← Slovensko

DPH - pokuta

Obsah (15)§ 250j§ 48§ 35§ 44§ 250k§ 205§ 250i§ 107§ 2§ 29§ 15§ 30§ 155§ 154§ 11

Najvyšší súd 8Sžf/58/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného ako i prvostupňového 2 8Sžf/58/2011 rozhodnutia Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“) č. 695/231/88649/09 z 9. novembra 2009, pričom navrhoval ich zrušenie. Ţalovaný druhostupňovým správnym rozhodnutím

§ 48ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) účinného v čase vydania rozhodnutia [§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)] zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie ţalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola ţalobcovi

§ 35ods.

1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov uloţená pokuta vo výške 275,50 eura z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) určenej správcom dane

pomôcok za zdaňovacie obdobie november

  1. Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, ţe vo vzťahu k ţalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového konania a zákonné podmienky na uloţenie ţalovanej pokuty boli splnené. Odvolávajúc sa na obsah priloţeného administratívneho spisu krajský súd konštatoval, ţe ţalobca pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2000 – december 2001 nepredloţil doklady potrebné na preverenie základu kontrolovanej dane, a tým neumoţnil vykonať daňovú kontrolu. Z uvedeného dôvodu Daňový úrad Košice V postupom v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov pri určovaní kontrolovanej daňovej povinnosti pouţil pomôcky a platobným výmerom č. 709/230/36931/06/ZIM z
  2. novembra 2006

§ 44ods.

4 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil ţalobcovi zistený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2001 vo výške 58 254 Sk, po prepočítaní stanoveným kurzom 1933,68 eura. Po neúspešnom vyuţití riadneho opravného prostriedku ţalobcom uvedený platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 2. novembra 2007. Za uvedených hmotnoprávnych a procesných podmienok správca dane

§ 35ods.

1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 275,50 eura z rozdielu vyššie uvedenej pomôckami zistenej daňovej povinnosti. Z obsahu ţalobou napadnutého rozsudku vyplýva, ţe prvostupňový súd preveril procesný postup predchádzajúci právoplatnému určeniu predmetnej daňovej povinnosti

pomôcok a zistil, ţe ţalobca odvolaním napadol platobný výmer správcu dane č. 709/230/36931/06/ZIM z

  1. novembra
  2. V rámci odvolacieho správneho konania 3 8Sžf/58/2011 ţalovaný rozhodnutím č. I/223/12658-77387/2007/992517-r z
  3. októbra 2007 odvolanie ţalobcu

§ 48ods.

4 zákona o správe daní a poplatkov zamietol pre jeho neodôvodnenosť. Na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na obsah ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, prvostupňový súd konštatoval, ţe existenciou právoplatne určenej daňovej povinnosti

pomôcok na DPH za mesiac november 2001 boli splnené zákonné podmienky na uloţenie pokuty z rozdielu dane. Ţalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia o vyrubení

pomôcok určenej dane s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa 10. decembra 2009 vo veci zákonnosti priebehu daňovej kontroly, prvostupňový súd posúdil ako pre danú vec právne bezvýznamnú poukazujúc na skutočnosť, ţe prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na uloţenie pokuty, nebolo v správnom ani v súdnom prieskume zrušené a je doposiaľ právoplatné. V súvislosti s uvedeným a pre prípad zrušenia prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH dal krajský súd do pozornosti postup

§ 35ods.

19 zákona o správe daní a poplatkov,

ktorého je moţné za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušiť rozhodnutie o uloţení pokuty. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe

§ 250kods.

1 OSP neúspešnému ţalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu

§ 205ods.

2 písm. d/ a písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vidí v tom, ţe prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

názoru ţalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné s tými, ktoré uvádzal uţ v ţalobe, súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral do úvahy, ţe konanie, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do ţalobcových v Ústave Slovenskej republiky zakotvených práv. 4 8Sžf/58/2011 Opätovne poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj ţalovaného, ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, bolo 13 rozhodnutí – platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku predmetom súdneho prieskumu, pričom 8 bolo zrušených preto, ţe v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov, bola zistená vada (nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Ţalobca zdôraznil, ţe sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr aj ţalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uloţení pokuty. Tento stav

jeho názoru nie je moţné povaţovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Svoj názor na nezákonnosť priebehu daňovej kontroly a zloţenia kontrolnej skupiny odvodzuje od obsahu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa

  1. decembra
  2. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vzhľadom k tomu, ţe uloţenie spornej pokuty sa viaţe na základné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade platobný výmer o určení rozdielu dane

pomôcok, pričom tento dosiaľ nebol zrušený a je právoplatný. Zároveň poukázal na to, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február aţ december 2001, január 2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení DPH

pomôcok. Vo všetkých prípadoch boli ţalobcom podané správne ţaloby proti druhostupňovým rozhodnutiam ţalovaného vydaných v rámci odvolacích konaní vedených proti predmetným platobným výmerom, ktoré boli rozsudkami krajského súdu v Košiciach zamietnuté. V 5-ich prípadoch boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí ţaloby v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené a v 8-ich prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, ţe zrušil rozhodnutia ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalovaný poukazuje na skutočnosť, ţalobcom uvádzané tvrdenie o zrušení 8 rozhodnutí o vyrubení dane v rámci súdneho prieskumu ich zákonnosti, nezodpovedá realite, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu, a nie prvostupňové rozhodnutia správcu dane o určení kontrolovanej DPH

pomôcok. Ţalovaný ako odvolací orgán v odvolacom 5 8Sžf/58/2011 konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane

pomôcok rozhodol tak, ţe odvolanie pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí ţalovaného, je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade (rozhodnutie o určení dane

pomôcok za zdaňovacie obdobie november 2001), kedy potvrdzujúce rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (5Sţf/118/2009), nie sú

názoru ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov dôvody na zrušenie uloţenej pokuty. V ďalšom sa pridrţiava písomného vyjadrenia podaného k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. septembra 2012. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250iods.

1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

§ 250iods.

3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 107ods.

4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 6 8Sžf/58/2011

§ 2ods.

1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

§ 29ods.

6 zákona o správe daní a poplatkov (účinnom ku dňu ukončenia daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie november 2001), ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani

odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch

§ 15ods.

2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

§ 30ods.

3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

§ 35ods.

1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov účinnom ku dňu uloţenia ţalobou napadnutej pokuty správca dane uloţí daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane

pomôcok (§ 29 ods. 6).

§ 35ods.

19 zákona o správe daní a poplatkov účinnom do 31. decembra 2011, ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť zníţená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníţi sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej 7 8Sžf/58/2011 moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uloţená

odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty

odseku 21.

§ 155ods.

12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku

osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uloţená

odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

§ 155ods.

1 písm. f/ bod 3. daňového poriadku správca dane uloţí pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy dane určenej správcom dane

pomôcok za správny delikt

§ 154ods.

1 písm. h/.

§ 155ods.

1 písm. h/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto zapríčiní svojím konaním

§ 48ods.

1 určenie dane

pomôcok.

§ 2ods.

1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

§ 11zákona v spojení s Čl.

IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou od

  1. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (§ 2 a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch). Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od
  2. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd 8 8Sžf/58/2011 Slovenskej republiky

§ 107ods.

4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým ţalobca nenamieta vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov ani dôvod a výšku uloţenej pokuty, konštatuje, ţe sa moţno stotoţniť s právnym názorom krajského súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Krajský súd správne posúdil skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne zákonné podmienky zakladajúce povinnosť správcu dane na uloţenie spornej pokuty (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní), ţalobu bez priznania náhrady trov konania zamietol. Za týchto okolností postupovali správca dane ako i ţalovaný správne a v súlade so zákonom, keď vydali napadnuté rozhodnutia, nakoľko takýto postup im vyplýval z kogentnej administratívnej normy (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov). V tejto súvislosti prvostupňový súd taktieţ správne poukázal na zákonnú moţnosť zrušenia uloţenej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade, ak by bolo rozhodnutie ukladajúce ţalobcovi daňovú povinnosť určenú

pomôcok neskôr zrušené. Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku. Najvyšší súd povaţuje tvrdenia ţalobcu, ţe platobné výmery v ôsmich prípadoch určenia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia boli zrušené, za účelové bez podpory v obsahu spisového materiálu, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného druhostupňového správneho orgánu, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné platobné výmery zostali v platnosti. 9 8Sžf/58/2011 Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského súdu najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli v odvolacom konaní zistené. Tieto boli z veľkej časti totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náleţite zaoberal. Na margo ţalobcom namietaného nezákonného zloţenia kontrolnej skupiny, najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 159/2011-19 z

  1. apríla 2011, ktorým odmietol ústavnú sťaţnosť ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/101/2010 z
  2. októbra 2010 ako zjavne neopodstatnenú. Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5S/54/2005 z
  3. februára 2006 tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/6132-40962/2005/991545-r z
  4. júna 2005 a vec vrátil ţalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zrušeným rozhodnutím ţalovaný nevyhovel námietke ţalobcu zo dňa
  5. mája 2005 proti postupu zamestnanca správcu dane (predstaveného – riaditeľa Daňového úradu Košice V) vo veci určenia kontrolnej skupiny. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sţo/101/2010 z
  6. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných štátnych orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, č. k. II. ÚS 159/2011-19 z
  7. apríla 2011 nespochybnil, ba naopak, vyjadril, ţe predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade popierajúce účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto

§ 250ja ods.

3 druhá veta OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. 10 8Sžf/58/2011 O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol

224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. septembra 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.