513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej tiež „Obchodného zákonníka“), ktoré spočívajú v nedostatočnom zatrávnení riešenej plochy. Napriek tomuto žalobca opätovne realizoval písomné podanie zo dňa 14.07.2022, v zmysle ktorého poprel v celom rozsahu skutkové tvrdenia žalovaného vyjadrené v stanovisku zotrval na tom, že žalovaný je zodpovedný za vady diela - nedostatočné zatrávnenie riešenej plochy, ktorá vada v zmysle obsahu predmetného stanoviska bola spôsobená nesprávnym technologickým postupom a použitím nesprávnych materiálov (substrátu), prípadne v absencii ďalších skutočností podstatných pre správne vykonanie diela. Ku komunikácii strán sporu v štádiu pred podaním žaloby žalobca dodal, že táto tvorí prílohu podania ako listinný dôkaz. Pokiaľ ide o voľbu nároku zo strany žalobcu tento uviedol, že požadované bolo odstránenie vady diela spôsobom, ktorý vo výsledku bude predstavovať komplexné zatrávnenie riešenej plochy a to v primeranej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy, táto zostala bez odpovede a uplynula lehota márne. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
ustanovení § 436, § 437 ods. 1 až 5, § 536, § 357, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1 až 4, § 561, § 562, § 564 Obchodného zákonníka. K podstate žaloby konajúci súd uviedol, že táto v zmysle žalobného návrhu bola daná tým, že dielo malo vady a keďže žalovaný ako zhotoviteľ mal pre žalobcu ako objednávateľa vykonať dielo v zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka riadne a včas, zhotoviteľ
2 Obchodného zákonníka zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Keďže k vadám diela došlo po odovzdaní tohto diela žalovaný bol vyzvaný zrejme ústne žalobcom, že uvedené dielo má vady nakoľko žalobca v žalobe poukázal na písomné podanie žalovaného zo dňa 11.07.2022 s tým, že je to písomná notifikácia
ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka. 4.
súdu prvej inštancie nesporné v danej právnej veci bolo, že žalobca uplatnil nárok najprv tým spôsobom, aby žalovaný odstránil predmetné vady diela. V týchto prípadoch, ak dielo má vady v zmysle § 564 Obchodného zákonníka sa primerane použijú § 436 a § 441. Na základe vyššie uvedeného potom žalobca
zistení okresného súdu postupoval tak, že si uplatnil reklamáciu a to listom zo dňa 14.07.2022, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že zhotoviteľ diela nedostatočne zatrávnil riešenú plochu čo vzniklo nesprávnym technologickým postupom a použitím nesprávnych materiálov (substrátu), prípadne v absencii ďalších skutočností podstatných pre správne vykonanie diela a požadoval výsledok komplexné zatrávnenie riešení plochy v lehote 15 dní od doručenia tohto podania. Uvedený postup bol
okresného súdu v súlade s § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka. 5. Následne, keďže žalovaný uvedené vady v určenej lehote neodstránil, tieto odstránil žalobca s tým, že
5 Obchodného zákonníka ak predávajúci, v tomto prípade sa to vzťahuje na zhotoviteľa, neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4 môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty
odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. V zmysle uvedeného paragrafu súd poukázal na to, že zákon neumožňuje, aby si žalobca vady odstránil sám na náklady žalovaného ako zhotoviteľa, ale v zmysle tohto paragrafu v prípade, ak zhotoviteľ uvedené vady neodstráni, môže si objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny.
okresného súdu za preukázané, že predmetné dielo malo vady, teda že nebolo zhotovené riadne. Čo sa týka preukázania vád, predovšetkým medzi stranami bola sporná tá skutočnosť či vôbec ide o vady (existencia vád), za ktoré zodpovedal žalovaný (zodpovednosť zhotoviteľa) v zmysle dojednania toho čo bolo predmetom zmluvy.
okresného súdu žalobca tvrdil, že dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve - konkrétne za vadu označil nedostatok zatrávnenia riešenej plochy, súd opakovane uvádza, že zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by výsledok činnosti žalovaného ako zhotoviteľa mal spočívať v zatrávnení riešenej plochy - s výsledkom „zelený hustý trávnik“ aj v rozpočte je uvedené založenie trávnika výsevom t. j. semenami. Tomuto napokon
konajúceho súdu zodpovedá preberací protokol, ktorý žalobca podpísal bez námietok, že preberá zásyp zmiešanou zeminou s pieskom a trávnym osivom a následne zhutnenie a osev trávy navyše (článok II písm. a/). V danom spore
protokolu o odovzdaní a prevzatí diela do užívania zo dňa 16.05.2022 žalovaný odporúčal aj následnú starostlivosť o (v tom čase budúcu) zatrávnenú plochu pravidelným zavlažovaním, hnojením kosením a naopak neodporúčal parkovanie a jazdenie automobilmi. Taktiež odporúčal sledovať plochu - doplniť zeminou, prípadne dosahom trávneho semena. V zmysle protokolu v čase odovzdania diela žiadne vady vytknuté zo strany objednávateľa zhotoviteľovi neboli. 10. Žalobca napriek uvádzaným námietkam v odpore zo strany žalovaného, čo sa týka výsledku diela sa vo vyjadrení k odporu k tomuto,
okresného súdu nevyjadril a ani neoznačil žiadne prostriedky procesného útoku, ktorými by uniesol dôkazné bremeno, čo sa týka rozporu predmetu zmluvy o dielo teda, že dielo zodpovedá výsledku určenému v zmluve. 11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípadoch ako je aj zmluva o dielo, ktoré sa týkajú stavebných činností, nemá odborné znalosti na možnosť posúdenia predmetných skutočností, nakoľko na takéto posúdenie sú potrebné osobitné odborné znalosti a teda definičným kritériom je určitá odbornosť resp. vedeckosť. V danej právnej veci však predloženie faktúry vypracovanej treťou osobou bez bližšej špecifikácie,
konajúceho súdu nemožno hodnotiť ako dôkaz, ktorý by preukazoval výšku samotnej zľavy v zmysle ustanovenia § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko faktúra nevedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté, teda nepreukazuje rozdiel medzi dohodnutou cenou diela bez vád a cenou diela s vadami. 12. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie predloženou fotodokumentáciou na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalobcu a ani neakceptoval návrh na vykonanie dokazovania realizovaný zo strany žalovaného na výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania fotodokumentáciou,
okresného súdu nebol ani reakciou na nové, doposiaľ jemu neznáme skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vyjadrení žalovaného, ktorý naopak fotodokumentáciu predložil už spolu s odporom; o obsahu odporu a vyjadrení žalovaného žalobca mal vedomosť a prostriedkami procesného útoku a ani prostriedkami procesnej obrany včas nereagoval.
Dr. Y. Y., narodeného XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX P., Krajský súd v Košiciach uznesením z
1 CSP a § 257 CSP.
dovolateľa neobstojí záver odvolacie súdu, ktorý vyjadril prostredníctvom ods. 11 v časti odôvodenia uznesenia, v zmysle ktorého má byť z predloženého odvolania zrejmé, že toto podala osoba odlišná od strán sporu a ide o vadu podania, ktorú nemožno odstrániť, a preto odvolaciemu súdu neostávalo iné len odvolanie podané PhDr. Y. Y. odmietnuť
b) CSP ako podané neoprávnenou osobou. 24. K takémuto nesprávnemu záveru odvolací súd
dovolateľa nemohol dospieť a nedospel by za predpokladu, že by sa odvolaním a jeho materiálnou stránkou riadne zaoberal a vecne ju analyzoval, nakoľko na základe takéhoto postupu by nevyhnutne musel stotožniť
obsahu odvolania skutkovú, právnu a účastnícku identitu s odvolateľom DD21, s.r.o. v nadväznosti aj na jeho doterajšiu procesnú produkciu, teda odvolací súd prihliadal izolovane iba formálnu stránku a chybu v písaní. 25. V predmetnej veci
dovolateľa absentuje skutočnosť, že chybne označený žalobca prostredníctvom osoby jeho konateľa ako - PhDr. Y. Y. toto odvolanie nepodal, nakoľko ho nevyhotovil, nepodpísal, neuplatnil na podanie voči súdu a rovnako tak na tieto úkony nesplnomocnil inú osobu. V tomto prípade ide o výlučne chybu v písaní, kedy zo všetkých okolností predmetnej veci je zrejmé, že odvolanie bolo podané cestou splnomocneného advokáta na základe plnej moci zo dňa 11.07.2022 pre celé konanie v súlade s plnou mocou založenou v súdnom spise z úrovne spoločnosti DD21 s.r.o. ako žalobcu. 26. V tomto ohľade dovolateľ konštatuje, že odvolací súd v napadnutom uznesení ignoroval podstatné skutkové okolnosti, v zmysle čoho uplatnil formalistický a prísny prístup, ktorého následkom je porušenie práv žalobcu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Išlo o podanie neúplné, kedy absentovalo označenie žalobcu a do úvahy správne prichádzal postup
Uvedené skutočnosti
dovolateľa potvrdzujú nesprávnosť postupu odvolacieho súdu, v zmysle ktorého nebola na mieste aplikácia a postup
ustanovenia
b) CSP ako podanie uskutočnene neoprávnenou osobou, nakoľko zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že odvolacím súdom označená osoba PhDr. Y. Y. toto odvolanie nepodala. 27. Opakovane dovolateľ zdôraznil, že podanie bolo vypracované, podpísané a podané advokátom oprávneného subjektu - spoločnosti DD21 s.r.o. V takomto prípade nie je naplnený predpoklad neodstrániteľnej vady
b) CSP, pretože skutočná vôľa a totožnosť odvolateľa je z podania zrejmá. Ak by aj vznikli pochybnosti, súd bol povinný aplikovať § 129 CSP a vyzvať na odstránenie nejasnosti, nie odoprieť spravodlivosť, čo sme už prv uviedli. 28. Ak by aj boli pochybnosti o tom, v mene koho bolo odvolanie podané, súd mal
názoru dovolateľa v súlade s § 129 CSP vyzvať na odstránenie tejto vady, resp. nejasnosti. Ústavné princípy a judikatúra Ústavného súdu SR dlhodobo konštatujú, že ak existuje nejasnosť alebo neúplnosť v podaní, musí mať účastník možnosť ju odstrániť, a súd nesmie vylučovať súdnu ochranu len na základe formálneho nedostatku. 29. Dovolateľ má týmto za to, že dovolanie je v celom rozsahu dôvodné, spĺňa náležitosti
príslušných ustanovení CSP a že dostatočným spôsobom poukázal na dovolacie dôvody. Dovolací návrh žalobcu ako dovolateľa znie, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach a vrátil mu vec na ďalšie konanie, prípadne napadnuté uznesenie zmenil v celom rozsahu v prospech žalobcu.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že je dovolanie dôvodné. 32. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 33.
ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (rovnako aj I. ÚS 438/2017). 34. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
f) CSP, keďže má za to, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 35.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 CSP, dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).
CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 38. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že odvolací súd v napadnutom uznesení ignoroval podstatné skutkové okolnosti, v zmysle čoho uplatnil formalistický a prísny prístup, ak aplikoval a postup
ustanovenia
b) CSP a podanie ako uskutočnené neoprávnenou osobou odmietol, a to bez ďalšieho s odkazom na § 129 CSP.
1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). 42.
1 druhá veta Obchodného zákonníka, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa (ods. 2).
1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
úpravy de lege lata vychádza z tzv. teórie reality právnických osôb. Právnické osoby majú v zmysle tejto základnej úpravy (§ 18 ods. 1, § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka) spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a rovnako aj spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti (spôsobilosť na právne úkony). Spôsobilosť nadobúdať vlastnými úkonmi práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Na takto vymedzenú spôsobilosť právnických osôb - podnikateľov na právne úkony, nadväzuje norma určujúca, kto v mene právnickej osoby prejaví vôľu tejto právnickej osoby právne relevantným spôsobom. Občiansky zákonník označuje osoby, ktoré sú oprávnené vo všetkých veciach (väzba na všeobecné vymedzenie spôsobilosti na právne úkony s vyššie vymedzenými odchýlkami) konať priamo v mene právnickej osoby ako „štatutárne orgány“. Tento pojem, ktorý je v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka legislatívnou skratkou vymedzenou v Občianskom zákonníku, preberá Obchodný zákonník v dikcii § 13 ods. 1 a ods. 2, čo sa týka ich oprávnenia konať navonok v mene spoločnosti, s tým, že pri jednotlivých druhoch obchodných spoločností a družstva špecifikuje označenie štatutárneho orgánu, vymedzuje jeho podstatu ako kolektívneho alebo individuálneho orgánu (prípadne ponecháva túto otázku na vôľu spoločníkov, napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným) a dispozitívne ustanovuje spôsob konania v mene spoločnosti (samostatne alebo spoločne aspoň dvaja) a v družstve nariaďuje konanie aspoň dvoch členov predstavenstva pri úkonoch, ktoré ex lege majú mať písomnú formu (k tomu viď aj PATAKYOVÁ, M. In: PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 4. vydanie. C. H. Beck: Bratislava, 2013, s. 50-51). 45. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán alebo viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. Jediný konateľ ako individuálny štatutárny orgán tento koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. 46. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka a
úpravy v spoločenskej zmluve.
údajov v obchodnom registri dané tak, že konateľ v mene spoločnosti koná a podpisuje tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis. 50. Je zrejmé, a to aj
zistenia odvolacieho súdu, že hlavička ako aj záverečná časť odvolania zo dňa 27.03.2024 je podávané označením zástupcu žalobcu - Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o. Taktiež je zo zistenia odvolacieho súdu zrejmé, že predmetné podanie urobil právny zástupca za fyzickú osobu PhDr. Y. Y., ktorý je osobou odlišnou od strán sporu. Ako je však uvedené vyššie, PhDr. Y. Y. je štatutárnym orgánom žalobcu (od roku 2007, pozn. dovolacieho súdu), a to spoločnosti DD21 s.r.o., so sídlom Švábska 107, 080 05 Prešov, IČO: 43 818
citovaného nálezu ÚS SR, „...v čase, keď súd nemá preukázané oprávnenie konať za túto osobu (splnomocnenie), chýba na podaní vlastne podpis strany, pretože podanie namiesto nej podpísal niekto úplne iný; súdy nedostatok preukázania splnomocnenia odstraňujú prostredníctvom výzvy na jeho doloženie, pretože nedostatok zastúpenia sa považuje za nedostatok podmienky konania (pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 1 Cdo 152/2010). Pokiaľ teda za stranu podá a podpíše podanie úplne nesúvisiaca osoba, jej domnelý zástupca, súdy tento nedostatok nevyhodnotia tak, že za stranu nekoná oprávnená osoba (v našom prípade osoba zapísaná v obchodnom registri), ale túto osobu vyzvú na odstránenie tohto nedostatku doplnením plnomocenstva. Je preto neprimerane prísne a v porovnaní s uvedenou situáciou nevyvážené, ak súd nedostatok podpisu druhého konateľa nemieni odstrániť a nezvratne tento omyl sankcionuje, avšak nedostatok podpisu strany odstránia v prípade, ak strana tvrdí, že je zastúpená a zabudla pripojiť splnomocnenie.“
ustanovenia § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.