1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), písm.
b ) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného P. S. o d m i e t a. Odôvodnenie Mestský súd Bratislava I (ďalej tiež „súd I. stupňa") trestným rozkazom zo 7. júna 2023, sp. zn. B2-6T/28/2023-246, uznal obvineného P. S. (ďalej tiež „obvinený") za vinného zo zločinu krádeže
1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b), písm.
g/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v presne nezistenom období odo dňa 23. apríla do dňa 16.06.2021 v Q. na J. ulici č. XX, využijúc mentálnu zaostalosť poškodeného Ing. Arch. G. F., ročník XXXX, presvedčil poškodeného pod rôznymi zámienkami, aby ho vpustil do bytu, pričom obvinený z izby nebohej manželky poškodeného odcudzil náramkové hodinky značky Omega zo žltého kovu, hodinky striebornej farby neznámej značky, ciferník hodiniek zo žltého kovu neznámej značky, náramok na hodinky striebornej farby, náramok Pandora spolu s príveskami, retiazku zo strieborného kovu s príveskom kríža, motýľa a srdca, sadu dámskych náušníc zo strieborného kovu v tvare trojhranu, sadu dámskych náušníc zo strieborného kovu guľatého tvaru s kamienkami a farebným vzorom, sadu dámskych náušníc zo strieborného kovu s kamienkom zo zirkónu striebornej farby, vrecko obsahujúce dámsku bižutériu, 12 kusov pamätných mincí rôznej veľkosti a motívov, vrecko s obsahom rôznych mincí pochádzajúcich z rôznych krajín a rôznej hodnoty, čím poškodenej L. F., dcére zosnulého G. F., vznikla škoda krádežou vo výške 693,- €. Súd I. stupňa
S. upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z
1, ods. 2, ods. 5 písm. a) Trestného zákona a iné, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože trest uložený týmto skorším rozsudkom považoval súd I. stupňa na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
1 Trestného poriadku súd I. stupňa uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej L. F. škodu v sume 693 eur s tým, že
2 Trestného poriadku poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom obhajcu odpor výlučne vo výroku o náhrade škody. Súd I. stupňa uznesením z 28. decembra 2023, sp. zn. B2-6T/28/2023, rozhodol
2 Trestného poriadku tak, že poškodenú L. F. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. * * * Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I. z
1 písm. k) Trestného poriadku, pretože sa voči nemu viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
obvineného vo vyššie zmienených rozhodnutiach došlo k procesným pochybeniam, ako aj k porušeniu jeho základných práv a práv zaručených procesným kódexom. Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu odôvodnil tým, že
jeho názoru bolo voči jeho osobe vedené trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 9 ods. 1 Trestného poriadku a súčasne na porušenie princípu „ne bis in idem" (nie dvakrát v tej istej veci),
ktorého nikoho nemožno potrestať dvakrát za ten istý skutok. Následne obvinený citoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku, Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Protokolu č. 7 Dohovoru či Paktu.
jeho názoru je z judikatúry (aj) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrejmé, že trestné stíhanie nie je prípustné voči osobe, o ktorej bolo za rovnaký skutok už rozhodované. Najvyšší súd vyslovil nepochybný záver, že princíp „ne bis in idem" vyjadrený v § 2 ods. 8 Trestného poriadku nie je obmedzený len na trestné konanie, keďže nie je rozhodujúca totožnosť právnej kvalifikácie, ale totožnosť skutku. Žiadna osoba nemôže byť opätovne stíhaná pre ten istý skutok. Je presvedčený, že práve v jeho prípade k porušeniu tohto princípu došlo, keďže o skutku, za ktorý bol odsúdený, už bolo skôr právoplatne rozhodnuté v inom trestnom konaní. Poukázal pritom na rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 9. februára 2022, sp. zn. 6T/124/2021- 566, právoplatný 11. februára 2022, ktorým bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov. Konanie bolo právoplatne skončené a preto
jeho názoru nebolo možné začať trestné stíhanie voči jeho osobe, viesť trestné stíhanie a podať obžalobu, ak už bolo o rovnakom skutku právoplatne rozhodnuté. Trestné stíhanie bolo neprípustné, keďže vo veci bolo právoplatne rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, a preto po jeho právoplatnosti v tomto konaní nemohlo byť ani trestné stíhanie vedené. Trestný rozkaz tak považoval za nezákonný. Podanie dovolania odôvodnil aj ďalšími skutočnosťami, predovšetkým tým, že už v úvode trestného rozkazu a v podanej obžalobe je zjavná totožnosť skutku so skutkom, za ktorý bol už skôr právoplatne odsúdený. Táto totožnosť je daná nielen časovo, ale aj obsahovo. Zároveň bola v predmetnom konaní použitá výpoveď poškodeného G.F. z iného trestného konania, tykajúceho sa skutku, za ktorý bol už právoplatne odsúdený, a to z toho dôvodu, že v čase podania obžaloby už poškodený nežil. Orgány činné v trestnom konaní a súd mohli, resp.
jeho názoru boli povinné pribrať do konania znalca z odboru psychiatrie alebo psychológie, keďže trpí vrodenou vadou - mentálnou retardáciou. Je presvedčený, že z hľadiska trestného práva hmotného mohlo byť jeho konanie posúdené ako spáchané v súvislosti s negatívnymi dôsledkami jeho choroby. Na základe uvedených skutočnosti došlo k porušeniu jeho práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces. Trestný rozkaz, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, považoval za arbitrárne a nezákonné, pričom všetky vyššie uvedené okolnosti mali negatívny vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a to v jeho neprospech. Keďže došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd, navrhol, aby boli napadnuté rozhodnutia zrušené, a aby prebehlo nové, spravodlivé a zákonné konanie, ktorého výsledkom by bolo jeho oslobodenie spod obžaloby, prípadne zastavenie trestného stíhania. V závere požiadal dovolací súd, aby pozorne, objektívne a nestranne preskúmal všetky jeho námietky a venoval dostatočný čas preštudovaniu súdneho spisu, keďže len tak môže získať objektívny a komplexný pohľad potrebný na spravodlivé rozhodnutie. Záverom navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, že vysloví porušenie zákona v jeho neprospech, zruší napadnuté rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I a opätovne prikáže Mestskému súdu Bratislava I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. * * * Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") prioritne skúmal splnenie formálnych podmienok na podanie dovolania zistil, že dovolanie proti trestnému rozkazu síce je prípustné, v posudzovanom prípade nebolo podané oprávnenou osobou.
ods.1 Trestného poriadku „dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
."
ods.2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
ods.2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
2 Trestného poriadku (o odkázaní poškodenej s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces). Tým skôr vyššie uvedený záver platí v situácii akou je aj posudzovaná, keď obvinený odporom napadol trestný rozkaz výlučne v časti adhézneho výroku (výroku o náhrade škody), s ktorým Trestný poriadok spája procesný dôsledok zrušenia trestného rozkazu len vo výroku o náhrade škody, pri súčasnom odkázaní poškodeného s jeho nárokom na náhradu škodu na civilný proces (prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom), a to vo forme uznesenia, ako to vyplýva z
2 Trestného poriadku (v takom prípade teda dôsledkom podaného odporu výlučne proti adhéznemu výroku ani nie je prejednanie veci na hlavnom pojednávaní). Hoci Trestný poriadok pripúšťa podanie dovolania aj proti trestnému rozkazu (§ 368 ods. 1, ods. 2), právoplatný trestný rozkaz je, z pohľadu okruhu subjektov oprávnených podať dovolanie, dovolaním napadnuteľný výlučne ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý tak je jedinou na jeho podanie oprávnenou osobou. Keďže obvinený podal dovolanie proti trestnému rozkazu, resp. aj naň nadväzujúcemu uzneseniu vydanému na podklade § 355 ods. 2 Trestného poriadku - ktorým v dôsledku odporu obvineného výlučne proti výroku o náhrade škody tohto trestného rozkazu bola poškodená L. F. s jej nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces - ktoré ani nespadá do okruhu dovolaním napadnuteľných rozhodnutí
2 Trestného poriadku, berúc na zreteľ, že svojou procesnou povahou predstavuje obsahovú súčasť trestného rozkazu (ktorá ho len koriguje vo výroku o náhrade škody), pristupujúc preto k týmto rozhodnutiam ako k celku (právoplatnému trestnému rozkazu), dovolací súd konštatuje, že dovolanie obvineného je dovolaním podaným neoprávnenou osobou, a preto nespôsobilým vyvolať vecný prieskum napadnutého trestného rozkazu z pohľadu námietok uplatnených v dovolaní. Dovolací súd preto dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol
b) Trestného poriadku (
ktorého dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou). Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.