Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/36/2025 Identifikačné číslo spisu: 8120214438 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 257

CSP, musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu (uznesenia NS SR sp. zn. 5MCdo/24/2011 a 3MCdo/5/2016). Spôsob, akým sa odvolací súd vysporiadal s otázkou aplikácie § 257 CSP nemôže obstáť z hľadiska práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, jednostranné a arbitrárne. S poukazom na vyššie uvedené dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že žalovanej prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % v prvostupňovom, odvolacom a dovolacom konaní. 8. K dovolaniu žalovanej zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol a priznal mu proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo k vade zmätočnosti podľa § 420 písm.

1. f)CSP. 9. Žalobca poukázal na to, že výrok o zmene rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej odvolací súd odôvodnil s poukazom na § 257 CSP, keď okolnosti hodné osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že žalobca bol pri svojej platbe, ktorú následne vymáhal, zavádzaný zo strany žalovanej, čo samo o sebe malo za následok, že odvolací súd musel v prejednávanej veci aplikovať tieto výnimočné okolnosti. V podrobnostiach poukázal na dôvody, ktoré odvolací súd uviedol v odsekoch 25 až 30 odôvodnenia rozhodnutia. Ak odvolací súd posúdil skutočnosti uvedené v odsekoch 28 až 31 odôvodnenia rozhodnutia ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré svojou povahou boli výnimočné (uvedenie do omylu a zavádzanie), potom skutkové zistenia správne posúdil a v odôvodnení rozhodnutia aj náležite vysvetlil. 10. K dovolacej námietke, že odvolací súd sa nezaoberal majetkovými pomermi procesných strán žalobca uviedol, že z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povinnosť odvolacieho súdu zaoberať sa majetkovými pomermi procesných strán a žalovaná tieto skutočnosti v konaní nenamietala. Pre úplnosť uviedol, že podľa webstránky finstat.sk žalovaná vykazovala v roku 2024 aktíva vo výške 651 053 eur. 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je prípustné a dôvodné. 12. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 13. Podľa § 420 písm.
2. f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP. Vadu zmätočnosti videla v tom, že odvolací súd sa nezaoberal jej argumentáciou, že v spore neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, argumentáciu ktorú uviedla už v písomnom vyjadrení z 13. marca 2023 (založené je v spise na č. l. 118 a nasl.), s ktorou sa stotožnil súd prvej inštancie a na ktorej založil aj rozhodnutie, ktoré odvolací súd zmenil tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolací súd sa však nevysporiadal s jej relevantnými námietkami, ktoré smerovali k preukázaniu, že v spore neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto považuje za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné. 15. Ustanovenie § 420 písm.
4. f)CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný, zmätočný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“). Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a podobne. 16. Dovolací súd poukazuje aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018 a sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, z ktorých o. i. vyplýva, že podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie preto musí byť považované za súčasť procesného postupu súdu“. 17. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti, presvedčivosti a preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, vrátane procesného rozhodnutia, za aké sa považuje aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. 18. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalovanej náhradu trov nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 257 CSP, čo odôvodnil tým, že zo strany žalovanej došlo k zavádzaniu žalobcu, t. j. že žalobca realizoval plnenie bez právneho dôvodu v prospech žalovanej na základe mylných informácií poskytnutých žalovanou po podaní žiadosti o opravu chyby v písaní rozsudku Krajského súdu v Prešove, resp. po tom, ako žalovaná postúpila túto pohľadávku inému subjektu (G. I. - CORYN). Okolnosti hodné osobitného zreteľa vzhliadol odvolací súd v tom, že žalobca bol pri svojej platbe, ktorú následne vymáhal, zavádzaný zo strany žalovanej, čo samo o sebe má za následok, že odvolací súd v prejednávanej veci musel aplikovať tieto výnimočné okolnosti (odseky 32 a 33 odôvodnenia rozhodnutia). 19. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žaloba o zaplatenie sumy 9 127,55 eura s príslušenstvom (doručená súdu prvej inštancie dňa 30. decembra 2020) bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/129/2020-82 z 22. septembra 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. decembra 2022 (podľa vyznačenej doložky právoplatnosti). Dôvodom zamietnutia žaloby vo veci samej bolo to, že žalobca podal žalobu na zaplatenie žalovanej sumy po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, pričom žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania práva, na ktorú súd prvej inštancie prihliadol, keďže bola uplatnená dôvodne. Úspešnou stranou v spore bola žalovaná, ktorej v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), resp. zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). V zmysle ustanovenia § 257 CSP súd výnimočne nemusí celkom alebo sčasti v spore úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Ide o ustanovenie výnimočné, ktorého aplikácia prichádza do úvahy len vtedy, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody zákon bližšie neuvádza a výklad podmienok na aplikáciu § 257 CSP ponecháva na sudcovskú úvahu, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Moderačné právo súdu neslúži k eliminácii alebo zmierneniu majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ale má slúžiť len k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, ku ktorej by v tom - ktorom konkrétnom prípade mohla viesť doslovná a rigidná aplikácia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Keďže aplikáciou ustanovenia § 257 CSP dochádza k prelomeniu zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), súd aplikujúci ustanovenie § 257 CSP musí svoje rozhodnutie dostatočne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné aj zo strany súdu vyššej opravnej inštancie. 20. Zo spisu vyplýva, že (skorším) rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/109/2015 zo 14. novembra 2016 bolo (v inej súvisiacej veci) Mesto Prešov (žalovaný) zaviazané zaplatiť Coryn, s. r. o., Prešov (žalobkyňa) sumu 5 940,68 eura s príslušenstvom. V záhlaví tohto rozsudku odvolací súd nesprávne označil žalobkyňu ako Coryn, s. r. o., hoci ešte v konaní na súde prvej inštancie (Okresný súd Prešov) vedenom pod sp. zn. 29C/11/2011 bol podaný návrh na zmenu žalobkyne - zo spoločnosti Coryn, s. r. o. na postupníka G. I. - CORYN, ktorému bola žalovaná pohľadávka postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky z 1. apríla 2015. Mestu Prešov bolo postúpenie pohľadávky oznámené dňa 12. mája 2015, pričom o zmene strany sporu - žalobkyne rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 23Co/109/2015-1079 z 26. septembra 2016. Opravu záhlavia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. novembra 2016, týkajúceho sa nesprávne označenej žalobkyne Coryn, s. r. o., Prešov (pôvodná žalobkyňa) namiesto správneho označenia žalobcu G. I. - CORYN, Prešov, vykonal Krajský súd v Prešove opravným uznesením z 28. februára 2017. 21. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že G. I. - CORYN podaním založeným v spise na č. l. 7 požiadal Mesto Prešov o úhradu sumy 5 940,68 eura spolu s príslušenstvom v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. novembra 2016. Na uvedené podanie reagovalo Mesto Prešov e-mailovým podaním z 11. januára 2017, ktorým (o. i.) oznámilo právnemu zástupcovi žalobcu G. I., že s poukazom na rozhodnutie, ktoré musí rešpektovať, žiada ho o oznámenie čísla účtu jeho klienta - spoločnosti CORYN, s. r. o., Prešov. Na základe tejto požiadavky právny zástupca JUDr. Michal Feciľak oznámil e-mailovým podaním Mestu Prešov IBAN spoločnosti Coryn, s. r. o., na účet ktorej Mesto Prešov zaplatilo dňa 11. januára 2017 dlžnú sumu 9 127,55 eura (istina 5 940,68 eura s príslušenstvom). Z e-mailového podania zo 17. januára 2017 vyplýva, že Mestu Prešov bola v uvedený deň oznámená skutočnosť, že zo strany právneho zástupcu žalobcu došlo k podaniu žiadosti o opravu rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. novembra 2016 v časti týkajúcej sa označenia žalobcu. Zároveň Mesto Prešov uviedlo, že predpokladá, že mu bolo oznámené číslo účtu žalobcu v zmysle požadovanej opravy a ak tomu tak nebolo, bola z jeho strany zaplatená suma nesprávnemu subjektu a preto žiada o bezodkladné vrátenie zaplatenej sumy, ktorú následne po vykonaní opravy rozsudku zaplatí oprávnenému subjektu. V e-mailovej odpovedi z 18. januára 2017 právny zástupca žalobcu JUDr. Michal Feciľak oznámil Mestu Prešov, že suma, ktorá bola zaplatená spoločnosti Coryn, s. r. o., bola zaplatená správnemu subjektu v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove. Opravné uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 18. apríla 2017. Následne predmetnou žalobou, doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 30. decembra 2020, si Mesto Prešov ako žalobca uplatnilo zaplatenie sumy 9 127,55 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovanej spoločnosti Coryn, s. r. o., Prešov, pretože sumu 9 127,55 eura nesprávne zaplatilo uvedenej spoločnosti. Keďže uznesením Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2015 došlo k právoplatnej zmene žalobkyne zo spoločnosti Coryn, s. r. o., Prešov na žalobcu G. I. - CORYN, Prešov (z dôvodu postúpenia pohľadávky z pôvodnej žalobkyne - postupcu na nového veriteľa - postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávky z 1. apríla 2015), tak po právoplatnosti opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2017 (právoplatnosť nadobudlo dňa 18. apríla 2017) Mesto Prešov zaplatilo dlžnú sumu spolu s príslušenstvom opätovne, a to G. I. - CORYN. 22. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanom prípade absentuje riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP, čo zakladá nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého procesného rozhodnutia odvolacieho súdu vo výroku týkajúcom sa náhrady trov prvoinštančného konania (a obdobne to platí aj vo vzťahu k výroku o náhrade trov odvolacieho konania). Dovolací súd sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, že v danom prípade bol žalobca (Mesto Prešov) pri svojej platbe, ktorú následne vymáhal v predmetnom spore, zavádzaný zo strany žalovanej (Coryn, s. r. o.), čo predstavovalo okolnosti

§ 257

CSP a samo o sebe malo za následok, že odvolací súd musel aplikovať tieto výnimočné okolnosti v prejednávanej veci. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd nezaoberal argumentáciou žalovanej, ktorá bola zhrnutá v jej podaní z

1. marca 2023 (v spise sa nachádza na č. l. 118 a nasl.), hoci išlo o argumentáciu, s ktorou sa stotožnil súd prvej inštancie a na ktorej založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ odvolací súd chcel zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie (ktorý pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zvolil nesprávnu formu rozsudku, namiesto uznesenia - pozn. dovolacieho súdu), a to vo väzbe na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa), bol povinný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadať so všetkými skutkovými okolnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo. Ide napríklad o skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že žalobcovi (Mesto Prešov) bolo postúpenie pohľadávky (ktorá bola predmetom sporu na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/11/2011, resp. na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 23Co/109/2015) oznámené už dňa
2. mája 2015, pričom o zmene žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove z
3. septembra 2016, teda obidve strany sporu mali vedomosť o tom, že v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/11/2011 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 23Co/109/2015 (založené je v spise na č. l. 122) došlo z dôvodu singulárnej sukcesie (postúpenia žalovanej pohľadávky) k zmene v osobe žalobcu z pôvodného žalobcu (postupca) Coryn, s. r. o. na nového veriteľa (postupníka) G. I. - CORYN. Rovnako tak sa odvolací súd nevyjadril k e-mailom G. I. a Mesta Prešov z
4. januára 2017 (založené sú v spise na č. l. 7 a 8), z ktorých vyplýva, že o úhradu dlžnej sumy 5 940,68 eura s príslušenstvom požiadal G. I., pričom Mesto Prešov mu oznámilo, že žiada o oznámenie čísla účtu spoločnosti Coryn, s. r. o., Prešov. Nie je sporné, že predmetná žalovaná suma bola žalovanej spoločnosti zaplatená zo strany žalobcu (Mesto Prešov) dňa
5. januára
6. Korešpondencia medzi stranami sporu po tomto dni preto nemala žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k úhrade dlžnej sumy Mestom Prešov dňa
7. januára 2017 v prospech spoločnosti Coryn, s. r. o., na čo v odôvodnení rozhodnutia (odsek 19) poukázal aj súd prvej inštancie. Rovnako nie je sporné, že predmetná žaloba o zaplatenie sumy 9 127,55 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia bola podaná žalobcom (Mesto Prešov) proti žalovanej Coryn, s. r. o., Prešov po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby a keďže žalovaná v spore uplatnila námietku premlčania, súd prvej inštancie musel na ňu prihliadnuť a z tohto dôvodu žalobu zamietnuť.
8. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu založilo v posudzovanom prípade vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP v intenzite, resp. miere porušujúcej právo dovolateľky na spravodlivý proces. Keďže dovolateľkou namietaná vada zmätočnosti zakladá nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania (§ 420 písm. f) CSP), dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu z
9. apríla 2024 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Úlohou odvolacieho súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pričom odvolací súd musí riadne zistiť, či v danom prípade existujú dôvody

§ 257

CSP, ku ktorým je pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné výnimočne prihliadnuť. Len v prípade, ak takéto okolnosti súd zistí, nemusí priznať (celkom alebo sčasti) nárok na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorá mala vo veci úspech a z tohto dôvodu jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu. Výnimočnosť aplikácie § 257 CSP musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo preskúmateľné zo strany súdu vyššej opravnej inštancie. 24. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 25. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.