1, ods. 3 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
novembra 2025 v Bratislave o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 4T/6/2021, z 21. októbra 2021 rozhodol: I.
1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 4T/6/2021, z
odsek 1 Trestného zákona, po uzatvorení dohody o vine a treste s prokurátorom, t e d a spoločne sa dopustili konania, ktoré spočívalo v úmyselnom organizovaní a vytváraní podmienok na spáchanie zločinu prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona tým, že v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu pre seba a pre inú osobu žiadali a prijali úplatok, uvedený čin spáchali v značnom rozsahu, pričom nedošlo k pokusu ani k dokonaniu zločinu č í m s p á c h a l i spolupáchateľstvom
Trestného zákona zločin prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu prípravy
1 Trestného zákona účinného od
3 Trestného zákona a 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 20.000,- (dvadsaťtisíc) eur.
3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Obžalovanému Mgr. R. M.,
3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 16.000,- (šestnásťtisíc) eur.
3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN PASSAT, VIN: G modrá metalíza tmavá, evidenčné číslo A. XXX V.. III.
Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozsudkom, sp. zn. 4T/6/2021, z 21. októbra 2021 uznal obžalovaných Ing. W. X. a Mgr. R. M. za vinných, a to pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona, spolupáchateľstvom
Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin
1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020, na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvého stupňa. Obžalovanému Ing. W. X. Špecializovaný trestný súd uložil
3, s použitím § 34 ods. 5 písm. a), § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov s tým, že na výkon trestu odňatia slobody,
4 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020, obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne mu uložil
1 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 57 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 peňažný trest vo výške 50.000 Eur (päťdesiattisíc eur). Špecializovaný trestný súd
3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov a súčasne
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 uložil obžalovanému ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Obžalovanému Mgr. R. M. Špecializovaný trestný súd uložil
3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 34 ods. 5 písm.
4 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne mu uložil
1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 57 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 peňažný trest vo výške 40.000 Eur (štyridsaťtisíc eur). Špecializovaný trestný súd
3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok;
1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2020 obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla VOLKSWAGEN PASSAT U., VIN: G., modrá metalíza tmavá, evidenčné číslo A. XXX V. a súčasne
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona účinného do
prokurátora s poukazom na ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest je neprimeraný. V písomnom odôvodnení prokurátor uviedol, že prvostupňový súd nesprávne posúdil skutok obžalovaných ako obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu prípravy. Príprava na zločin v zmysle § 13 ods. 1 Trestného zákona je prvým relevantným štádiom trestnej činnosti a má vyvolávať iba vzdialené nebezpečenstvo, že nastane následok ako zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu - zločinu. Až následne sa z nej vyvinie pokus alebo dokonaný zločin. U obžalovaných nedošlo iba k príprave na korupčný zločin. V doterajšom trestnom konaní bolo dostatočne nepochybne preukázané, že si spoločným konaním najprv vyžiadali peňažnú sumu ako úplatok, a neskôr časť tejto sumy aj fyzicky prevzali. Došlo tým jednoznačne k dokonaniu predmetného korupčného trestného činu, ktorý je dokonaný už samotným vyžiadaním úplatku. Nosným argumentom prvostupňového súdu bol pre použitie právnej kvalifikácie skutku ako prípravy na zločin výklad ustanovenia § 329 Trestného zákona. Prvostupňový súd
prokurátora správne vyhodnotil právomoc a príslušnosť riaditeľa KÚFS na konanie a aj prípadné rozhodovanie o predbežnom opatrení, a to aj v čase po jeho vydaní a aj jeho prípadnom potvrdení odvolacím orgánom. Umožňuje mu to zákon s poukazom na § 50 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v spojitosti s § 5 ods. 3 písm. j) bod č. 6 zákona č. 333/2011 o orgánoch štátnej správy v oblastiach daní, poplatkov a colníctva a potvrdzuje to aj preukázaná prax KÚFS, keď v prípade potreby vyplývajúcej z konkrétneho prípadu nie je pre riaditeľa KÚFS, ktorý predbežné opatrenie vydal, nemožné urobiť úkon, ktorý inak patrí do pôsobnosti daňových úradov, a to aj zrušenie predbežného opatrenia na základe pominutia dôvodu, pre ktorý bolo uložené. Prokurátor ďalej uviedol, že trestného činu prijímania úplatku
Trestného zákona sa dopustí každý, kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada, alebo si dá sľúbiť úplatok. Z predmetného znenia skutkovej podstaty pritom vôbec nevyplýva, a teda Trestný zákon nevyžaduje, aby páchateľom mohla byť iba osoba, ktorá sama obstaráva vec všeobecného záujmu, alebo ktorá sa sama podieľa na obstarávaní veci všeobecného záujmu. Vyžaduje sa iba to, aby páchateľ vyžiadal, alebo prevzal úplatok v súvislosti s takýmto obstarávaním, a to znamená aj s fyzickým obstarávaním veci inou osobou. Zákonom požadovaná súvislosť je zachovaná vyžiadaním úplatku v mene obstarávateľa, resp. v rámci skutočne preukázateľného určitého existujúceho vzťahu páchateľa k obstarávateľovi. Ak by tento vzťah neexistoval a páchateľ by od počiatku takto konal, s preukázateľným úmyslom tento vzťah pred osobou požiadanou o úplatok len predstieral a uviedol by ju v prepojení úplatku s protislužbou (obstaraním veci všeobecného záujmu) do omylu, išlo by už o trestný čin podvodu. V prípade obžalovaných títo jednoznačne podvodnícky úmysel nemali. Konali od počiatku v mene osoby kompetentnej na rozhodovanie o predbežnom opatrení a s touto osobou - riaditeľom KÚFS mali aj reálny a existujúci vzťah, resp. si tento vzťah za týmto účelom aj vypracovali (za využitia inej osoby - JUDr. A.) do použiteľnej kvality. Dokonca predmetné obstarávanie veci s riaditeľom KÚFS osobne predjednávali a tiež zrealizovali jeho stretnutie s dotyčným podnikateľom, od ktorého bol úplatok žiadaný a prevzatý a navyše riaditeľa KÚFS aj oboznámili so skutočnosťou, že za jeho ingerenciu prevzali úplatok a vyčlenili mu diel z úplatku. Samotný fakt, že riaditeľ KÚFS ako skutočný obstarávateľ veci všeobecného záujmu sa v rozhodujúcom okamihu odmietol na korupcii podieľať, dokonanie predmetného zločinu obžalovanými žiadnym spôsobom neanulovalo.
prokurátora skutok obžalovaných nemožno kvalifikovať ako spáchaný v štádiu prípravy na zločin a dokonca ani ako spáchaný vo forme účastníctva na predmetnom obzvlášť závažnom zločine, ale treba obžalovaných hmotnoprávne posúdiť ako priamych páchateľov - spolupáchateľov obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona. Prokurátor vo svojom odvolaní namietal aj druh uložených trestov a sčasti aj výšku trestu. Prvostupňový súd postupoval v rozpore so zákonom, keď obžalovaným za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona neuložil trest prepadnutia majetku. Uloženie tohto druhu trestu pri splnení samojedinej podmienky, založenej na odsúdení za konkrétny trestný čin, sa môže skutočne v konkrétnych prípadoch (napr. výška úplatku tesne presiahla prospech veľkého rozsahu, výška majetku je zjavne vyššia než výška úplatku, zo strany páchateľa došlo len k vyžiadaniu úplatku a nedošlo k žiadnemu skutočnému obohateniu, alebo majetok je dlhodobo nadobúdaný v rámci rodiny v čase pred páchaním trestnej činnosti a podobne) javiť ako trest neprimerane prísny, drakonický až nehumánny, predmetná zákonná norma je v tomto prípade striktná a orgánu aplikácie práva neumožňuje prihliadnuť na okolnosti riešeného konkrétneho prípadu. V tomto kontexte je potom aj postup prvostupňového súdu, ktorým uložil obžalovaným peňažné tresty a u obžalovaného Mgr. M. tiež trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla, nesúladný s Trestným zákonom, lebo pri správnom uložení trestu prepadnutia majetku je uloženie týchto druhov trestu popri sebe vylúčené. Prokurátor ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu o zaradení obžalovaných do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je rozporné s Trestným zákonom. Z § 48 Trestného zákona vyplýva, že možnosť prihliadnuť na okolnosti riešeného konkrétneho prípadu a osoby odsúdeného v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona a umiestnenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu iného (nižšieho) stupňa stráženia z dôvodu lepšie zaručenej jeho nápravy je možné iba pre umiestňovanie do ústavov
ods. 2 a nie aj
ods. 3 písm.
toho, čo nie je vykonaným dokazovaním preukázané. Skutkové úvahy Špecializovaného trestného súdu neobstoja v teste s pravidlami logického úsudku vyvodzovania, čo malo za následok nesprávne skutkové zistenia prezentované v napadnutom rozsudku. Takýmto úvahám Špecializovaného trestného súdu je nevyhnutné oponovať najmä z dôvodu, že jeho skutkové závery idú nad rámec vykonaného dokazovania. V danej súvislosti nemožno prehliadnuť určité tendenčné snahy Špecializovaného trestného súdu pri procese hodnotenia dôkazov, a to výlučne v neprospech obžalovaných, ktoré boli do značnej miery ovplyvnené (nesprávne) skutočnosťou, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 7T/3/2021, bol obžalovaný JUDr. A. A. už uznaný za vinného zo zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona (účinného do 31. decembra 2020). V tomto smere ako príklad dotvárania skutkovej vety nad rámec vykonaného dokazovania poukazujem na časť skutkovej vety napadnutého rozsudku, ktorá znie: „...následne spoločne so svojím nadriadeným JUDr. A. A., v tom čase riaditeľom sekcie vnútornej bezpečnosti Slovenskej informačnej služby, sa stretol v reštaurácii C. T. na ul. A. X v A. s riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS") JUDR. C. V., ktorý vydal predmetné predbežné opatrenie, a po objasnení stavu veci a upovedomení JUDr. V. o tom, že konateľ F. A. má problémy v súvislosti s blokádou nehnuteľného majetku spoločnosti A., s. r. o., a potreboval by pomôcť, pričom prisľúbil finančnú odmenu za kladné vybavenie jeho žiadosti, sa dohodli na stretnutí s F. A.....". Takto formulovaná skutková veta naznačuje, že na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo medzi mnou, JUDr. A. A. a JUDr. C. V., bola prezentovaná informácia, že F. A. prisľúbil finančnú odmenu za kladné vybavenie jeho žiadosti o zrušenie predbežného opatrenia. Špecializovaný trestný súd účelovo (nesprávne) interpretuje závery vykonaného dokazovania, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by JUDr. V. bol informovaný, že F. A. prisľúbil, alebo poskytol akúkoľvek peňažnú čiastku pre neho, obžalovaných alebo JUDr. A. A.. Aj na tomto príklade hodnotenia vykonaných dôkazov možno pozorovať snahu Špecializovaného trestného súdu v podstate akýmkoľvek spôsobom začleniť do ním prezentovaného korupčného reťazca aj JUDr. V. ako verejného činiteľa tak, aby to zodpovedalo predbežne ustálenej právnej kvalifikácii skutku ako obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku
329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Skutkové závery Špecializovaného trestného súdu vychádzajú z predpokladu absolútnej vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedkov F. A., MVDr. W. M., JUDr. A. A. a JUDr. C. V.. V tomto smere je však potrebné konštatovať, že po dôkladnej analýze týchto výpovedí, uvedený predpoklad Špecializovaného trestného súdu nie je správny. Špecializovaný trestný súd naviac tieto dôkazy hodnotil tendenčne a jednostranne výlučne v môj neprospech, pričom nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi (výpoveď obžalovaných, svedkov C. A., K. E., V. K. a ďalšími listinami.), v dôsledku čoho porušil moje právo na spravodlivý proces
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným obžalovaný poukázal na tvrdenia, ktoré uviedol na hlavnom pojednávaní. Ďalej poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že „obhajobu obžalovaného Ing. X. spočívajúcu v tom, že kontakt so svedkom A. bol súčasťou plnenia jeho služobných povinností v rámci plnenia úloh Slovenskej informačnej služby (ďalej „SIS"), vyvracia svedok JUDr. A., ktorý bol v tom čase jeho nadriadeným a i svedok JUDr. V., ktorý uviedol, že z jeho strany sa jednoznačne jednalo o kamarátsku pomoc pre A. i X..
jeho úsudku, ani z povahy veci nevyplývalo, že by riešenie záležitosti A. v súvislosti so zaisteným majetkom spoločnosti A., s. r. o., bolo vecou služobnej činnosti SIS". Obžalovaný ďalej konštatoval, že JUDr. A. A. získal v danej trestnej veci neprimerané výhody, ktoré spočívali v tom, že po tom, čo bol spolu so mnou a obžalovaným R. M. stíhaný za ten istý skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania
1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
A. A. na zločin prijímania úplatku
1 Trestného zákona a jeho trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 7T/3/2021, mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon sa podmienečne odložil so skúšobnou dobou na 5 (päť) rokov. Nepochybne, takýto odlišný postoj orgánov činných v trestnom konaní pri posúdení podozrení vo vzťahu k JUDr. A. A. (účelová úprava skutkovej vety, z ktorej bola vyňatá časť o stretnutí A., V. a mňa, na ktorom som sa mal vyjadriť o zloženej zálohe 200.000 Eur), bol determinantom odôvodnenia zmeny právnej kvalifikácie, a mohol byť dôvodom účelovej výpovede svedka JUDr. A. A. v neprospech mňa. Vo vzťahu k vyššie uvedenej skutočnosti je teda možné dôvodne konštatovať, že JUDr. A. A. bol motivovaný vypovedať o okolnostiach skutku tak, aby nedošlo k poškodeniu jeho záujmov, pričom jeho výpoveď bola odlišná len v tých okolnostiach, ktoré boli takpovediac „tvrdenie proti môjmu tvrdeniu". JUDr. A. A. potvrdil existenciu osoby F. A. z dôvodu, že sa s ním stretol aj svedok JUDr. C. V. a je preto veľmi pravdepodobné, že s ním o tejto osobe viackrát komunikoval. V danej súvislosti je potrebné poukázať na veľmi blízky priateľský vzťah JUDr. A. A. a JUDr. C. V., ktorý koniec koncov aj sami priznali. Táto okolnosť však spolu s potrebou ochrániť vlastné osobné záujmy v danej veci vyvoláva dôvodné pochybnosti o vierohodnosti výpovede JUDr. A. A.. Špecializovaný trestný súd bližšie nevenoval pozornosť týmto skutočnostiam, a preto podcenil význam skúmania motivácie svedka JUDr. A. A. uvádzať nepravdu o niektorých okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Tieto okolnosti je potrebné analyzovať v širších súvislostiach, pretože skúmanie vierohodnosti výpovede svedka si vyžaduje komplexné posúdenie tejto otázky, pričom osobitne v takýchto prípadoch (ak je svedok skutkovo zainteresovaný) „len" odvolanie sa na prísahu svedka sa javí ako nedostatočné. Ak má byť takýto dôkaz (získaný výsluchom obvineného v procesnom postavení svedka) využitý, musí byť z hľadiska zákonnosti, vierohodnosti a najmä aj úplnosti jeho obsahu dôkladne preverený. Vylúčenie trestnej veci JUDr. A. A. zo spoločného konania s mojou trestnou vecou považujem za účelové aj z toho dôvodu, že v tomto konaní už bolo možné konfrontovať jeho výpovede z prípravného konania len v postavení svedka (viď poučenie sudkyne na hlavnom pojednávaní z
Táto skutočnosť však zostala zo strany Špecializovaného trestného súdu bez povšimnutia, v dôsledku čoho mi bola upretá možnosť primerane a vhodne konfrontovať tohto svedka otázkami, ktoré by objasnili dôvody, pre ktoré som prišiel do kontaktu s F. A.. Opodstatnenosť vykonania takýchto dôkazov vychádza aj zo správy Slovenskej informačnej služby, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená a ktorá potvrdzuje pravdivosť mojej výpovede v časti, ktorá sa týkala plnenia úloh v rámci spravodajskej činnosti. Postupom Špecializovaného trestného súdu, ktorým zamietol návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré mohli objasniť podstatné okolnosti pre trestné konanie, došlo k porušeniu môjho práva na spravodlivý proces
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. K svedkovi F. A. obžalovaný uviedol, že uvedený svedok tvrdí, že mu stretnutie s obžalovaným R. M. (ktorého pred tým nepoznal) na parkovisku za P. v Bratislave, ktoré bezprostredne predchádzalo jeho stretnutiu so mnou, dojednal svedok C. A.. Z výpovede svedka C. A. však takáto okolnosť vôbec nevyplýva. Svedok A. uviedol, že obžalovaného R. M. nepozná a F. A. žiadne stretnutie s ním nedohodol, Svedok A. sa rovnako vyjadril, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom si F. A. riešil svoje daňové problémy. F. A. tvrdí, že C. A. mu v roku 2016 navrhol, aby platil mesačne rádovo 5000 Eur za to, že sa vyriešia daňové problémy spoločnosti A., s. r. o. Táto „spolupráca" mala
A. trvať až dovtedy, kým „podal to prvé trestné oznámenie" (pozn. november 2018). Svedok C. A. vo svojej výpovedi priamo vyvrátil tieto tvrdenia, keď uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by F. A. platil niekomu finančné prostriedky v súvislosti s jeho podnikaním bez nároku takejto osoby na tieto platby. Špecializovaný trestný súd prehliadol tieto závažné rozpory vo výpovediach svedkov F. A. a C. A., ktorých odstránenie má nepochybne podstatný význam pre posúdenie, (
obžalovaného nezhodujú na tom, z akého právneho titulu došlo k nimi opísanej finančnej transakcii, pričom naviac možno konštatovať, že táto finančná transakcia medzi spoločnosťami A., s. r. o. a Z., a. s., bola pre účel, ktorý sledoval F. A., úplne zbytočná a javí sa pre účely tohto trestného konania ako fiktívna. F. A. uviedol, že prevod peňažných prostriedkov vykonal z dôvodu, že by výber peňazí na pokladňu spoločnosti A., s. r. o., musel nahlasovať aspoň 5 dní predtým. Svedok M. tvrdí, že peniaze pre A. vyberal v rozmedzí dvoch až troch týždňov. Pokiaľ M. vybral peniaze z účtu spoločnosti Z., a. s., a odovzdal ich v hotovosti A., ktorý zároveň potvrdil za spoločnosť A., s. r. o., vrátenie pôžičky, takáto finančná operácia sa musela
zákona o účtovníctve zaznamenať vo výpisoch na pokladni oboch spoločností, resp. bankových účtov spoločností. Takéto dôkazy však zo strany obžaloby zabezpečené neboli a ani svedok pri svojom výsluchu takéto listiny nepredložil. Z vykonaného dokazovania bolo v tomto konaní preukázané a tieto skutočnosti ani neboli sporné, že svedok JUDr. C. V. ako riaditeľ KÚFS-u bol verejným činiteľom, ktorý disponoval právomocami v rozsahu určenom zákonom č. 333/2011 Z. z.. Svedok JUDr. C. V. však ale v inkriminovanom čase, teda v období, kedy malo dôjsť k stretnutiu s F. A. v reštaurácii C. M., už nedisponoval právomocou a príslušnosťou na konanie vo veci zaisteného majetku spoločnosti A., s. r. o.. Z uvedeného dôvodu bol aj rozhovor medzi nimi vedený v tom smere, že JUDr. C. V., resp. K. E. poskytli F. A. radu, akým spôsobom je možné výlučne legálne docieliť zrušenie predbežného opatrenia, resp. zrušenie jeho účinkov. Z vyjadrenia KÚFS-u, ktoré adresoval Okresnému úradu Topoľčany vo veci návrhu na vklad M spoločnosti A., s. r. o, vyplýva, že príslušným na vydanie rozhodnutia o zrušení predbežného opatrenia je Daňový úrad Bratislava. Špecializovaný trestný súd v rozsudku uviedol, že „svedok JUDr. V. uvádza, že predmetné rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo na základe podaného odvolania potvrdené Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Z jeho argumentácie vyplýva, že ďalšie, s tým súvisiace úkony, už nepatrili do pôsobnosti KÚFS. Uvedené tvrdenie svedka vyvracia dôkaz predmetným rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia (č. l. 964 a nasl.), ktoré neobsahuje doložku právoplatnosti, pričom dôkaz zápisnicou o podaní vysvetlenia osobou F. A., ktorá bola spísaná
1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin
1 Trestného zákona účinného do
1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin
Trestného zákona neobstojí, pretože
skutkových záverov Špecializovaného trestného súdu obžalovaní žiadali a prevzali úplatok od F. A. a vyvíjali snahu pozitívne ovplyvniť proces rozhodovania o predbežnom opatrení voči spoločnosti A., s. r. o., JUDr. V. na základe požiadavky JUDr. A. A. vykonal stretnutie s F. A., na ktorom mu poskytol radu, ako legálnym spôsobom zariadiť vec, vo vzťahu ku ktorej apeloval na obžalovaných. JUDr. V. ako riaditeľ KÚFS-u žiadnym spôsobom neporušil svoje povinnosti a ani nezneužil svoju právomoc pri obstaraní vecí všeobecného záujmu. Pokiaľ Špecializovaný trestný súd, ako už bolo uvedené, uveril tvrdeniu F. A., že odovzdal obžalovaným úplatok, mal sa vysporiadať aj s týmito okolnosťami. V danom prípade sa tak ale nestalo. V zmysle zásady akcesority účastníctva na trestnom čine
1 Trestného zákona je trestná zodpovednosť účastníka závislá na trestnej zodpovednosti hlavného (priameho) páchateľa. Pri trestnom čine prijímania úplatku
Obžalovaní však takéto postavenie vo vzťahu k rozhodovacím procesom nemali. Pokiaľ Špecializovaný trestný súd nevidel v konaní JUDr. V. konkrétny trestnoprávny rozmer (porušenie povinnosti, zneužite právomoci, prijatie úplatku alebo sľubu poskytnutia úplatku), potom vyvstáva otázka, na základe akých konkrétnych úvah dospel Špecializovaný trestný súd k záveru, že konanie obžalovaných môže byť samostatne právne kvalifikované ako trestný čin prijímania úplatku. V napadnutom rozsudku však tieto úvahy Špecializovaného trestného súdu absentujú, preto aj z tohto dôvodu možno označiť toto rozhodnutie ako nepreskúmateľné. V tomto smere poukazujem na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Tost/16/2021, z 23. júna 2021 v danej trestnej veci, v ktorom sa uvádza, že „ak páchateľ prijíma, žiada, alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a koná tak bez súčinnosti s verejným činiteľom, dopúšťa sa trestného činu nepriameho úplatkárstva
1 Trestného zákona". Ak obžalovaní
záverov Špecializovaného trestného súdu „lákali" úplatok za to, že budú svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomocí verejného činiteľa, mohlo by ísť o trestný čin nepriamej korupcie
1 Trestného zákona. S poukazom na uvedené skutkové a právne okolnosti preto navrhujem, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v celom rozsahu zrušil v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku a
1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol". Proti všetkým výrokom rozsudku Špecializovaného trestného súdu podal odvolanie obžalovaný Mgr. R. M., ktorý v podstate uviedol nasledovné: ,,Napadnutý rozsudok je predčasný, nezákonný, nakoľko vychádza z nesprávne prijatých skutkových zistení, pričom nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení vychádza najmä z nedostatočného a nesprávneho hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Skutkové zistenia Špecializovaného trestného súdu prezentované v napadnutom rozsudku vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o ich správnosti. Napadnutý rozsudok je predčasný pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie [§ 321 ods. 1 písm.
toho, čo nie je vykonaným dokazovaním preukázané. Skutkové úvahy Špecializovaného trestného súdu neobstoja v teste s pravidlami logického úsudku vyvodzovania, čo malo za následok nesprávne skutkové zistenia prezentované v napadnutom rozsudku. Takýmto úvahám Špecializovaného trestného súdu je nevyhnutné oponovať najmä z dôvodu, že jeho skutkové závery idú nad rámec vykonaného dokazovania. V danej súvislosti nemožno prehliadnuť určité tendenčné snahy Špecializovaného trestného súdu pri procese hodnotenia dôkazov, a to výlučne v neprospech obžalovaných, ktoré boli do značnej miery ovplyvnené (nesprávne) skutočnosťou, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 7T/3/2021, bol obžalovaný JUDr. A. A. už uznaný za vinného zo zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona (účinného do 31. decembra 2020). V tomto smere ako príklad dotvárania skutkovej vety nad rámec vykonaného dokazovania poukazujem na časť skutkovej vety napadnutého rozsudku, ktorá znie: „...následne spoločne so svojím nadriadeným JUDr. A. A., v tom čase riaditeľom sekcie vnútornej bezpečnosti Slovenskej informačnej služby, sa stretol v reštaurácii C. T. na ul. A. X v A. s riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS") JUDr. C. V., ktorý vydal predmetné predbežné opatrenie, a po objasnení stavu veci a upovedomení JUDr. V. o tom, že konateľ F. A. má problémy v súvislosti s blokádou nehnuteľného majetku spoločností A., s .r. o., a potreboval by pomôcť, pričom prisľúbil finančnú odmenu za kladné vybavenie jeho žiadosti, sa dohodli na stretnutí s F. A....". Takto formulovaná skutková veta naznačuje, že na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo medzi X., JUDr. A. A. a JUDr. C. V., bola prezentovaná informácia, že F. A. prisľúbil finančnú odmenu za kladné vybavenie jeho žiadosti o zrušenie predbežného opatrenia. Špecializovaný trestný súd účelovo (nesprávne) interpretuje závery vykonaného dokazovania, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by JUDr. V. bol informovaný o tom, že F. A. prisľúbil, alebo poskytol akúkoľvek peňažnú čiastku pre neho, obžalovaných alebo JUDr. A. A.. Aj na tomto príklade hodnotenia vykonaných dôkazov možno pozorovať snahu Špecializovaného trestného súdu v podstate akýmkoľvek spôsobom začleniť do ním prezentovaného korupčného reťazca aj JUDr. V. ako verejného činiteľa tak, aby to zodpovedalo predbežne ustálenej právnej kvalifikácii skutku ako obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku
329 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Skutkové závery Špecializovaného trestného súdu vychádzajú z predpokladu absolútnej vierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedkov F. A., MVDr. W. M., JUDr. A. A. a JUDr. C. V.. V tomto smere je však potrebné konštatovať, že po dôkladnej analýze týchto výpovedí uvedený predpoklad Špecializovaného trestného súdu nie je správny. Špecializovaný trestný súd naviac tieto dôkazy hodnotil tendenčné a jednostranne výlučne v môj neprospech, pričom nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi (výpoveď obžalovaných, svedkov C. A., K. E., V. K. a ďalšími listinami), v dôsledku čoho porušil moje právo na spravodlivý proces
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Na hlavnom pojednávaní som uviedol, že F. A. som spoznal v priebehu roku 2015. Zoznámil ma s ním môj, dnes už nebohý priateľ W. M.. Bolo to náhodné stretnutie, pričom sme si na seba vymenili telefonický kontakt. Od tej doby sme sa ale spolu nekontaktovali, až v roku 2018, keď mi zavolal F. A. a dopytoval sa na W. M.. Vzhľadom na okolnosti súvisiace s W. M. sme sa dohodli na stretnutí. F. A. bol zaskočený smrťou W. M.. Na tomto stretnutí sme potom ešte preberali rôzne všeobecné témy. F. A. sa zaujímal o to, či ešte pracujem v policajnom zbore a hovoril o svojich podnikateľských aktivitách. Následne sme sa v priebehu roku 2018 stretli ešte párkrát, pričom iniciátorom týchto stretnutí bol F. A., ktorý sa mi sťažoval na niektoré problémy spojené s podnikaním. Pri príležitosti niektorého stretnutia sa mi F. A. začal sťažovať, že Kriminálny úrad finančnej správy zablokoval majetok jeho spoločnosti A., s. r. o., a objasnil mi s tým súvisiace okolnosti. V nadväznosti na to ma požiadal, či by som sa mohol na toto rozhodnutie pozrieť a povedať mu svoj názor. Uvedené korešponduje s výpoveďou svedka A., ktorý uviedol, že po tom, čo bol spoločnosti A., s. r. o., zablokovaný majetok, začal danú situáciu riešiť takým spôsobom, že oslovoval svojich známych, právnikov, jednoducho kohokoľvek, kto by mu poradil, keďže sa v takejto situácií ocitol po prvýkrát. Odporučil som mu, aby sa s takýmito vecami obrátil na služby advokáta, ale po oboznámení sa s obsahom tohto rozhodnutia som mu uviedol, že toto rozhodnutie považujem za nezákonné, pretože majetok spoločnosti A., s. r. o., bol v čase vydania rozhodnutia už predaný tretej osobe. Po nejakom čase sa mi opäť ozval F. A. s tým, že ho advokát informoval o pozitívnom rozhodnutí, že majetok spoločnosti bol zablokovaný neoprávnene. Bližšie mi to už nevysvetľoval, ale pri tejto príležitosti mi ponúkol pracovné miesto v jeho spoločnosti. Toto som vzhľadom na moje rodinné pomery (zdravotný stav môjho dieťaťa) zdvorilo odmietol. Od F. A. som nikdy nežiadal a ani neprevzal sumu 200.000 Eur priamo ani prostredníctvom tretej osoby. Rovnako odmietam, že by som F. A. čakal na parkovisku pri P. v A., a spoločne sme sa potom presunuli k C. M.. So žiadnou osobou, vrátane F. A. som o takejto okolnosti nikdy nekomunikoval, teda som sa na tom s nikým nedohadoval. F. A. som nikdy neviezol na D. E.. JUDr. A. A. získal v danej trestnej veci neprimerané výhody, ktoré spočívali v tom, že po tom, čo bol spolu so mnou a obžalovaným Ing. W. X. stíhaný za ten istý skutok, právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania
1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
A. A. na zločin prijímania úplatku
1 Trestného zá
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.