1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 613/2004 Z. z., prerokoval v Bratislave
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Nitre z 25. januára 2024, č. k. 4To/78/2024-4163, a konaním ktoré mu predchádzalo, z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c), písm.
2 Trestného poriadku sa zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre z 25. januára 2024, č. k. 4To/78/2024-4163, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Nitre prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Komárno (ďalej tiež „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 6. júna 2023, č. k. 1T/171/2009-4037, v bode I. uznal obvineného Ing. E. A. vinným v bode 2 z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 613/2004 Z. z. (ďalej „Trestný zákon č. 140/1961 Zb.“) a v bode 26 z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na skutkovom základe, že:
1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že dňa 12. augusta 2000 v čase o 17.30 h v obci H., na hlavnej tribúne štadióna F. O., kde Ing. Q. U., po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol K. J. a to tak, že ho viackrát udrel päsťou do oblasti tváre a následne ho sotil zo schodov tribúny, v dôsledku čoho utrpel zranenia s dobou PN od 14. augusta 2000 do 31. augusta 2000, čo ppráp. Q. K. urobil z obavy pred možnými represívnymi následkami zo strany riaditeľa Obvodného oddelenia PZ H. a dňa 31. januára 2001 spracoval návrh na zastavenie trestného stíhania a obvinený svojím konaním porušil ustanovenie § 2 odsek 1 písmeno
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 1. januára 2006 s použitím § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. úhrnný peňažný trest vo výmere dvesto eur,
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody jeden mesiac s tým, že
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Ďalej v bode II. okresný súd obvineného
b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora bývalej Obvodnej prokuratúry Bratislava, č. OPv 89/05 z 23. novembra 2009, pre skutok uvedený v bode 1 obžaloby pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a pre skutok uvedený v bode 19 obžaloby na skutkovom základe tam uvedenom, pretože skutky nie sú trestným činom. Ďalej v bode III. okresný súd obvineného
a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, č. OPv 89/05 z 23. novembra 2009, pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1960 Zb. pre skutok uvedený v bode 3 obžaloby, pre pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1960 Zb. v znení zákona č. 613/2004 Z. z. pre skutky uvedené v bodoch 4 a 5 obžaloby, ako aj pre skutky uvedené v obžalobe prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, č. OPv 89/2005 z 23. novembra 2009 pod číslami 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 25 kvalifikované ako pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na skutkovom základe tam uvedenom, pretože nebolo preukázané, že sa skutky stali. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený (rovnako aj prokurátor, ktorý však následne vzal podané odvolanie späť), ktoré Krajský súd v Nitre (ďalej „krajský súd“) uznesením z 25. januára 2024, č. k. 4To/78/2023-4163,
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD. podaním z 19. septembra 2024, v ktorom navrhol, aby dovolací súd rozsudkom
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 4, ods. 7, ods. 10, ods. 12, ods. 14, ods. 19, § 119 ods. 1 a ods. 2, § 168 ods. 1, § 176 ods. 1, ods. 2 a § 319 Trestného poriadku a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“),
2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu a
1 Trestného poriadku prikázal vec okresnému súdu, aby ju znovu v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku a uviedol, že ťažiskovým dôvodom podania dovolania je, že konajúce súdy sa buď vôbec alebo nedostatočne zaoberali jeho zásadnými obhajobnými tvrdeniami a argumentmi prednesenými ústne alebo formou písomných podaní počas trestného konania ako celku. V intenciách svojej dovolacej argumentácie zvýraznil, že krajský súd ako odvolací súd sa s odvolacími argumentmi buď nevyrovnal vôbec alebo nedostatočne, neuviedol dôvody na ich odmietnutie, navyše nevysvetlil ani len to, prečo nebolo potrebné aspoň zareagovať na ťažiskové obhajobné námietky a argumenty obvineného, teda z pohľadu dovolacieho dôvodu
1 písm.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru tiež poukázal, že okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, keď došlo opakovane k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom. Pod dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku obvinený podradil svoju dovolaciu argumentáciu, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vo vzťahu ku skutku pod bodom 26 opiera o zápisnice z podania vysvetlení policajtov K. J. a S. I. z 29. júna 2005 na správnom orgáne okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne, pričom uvedené zápisnice sú absolútne zhodné, očividne a nepochybne od slova do slova, s rovnakými gramatickými chybami a preklepmi skopírované, čo spôsobuje nezákonnosť týchto dôkazov. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) obvinený osobitne konajúcim súdom vytkol aj nesprávnosť právneho posúdenia vo vzťahu ku všetkým zisteným skutkom, a to z dôvodu nedostatku subjektu ako jedného z povinných znakov trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže v čase spáchania skutkov kladených mu za vinu nemal a nemohol mať postavenie verejného činiteľa z dôvodu absencie prvku moci a prvku rozhodovania, pričom táto obhajobná námietka ostala v celom konaní úplne bez povšimnutia. V súvislosti s uvedenou dovolacou argumentáciou poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach, sp. zn. 1 TdoV 14/2012, 1 TdoV 1/2015 a 5 To 11/2021. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podaním z 1. októbra 2024 konštatujúc, že skutočnosti uvádzané obvineným ako dovolacie dôvody sú nepreukázané a z toho dôvodu navrhol postup
1 Trestného poriadku. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o dovolaní 14. októbra 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Po predložení spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, keď k zásadného porušeniu práva na obhajobu došlo tým, že krajský súd ako odvolací súd sa riadnym, preskúmateľným spôsobom nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami obvineného a ohľadom dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, keďže obvinený nespĺňal podmienku špeciálneho subjektu verejného činiteľa vyžadujúcu ustanovením § 158 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. O dovolaní obvineného rozhodol dovolací súd na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku, pretože dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Trestného poriadku (§ 382a Trestného poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku, pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Trestného poriadku), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Trestného poriadku), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Trestného poriadku, § 385 Trestného poriadku). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Trestného poriadku), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). Obvinený v podanom dovolaní, vo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu predovšetkým namietal, že v skutkoch, ktoré mu boli v obžalobe prokurátora kladené za vinu, nekonal v pozícii verejného činiteľa. Teda vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho konania ako trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. namietal absenciu znaku základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu, a to špeciálneho subjektu - verejného činiteľa s tým, že v čase spáchania skutkov kladených mu za vinu, nemal a nemohol mať postavenie verejného činiteľa z dôvodu absencie prvku moci a prvku rozhodovania.
1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
9 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo príslušník ozbrojených síl, alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny exekútor, člen lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenia člena stráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa
jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; na jeho ochranu
ustanovení tohto zákona sa vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Dovolací súd k tomu uvádza, že
ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2016, sp. zn. 1 TdoV 17/2015 - R 48/2017) pojem právomoc verejného činiteľa použitý v legálnej definícii § 128 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v tom čase účinnom (táto je v zásade zhodná s legálnou definíciou tohto pojmu
9 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.) interpretačne vyžaduje prvok moci a rozhodovania, čo znamená mocenské rozhodovanie na právnom podklade uplatňované voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré môžu byť takým rozhodnutím obmedzené na svojich (inak právnym poriadkom garantovaných) právach, pričom nemusí nevyhnutne ísť o formalizované rozhodovanie (vydávanie rozhodnutí s určitými procesne predpísanými náležitosťami a formou), vždy je však spojené so zodpovednosťou za uplatnenie právomoci (§ 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v tom čase účinnom, resp. § 89 ods. 9 druhá veta Trestného zákona č. 140/1961 Zb.). Pokiaľ ide o posudzovanie toho, či obvinený mal
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. postavenie špeciálneho subjektu - verejného činiteľa, tak dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 89 ods. 9 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uvádza, že
tohto ustanovenia je nutné, aby boli splnené kumulatívne štyri základné podmienky, a to že daná osoba zastáva určitú funkciu či postavenie tam uvedené (okrem iného je v tomto ustanovení expressis verbis uvedený príslušník ozbrojeného zboru), podieľa sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená (tieto dve ďalšie podmienky sú v prípade funkcie riaditeľa obvodného oddelenia Policajného zboru nepochybne splnené) a posledná podmienka je, že pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa. V tomto ohľade je teda podstatné, či obvinený v skutkoch pod bodmi 2 a 26 rozsudku okresného súde (vo vzťahu ku ktorým bol uznaný za vinného) prikázal podriadenému, aby konal tak, ako je uvedené v skutku pod bodom 2 pri výkone svojej právomoci, resp. či výkone svojej právomoci prikázal podriadeným, aby mu odovzdali doklady, ktoré zadržali a následne ich osobne prevzal a neoprávnene vrátil (skutok pod bodom 26). Môže sa zdať, že to vyplýva z toho, že obvinený prikazoval podriadeným, aby títo konali v rozpore so zákonom, resp. prikázal hliadke, aby mu zadržané doklady odovzdala a tieto následne mal neoprávnene vydať priestupcovi, a to všetko z pozície funkčne nadriadeného jemu podriadeným policajtom. Z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu však vyplýva, že pre to, aby sa mohlo konštatovať, že ide o právomoc, musia existovať obidve zložky, t. j. prvok moci (tento v danom v prípade bol prítomný, keďže obvinený bol nadriadený policajtom, ktorým dával pokyny z titulu svojho postavenia riaditeľa obvodného oddelenia PZ) a prvok rozhodovania. Prvok rozhodovania však v danej veci absentoval, keďže sa nerozhodovalo o konkrétnom práve alebo slobode určitej osoby, inými slovami aj ako nadriadený policajtom konajúcim v im pridelených veciach, obvinený nemal právomoc sám konať o konkrétnom práve alebo slobode určitej osoby.
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR nepostačuje v takom prípade len samotné postavenie či funkcia danej osoby, ale je nevyhnutné, aby zároveň išlo o rozhodovanie o konkrétnom práve, slobode či povinnosti určitej osoby. V tomto ohľade treba poukázať, že ak sa verejný činiteľ dopustí trestného činu zneužívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov; pokiaľ nespácha trestný čin v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje prvok moci a prvok rozhodovania, jeho konanie nemôže byť kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa (rozsudok najvyššieho súdu z 25. apríla 2013, sp. zn. 1 TdoV 14/2012, obdobne rozsudok najvyššieho súdu z 19. novembra 2015, sp. zn. 1 TdoV 1/2015), resp. pre právnu kvalifikáciu
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je z hľadiska objektívnej stránky potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci, ktorá je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí, a to spôsobom odporujúcim zákonu a nepostačuje teda porušenie služobných povinností, pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci (rozsudok najvyššieho súdu z 19. novembra 2015, sp. zn. 1 TdoV 1/2015). Objektom trestného činu
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je totiž záujem na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na tieto zistenia dovolacieho súdu ohľadom nesplnenia primárneho znaku skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z pohľadu toho, že sa vyžaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt - verejný činiteľ, v prípade ktorého ustanovenie § 89 ods. 9 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vyžaduje pre jeho trestnú zodpovednosť, aby bol trestný čin spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou, čo v prípade konania obvineného absentovalo, dospel najvyšší súd k záveru o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku vo vzťahu k skutkom uvedeným pod bodmi 2 a 26 odsudzujúcej časti rozsudku okresného súdu. K teoretickým východiskám uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku treba uviesť, že zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia je zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod. V tomto ohľade treba uviesť, že zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom nie je naplnením tohto dovolacieho dôvodu, resp. porušením základného práva na prejednanie veci nestranným súdom. Dovolateľ v podstate namietal, že ako súd prvého stupňa, tak ani odvolací súd sa relevantným spôsobom nevysporiadali so zásadnými obhajobnými námietkami vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1, 2, 19 a 26, pričom zvýraznil najmä to, že vo vzťahu k týmto skutkom rozsiahlo vypovedal a vyjadroval sa k jednotlivým dôkazom, avšak okresný súd aj krajský súd sa s týmito riadne nezaoberal a nezareagoval na zásadné obhajobné argumentácie uvedené v odvolaní obvineného z 24. júla 2023. Dovolací súd k tomu v prvom rade uvádza, že v dovolacom konaní pri náprave namietaných pochybení sa preskúmavajú v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) musí byť realizovaná v obsahu vyhotovenia konkrétneho meritórneho rozhodnutia, z ktorého musí byť zrozumiteľne a preskúmateľne zistiteľné, akým spôsobom súd vyhodnotil v trestnom konaní získané a vykonané dôkazy a ako dospel k svojmu rozhodnutiu, pričom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia, ktorého predmetom je odvolanie procesnej strany, v tomto prípade obvineného, musí súd uviesť, ako sa vyrovnal s obhajobou a odvolacími námietkami.
1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku je súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
ustálenej súdnej praxe súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04) a všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04) a ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06). Teda všeobecný súd je povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07). Dovolací súd zo spisu zistil, že v prejednávanej veci sa krajský súd ako odvolací súd argumentačne nevysporiadal prakticky so žiadnou z podstatných odvolacích námietok obvineného uplatnených v odvolacom konaní vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1 a 19 rozsudku okresného súdu. Pokiaľ sa súd v pôvodnom konaní riadnym a preskúmateľným spôsobom v meritórnom rozhodnutí nevysporiadal s podstatou odvolacej argumentácie obvineného, ide o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom naplňujúce dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, keďže obvinený ako strana konania nedostal relevantnú odpoveď na svoje zásadné, podstatné argumenty týkajúce sa posúdenia jeho viny/neviny či uloženého trestu, resp. ďalších výrokov meritórneho rozhodnutia. Jednou zo základných zásad trestného konania je právo obvineného na obhajobu ustanovené v § 2 ods. 9 Trestného poriadku a táto zásada je rozvedená v Trestnom poriadku v ďalších ustanoveniach a zahŕňa okrem iného právo obvineného vyjadriť sa ku všetkých skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich a podávať opravné prostriedky (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), čomu zodpovedá povinnosť súdu k týmto vyjadreniam a podanému opravnému prostriedku a v ňom uvedeným podstatným argumentom zaujať jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné stanovisko (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2024, sp. zn. 5 Tdo 6/2024). Uvedené sa vzťahuje aj na situáciu, keď je vyhlásený oslobodzujúci rozsudok
b) Trestného poriadku a obvinený podá odvolanie s tým, že žiada, aby bol oslobodený
a) Trestného priadku. V prejednávanej veci takto krajský súd v odvolacom konaní nepostupoval, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. Dovolací súd zo spisu zistil, že obvinený cestou obhajcu ako súčasť odôvodnenia odvolania z 24. júla 2023 vzniesol svoje skutkové a právne odvolacie námietky, ktoré podrobne rozviedol (č. l. 4102 - 4116). Berúc do úvahy uvedené, nie je z dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé, prečo tento na podané odvolacie námietky relevantným spôsobom nereagoval, a to v zásade vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa skutkov pod bodmi 1 a 19 rozsudku okresného súdu. Krajský súd vo vzťahu k jeho prieskumnej činnosti v rozhodnutí uviedol: „V odôvodnení napadnutého rozsudku, hoc stručne avšak v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú a tiež ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne (vykonaným dôkazom opodstatnené a zákonu zodpovedajúce) poukazuje.“ V ďalšom sa krajský súd zaoberal len odvolacími námietkami obvineného vo vzťahu k skutkom pod bodom 2 a 26 rozsudku okresného súdu. Najvyšší súd nespochybňuje právo odvolacieho súdu v prípadoch, keď obsahom odvolacích námietok obvineného sú skutočnosti, s ktorými sa už vysporiadal okresný súd, odkázať odvolateľa na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, keďže rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodnutie súdu druhého stupňa predstavujú jeden celok, ale v tomto prípade k uvedenej situácii nedošlo, keďže obvinený v odvolaní namietal konkrétne skutočnosti, ktoré
neho okresný súd v rozsudku nevysvetlil a na ktoré nedostal odpoveď - bolo teda úlohou krajského súdu ako odvolacieho súdu na tieto skutočnosti výslovne reagovať, resp. uviesť tie časti rozsudku okresného súdu, z ktorých vyplýva odpoveď na obvineným namietané skutočnosti. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd ako odvolací súd sa preskúmateľným spôsobom nevyjadril k podstate odvolacích námietok obvineného vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1 a 19 rozsudku okresného súdu. Berúc so úvahy uvedené zistenia dospel najvyšší súd k záveru, že dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku (dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I.). Z uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom
1 písm.
388 ods. 1 Trestného poriadku danému krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V novom konaní bude musieť krajský súd ako odvolací súd opätovne prejednať a rozhodnúť o odvolaní obvineného podaného proti rozsudku okresného súdu a v rámci toho sa riadne a preskúmateľne vysporiadať s odvolacími námietkami obvineného vrátane toho, či je splnený znak špeciálneho subjektu (verejného činiteľa) vyžadujúceho ustanovením § 158 ods. 1 a § 89 ods. 9 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. berúc do úvahy skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí a písomné vyhotovenie meritórneho rozhodnutia vrátane odôvodnenia bude musieť obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti tak, aby
ustálenej súdnej praxe bola splnená požiadavka takého meritórneho rozhodnutia, ktoré dáva dostatočným a presvedčivým spôsobom odpovede na všetky relevantné otázky týkajúce sa predmetu súdnej ochrany, pričom
1 a ods. 2 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.