1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na verejnom zasadnutí konanom
Trestného poriadku odvolania prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného JUDr. Š. Ž. zamieta. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd (ďalej tiež „prvostupňového súdu“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 7. októbra 2024, sp. zn. 2T/14/2022, uznal obžalovaného JUDr. Š. Ž. za vinného z prečinu podplácania
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v období od roku 2016 až do letných mesiacov roku 2020, na rôznych miestach Slovenskej republiky, predovšetkým v Bratislavskom kraji, najmä v priestoroch podniku „V. M. Z., K. &. M. P.“, na Z. N. č. XX v L., ale aj v priestoroch penziónu F. v R. D., odovzdával osobe Ing. L. R. nar. XX. C. XXXX v Z., trvale bytom J.. S.. P. č. XXX/X, Z., (ktorého trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené
1 Trestného poriadku uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gb 6/22/1000-15 z 24. novembra 2022), ktorý v tom čase zastával pozíciu riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ (ďalej len „NAKA“), plnenia vo forme finančnej hotovosti v rôznej výške, ktoré si tento ponechal, ale aj odovzdával ďalším sebe podriadeným príslušníkom NAKA, predovšetkým za to, že JUDr. Š. Ž. nebude trestne stíhaný v trestnej veci vedenej na NAKA, odbor Bratislava, pod ČVS:PPZ-40/NKA-BA4-2019 (predtým ČVS:PPZ-891/NKA-FP-BA-2013), označenej ako kauza „Y.“ (ďalej len „prípad Y.“), hoci bol v tomto konaní dôvodne podozrivý, ďalej aby mal zabezpečené aktuálne informácie o trestných konaniach, ktoré sa týkali jeho osoby, resp. jemu blízkych osôb a obchodných spoločností, ktoré boli a mohli byť podozrivé z páchania ekonomickej (najmä daňovej) trestnej činnosti, prípadne aby zabezpečil aj ďalšie neoprávnené výhody a úľavy v trestnom konaní a priaznivé riešenie trestnoprávnych problémov obvineného a s ním spriaznených subjektov na úrovni Národnej jednotky finančnej polície NAKA, a takto konal najmä v nasledujúcich prípadoch: - v priebehu rokov 2016 až 2020 v presne nezistených časoch minimálne päť krát najmä v období Vianoc, na vyššie uvedených miestach, odovzdal finančnú hotovosť L. R. vo výške najmenej 3.000 eur, a to najmä v obálke, ktorá mala byť určená pre príslušníkov NAKA, ktorí mali dosah na prípad Y.U., pričom takýmto spôsobom mu odovzdal celkovo sumu minimálne vo výške 15.000 eur, - v presne nezistenom čase koncom roka 2018 na dvoch samostatných stretnutiach opakovane odovzdal L. R. finančnú hotovosť vo výške 10.000 eur, teda celkovo sumu 20.000 eur, a to za to, že sa angažoval a poskytoval neoprávneným osobám (vrátane obvineného) informácie ohľadom daňových trestných vecí spol. V., spol. s r.o., so sídlom L. XXX/XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, vo vzťahu ku ktorej boli iniciované viaceré trestné konania, ale aj operatívne preverovania, pričom išlo o vec riešenú aj vtedajšou Národnou jednotkou finančnej polície a dôvodom poskytnutia tejto finančnej hotovosti L. R. ako je riaditeľovi bolo aj pokiaľ možno priaznivé vyriešenie podozrení okolo uvedenej spoločnosti, - v presne nezistenom čase v rokoch 2017 až 2018 odovzdal L. R. na viacerých stretnutiach v priestoroch podniku „V. M. Z., K. &. M. P.“ na Z. N. č. XX v L., finančnú hotovosť vo výškach 13.000 eur, 17.000 eur a 20.000 eur, celkovo minimálne sumu vo výške 50.000 eur, za to, aby dozeral a bol nápomocný ohľadom nelegálnych podnikateľských aktivít obvineného, najmä ak by sa nimi začala zaoberať NAKA, čím motivovaný snahou zlepšiť svoje postavenie a postavenie jemu blízkych osôb vo veciach, v ktorých konali príslušníci Národnej jednotky finančnej polície NAKA Prezídia PZ celkovo odovzdal jej riaditeľovi L. R. v hotovosti sumu najmenej 85.000 eur. Za to mu Špecializovaný trestný súd uložil
2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 100.000 eur. Zároveň
3 Trestného zákona Špecializovaný trestný súd pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 1 rok. Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení (č. l. 1594), podal odvolanie obžalovaný JUDr. Š. Ž. proti všetkým výrokom, aj proti konaniu, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku. Podaním doručeným Špecializovanému trestnému
prokurátora nezodpovedá nebezpečnosti konania v tomto konkrétnom prípade, kedy výška poskytnutých úplatkov bola ustálená na minimálnu sumu 85.000 eur, ktoré obžalovaný poskytoval v priebehu 4 rokov za účelom „odkladať“ vznesenie obvinenia svojej osobe pre závažnú ekonomickú trestnú činnosť. Konanie obžalovaného je
názoru prokurátora mimoriadne škodlivým konaním, zasahujúcim do nezávislosti a integrity rozhodovacích procesov v prostredí policajných zložiek, ktorých úlohou bolo zaoberať sa najzávažnejšou majetkovou a hospodárskou trestnou činnosťou a preto aj výška ukladaného trestu z pohľadu generálnej prevencie musí zodpovedať tomuto účelu. Poznamenal, že práve uloženie vyššieho peňažného trestu, bez súčasného ukladania podmienečného trestu odňatia slobody možno považovať za trest zohľadňujúci tak výchovný charakter trestu vo vzťahu k spoločnosti (teda generálnu prevenciu) ako aj individualizáciu trestu vo vzťahu k obžalovanému a jeho osobným pomerom. Na základe vyššie uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu a sám vo veci rozhodol tak, aby
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 150.000 eur;
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 15 mesiacov; a odvolanie obžalovaného JUDr. Š. Ž. prokurátor navrhol
V písomnom odôvodnení podaného odvolania, ktoré bolo Špecializovanému trestnému súdu doručené 4. februára 2025 (č. l. 1662 - 1677) obžalovaný uviedol, že odvolacie dôvody spočívajú v
názoru obžalovaného v konaní, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, došlo k viacerým zásadným porušeniam zákona, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, zakladajúcich podstatnú vadu tohto konania. ktoré svojimi účinkami postihujú aj napadnutý rozsudok. Predovšetkým namietaná nezákonnosť v konaní, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku spočíva
obvineného v tom, že súd prvého stupňa odmietol vykonať obžalovaným navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov E. P., E. Y. a Ľ. H. s tým, že svedkovia L. R. a H. F., potvrdili, že sa E. P. zúčastnil ich stretnutia a odovzdal L. R., papier s údajmi. V tejto súvislosti sa žiada
obžalovaného poznamenať, že svedkovia L. R. a H. F., vo svojich výpovediach skutočne potvrdili, že predmetných stretnutí sa zúčastnil aj E. P., na ktorých odovzdal L. R., papier s údajmi , avšak z obsahu ich výpovedi
obžalovaného nevyplýva, čo bolo obsahom predmetného „papiera s údajmi“, teda aké konkrétne informácie poskytol L. R., a rovnako, či tieto súviseli aj so skutkom, pre ktorý bol uznaný za vinného, napadnutím rozsudkom, keď svedok H. F., v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní doslovne uviedol: „Na ten papier som napísal škoda pri E. 7-8 miliónov, čo mu tam dopísal pán P., treba sa spýtať pána P., ktorý mu papier odovzdal“. Obžalovaný pokračoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa odmietnuť vykonať obhajobou navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov E. Y. a Ľ. H., je argumentačne založené na premise, že priebeh vyšetrovania je riadne zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise a svedkovia obhajoby V. D. a H. F. prezentujú v dostatočnom rozsahu výhrady obhajoby k priebehu vyšetrovania. S prezentovanou argumentáciou sa nemožno
obžalovaného stotožniť, nakoľko opomína a nereflektuje na skutočnosti, ktoré rezultovali z obsahu oboznámenej (prečítanej) screen shotu SMS komunikácie, medzi osobami E. Y. a Ľ. H., z 22. apríla ..., v čase o 10:44 hod., zrealizovanej prostredníctvom šifrovanej aplikácie (kanálu) SIGNÁL,
obsahu ktorej, osoba menom E. Y., identická menom a priezviskom s osobou, ktorá realizovala vyšetrovanie v tejto trestnej veci, žiada Ľ. H., ktorému v tejto trestnej veci, pôvodne svedčil procesný status spolupracujúcej osoby [pôvodne u skutku pod bodom 2) uznesenia o vznesení obvinenia], ktoré však bolo, v tejto časti, Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, postupom
a osobou pod prezývkou „Y.“, na čo mu Ľ. H. odpovedá (reaguje) „Y. som zadal, ostatné osobne“.
návrhu obhajoby, označení svedkovia mali byť vypočutí na autenticitu ako aj na obsah predmetnej SMS komunikácie, osobitne by sa mali vyjadriť k identite osoby pod prezývkou „Y.“, teda, či táto prezývka nejakým spôsobom súvisí s osobou obžalovaného, ako aj na skutočnosti, prečo vyšetrovateľ komunikuje so spolupracujúcou osobou prostredníctvom šifrovanej aplikácie a aké ďalšie skutočnosti a prečo mal svedok Ľ. H. odprezentovať vyšetrovateľovi E. Y., nie telefonicky, ale osobne, teda, čo bolo dôvodmi takejto neformálnej - neprocesnej komunikácie, navyše s využitím šifrovanej aplikácie, medzi spolupracujúcou osobou a vyšetrovateľom.
názoru obžalovaného označené skutočnosti vzbudzujú legitímnu úvahu a otázky, či predmetná komunikácia nesúvisela s vyšetrovaním tejto trestnej veci a s osobou obžalovaného, a vzbudzuje dôvodné pochybnosti a obavu, či nedošlo k narušeniu integrity vyšetrovania v tejto trestnej veci nezákonným usmerňovaním spolupracujúcich osôb (vrátane osoby L. R.) participujúcich na objasňovaní tejto trestnej veci. Dôvodom, pre ktorý obhajoba navrhovala osobný výsluch označených svedkov sa nevzťahoval na priebeh vyšetrovania, ktorý bol riadne (zákonne) zdokumentovaný vo vyšetrovacom spise, ale na okolnosti súvisiace s predmetným vyšetrovaním, ktoré neboli procesne predpísaným spôsobom zdokumentované vo vyšetrovacom spise a z uvedeného dôvodu mohli narušiť aj integritu vyšetrovania tejto trestnej veci a preto dôvod, pre ktorý rozhodol súd prvého stupňa o odmietnutí vykonať obhajobu navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov E. Y. a Ľ. H., kauzálne nesúvisel so skutočným dôvodom prezentovaným obhajobou v podanom návrhu. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu.
obžalovaného, obhajobou podané návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom označených svedkov, boli precíznym spôsobom odôvodnené a adresne smerovali k spochybneniu vierohodnosti osoby svedka L. R., ako spolupracujúcej osoby, ktorého výpoveď bola jediným priamym dôkazom, ktorý ho mal usvedčovať zo spáchania skutku, pre ktorý bol uznaný vinným v napadnutom rozsudku súdom prvého stupňa, a to pokiaľ ide o pochybnosti vzťahujúce sa k jeho pamäťovým funkciám, ako aj autenticite jeho výpovede. Rovnaký legitímny cieľ a účel sledovala obhajoba svojim návrhom na doplnenie vykonania dôkazov výsluchu svedkov E. Y. a Ľ. H., teda overenie pravdivosti obhajobnej verzie, že v priebehu vyšetrovania bola narušená integrita vyšetrovania, v predmetnej trestnej veci, nezákonným usmerňovaním spolupracujúcich osôb pri ich výpovediach, osobitne uvedené možno vzťahovať na spolupracujúceho svedka - L. R., ktorého výpoveď objektívne vykazuje nekonzistentnosť (diskrepancie), pričom legitimitu tejto obhajobnej verzie vychádzala z obsahu referovanej SMS komunikácie medzi navrhovanými svedkami E. Y. a Ľ. H., o to viac, že tieto pochybnosti smerovali aj vo vzťahu k osobe svedka L. R., ako už bolo prezentované vyššie, ide o svedka - spolupracujúcu osobu. ktorej výpoveď (
napadnutého rozsudku) je jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, vo vzťahu ku skutku, pre ktorý je obžalovaný aktuálne trestne stíhaný. Nad rámec uvedeného obžalovaný dodal, že argumentácia súdu prvého stupňa, obsiahnutá v rozhodnutí, ktorým nevyhovel obhajobným návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom označených svedkov, nezodpovedá argumentom uvádzaným obhajobou v podanom návrhu, ale súd uviedol, že sa navrhovanými dôkazmi má objasňovať okolnosť, ktorá z obhajobného návrhu nevyplývala, nakoľko obhajobné návrhy na doplnenie dokazovania výsluchu svedkom E. P. nesmerovali vo vzťahu k objasneniu skutkovej okolnosti spočívajúcej v tom, či svedok E. P. na spoločnom stretnutí (v prítomnosti H. F.), odovzdal nejaký papier svedkovi L. R., ale čo bolo obsahom tohto „papiera“, teda aké informácie mu poskytol a či tieto mali prípadne súvislosť aj s predmetnou trestnou vecou. Namietanú nejasnosť a neúplnosť deklarovaných skutkových zistení, ako aj skutočnosti, že sa súd prvého stupňa, v napadnutom rozsudku, presvedčivým a preskúmateľným spôsobom nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie, postihuje tzv. ťažiskové skutkové okolnosti, tvoriace konštrukciu skutku. Namietaná nejasnosť a neúplnosť deklarovaných skutkových zistení je
obžalovaného primárne predikovaná tým, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nerešpektoval predpísané formálne požiadavky na jeho štruktúru, osobitne štruktúru odôvodnenia. Obžalovaný poukázal na § 168 ods. 1 Trestného poriadku a uviedol, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva požiadavka, aby každé rozhodnutie bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. keďže rozhodnutie by malo byť zákonné a spravodlivé (z pohľadu výroku) a presvedčivé (z pohľadu odôvodnenia); odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o opodstatnenosti výrokov rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti, zákonnosti a spravodlivosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2020, sp. zn. 3 To 4/2020, a uviedol, že súd prvého stupňa pri plnení takto vymedzenej povinnosti riadiť sa pri ustálení skutkových záverov, vyššie špecifikovanými požiadavkami, nepostupoval dôsledne a dopustil sa viacerých pomerne zásadných pochybností, ktoré majú za následok nelogickosť a v konečnom dôsledku nedostatočnú preskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Namietané procesné pochybenia sú
obžalovaného o to závažnejšie, že postihujú tzv. ťažiskové skutkové okolnosti, ktoré vo svojom súhrne tvoria konštrukciu skutku (opis skutku), ktorý je súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku, čo je
obžalovaného v rozpore s obsahom § 168 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej poukázal obžalovaný na to, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa, k deklarovanému skutkovému zisteniu (záveru), že sa predmetný skutok stal spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, založil na jedinom priamom dôkaze - svedeckej výpovedi spolupracujúcej osoby L. R. a na nepriamych dôkazoch vo forme svedeckej výpovede ďalšej spolupracujúcej osoby J. J., listinnými dôkazmi z tzv. veci „Y.“, fotoknihou a výpožičkou motorového vozidla svedkovi L. R. (str. 35 posledný odsek napadnutého rozsudku). Obžalovaný zdôraznil, že
názoru súdu prvého stupňa, hodnovernosť osoby svedka L. R. je v prvom rade podporovaná svedeckou výpoveďou J. J., vyhotovenou „nahrávkou“ svedkami F. a Š., používaním auta, ako aj fotoknihou. V ďalšej časti poukázal na svedeckú výpoveď svedka J. J. s tým, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym skutkovým okolnostiam tvoriacich konštrukciu predmetného skutku, označená svedecká výpoveď, podporuje svedeckú výpoveď (verziu) L. R..
názoru súdu prvého stupňa, predmetná „nahrávka“ (zvukový záznam) vyhotovená svedkami F. a Š., je významná predovšetkým z dvoch pohľadov - R.
nej ide o rozprávať o reálnej trestnej činnosti a zároveň je v tom čase limitovaný tým, aby „nenamočil svojich podriadených, a teda predmetná nahrávka (
názoru súdu prvého stupňa) nevypovedá o tom, aby sa svedok chystal vypovedať o niečom nepravdu, skôr ide o uvažovanie o tom „čo má dať na stôl“ a v tejto súvislosti sa išiel iba poradiť (so svedkom Š. a F.) o prípadoch, o ktorých by mohol v úvode svojej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní.
obžalovaného deklarované skutkové zistenia sú v rozpore s obsahom predmetnej „nahrávky“, resp. súd prvého stupňa predmetnej „nahrávke“ prisudzuje význam, ktorý z jej obsahu, ani s využitím pravidiel formálneho logického myslenia, nevyplýva. Rovnako deklarované skutkové zistenia sú v rozpore aj s obsahom samotnej výpovede svedka L. R., na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorého objasňuje účel predmetného stretnutia so svedkami Š. a F. (ktorého priebeh dokumentuje predmetná nahrávka), a to tak, že od nich chcel, aby mu trebárs pripomenuli, na čo si on už nespomína (str. 8 prvý odsek zápisnice z hlavného pojednávania z 20. februára 2024) a zároveň dodáva, že na predmetnom stretnutí chcel hovoriť o konkrétnych veciach a na niektoré veci si už nepamätal (str. 10 prvý odsek, prvá veta, zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20. februára 2024). Obsah referovanej svedeckej výpovede L. R., v kontexte s obsahom reprodukovanej „nahrávky“ (zvukového záznamu vyhotoveného svedkom F. a Š.)
obžalovaného negujú skutkový záver prezentovaný súdom prvého stupňa, že by dôvodom (účelom) predmetného stretnutia bolo nejaké uvažovanie svedka L. R. o tom „čo má dať na stôl“, alebo pripomenutie nejakých trestných vecí, ktoré v uplynulom období realizovala súčasť Policajného zboru, ktorej bol riaditeľom, o ktorých by mohol vypovedať (na druhý deň na Úrade špeciálnej prokuratúry) v rámci jeho spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní. Zjednodušene povedané účelom predmetného stretnutia bolo získanie relevantných informácií o realizovaných trestných veciach, na ktoré si už nepamätal, ktoré by mohol „zobchodovať“ v rámci svojej spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní. Prezentovaný záver je
obžalovaného podporovaný rovnako tak skutočnosťou, že z rovnakého dôvodu (z dôvodu poskytnutia relevantných informácií o realizovaných trestných veciach, na ktoré si už svedok L. R. nepamätal), kontaktoval aj ďalších svojich bývalých kolegov - H. F. a E. P., ktorí mu vyžiadané informácie aj reálne poskytli, čo potvrdil vo svojej výpovedi sám svedok L. R. (str. 9, posledný odsek, zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20. februára 2024), ako aj svedok H. F. v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Nie je teda
obžalovaného pravdou (tak ako to uvádza súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku), že z obsahu predmetnej „nahrávky“ vyplýva, že L. R. išiel rozprávať o reálnej trestnej činnosti, nakoľko
obsahu referovaných dôkazov, L. R. „išiel rozprávať“ o trestnej činnosti, o ktorej nemal reálnu vedomosť, pretože si na tieto trestné veci už nepamätal. Zjednodušene povedané nemal o čom rozprávať. Vyvstáva potom
obžalovaného legitímna otázka, čo alebo kto dopomohol svedkovi L. R. k obnoveniu vymiznutej pamäťovej stopy, keď následne (vzápätí) rozsiahlo vypovedá o množstve trestných vecí. Rovnako
názoru súdu prvého stupňa, o hodnovernosti osoby a postoji svedka svedčí, časový úsek „nahrávky“ od 07:30 do 07:40 hod., kde hovorí, že podpísal Lipšicovi plnú moc a treba pravdu povedať. K referovanej sekvencii predmetnej nahrávky obžalovaný poznamenal, že súd prvého stupňa si celkom evidentne (zrejme nedopatrením) zamenil autora výroku „treba pravdu povedať“, nakoľko autorom predmetného výroku je G. Z. a nie L. R.. Zjednodušene povedané svedok L. R. len zreferoval to, čo mu mal povedať G. Z., teda nejde o jeho autentický výklad. Z uvedeného dôvodu predmetný výrok nemá
obžalovaného žiadnu relevanciu (výpovednú hodnotu) vo vzťahu k posudzovanej hodnovernosti osoby L. R., resp. pravdivosti jeho výpovede.
názoru súdu prvého stupňa, ďalšou skutočnosťou, ktorá podporuje hodnovernosť svedka L. R., je fakt užívania vozidla patriaceho spoločnosti obžalovaného svedkom R. už po jeho odchode z Policajného zboru. Z napadnutého rozsudku však
obžalovaného nie je zrejmé, ktorú konkrétnu skutkovú okolnosť a akým spôsobom objasňuje nepriamy dôkaz, resp. akým spôsobom verifikuje hodnovernosť osoby svedka L. R..
názoru obžalovaného absentuje akákoľvek kauzalita medzi označeným dôkazom a skutkom, ktorý je mu kladený za vinu, ako aj kauzalita s hodnovernosťou osoby svedka L. R.. V uvedenom smere považoval obžalovaný napadnutý rozsudok za nepresvedčivý, nepreskúmateľný a arbitrárny pre absenciu relevantnej vysvetľujúcej argumentácie, z obsahu ktorej by bolo možné zistiť akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval pri vyvodzovaní deklarovaných zistení a záverov. Pokračoval, že nepresvedčivo, nepreskúmateľne, ba až absurdne vyznieva záver prezentovaný súdom prvého stupňa, že ďalšou skutočnosťou, ktorá podporuje hodnovernosť osoby svedka L. R., je ľudský príbeh Ing. L. R. ilustrovaný fotoknihou vytvorenou jeho podriadeným. Z napadnutého rozhodnutia sa však ani v náznakoch
obžalovaného nemožno dozvedieť, akým spôsobom popisovaný ľudský príbeh Ing. L. R. ilustrovaný predmetnou fotoknihou verifikuje hodnovernosť osoby L. R., nebodaj „verziu svedka R.“ vo význame pravdivosti jeho svedeckej výpovede, tak ako to deklaruje súd prvého stupňa (str. 38, piaty odsek napadnutého rozsudku). Nad rámec uvedeného súd prvého stupňa dodáva, že hodnovernosť osoby, ako aj verziu skutku prezentovanú svedkom L. R., podporuje aj samotný fakt, že „obžalovanému Ž. nebolo vo veci zvanej Y. vznesené obvinenie v r. 2016 spolu s väčšinou ostatných spoluobvinených, ale stalo sa tak až o štyri roky neskôr, 11. novembra 2020, zjavne po prevalení spolupráce Ing. L. R. s orgánmi činnými v trestnom konaní a navyše hrozba trestného stíhania bola teda reálna, keďže 15. apríla 2024, bola vo veci tzv. „Y.“ podaná obžaloba ma Špecializovaný trestný súd, pričom medzi obžalovanými je aj JUDr. Š. Ž., vo veci nebolo doteraz rozhodnuté“. Prezentovaný záver (zistenie) súdu prvého stupňa
obžalovaného opomína viacero významných skutočností, ktoré explicitne rezultujú z obsahu dôkazov produkovaných v priebehu hlavného pojednávania. Predovšetkým svedkyňa JUDr. H. V. (dozorová prokurátorka v trestnej veci „Y.“)
obžalovaného relevantným spôsobom objasnila procesné dôvody, ktoré viedli orgány činné v trestnom konaní, v trestnej veci „Y.“, vzniesť obvinenie voči osobe obžalovaného s odstupom štyroch rokoch, po tom čo bolo vznesené obvinenie iným osobám, keď uviedla, že spoločnosť V. A. s.r.o., nebola koncovou spoločnosťou s výsledným vzťahom na štátny rozpočet a navyše spoločnosť V. A. s.r.o. sa javila na začiatku ako bežná obchodná firma, ktorá obchodovala so železom aj mimo predmetnej trestnej činnosti. Zároveň dodala, že obvinenie bolo vznesené s odstupom štyroch rokov oproti iným osobám, nielen osobe obžalovaného, ale rovnako ďalším osobám, napr. H.. Z. a K.. B..
obžalovaného jednoducho presvedčivo objasnila procesné dôvody, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie neskôr oproti iným osobám. Inak povedané tento procesný postup
obžalovaného nevykazuje žiadne anomálie a nemožno ho považovať ani za neštandardný. Identickým spôsobom objasňoval procesné dôvody, pre ktoré mu bolo vznešené obvinenie neskôr oproti iným osobám aj svedok V. U., ktorý (ako vyšetrovateľ) vzniesol predmetné obvinenie. Rovnako
názoru obžalovaného hrozba trestného stíhania (v trestnej veci „Y.“) nebola reálna a to ani napriek tomu, že v predmetnej trestnej veci bola podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd, aj voči jeho osobe, nakoľko uznesením Špecializovaného trestného súdu z 3. decembra 2024, sp. zn. 8T/5/2024, bola podaná obžaloba odmietnutá a vec vrátená prokurátorovi, z dôvodu závažných procesných chýb, najmä, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, prokurátor nepredložil úplné spisy a obžaloba nespĺňa náležitosti,
Trestného poriadku.
názoru súdu prvého stupňa, hodnovernosť osoby, ako aj verziu predmetného skutku prezentovanú svedkom Ing. L. R., podporuje aj fakt, že niet dôvodov, prečo by si práve vymyslel trestnú činnosť na osobu obžalovaného, keďže v tomto prípade ide o vskutku marginálnu vec, v kontexte toho, o čom všetkom vypovedá.
názoru obžalovaného, odpoveď na prezentovanú úvahu súdu prvého stupňa je veľmi prozaická a rezultuje z ustálenej judikovanej praxe tak Európskeho súdu pre ľudské práva, ale predovšetkým z aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď v súvislosti s možnou motiváciou spolupracujúcich osôb vypovedať účelovo (nepravdivo) pripomína, že „pravdivosť týchto výpovedí je potrebné vyhodnocovať aj z hľadiska možnosti modifikácie výpovedi. či už s prílišnej horlivosti. z pomsty alebo pod vplyvom iných pohnútok“ I. ÚS 245/2024) - podrobnejší rozbor motivácie spolupracujúcich osôb (Ing. L. R. a J. J.) vypovedať účelovo a klamlivo, v tejto trestnej veci, je predmetom štruktúrovanej analýzy (rozboru) prezentovanej v rámci tohto odvolania, v časti popisujúcej dôvody negujúce hodnovernosť osoby svedka L. R. a J. J.. Pokiaľ súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatuje, že hodnovernosť osoby, ako aj pravdivosť výpovede svedka L. R., je v konečnom dôsledku podporovaná aj skutočnosťou, že tento má pre tzv. zrkadlový skutok prijímania úplatku v tejto veci podmienečne zastavené trestné stíhanie, avšak v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, nemal takýto benefit prisľúbený a navyše podmienečné zastavenie trestného stíhania, nie je vecne odôvodnené len jeho spoluprácou v tejto veci, s prezentovaným záverom sa nemožno stotožniť a argumentačne pritom je potrebné
obžalovaného akcentovať aktuálnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 245/2024, bod 66), ktorá adresne reaguje a neguje dôvodnosť predmetnej argumentácie uplatnenej súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti obžalovaný poznamenal, že v predmetnej trestnej veci poskytli orgány činné v trestnom konaní spolupracujúcej osobe L. R., faktickú bezpečnosť, keď dozorový prokurátor rozhodol o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Osobitne obžalovaný zdôraznil, že pri pomerovaní rizika odhalenia z prípadného klamstva, s celkovou výhodou, ktorú L. R., v procesnej pozícii spolupracujúcej osoby získal výmenou za túto spoluprácu (vo forme rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
1 Trestného poriadku), ktorá mu zabezpečuje jeho faktickú beztrestnosť (za zrkadlový skutok), svedok L. R. nepodstupoval žiadne riziko odhalenia z prípadného klamstva, nakoľko predmetnú trestná vec sa nachádzala v stave dôkaznej núdze od samého začiatku (vznesenia obvinenia), keď dôvodnosť jeho trestného stíhania je založená (tak ako to v konečnom dôsledku konštatuje aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku) výlučne na jedinom priamom dôkaze, vo forme svedeckej výpovede práve spolupracujúcej osoby L. R., pričom má byť podporovaná nepriamymi dôkazmi vo forme svedeckej výpovede ďalšej spolupracujúcej osoby J. J. (mimochodom, aj
výpovede L. R., jeho kamaráta) ako aj súborom bezkontextuálnych (kauzálne, so skutkom, nesúvisiacich) listinných dôkazov. Navyše, vo vzťahu k posudzovanej hodnovernosti osoby svedka L. R., je
názoru obžalovaného právne bez významu, či marginálnym dôvodom, pre ktorý mu bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie v tejto trestnej veci, spočíva aj v jeho spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní aj v iných trestných veciach. Podstatným sa
obžalovaného javí (z hľadiska posudzovania hodnovernosti a pravdivosti jeho svedeckej výpovede v tomto trestnom konaní), že v tejto trestnej veci mu bol poskytnutý benefit vo forme podmienečného trestného stíhania, za jeho spoluprácu v tejto trestnej veci pri mojom usvedčovaní zo spáchania predmetného skutku. Záverom, v súvislosti s hodnotením hodnovernosti osoby svedka L. R., súd prvého stupňa, na strane jednej, vykresľuje osobu L. R. ako etalón cnosti a mravnosti, keď expresívnym spôsobom sa snaží spochybniť a účelovo eliminovať svedecké výpovede Š., F. a U. (str. 39, piaty odsek napadnutého rozsudku), ktoré vyznievajú v neprospech svedka L. R. a významným spôsobom spochybňujú hodnovernosť jeho osoby, ako aj pravdivosť jeho svedeckej výpovede a na strane druhej, súd prvého stupňa akceptuje výhrady prezentované obhajobou k hodnovernosti osoby svedka L. R., keď uvádza, že „obhajoba vykresľovala L. R. ako skorumpovanú nedôveryhodnú osobu, ako nečestného a nemravného človeka. V tomto hodnotení jeho osoby jej súd musí dať za pravdu, ale si aj položiť otázku, že aký, ak nie nemravný a nečestný človek, by bol schopný uplácať.“ (str. 40, šiesty odsek napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti potom
obžalovaného vyvstáva absolútne legitímna otázka, ako môže byť osoba svedka L. R., na strane jednej hodnotená súdom prvého stupňa ako hodnoverná a jej výpoveď ako pravdivá (z dôvodov uvádzaných na str. 36 - 39 napadnutého rozsudku) a zároveň, na strane druhej, hodnotená ako nemravnú, nečestnú a nehodnoverná (str. 40, odsek šiesty napadnutého rozsudku). Popísaný procesný postup, súdu prvého stupňa,
obžalovaného vykazuje nelogickosť a dialektický rozpor. V tejto súvislosti obžalovaný zdôraznil, že súd prvého stupňa, pri hodnotení hodnovernosti osoby svedka Ing. L. R. a svedka J. J., ako aj pravdivosti ich svedeckých výpovedí, celkom evidentne rezignoval na jeho procesné povinnosti indikované v ust. § 168 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého v odôvodnení rozsudku, súd musí uviesť, okrem iného aj to, ako sa vyrovnal s obhajobou. Za naplnenie označenej procesnej povinnosti nemožno
obžalovaného považovať simplexnú expresívnu (popularizačnú) a abstraktnú argumentáciu (reakciu) súdu prvého stupňa spočívajúcu v tom, že „obhajoba sa snažila spochybniť výpoveď svedka L. R. na úplných detailoch (str. 36, druhý odsek napadnutého rozsudku). Osobitne uvedené platí v situácii, keď obhajoba v priebehu celého hlavného pojednávania, ale predovšetkým v rámci prednesených záverečných rečí, jasne a štruktúrovane artikulovala svoje výhrady a námietky k hodnovernosti a pravdivosti svedeckých výpovedí spolupracujúcich osôb L. R. a J. J., avšak bez akejkoľvek adresnej (konkrétnej) odpovede, zo strany súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa tak
obžalovaného nereflektoval na svoje zákonné procesné povinnosti, ako aj povinnosti rezultujúce z medzinárodných dokumentov (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a Ústavy Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1) na preskúmateľnosť rozhodnutí a s tým súvisiace požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; obžalovaný opäť poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Obžalovaný dodal, že obhajobou artikulované výhrady (námietky), primárne smerovali voči nehodnovernosti osoby svedka L. R., ako aj svedka J. J.. Obhajoba považovala svedeckú výpoveď Ing. L. R., za neautentickú a nehodnovernú predovšetkým z dôvodu jej nekonzistentnosti, keď svedok v priebehu trestného konania neustále modifikoval tzv. ťažiskové časopriestorové relácie charakterizujúce skutok, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie a následne aj podaná obžaloba, reprezentovaných miestom, kde malo dôjsť k odovzdávaniu jednotlivých finančných prostriedkov, ich výškou, ako aj spôsobom, formou a okolnosťami, za ktorých mali byť tieto finančné prostriedky odovzdávané. Konkrétne svedok L. R., vo svojej výpovedi, z 21. septembra 2021 (realizovanej bezprostredne pred vznesením obvinenia, po začatí trestného stíhania) vypovedal, že obžalovaný mu mal odovzdať po prvýkrát sumu vo výške 3.-7.000 eur pre H. F., v podniku M. Z. a následne 5 krát na stretnutiach v R. D. (str. 6 zápisnice o výsluchu svedka, z 21. septembra 2021), avšak vo svojej svedeckej výpovedi zo 6. októbra 2021 (realizovanej po vznesení obvinenia), už vypovedal, že finančné prostriedky mu mal obžalovaný odovzdávať v jednom, možno v dvoch prípadoch v Slovenskom Grobe a v ostatných prípadoch to bolo v podniku M. Z. (str. 14 a 15 zápisnice o výsluchu svedka zo 6. októbra 2021) a to vo výške 3.-7.000 eur alebo 5.-7.000 eur (str. 4, 5 zápisnice o výsluchu svedka zo 6. októbra 2021).
obžalovaného obdobným spôsobom vypovedá aj následne v rámci svojho výsluchu realizovaného 23 marca 2022 (str. 4), ako aj v rámci jeho osobného výsluchu na hlavnom pojednávaní, konanom
obžalovaného zrejmé, či obžalovaný mu mal odovzdávať v jednotlivých prípadoch finančné prostriedky v rozpätí od 3.-5.000 eur alebo opakovane vo výške 3.-7.000 eur, nehovoriac o tom, že samotnú výšku poskytovaných finančných prostriedkov, uvádza len v určitom (neurčitom) rozpätí. V tejto súvislosti obhajoba zdôraznila, že svedok nebol schopný v priebehu trestného konania, vrátane jeho výpovede na hlavnom pojednávaní konanom
názoru obhajoby, snaha L. R. o odstránenie označenej diskrepancie v jeho výpovedi, oproti výpovedi J. J., mala za cieľ vytvoriť priestor pre tzv. zakrižovanie výpovede L. R. výpoveďou J. J.. Obžalovaný vo vzťahu k tejto výpovedi namietal rozpor so svedeckou výpoveďou J. J., pokiaľ ide o miesto, kde mal obžalovaný odovzdávať L. R. finančné prostriedky v penzióne F. v R. D., keď svedok J. J. uvádza, že to malo byť na chodbe pred WC, avšak svedok L. R. ako miesto odovzdávania finančných prostriedkov uvádza priestory samotného WC a navyše neguje prítomnosť iných osôb pri tomto odovzdávaní finančných prostriedkov, keď uvádza, že odovzdávanie finančných prostriedkov sa uskutočnilo medzi štyrmi očami, resp. na hlavnom pojednávaní uvádza, že „pri odovzdávaní peňazí s obžalovaným neboli prítomné iné osoby“. Rozpor medzi označenými svedeckými výpoveďami obhajoba videla aj vo vzťahu k výške finančných prostriedkov, ktoré mal svedok L. R. prevziať od obžalovaného, keď svedok L. R. uvádza, že to bolo vo výške 5.-6.000 eur, avšak svedok J. J. uvádza, že z obálky, ktorú mal L. R. prevziať od obžalovaného, následne časť finančných prostriedkov odovzdal na parkovisku V. U. a H. F. a následne z tejto obálky, kde mohlo byť 20.000 eur, vybral a odovzdal mu 7.000 eur pre jeho dcéru. Jednoducho
svedeckej výpovede L. R. v obálke, ktorú si mal prevziať od obžalovaného bolo 5.-6.000 eur, ktoré vzápätí rozdelil a odovzdal H. F. a V. U., pričom kategoricky vylúčil, aby z týchto finančných prostriedkov poskytol nejaké finančné prostriedky iným osobám. V konečnom dôsledku za nehodnovernú považoval obžalovaný svedeckú výpoveď L. R. aj pre jej rozpor s obsahom svedeckej výpovede V. U., ktorý opakovane kategoricky poprel, aby prevzal od L. R. finančnú hotovosť ako úplatok za to, aby obžalovanému nevzniesol obvinenie v trestnej veci „Y.“ (str. 10 zápisnice o výsluchu svedka V. U. z
obžalovaného dospieť k záveru, že existujú nejaké výnimky z tejto kategorickej negácie takejto možnosti. Jednoducho vysvetlenie označenej diskrepancie obhajoba považuje za účelové motivované snahou svedka L. R. zabezpečiť konzistentnosť jeho výpovedi produkovaných v rôznych trestných konaniach, ohľadom tej istej skutkovej okolnosti. Uvedenú svedeckú výpoveď považuje za neautentickú a nehodnovernú aj pre snahu svedka L. R. koordinovať obsah svojich svedeckých výpovedí, s výpoveďami iných svedkov, osobitne so svedeckými výpoveďami J. J., čo možno
obžalovaného názorne ilustrovať na obsahu screenshotov komunikácie medzi označenými svedkami,
obsahu ktorej svedok L. R. kontaktoval svedka J. J., a požiadal ho, aby potvrdil, tzv. zakrižoval jeho budúce výpovede, čo mu aj vzápätí svedok J. J., prisľúbil a
jeho svedeckej výpovede v tomto konaní aj zrealizoval. Tiež poukázal na oslabené kognitívne (pamäťové) funkcie svedka L. R., čo možno usudzovať na základe obsahu viacerých svedeckých výpovedí, ako aj obsahu vyhotoveného zvukového záznamu z 22. októbra 2021 a z obsahu svedeckých výpovedí H. Š. a J. F. pritom
obžalovaného vyplýva, že svedok L. R. inicioval stretnutie s nimi, ktorého priebeh bol zdokumentovaný aj predmetným zvukovým záznamom, pričom účelom, resp. predmetom tohto stretnutia bola žiadosť svedka L. R., aby mu poskytli nejaké informácie - podklady o trestných veciach, ktoré sa vyšetrovali, nakoľko si nevie spomenúť na žiaden konkrétny prípad, o ktorom by mohol vypovedať na Úrade špeciálnej prokuratúry. Z obsahu predmetného zvukového záznamu pritom
obžalovaného vyplynuli aj ďalšie pre vec podstatné skutočnosti a síce, že v čase, keď sa L. R. rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, teda v období pred jeho prvým výsluchom na Úrade špeciálnej prokuratúry mal vedomosť o tom, že bol zadržaný p. V. H., ktorý na neho začal vypovedať, a rovnako vyplynulo aj to, že v tom čase jeho právny zástupca - G. Z., vopred dohodol podmienky jeho spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, vrátane toho, že ho nebudú väzobne stíhať, ako aj poskytnutých benefitov vo forme jeho nestíhateľnosti, resp. maximálne uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, čomu koreluje aj následný procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, pri poskytovaní benefitov označenému svedkovi, čo verifikuje obsah predmetného zvukového záznamu, ako aj samotné svedecké výpovede H. Š. a J. F.. V tejto súvislosti, z obsahu svedeckých výpovedí H. Š., J. F., a v konečnom dôsledku aj z obsahu svedeckej výpovede samotného L. R. pritom
obžalovaného vyplýva, že L. R., obdobné stretnutie s identickým účelom, inicioval a absolvoval aj s p. F. a p. P., ktorí mu aj reálne pripravili a poskytli v editovanej forme podklady k jeho výpovedi na Úrade špeciálnej prokuratúry. Výrazné oslabenie kognitívnych funkcií u L. R. potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok V. U., ktorý to názorne ilustroval na situácii, keď L. R. si na výjazdových pracovných stretnutiach nepamätal ani izbu, na ktorej je ubytovaný a nepamätal si ani jeho meno ani mená ostatných kolegov, keď jeho konkrétne oslovoval raz H., inokedy O. a potom zase U..
názoru obhajoby z obsahu označených vedeckých výpovedí ako aj obsahu zvukového záznamu z 22. októbra 2021 potom rezultuje záver, že výpoveď L. R., v tomto trestnom konaní a
všetkých okolností aj v iných trestných konaniach, nie je spontánna a autentická, ale vopred pripravená a naučená, nakoľko L. R. celkom zjavne vypovedá o skutočnostiach, o ktorých nemá vedomosť, resp. na ktoré si nepamätá a ktoré sa nestali. Ďalej obžalovaný považoval svedeckú výpoveď Ing. L. R., za neautentickú a nehodnovernú z dôvodu, že na základe svedeckej výpovede L. R., bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby z 23. mája 2022, pod ČVS: ÚIS-13/OPBK-2022, vznesené obvinenie Ing. H. F. a PaedDr. JUDr. V. U., za pokračovací zločin prijímania úplatku,
1, ods. 2 Trestného zákona, spáchaného vo viacčinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa,
1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že menovaní mali prebrať od L. R. finančné prostriedky ako úplatok za to, že budú nápomocní pri riešení trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného v trestnej veci „Y.“, ktoré však následne bolo generálnym prokurátorom, uznesením zo 7. marca 2023, sp. zn. IV/3 PZ 107/22/1000, a uznesením z 28. februára 2023, sp. zn. W/3 PZ 101/22/1000, postupom
Trestného poriadku, zrušené, predovšetkým z dôvodu nekonzistentnosti svedeckej výpovede L. R.. Inak povedané generálny prokurátor v cit. uzneseniach vyhodnotil svedeckú výpoveď L. R. v kontexte so svedeckou výpoveďou J. J., ako nehodnoverné, na obsahu ktorých nebolo možné založiť relevantné skutkové a právne závery odôvodňujúce vznesenie obvinenia voči označeným osobám. Ďalej obžalovaný považoval svedeckú výpoveď Ing. L. R., za neautentickú a nehodnovernú z kriminogénnych dôvodov, nakoľko v osobe svedka L. R. ide o spolupracujúcu osobu, tzv. kajúcnika, ktorý v uplynulom období, páchal závažnú, štrukturovanú a rozsiahlu trestnú činnosť, pre ktorú je aktuálne stíhaný, resp. bol stíhaný, v celkom 20 zadokumentovaných skutkoch,
obsahu listinného dôkazu formálne označeného ako „zaslanie oznámenia od Úradu špeciálnej prokuratúry“, z
1 Trestného poriadku), ktorá mu zabezpečuje jeho faktickú beztrestnosť (za zrkadlový skutok), svedok L. R., nepodstupoval žiadne riziko odhalenia z prípadného klamstva, nakoľko predmetná trestná vec sa nachádza v stave dôkaznej núdze, keď dôvodnosť vedeného trestného stíhania je založená výlučne na jedinom priamom dôkaze, vo forme svedeckej výpovede práve L. R., ktorá
názoru súdu prvého stupňa má byť podporovaná svedeckou výpoveďou ďalšej spolupracujúcej osoby - J. J. (kamaráta L. R., ktorý mu navyše prisľúbil pred jeho výpoveďou, že mu jeho výpoveď potvrdí, tzv. zakrižuje). Nad rámec uvedeného obžalovaný dodal, že z obsahu referovaných dôkazov vyplýva, že rozhodnutie L. R. spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní nebolo spontánne, ktoré by vychádzalo z nejakej vnútornej sebareflexie jeho doterajšej trestnej činnosti a nebolo motivované ani úprimnou snahou prispieť k objasneniu trestnej činnosti, na ktorej osobne participoval, ale bolo motivované výlučne zištnými záujmami odvrátiť bezprostredne hroziace trestnoprávne konzekvencie, vo forme dlhoročného výkonu trestu odňatia slobody, ale predovšetkým konzekvencie súvisiace s výkonom väzby. Navyše výpoveď kriminálne závadovej osoby, osoby L. R., objektívne nemôže
obžalovaného vyznievať hodnovernejšie, v korelácií so svedeckými výpoveďami H. Š., J. F., či V. U.; ako bezúhonných osôb. Ďalej obžalovaný považoval svedeckú výpoveď Ing. L. R., za neautentickú a nehodnovernú z dôvodu, že v osobe L. R., ide o spolupracujúcu osobu, tzv. kajúcnika , ktorému boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní a aj súdu, poskytnuté nezákonné benefity, spočívajúce v tzv. podkvalifikácii skutkov, ich atomizáciou na samostatné skutky, a to napriek tomu, že jednotlivé atomizované skutky vykazovali všetky signifikantné znaky čiastkových útokov pokračovacieho (nie opakovaného) trestného činu (obzvlášť závažného zločinu) prijímania úplatku,
1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Konkrétne z obsahu listinného dôkazu, formálne označeného ako „zaslanie oznámenia od Úradu špeciálnej prokuratúry“ vrátane jeho príloh, z
1, ods. 2 Trestného zákona, ktoré spáchal Ing. L. R. a o ktorých bolo rozhodnuté dozorovým prokurátorom,
1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného Ing. L. R.. V tejto súvislosti je obhajoba toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní a tiež Špecializovaný trestný súd, tým, že atomizovali (rozdelili) čiastkové konania, tvoriace jeden skutok pokračovacieho trestného činu, na viaceré samostatné skutky (a rovnako aj samostatné trestné konania) opakovacieho trestného činu (ide o trestné konanie vedené pred Špecializovaným trestným súdom, pod sp. zn. 12T/6/2023; trestné konanie vedené pod ČVS: PPZ-33 1/NKA-BA2-2020; trestné konanie pod č. VII/3Gv 6/22/100-15, v ktorom bolo prokurátorom Úradu špecializovanej prokuratúry rozhodnuté
1 Trestného poriadku z 24. novembra 2022, sp. zn. VII/3Gv 6/22/100-15), čím
obžalovaného dosiahol, že atomizovaným (rozdeleným) skutkom (skutkami), pre ktoré bolo vedené trestné konanie na Špecializovanom trestnom súde, pod sp. zn. 12T/6/2023, vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré boli vedené samostatné trestné konania pod ČVS:PPZ-331/NKA-BA2-2020 a trestné konanie pod č. VII/3Gv 6/22/100 - 15, nedošlo k naplneniu pojmového znaku „získania prospechu veľkého rozsahu“, minimálne vo výške 133.000 eur a účelovo tak vytvoril podmienky na to, aby predmetný skutok (skutky) mohli byť kvalifikované ako zločin prijímania úplatku,
1 Trestného zákona (s trestnou sadzbou 3-8 rokov), namiesto ich zákonnej kvalifikácie, ako pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku,
1, ods. 3 Trestného zákona (s trestnou sadzbou 10-15 rokov), u ktorého je vylúčené uloženie trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, a to vzhľadom na zákonné limity normatívne ukotvené v § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
ktorého „pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov“. Inak povedané, ak by skutok, o ktorom rozhodol rozsudkom Špecializovaný trestný súd v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 12T/6/2023, bol právne kvalifikovaný (z dôvodu objektívnej a subjektívnej súvislosti s čiastkovými útokmi, pre ktoré boli vedené samostatné trestné konania pod ČVS:PPZ-331/NKA-BA2-2020 a č. k. VII/3Gv-6/22/100-15) ako čiastkový útok pokračovacieho treného činu (obzvlášť závažného zločinu) prijímania úplatku,
1, ods. 3 Trestného zákona, a nie ako samostatný skutok opakovacieho trestného činu (prečinu) prijímania úplatku
1 Trestného zákona, potom nepochybne Špecializovaný trestný súd, by nemohol svedkovi L. R., uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Nič na veci
obžalovaného nemení skutočnosť, že predmetné rozhodnutia orgánov činných v trestom konaní, ktorými podkvalifikovali predmetný skutok jeho atomizáciou na viaceré čiastkové útoky (skutky), medzičasom nadobudli právoplatnosť (tak ako to argumentačne uvádza súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku), nakoľko aj právoplatné rozhodnutia môžu byť nezákonné, resp. môžu nadobudnúť status nezákonných benefitov. V tejto súvislosti, obhajoba je toho názoru, že poskytnutie nezákonného benefitu, vo forme tzv. podkvalifikácie skutku, svedkovi L. R., v inom trestnom konaní, navyše kauzálne súvisiacu s týmto trestným konaním (z dôvodu objektívnej a subjektívnej súvislosti skutkov), absolútne diskvalifikuje hodnovernosť svedeckej výpovede L. R. produkovanej v tomto trestnom konaní. Odhliadnuc od uvedeného,
názoru obhajoby, poskytnutie hoc aj zákonného benefitu svedkovi L. R., v tomto trestnom konaní, vo forme rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
1 Trestného poriadku, zásadným spôsobom zoslabuje hodnovernosť a pravdivosť takejto svedeckej výpovede, vo význame, že nemôže ísť o výlučný, resp. jediný dôkaz, na ktorom by mohlo byť založené rozhodnutie o vine obžalovaného, nakoľko ide o výpoveď tzv. zaujatého svedka. V ďalšej časti odvolania hodnotí obžalovaný svedeckú výpoveď J. J., ktorému rovnako svedčí procesný status spolupracujúcej osoby, tzv. kajúcnika (aj keď v iných trestných veciach) a aj túto výpoveď považuje za neautentickú a nehodnovernú predovšetkým z dôvodu jej nekonzistentnosti, keď svedok v priebehu trestného konania neustále modifikoval tzv. ťažiskové časopriestorové relácie charakterizujúce skutok, pre ktorý je voči obžalovanému vedené trestné stíhanie, ktoré sú reprezentované počtom stretnutí, na ktorých mal svedok registrovať ako má obžalovaný odovzdávať L. R., finančnú hotovosť, ako úplatok, ale rovnako tak aj konkrétnym miestom, spôsobom a jednotlivými okolnosťami, za ktorých mal obžalovaný odovzdávať L. R. predmetné finančné prostriedky. Konkrétne svedok J. J., v spontánnej časti svojej výpovede, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
názoru obhajoby, ešte zásadnejšiu nekonzistentnosť vykazuje výpoveď svedka J. J., na hlavnom pojednávaní, oproti jeho výpovedi z prípravného konania z
obžalovaného celkom evidentne popisuje priebeh odovzdávania peňazí, ktoré osobne nevidel. V tejto súvislosti potom
obžalovaného vyznieva celkom originálne spôsob akým svedok J. J. vysvetľuje rozpory vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného konania, keď uvádza, že: „
mňa ide o pisársku chybu v zápisnici z prípravného konania, kde sú uvedené tri stretnutia v súvislosti s odovzdávaním peňazí, aj v popise z prípravného konania vyplýva, že ja som videl odovzdávanie peňazí iba v dvoch prípadoch ...“ a ďalej dodáva: „v prípravnom konaní sú popísané tri stretnutia, ale odovzdávanie peňazí je popísané len dvakrát“ (str. 14 štvrtý odsek, zápisnice z hlavného pojednávania z 21. marca 2023).
názoru obhajoby diskrepancie (nekonzistentnosť) vykazuje výpoveď svedka J. J. na hlavnom pojednávaní, oproti jeho výpovedi z prípravného konania, aj pokiaľ ide o časové relácie odovzdávania predmetných peňazí, v jednotlivých prípadoch, keď vo svojej výpovedi z prípravného konania z
obžalovaného vo výpovediach označených svedkami spoľahlivo identifikovať zásadnejšie diskrepancie, pokiaľ ide o prípadnú prítomnosť iných osôb pri odovzdávaní finančných prostriedkov, keď svedok L. R. kategoricky vylúčil, aby pri odovzdávaní peňazí mohli byť prítomné aj nejaké iné osoby, povedané slovami L. R., aby tento akt mohla vzhliadnuť aj iná osoba. Z uvedeného potom
obžalovaného logicky vyplýva, že svedok J. J. potom nemohol vnímať ani samotný priebeh a ani spôsob odovzdávania fi
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.