylučovacia žaloba umožňuje výmaz pohľadávky zo súpisu, čo zamedzuje správcovi konkurznej podstaty vymáhať pohľadávku súdnou žalobou, nakoľko správca môže vymáhať jedine pohľadávky, ktoré sú súčasťou súpisu majetku.
dovolateľa však súd v odôvodnení rozhodnutia nedefinuje, aké iné subjektívne právo vylučujúce zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty oproti právam, ktoré v konaní preukázal, mal preukázať. 20. Dovolateľ tvrdil, že otázka aktívnej vecnej legitimácie v prípade, že osoba, ktorá je neprávom označená ako dlžník, sa domáha výmazu pohľadávky zo súpisu pohľadávok v konkurznom konaní, nebola dovolacím súdom vyriešená, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Namietal, že žalobca nie je v postavení dlžníka, nakoľko pohľadávka zanikla a žalovaný od neho môže neoprávnene požadovať splatenie pohľadávky na základe nesprávneho zápisu v súpise všeobecnej podstaty úpadcu, na čo súd pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie pre vylučovaciu žalobu neprihliadol. Vylučovacia žaloba je jediným spôsobom, ktorým je možné dosiahnuť výmaz pohľadávky zo súpisu a zabezpečiť tak ochranu majetkových práv žalobcu.
dovolateľa vylučovacia žaloba umožňuje výmaz pohľadávky zo súpisu, čo zamedzuje správcovi konkurznej podstaty vymáhať pohľadávku súdnou žalobou, nakoľko správca môže vymáhať jedine pohľadávky, ktoré sú súčasťou súpisu majetku. 21.
dovolateľa v konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no otázku, či vec bola zahnutá do súpisu podstaty oprávnene, sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou. Podporne poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Obo/90/2007 a sp. zn. 5Obdo/24/2020. 22.
dovolateľa zahrnutie majetku do konkurznej podstaty nemení vlastnícke právo - vlastníkom môže byť úpadca alebo iná osoba, pričom zápis majetku do súpisu ani rozhodnutie o jeho vylúčení neurčujú vlastníctvo. Zápis len deklaruje, že správca považuje majetok za súčasť podstaty a nakladá s ním ako s majetkom patriacim do konkurzu. Tento zápis správcu oprávňuje na speňaženie majetku. Ďalej uviedol, že pri určovacej žalobe súd síce môže rozhodovať o tom, či je žalobca vlastníkom veci, nezaoberá sa však tým, či bol majetok oprávnene alebo neoprávnene zahrnutý do konkurznej podstaty. Aj keď k vylúčeniu majetku zo súpisu môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia o vylúčení, nebráni to následnému podaniu určovacej žaloby o vlastníctve k tejto veci. Vzhľadom na uvedené má dovolateľ za to, že žaloba, ktorou sa domáha vylúčenia veci zo súpisu podstaty, je zákonným a účinným prostriedkom ochrany osoby, ktorej vec bola neoprávnene zahrnutá do majetku úpadcu. 23. Záverom uviedol, že v konaní sa domáha vylúčenia veci zo súpisu všeobecnej podstaty
ust. § 78 ZKR, majúc za to, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty za účelom ochrany svojho majetku, ktorého vydania sa žalovaný domáha v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 62Cb/79/2023, čím žalobcovi vznikajú trovy konania a hrozí mu škoda, nakoľko finančné prostriedky vo výške 247 294,70 eur, ktoré správca vymáha vo vyššie uvedenom konaní, sú vlastníctvom žalobcu. 24. Uzavrel, že vylučovacia žaloba je legitímnym spôsobom, ktorým je možné dosiahnuť vylúčenie pohľadávky zo súpisu a zabezpečiť tak ochranu majetkových práv žalobcu.
dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, a zároveň sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
ktorého nie je možné súčasne uplatniť dovolacie dôvody
ustanovenia § 420 písm.
1 písm. a ) a
f) CSP a zároveň aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
1 písm. a) CSP a tiež aj
1 písm. b) CSP. 29. Najvyšší súd konštatuje, že z obsahu dovolania žalobcu možno vyvodiť tri základné línie jeho dovolacích námietok. Primárne namieta nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie v excindačnom konaní
Tvrdí, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. že ide o právnu otázku, ktorá ešte nebola dovolacím súdom vyriešená.
dovolateľa zásadná právna otázka (ktorú je možné abstrahovať z obsahu dovolania) spočíva v tom, „či má osoba, ktorej vlastnícke alebo obdobné právo je ohrozené tým, že správca zaradil do súpisu neexistujúcu pohľadávku, v dôsledku jej predchádzajúceho zániku započítaním, právo domáhať sa ochrany žalobou
30. Dovolateľ zároveň tvrdí, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou o zániku pohľadávky započítaním a že nepreskúmal navrhnuté dôkazy, najmä účtovníctvo úpadcu. Tým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces
f) zákona CSP. V replike dovolateľ zdôrazňuje, že súd opomenul vykonať relevantné dôkazy a že ich nevykonanie viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
ZKR a že práve excindačná žaloba je jediným účinným prostriedkom ochrany jeho práv. K prípustnosti dovolania
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 33. Dovolateľ namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V rámci procesnej vady
f) CSP odvolaciemu súdu vytýkal nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku majúc za to, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou o zániku pohľadávky započítaním a že nevykonal ním navrhované dôkazy, najmä dôkaz účtovníctvom úpadcu, čím mu mal znemožniť realizáciu jeho procesných práv a porušiť jeho právo na spravodlivý proces.
1 CSP, pričom zohľadnil, že k naplneniu dovolacieho dôvodu
f) CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). V preskúmavanom prípade však napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je nepreskúmateľné ani arbitrárne. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa stotožnil s nosným záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v žalobe o vylúčenie majetku zo súpisu, keďže mu nesvedčí vlastnícke ani spoluvlastnícke právo alebo právo držby, nakoľko nepreukázal, že je majiteľom vylučovanej pohľadávky voči úpadcovi. 36. Odvolací súd na žalobcom uplatnenú argumentáciou týkajúcu sa započítania vylučovanej pohľadávky výslovne reagoval a dostatočne sa s ňou zaoberal. V odôvodnení svojho rozhodnutia reprodukoval podstatu jeho tvrdení, že pohľadávka zapísaná do súpisu zanikla ešte pred vyhlásením konkurzu započítaním, a následne túto argumentáciu právne vyhodnotil. Odvolací súd dospel k záveru, že ani prípadný zánik pohľadávky započítaním by dovolateľovi nezakladal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie vylučovacej žaloby
ZKR, pretože dovolateľ nie je nositeľom subjektívneho práva k zapísanej pohľadávke, ale osobou, ktorá jej existenciu popiera. Zároveň poukázal na to, že obrana započítaním je relevantná v konaní o zaplatenie, nie v excindačnom konaní, ktorého predmetom je ochrana subjektívneho práva k majetku zapísanému do súpisu. 37. Odvolací súd sa vyjadril ku všetkým podstatným a pre posúdenie veci relevantným odvolacím námietkam žalobcu, a nie je mu možné vytýkať, že by sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sporových strán. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, v odôvodnení svojich rozhodnutí (tvoriacich organický celok) uviedli rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísali priebeh konania, stanoviská sporových strán k prerokovávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, dôvody nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov a citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na daný prípad a z ktorých vyvodili svoje právne závery.
názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa zároveň vysporadúva aj s relevantnými odvolacími námietkami, zodpovedá požiadavkám kladeným na kvalitu odôvodnenia súdnych rozhodnutí a zodpovedá aj § 387 ods. 2, 3 CSP.
Aj keby bolo preukázané, že úpadca o pohľadávke účtoval nesprávne alebo vôbec, nemohlo by to zmeniť právny záver, že dovolateľ nie je nositeľom práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu v zmysle § 78 ZKR. Rozhodnutie nevykonať takýto dôkaz preto nebolo prejavom procesnej svojvôle, ale dôsledkom právneho názoru, že dokazovanie smeruje k otázke, ktorá nie je pre rozhodnutie veci určujúca. 40. Dovolací súd len vo všeobecnosti k procesu dokazovania uvádza, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej strane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len neúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia). Uvedené preto nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm.
1 písm.
1 CSP, namietajúc nesprávne právne posúdenie
l písm. a) a zároveň aj
1 písm. b) CSP. 44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K povahe excindačnej žaloby a jej účelu 45.
1 ZKR, konkurzu podlieha
2 ZKR, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov. 47.
1 ZKR, súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca
zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. 48.
1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné 49.
3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila. 50.
8 ZKR, právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku. 51. Zmyslom vylučovacej žaloby
ZKR je poskytnúť ochranu tomu subjektu, ktorého majetok bol bez právneho dôvodu zahrnutý do súpisu konkurznej podstaty. Ide o procesný nástroj, ktorým sa realizuje ochrana subjektívneho majetkového práva tretej osoby voči účinkom konkurzu, konkrétne voči oprávneniu správcu speňažiť majetok zapísaný do súpisu (§ 76 ods. 1 ZKR), pričom konkurznej podstate podlieha majetok patriaci dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu (§ 67 ods. 1 a 2 ZKR). Podstatou excindačného konania nie je abstraktná kontrola správnosti súpisu, ale rozhodnutie o tom, či konkrétny majetok patrí do podstaty úpadcu, alebo či k nemu svedčí právo inej osobe. 52. Ak je predmetom súpisu pohľadávka ako majetkové právo, nositeľom tohto práva je veriteľ. Pohľadávka predstavuje oprávnenie požadovať plnenie od dlžníka. Dlžník pohľadávky nie je nositeľom práva k tejto majetkovej hodnote, ale subjektom povinnosti. Jeho právne postavenie spočíva v možnosti uplatniť hmotnoprávnu obranu proti existencii alebo rozsahu záväzku (napríklad započítanie), nie v existencii vlastného práva k pohľadávke. Argumentácia,
ktorej už samotná existencia zapísanej pohľadávky (zahrnutie do súpisu konkurznej podstaty úpadcu) predstavuje ohrozenie majetkovej sféry dlžníka, smeruje v skutočnosti k jeho obrane proti jej uplatneniu. Takáto obrana má však svoje prirodzené procesné miesto v konaní o zaplatenie, v ktorom sa rozhoduje o existencii a rozsahu záväzku, prípadne v inom incidenčnom konaní upravenom zákonom. Excindačné konanie neslúži na preventívne preskúmanie existencie pohľadávok úpadcu voči tretím osobám ani na posúdenie, či úpadcovi určitá pohľadávka hmotnoprávne patrí. Jeho funkciou je ochrana konkrétneho subjektívneho práva k majetku, ktorý bol zahrnutý do podstaty. K rozhodnutiam relevantným vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci
3 ZKR je existencia konkrétneho majetku zapísaného do súpisu. Nemožno sa domáhať vylúčenia niečoho, čo do súpisu nikdy zapísané nebolo. Prípustnosť vylúčenia náhradného peňažného plnenia viazal výslovne na podmienku, že ide o plnenie získané speňažením veci, ktorá bola predtým riadne zapísaná do konkurznej podstaty. Ťažiskom rozhodnutia je teda požiadavka identifikovateľnosti a zápisu konkrétnej majetkovej hodnoty v súpise. Predmetom však bola ochrana vlastníckeho práva k veci (resp. k jej ekvivalentu), nie obrana údajného dlžníka proti existencii zapísanej pohľadávky. 56.
dovolacieho súdu osobitný význam pre posúdenie predmetnej veci má uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV 24/2008, v ktorom dovolací súd riešil otázku procesného postupu a rozsahu uplatniteľných obrán v konkurznom konaní. Hoci skutkové okolnosti sa týkali vydania výťažku z exekúcie, právny záver dovolacieho súdu je v danom kontexte analogicky významný. Najvyšší súd v uvedenom uznesení konštatoval, že zádržné právo má vecnoprávny charakter a je vždy právom k hnuteľnej veci. Nemožno ním zabezpečiť peňažnú pohľadávku zadržiavaním inej peňažnej pohľadávky, pretože v takom prípade ide o dve proti sebe smerujúce pohľadávky, ktoré možno riešiť započítaním. Zároveň zdôraznil, že ak účastník neuplatní určitú hmotnoprávnu obranu v zákonom predpokladanom procesnom rámci, nemôže jej absenciu nahrádzať iným procesným prostriedkom. 57. Ratio decidendi tohto rozhodnutia spočíva v striktnej diferenciácii medzi vecnoprávnymi inštitútmi a medzi inštitútmi záväzkového práva, ako aj v dôslednom oddelení procesných prostriedkov, ktorými sa jednotlivé hmotnoprávne nároky alebo obrany uplatňujú. Uvedený záver je plne aplikovateľný aj v prejednávanej veci. Započítanie
Občianskeho zákonníka (resp. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka) je hmotnoprávnym spôsobom zániku záväzku medzi dvoma subjektmi, ktorí sú si navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Ide o vzťah dvoch proti sebe stojacich pohľadávok. Ak dlžník zapísanej pohľadávky tvrdí, že došlo k započítaniu, uplatňuje tým obranu proti existencii záväzku, nie právo k majetku zapísanému do súpisu.
názoru dovolacieho súdu nie je ohľadom dovolateľom nastolenej otázky v danom prípade naplnený dôvod prípustnosti
1 písm. a) CSP,
ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Možno konštatovať, že dovolanie nie je prípustné
1 písm. a) CSP, pretože vyššie citované skoršie rozhodnutia nedávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku. V predmetnej veci sa nejedná teda o judikatúrny odklon tak, ako tvrdí žalobca, pretože odvolací súd sa od vyššie uvedených záverov ani nemohol odkloniť, keďže tieto riešia iné situácie, a v rozhodovanej veci tak ide o novú, doposiaľ nevyriešenú situáciu.
1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ a otázku prípustnosti dovolania skúma dovolací súd sám. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. 62. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolanie žalobcu tak, ako je formulované, je prípustné
ust. § 421 písm. b) CSP. Dovolací súd bez ohľadu na čiastočne zmätočne definované dôvody judikatúrneho odklonu dovolateľom, poznajúc svoju rozhodovaciu prax, konštatuje, že z dovolania žalobcu možno identifikovať otázku, ktorá doposiaľ nebola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyriešená. Keďže právna otázka
CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie)
CSP sú spojené nádoby, najvyšší súd z textu dovolania ako celku bez toho, aby dotváral vec na úkor procesnej protistrany, vyabstrahoval právnu otázku, ktorá bola rozhodná pre vyriešenie veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 336/2019, sp. zn. III. ÚS 580/2021).
Občianskeho zákonníka (resp. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka), ide o hmotnoprávnu obranu proti uplatnenému nároku. Táto obrana sa uplatňuje v konaní, v ktorom sa pohľadávka vymáha, prípadne v incidenčnom spore o jej pravosť. Nepredstavuje však „právo k zapísanej majetkovej hodnote“ v zmysle § 78 ZKR. Z tohto pohľadu je predpoklad dovolateľa nesprávny. Zánik pohľadávky započítaním, ak by bol preukázaný, znamená, že majetková hodnota (pohľadávka) úpadcu neexistuje. Neznamená však, že dlžník je nositeľom práva k tejto majetkovej hodnote. Dlžník sa nedomáha ochrany svojho majetku pred speňažením v konkurze, ale bráni sa proti tvrdenému nároku. Takáto obrana patrí do rámca sporového konania o zaplatenie alebo do iného typu incidenčného konania, nie do rámca excindačného konania.
ZKR slúži na ochranu subjektívneho práva k majetku zapísanému do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, nie na preskúmanie existencie záväzkov úpadcu voči tretím osobám. Dlžník zapísanej pohľadávky nie je nositeľom práva k tejto majetkovej hodnote, ktoré by ho aktívne legitimovalo na podanie excindačnej žaloby. Jeho tvrdenie o zániku pohľadávky predstavuje hmotnoprávnu obranu proti uplatnenému nároku, ktorú je povinný uplatniť v konaní o zaplatenie alebo v inom príslušnom spore. Pripustenie opačného výkladu by viedlo k neprípustnému, zákonodarcom nezamýšľanému rozšíreniu účelu excindačného konania, nad rámec zákona a k narušeniu systematiky procesných prostriedkov upravených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.
ustanovenia § 448 CSP dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol. 72. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.