1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného L. M. z a m i e t a . Odôvodnenie Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „krajský súd) uznesením z
jeho názoru napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení, neúplnom zistení skutkového stavu a na nedostatočnom vyhodnotení dôkazov. Má za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s hodnotením jeho disciplinárnych previnení a ich vzťahu k resocializácii v súvislosti s otázkou vzniku týchto disciplinárnych previnení ako dôsledku jeho ochorenia, či psychickej poruchy vzhľadom na jeho opakované umiestnenie na oddelení väzenskej psychiatrie. Psychické poruchy (napr. depresia, úzkosť, psychóza) pritom aktívne znižujú schopnosť kontrolovať správanie, a preto incidenty, za ktoré bol disciplinárne potrestaný, boli dôsledkom jeho psychického stavu a nie dôsledkom vedomého porušovania právnych predpisov. Toto malo v konečnom dôsledku vplyv aj na posudzovanie rizika recidívy. Súd prvého stupňa nebral do úvahy všetky relevantné okolnosti, vrátane jeho zdravotného a psychického stavu, nezohľadnil individuálne okolnosti tejto konkrétnej veci, pretože vo vzťahu k disciplinárnym previneniam jeho psychické ťažkosti znižovali jeho schopnosť kontrolovať vlastné správanie. Domnieva sa, že súd prvého stupňa mal pri posudzovaní jeho disciplinárnych previnení zohľadniť pri hodnotení resocializácie a zodpovednosti za disciplinárne previnenia jeho zdravotný a psychický stav. Umiestnenie počas výkonu trestu na oddelení väzenskej psychiatrie svedčí o jeho psychických problémoch. Odsúdený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu na slobodu. K sťažnosti odsúdeného sa prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, písomne bližšie nevyjadril. Najvyšší súd ako súd nadriadený preskúmal na podklade sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas (§ 186, § 187 Trestného poriadku), správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce tomuto výroku
1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajskému súdu v Banskej Bystrici bol
1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 18 zákona č. 549/2011 Z. z. zamietol. Odsúdený L. M. požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody: -vo výmere 14 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, Rakúska Republika, sp. zn. 13Hv 119/23x z
1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (§ 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov). Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený nemá automatický nárok. K podmienečnému prepusteniu odsúdeného môže súd pristúpiť len ak vykonané dokazovanie vedie k spoľahlivému záveru, že u odsúdeného boli splnené zákonom stanovené podmienky, a to tak formálneho, ako aj materiálneho charakteru. Formálnou podmienkou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je vykonanie zákonom stanovenej časti uloženého trestu. Materiálnymi podmienkami je potrebné rozumieť v prvom rade preukázanie polepšenia odsúdeného a v druhom rade preukázanie skutočnosti, že je možné od odsúdeného dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zmyslom podmienečného prepustenia nie je, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho správania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, pričom význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení. Cieľom podmienečného prepustenia je motivovať odsúdeného k zmene života a k tomu, aby svojím správaním a plnením povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Ak bol dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahnutý jeho účel, je ďalší jeho výkon nepotrebný. Pokiaľ ide o prvú formálnu podmienku spočívajúcu v uplynutí výkonu polovice uložených trestov odňatia slobody, tak najvyšší súd konštatuje, že odsúdený túto zákonnú podmienku splnil dňom 23. augusta 2024. Z obsahu spisového materiálu zistil, že odsúdený L. M. má v registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „register trestov") 8 záznamov, a to počnúc rokom 2016 za rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť. Za uvedené skutky mu boli postupne ukladané najprv podmienečné tresty odňatia slobody a následne aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo poukazuje na rastúcu závažnosť páchaných trestných činov a zároveň na neúspešnosť miernejších sankčných prostriedkov pri dosahovaní ich individuálno-preventívneho účelu. Ďalej zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota z 20. decembra 2021, sp. zn. 15T/121/2021 uznaný za vinného z prečinu krádeže
1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky do
správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 37/1973). Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 5/2017). Z ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že len dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody samé osebe ešte nemusí byť prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože môže ísť len o prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody prípadne o účelové konanie motivované výlučne snahou byť podmienečne prepustený, ktoré po odpadnutí motivácie dobrého správania nedáva záruku, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, teda dôjde až vtedy, keď vykonané dokazovanie predstavuje spoľahlivý podklad pre záver, že odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečné prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne nestačí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pri posudzovaní splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je potrebné brať zreteľ na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na ním získané disciplinárne odmeny počas výkonu trestu odňatia slobody, na jeho doterajší život (pred výkonom trestu) vrátane predchádzajúcich odsúdení, na skutočnosť, či už v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody bol, na jeho postoj k trestnej činnosti a na stupeň zmeny jeho negatívnych vlastností, ktoré ho k spáchaniu trestnej činnosti, ohľadom ktorej trest vykonáva, viedli, či k jej spáchaniu aspoň prispeli. V zmysle záverov hodnotenia ústavu sa resocializačná prognóza odsúdeného javí ako nepriaznivá s vysokým rizikom jeho sociálneho zlyhania. Tento záver vyplýva z jeho predchádzajúcej trestnej minulosti, keďže ešte pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody páchal trestnú činnosť, za ktorú bol podmienečne odsúdený a v súčasnosti vykonáva nepodmienečné tresty odňatia slobody. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je vždy svojím spôsobom len predpokladom, ktorý je vyslovený s väčšou, či menšou mierou pravdepodobnosti, a pri ktorom je súd vždy odkázaný na objektívne okolnosti. Takouto okolnosťou sú aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Doposiaľ uložené tresty však evidentne nesplnili svoj účel a odsúdený si z nich nevzal žiadne ponaučenie, keďže s odstupom času doposiaľ vždy pokračoval v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zo správy ústavu plynie, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol 5-krát disciplinárne potrestaný a nebol ani raz disciplinárne odmenený. Vzhľadom na to, že odsúdený po dobu výkonu trestu odňatia slobody nezískal ani jednu disciplinárnu odmenu a bol 5-krát disciplinárne potrestaný, nemožno hovoriť o preukázaní polepšenia. A vzhľadom na to, že odsúdený sa v minulosti dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti, niet záruky a ani dôvodného predpokladu, že v budúcnosti povedie riadny život. Najvyšší súd dospel k záveru, že odsúdený materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nespĺňa, a preto nie je možné ho z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý momentálne vykonáva, podmienečne prepustiť. Pokiaľ odsúdený namietol, že súd prvého stupňa nesprávne hodnotil jeho disciplinárne previnenia, ktoré mal páchať pod vplyvom jeho zlého psychického stavu, čoho dôkazom je aj jeho hospitalizácia na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na správu ústavného psychiatra mjr. Mgr. MUDr. C. P., MBA z 11. augusta 2025, z ktorej vyplýva, že odsúdený zo psychiatrického vyšetrenia svojvoľne odišiel pred jeho skončením, pričom stihol povedať, že žiadnu liečbu brať nebude, lebo „je vážne chorý na srdce", čo však nebola pravda. K podaniu potrebnej liečby bol striktne odmietavý. Je teda zrejmé, že odsúdený si bol vedomý svojho konania, bol schopný si uvedomovať následky svojho konania, keď pochopil potrebu jeho liečby, avšak napriek tomu ju na podklade svojej vôle odmietol. Rovnako jeho svojvoľný odchod z psychiatrického vyšetrenia pred jeho skončením svedčí o jeho vôľových a rozumových schopnostiach, pričom aj jeho argumentáciu o chorom srdci je potrebné hodnotiť ako klamlivú a účelovú. Z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že námietka odsúdeného nie je opodstatnená a táto neneguje a ani len nespochybňuje jemu uložené disciplinárne previnenia vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov najvyšší súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa, ktorého rozhodnutie považuje za zákonné a správne, nevzhliadol existenciu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody v predmetnej veci, preto jeho sťažnosť
1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.