Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 207/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ M. J., 2/ J. J., proti povinnému R. B., zastúpenému JUDr. R. R., a., s.r.o., so sídlom v B., Z. X., o vymoženie 12 945,36 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 16 Er 2723/2009, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2011 sp.zn. 18 CoE 207/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2011 sp.zn. 18 CoE 207/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa
- marca 2010 sa povinný domáhal zastavenia a odkladu exekúcie z dôvodu, že mu nebol doručený exekučný titul, nakoľko sa v čase jeho doručovania nezdržiaval na adrese J., t.j. na adrese, na ktorú mu bol exekučný titul doručovaný. Dňa
- marca 2010 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii, ktoré odôvodnil rovnakými skutočnosťami ako návrh na zastavenie a odklad exekúcie. Okresný súd Bratislava IV uznesením z
- marca 2011 č.k. 16 Er 2723/2009-96 návrh povinného na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie zamietol a taktiež zamietol námietky povinného proti exekúcii. Rozhodnutie v zásade odôvodnil tým, že skutočnosti uvádzané povinným, nie sú spôsobilé pre rozhodnutie o povolení odkladu ani pre zastavenie exekúcie, a tak neopodstatnené sú aj námietky povinného proti exekúcii. 2 4 Cdo 207/2012 Krajský súd v Bratislave na odvolanie povinného proti časti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie odvolanie povinného odmietol. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v konkrétnom prípade pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa súd riadi ustanovením § 57 Exekučného poriadku, pri ktorom pozitívnom rozhodnutí (vyhovenie návrhu a vlastné zastavenie exekúcie) § 58 Exekučného poriadku vymedzuje dôvody zastavenia, pri ktorých sa odvolanie pripúšťa (teda zužuje možnosť podania odvolania i pre niektoré dôvody pozitívneho rozhodnutia). Keďže v danom prípade exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, teda nebola naplnená hypotéza predpokladaná § 57 Exekučného poriadku „Exekúciu súd zastaví, ak...“, je tak dôvodné zastávať stanovisko, že pri takomto type rozhodnutí odvolanie nie je prípustné z dôvodu všeobecného vymedzenia neprípustnosti odvolania v exekučných veciach vychádzajúc z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že oprávnený si v tomto konaní náhradu trov neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že bolo vydané v konaní, v ktorom bola povinnému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vyslovil názor, podľa ktorého je odvolanie prípustné aj v prípade negatívneho rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie podaného z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku. Poukázal na to, že z ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku nijako nevyplýva (na rozdiel napr. od ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré priamo uvádza, že odvolanie je prípustné iba voči rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam v exekučnom konaní), že by bolo odvolanie prípustné iba voči pozitívnemu rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie. Preto nemožno mať pochybnosti, že pokiaľ v prípade rozhodnutia o námietkach je prípustné odvolanie len v prípade pozitívneho rozhodnutia, v prípade rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie je odvolanie prípustné v prípade pozitívneho, ako aj negatívneho rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie podaného z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku. V prípade prejednávaného návrhu na zastavenie exekúcie sa pritom jedná o návrh, ktorý bol podaný z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Pokiaľ odvolací súd odvolanie odmietol ako neprípustné, odňal tým povinnému možnosť konať pred súdom. 3 4 Cdo 207/2012 Oprávnení sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenia o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. 4 4 Cdo 207/2012 vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., hoci na tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p., o ktorý prípad ide aj v danej veci. Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov vyplýva, že exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku). Ako už v obdobnej veci dovolací súd konštatoval (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
- januára 2010 sp.zn. 5 Cdo 327/2009), od účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 280/1999 Z.z. možno podať odvolanie proti niektorým uzneseniam, ktorými sa rozhodovalo o návrhu (alebo aj bez návrhu) na zastavenie exekúcie. Pritom je právne irelevantné, či sa návrhu na zastavenie exekúcie vyhovelo alebo nie. Odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie je prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku). Ak súd uznesením zamietne návrh na zastavenie exekúcie, je odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody, uvedené v § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. O odvolaní proti uzneseniu, ktorým sa vyhovelo (nevyhovelo) návrhu na zastavenie exekúcie, rozhoduje podľa všeobecných procesných pravidiel krajský súd. 5 4 Cdo 207/2012 Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa
- novembra 2009 a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (č.l. 15 spisu) uplatňoval ako dôvod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Pokiaľ preto odvolací súd odvolanie povinného odmietol ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odňal tým povinnému možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová