Najvyšší súd 8Sžo/11/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babia

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1263/2008-2000 zo dňa

1. augusta 2008, ktorým zamietol jej odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ţalovaného č. 757/2007-2000 zo dňa
2. marca 2007 o skončení dočasného vyslania ţalobkyne na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu v cudzine, vo funkcii 8Sžo/11/2012 2 diplomatického zamestnanca na obchodno-ekonomickom oddelení Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Aténach – Grécko, dňom
3. júna 2007

§ 35aods.

3 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“). O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe neúspešnej ţalobkyni právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náleţitosti a boli vydané orgánom na to príslušným, ktorý postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Konštatoval, ţe z dikcie zákona o štátnej sluţbe, účinného v čase rozhodnom pre napadnuté rozhodnutie, predovšetkým jeho ustanovenia § 35a ods. 3 nevyplývajú ţiadne obmedzenia, či podmienky pri uplatnení oprávnenia vedúceho úradu skončiť, skrátiť alebo predĺţiť dočasné vyslanie štátneho zamestnanca, dočasne vyslaného na vykonávanie štátnej sluţby do cudziny. Vyslovil, ţe zákon prenecháva čas a spôsob aplikácie tohto ustanovenia zákona výlučne na vlastnú a indeterminovanú úvahu vedúceho úradu, ktorý je pri vydávaní takéhoto rozhodnutia autonómny. Ide o prejav diskrečnej právomoci, kedy sa ponecháva správnemu orgánu moţnosť voľnej úvahy, či vyuţije alebo nevyuţije oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť špecifické dôvody vyuţitia tohto oprávnenia. S ohľadom na uvedené mal zato, ţe dôvody, pre ktoré ţalovaný (resp. prvostupňový orgán) ukončil dočasné vyslanie ţalobkyne boli v medziach zákona. Účelnosť a vhodnosť správneho uváţenia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. nepreskúmaval, nakoľko nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Preto povaţoval skutkové a právne závery ţalovaného za opodstatnené i dostatočne odôvodnené. Správnemu orgánu prvého stupňa vytkol pochybenie v procesnom postupe predchádzajúcom vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré nastalo pri oznámení o začatí správneho konania, doručovaného v čase čerpania dovolenky ţalobkyňou, kedy bola mimo pracoviska. Z administratívneho spisu zistil, ţe správny orgán ţalobkyni neposkytol primeraný čas na vyjadrenie sa ku začatému konaniu. Avšak vzhľadom na príslušnú zákonnú úpravu, týkajúcu sa skončenia dočasného vyslania (§ 35a ods. 3 zákona o štátnej sluţbe), 8Sžo/11/2012 3 krajský súd konštatoval, ţe uvedené pochybenie nemohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej poukázal na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a síce, ţe prvostupňové rozhodnutie bolo na Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Aténach doručené dňa 5. apríla 2007, kde zásielku prevzal zamestnanec

zauţívaného spôsobu. Súčasne mal za preukázané, ţe ţalobkyňa sa dňa

1. júla 2007 osobne dostavila na osobný úrad ţalovaného v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru, kde zároveň podpísala hlásenie o skončení vyslania, ktorým osobný úrad ţalovaného potvrdil ukončenie dočasného vyslania ţalobkyne na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu. V ten istý deň riaditelia siedmych odborov ţalovaného potvrdili ţalobkyni, ţe nemajú voči nej ţiadne pohľadávky. Vyplnené hlásenie o skončení vyslania ţalobkyňa osobne odovzdala na osobnom úrade, prevzala jeho kópiu a prevzala tieţ potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru dňom
2. júna
3. Z uvedeného konania ţalobkyne mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe táto rešpektovala skončenie dočasného vyslania i štátnozamestnaneckého pomeru. Taktieţ dal do pozornosti, ţe ţalobkyňa v tomto čase nijako nenamietala skutočnosti neskôr uvádzané v ţalobe, ani nespochybňovala spôsob doručenia rozhodnutia a jej konanie doručenie rozhodnutia potvrdzovalo. Výzvu na doručenie rozhodnutia o skončení dočasného vyslania zaslala ţalobkyňa ţalovanému aţ dňa
4. júla 2008, teda po vyše roku od jeho doručovania, pričom dovtedy sa správala spôsobom, ktorý toto rozhodnutie predpokladalo a ukončila svoje dočasné vyslanie v termíne a spôsobom

napadnutého rozhodnutia. Dodal, ţe v tomto období nespochybnila spôsob doručenia napadnutého rozhodnutia a ani nepodala opravný prostriedok. Nestotoţnil sa ani s tvrdením ţalobkyne, ţe jej nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie a ţe rozhodnutie ţalovaného o zamietnutí odvolania pre jeho oneskorené podanie bolo preto nezákonné. Uviedol, ţe konanie ţalobkyne v čase rozhodnom pre toto konanie nepotvrdzuje jej záver o nedoručení predmetného rozhodnutia, naopak pokladal za nepochybné, ţe o obsahu rozhodnutia ţalobkyňa vedela minimálne v čase vybavovania výstupných listín (

1. júla 2007), pričom odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa dovtedy riadila a nebránila sa mu, podala aţ
2. júla
3. Preto pokladal za zrejmé, ţe odvolanie ţalobkyňa podala po lehote určenej v § 137 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe, právne závery ţalovaného o oneskorenom podaní odvolania ţalobkyňou boli správne a v súlade so zákonom bolo i preskúmavané rozhodnutie ţalovaného. 8Sžo/11/2012 4 Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie ţalobkyňa a ţiadala, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/198/2008-66 zo dňa
4. novembra 2011 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 1263/2008-2000 zo dňa
5. augusta 2008, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie č. 757/2007-2000 zo dňa
6. marca 2007 o skončení dočasného vyslania zruší a vec ţalovanému vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Namietala, ţe krajský súd v tejto veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vec nesprávne právne posúdil, keď nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu. Súdu prvého stupňa vyčítala nesprávnosť jeho záveru, ţe z § 35a ods. 3 zákona o štátnej sluţbe nevyplývajú ţiadne obmedzenia či podmienky pri uplatnení oprávnenia vedúceho úradu skončiť, skrátiť alebo predĺţiť dočasné vyslanie štátneho zamestnanca dočasne vyslaného na vykonávanie štátnej sluţby do cudziny, ako aj ţe zákon prenecháva čas a spôsob aplikácie tohto ustanovenia zákona výlučne na vlastnú a indeterminovanú úvahu vedúceho úradu, ktorý je pri vydávaní takéhoto rozhodnutia autonómny, keďţe ide o prejav diskrečnej právomoci, kedy sa ponecháva správnemu orgánu moţnosť voľnej úvahy, či vyuţije alebo nevyuţije oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť špecifické dôvody vyuţitia tohto oprávnenia. Ţalobkyňa vyslovila názor, ţe takýto postup ţalovaného obchádza zákonné poţiadavky na odôvodnenie rozhodnutia vydaného „v štátnozamestna- neckom pomere“. Zdôraznila, ţe vzhľadom na to, ţe išlo o rozhodnutie správneho orgánu, bolo nevyhnutné v ňom uviesť konkrétne a relevantné skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie o skončení jej dočasného vyslania a zároveň aj tie skutočnosti a fakty, ktoré by takýto postup ţalovaného odôvodňovali. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru, vzťahujúcu sa k tejto otázke, vyslovenú v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky a taktieţ napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/183/
7. Mala zato, ţe uvedená judikatúra potvrdzuje názor ţalobkyne, ţe skutočnosť, keď zákon dovoľuje vydať rozhodnutie v konaní o zmene štátnozamestnaneckého pomeru určitému orgánu ešte neznamená, ţe je týmto zákonným oprávnením zároveň aj stanovený dôvod takéhoto rozhodnutia, nakoľko dôvody rozhodnutia musia byť jednoznačne uvedené v jeho odôvodnení, pričom v prejednávanej veci sa musia vecne týkať vykonávanej funkcie a práce. Ďalej uviedla, ţe v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, ktorými sú skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba 8Sžo/11/2012 5 povaţovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, ako aj ich právny význam. Doplnila, ţe ani v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovať príslušné ustanovenia, ale je potrebné vyloţiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ďalej namietala, ţe súd prvého stupňa sa s argumentmi ţalobkyne ohľadom tejto otázky náleţite nevysporiadal, čo má

jej názoru za následok porušenie ústavnej zásady vyjadrenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Následne namietala, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo ţalobkyni doručené do vlastných rúk, pričom v sluţobnom spise ţalobkyne sa nenachádza ţiaden doklad preukazujúci doručenie. Dodala, ţe ţalovaný nevie nijakým spôsobom doloţiť, ţe by ţalobkyňa ako štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmarila, alebo prijatie písomnosti bezdôvodne odmietla. Súčasne vyjadrila nesúhlas so záverom krajského súdu, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobkyňa uvedený doklad predkladá ako dôkaz, tým potvrdzuje, ţe o ňom vedela uţ v čase, keď mohla proti rozhodnutiu o skončení dočasného vyslania z 30. marca 2007 vyuţiť opravný prostriedok. Rovnako sa nestotoţnila ani s tvrdením súdu prvého stupňa, ţe e-mailom bolo menovanej predmetné rozhodnutie zasielané dňa 3. apríla 2007 a e-mailová správa o jej prečítaní prišla. Mala zato, ţe vyššie uvedené nijakým spôsobom nemohlo nahradiť kogentný postup

§ 141

zákona o štátnej sluţbe, v čom taktieţ videla opakované porušenie ústavnej zásady zakotvenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázala na skutočnosť, ţe dokazovaním, vykonaným krajským súdom v tomto konaní bolo preukázané, ţe rozhodnutie bolo doručené „zásielkou DHL“ do vlastných rúk zamestnancovi zastupiteľského úradu Ing. I. M., PhD., nie však ţalobkyni ako to ukladá zákon. Súčasne zdôraznila, ţe takýto druh zásielok bolo moţné bez akýchkoľvek zloţitostí doručovať tzv. diplomatickou poštou cez Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, kde sa prevzatie a odovzdanie kaţdej zásielky muselo potvrdiť podpisom adresáta, pričom všetky zásielky týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru zamestnancov zastupiteľského úradu boli doručované práve takouto formou. V závere odvolania uviedla, ţe nepokladá za správnu ani rozhodujúcu pri posudzovaní zákonnosti konania ţalovaného skutočnosť, ţe dňa

1. júla 2007 si ţalobkyňa na sluţobnom úrade ţalovaného prevzala potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a hlásenie 8Sžo/11/2012 6 o ukončení vyslania potvrdené riaditeľmi odborov, nakoľko sa nachádzala v situácii, keď bola vymenená iným pracovníkom, vyslaným na jej miesto, a fakticky uţ nemala inú moţnosť ako „prevziať papier“ v sídle ţalovaného. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/198/2008-66 zo dňa
2. novembra 2011 potvrdil. Plne sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náleţitosti, boli vydané orgánom na to príslušným, pričom tento postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Ohľadom námietky ţalobkyne, ţe ţalovaný prvostupňové rozhodnutie o skončení dočasného vyslania ţalobkyne dňom
3. júna 2007 odôvodnil len jednou vetou, odvolajúc sa na vyuţitie svojho oprávnenia vedúceho sluţobného úradu v zmysle § 35a ods. 3 zákona o štátnej sluţbe, vyslovil názor, ţe v danom prípade ţalovaný postupoval v súlade s § 35a zákona o štátnej sluţbe s prihliadnutím na § 125 zákona o štátnej sluţbe a zároveň zdôraznil, ţe § 35a nešpecifikuje predpoklady a podmienky, aţ za splnenia ktorých by bol vedúci úradu oprávnený rozhodnúť o skončení dočasného vyslania. Uviedol, ţe oprávnenie vedúceho úradu rozhodnúť o skončení dočasného vyslania

§ 35aods.

3 zákona o štátnej sluţbe nie je podmienené splnením akýchkoľvek zákonných podmienok, preto o skončení dočasného vyslania štátneho zamestnanca môţe vedúci úradu rozhodnúť aj bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. Je postačujúce, ak správny orgán v takomto prípade uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia ustanovenia zákona,

ktorých postupoval, a rozhodnutie doručí štátnemu zamestnancovi. Preto nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobkyne, ţe v preskúmavanom rozhodnutí bolo nevyhnutné uviesť konkrétne a relevantné skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie o skončení jej dočasného vyslania, ako aj skutočnosti, ktoré by takýto postup ţalovaného odôvodňovali. Poukázal na skutočnosti, ţe rozhodnutím č. 344/2004-004 bola ţalobkyňa vymenovaná do dočasnej štátnej sluţby, deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol

1. marec 2005 a čas trvania dočasnej štátnej sluţby bol do dátumu, ktorý bude uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania, čím dal do pozornosti, ţe ţalobkyňa uţ pri prijatí do dočasného štátnozamestnaneckého pomeru, po absolvovaní výberového konania, si 8Sžo/11/2012 7 bola vedomá, ţe štátnozamestnanecký pomer môţe byť skončený na základe rozhodnutia úradu v súlade s § 35a zákona o štátnej sluţbe. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/183/2010, na ktoré ţalobkyňa poukázala v podanom odvolaní, pokladal za neaplikovateľné na prejednávanú vec, vzhľadom k tomu, ţe uvedený prípad je diametrálne odlišný, keďţe sa v ňom jedná o štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie predstaveného, následne s ním bol skončený štátnozamestnanecký pomer a sluţobný úrad sa nevysporiadal s odvolacími námietkami tohto štátneho zamestnanca. Dodal, ţe obdobným prípadom týkajúcim sa dočasného vyslania zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere sa zaoberá rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/11/
2. Vo vzťahu k odvolacej námietke ţalobkyne o zmätočnom doručovaní rozhodnutia o skončení dočasného vyslania uviedol, ţe predmetné rozhodnutie bolo zasielané e-mailom a prostredníctvom sluţby DHL Express, pričom dňa
3. apríla 2007 prišlo potvrdenie o prečítaní e-mailovej správy, ktorej prílohou bolo rozhodnutie o skončení dočasného vyslania. Ďalej sa vyjadril, ţe dňa
4. apríla 2007 o 15:18 h. bolo rozhodnutie o skončení dočasného vyslania doručené na Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Aténach, kde zásielku prevzal zamestnanec Ing. I. M., PhD. Skutočnosti, ţe ţalobkyňa mala k dispozícii predmetné rozhodnutie o skončení dočasného vyslania

ţalovaného svedčí aj fakt, ţe si dňa

1. júla 2007 na sluţobnom úrade ţalovaného prevzala potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a hlásenie o ukončení vyslania potvrdené riaditeľmi siedmych odborov ţalovaného. Dodal, ţe ţalobkyňa po podpise hlásenia o skončení vyslania (dňa
2. júla 2007), ktorým osobný úrad potvrdil ukončenie dočasného vyslania ţalobkyne na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu, zaslala Výzvu na doručenie rozhodnutia o skončení dočasného vyslania aţ dňa
3. júla 2008, teda po vyše roku od doručovania rozhodnutia. Dovtedy sa ţalobkyňa správala spôsobom, ktorý nasvedčuje, ţe plne rešpektovala rozhodnutie o ukončení dočasného vyslania, pričom v tomto čase ţiadnym spôsobom nenamietala skutočnosti, ktoré neskôr uvádza v ţalobe. V tomto období nespochybnila spôsob doručenia napadnutého rozhodnutia a ani nepodala opravný prostriedok. Odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorým sa ţalobkyňa dovtedy riadila a nebránila sa mu, podala aţ dňa
4. júla 2008, preto mal ţalovaný za zrejmé, ţe predmetné odvolanie podala po lehote určenej v § 137 zákona o štátnej sluţbe. Zdôraznil, ţe aj krajský súd v napadnutom rozsudku vyslovil, ţe právne závery ţalovaného 8Sžo/11/2012 8 o neskorom podaní odvolania ţalobkyňou boli odôvodnené a v súlade so zákonom bolo vydané i jeho rozhodnutie č. 1263/2208-2000 zo dňa
5. augusta
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.).

§ 247ods.

1 O.s.p.

ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

§ 250iods.

3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie o odvolaní ţalobkyne proti rozhodnutiu o skončení dočasného vyslania č. 757/2007-2000 zo dňa 30. marca 2007 8Sžo/11/2012 9 vydané vedúcim sluţobného úradu ţalovaného ako odvolacím orgánom

§ 138ods.

1 zákona o štátnej sluţbe dňa

1. augusta 2008 pod č. 1263/2008-2000, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobkyne a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Z obsahu predloţeného spisu správneho orgánu vyplynulo, ţe ţalobkyňa bola na základe rozhodnutia vedúceho sluţobného úradu ţalovaného č. 480/2005-004 zo dňa
2. marca 2005 dočasne vyslaná na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu v cudzine vo funkcii diplomatického zamestnanca na obchodno-ekonomickom oddelení Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Aténach – Grécko dňom
3. mája 2005 do dátumu, ktorý bude uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania, najneskôr do
4. februára
5. Ďalej odvolací súd zistil, ţe dňa
6. marca 2007 pod č. 757/2007-2000 bolo vedúcim sluţobného úradu vydané rozhodnutie o skončení dočasného vyslania ţalobkyne na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu v cudzine dňom
7. júna
8. Ţalobkyni bolo rozhodnutie zasielané e-mailom a prostredníctvom sluţby DHL Express. Následne dňa
9. apríla 2007 bolo doručené potvrdenie o prečítaní e-mailovej správy, v predmete označenej ako „Rozhodnutie o skončení dočasného vyslania“. Dňa
10. apríla 2007 o 15:18 h. bolo uvedené rozhodnutie doručené na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Aténach, kde zásielku prevzal zamestnanec Ing. I. M., PhD. Nato dňa
11. júla 2007 si ţalobkyňa na sluţobnom úrade ţalovaného prevzala Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
12. júna 2007 a Hlásenie o ukončení vyslania potvrdené riaditeľmi siedmych odborov ţalovaného. Dňa
13. júla 2008 ţalobkyňa ţalovanému zaslala výzvu na doručenie rozhodnutia o skončení dočasného vyslania, na ktorú ţalovaný reagoval listom zo dňa
14. júla 2008, uvádzajúc, ţe rozhodnutie bolo riadne zasielané dňa
15. apríla 2007 do Atén a súčasne v prílohe zaslal aj rovnopis rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa dňa
16. júla 2008 na pošte odvolanie, o ktorom ţalovaný rozhodol dňa
17. augusta 2007 rozhodnutím pod č. 1263/2008- 2000 tak, ţe odvolanie ţalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynul záver, ţe napadnuté rozhodnutie bolo ţalobkyni doručené v súlade so zákonom, preto odvolanie ňou podané ţalovaný nepokladal za podané včas. Uvedené

ţalovaného preukazuje aj skutočnosť, ţe ţalobkyňa sa po doručení napadnutého rozhodnutia správala spôsobom, ktorý rozhodnutie predpokladalo, teda ukončila svoje dočasné vyslanie v termíne a spôsobom

napadnutého rozhodnutia. V tomto období nepodala opravný prostriedok a ani

vedomostí ţalovaného nespochybnila spôsob doručenia napadnutého rozhodnutia. 8Sžo/11/2012 10

§ 35aods. 1 aţ 3 zákona o štátnej sluţbe

§ 27písm.

l/ zákona o štátnej sluţbe je dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej sluţby do cudziny (ďalej len "dočasné vyslanie") zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 125ods.

2 zákona o štátnej sluţbe na konanie

odseku 1 (týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/), ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd sa stotoţnil s tvrdením krajského súdu, ţe z § 35a ods. 3 zákona o štátnej sluţbe nevyplývajú ţiadne obmedzenia či podmienky pri uplatnení oprávnenia vedúceho úradu skončiť, skrátiť alebo predĺţiť dočasné vyslanie štátneho zamestnanca dočasne vyslaného na vykonávanie štátnej sluţby do cudziny, preto námietku ţalobkyne o nesprávnosti citovaného záveru, nepovaţuje za opodstatnenú, nakoľko zhodne zastáva názor, ţe zákon o štátnej sluţbe v ustanovení § 35a nešpecifikuje predpoklady a podmienky, aţ za splnenia ktorých by bol vedúci úradu oprávnený rozhodnúť o skončení dočasného vyslania. Naopak, uvádzané oprávnenie vedúceho úradu v zmysle § 35a ods. 3 zákona o štátnej sluţbe nie je podmienené splnením akýchkoľvek zákonných podmienok, teda o skončení dočasného vyslania štátneho zamestnanca môţe vedúci úradu rozhodnúť aj bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. Aj

názoru odvolacieho súdu je postačujúce, ak správny orgán v takomto prípade uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia ustanovenia zákona,

ktorých postupoval, a rozhodnutie doručí štátnemu zamestnancovi. Pokiaľ by zákonodarca vyţadoval splnenie akýchkoľvek dôvodov, uviedol by ich v zákonnom ustanovení tak, ako to učinil napr. pri odvolaní predstaveného

§ 31

alebo 8Sžo/11/2012 11 skončení štátnozamestnaneckého pomeru

§ 40zákona o štátnej sluţbe.

Preto takýto postup správneho orgánu povaţuje aj odvolací súd za súladný so zákonom o štátnej sluţbe, pričom odvolacia námietka ţalobkyne na nedostatok odôvodnenia správneho rozhodnutia s ohľadom na uvedené neobstojí. Zároveň aj poukaz ţalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/183/2010, zaoberajúce sa preskúmaním rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, je vo vzťahu k petitu ţaloby irelevantný, nakoľko uvedené rozhodnutie rieši odlišné otázky, má odlišný predmet konania a preto ho nemoţno aplikovať na prejednávanú vec. Za dôvodnú nepovaţuje odvolací súd ani námietku ţalobkyne, ţe krajský súd sa nesprávne vysporiadal s tým, ţe prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené do jej vlastných rúk, nakoľko sa nejednalo o takú vadu v postupe správneho orgánu, ktorá by mala za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Následným konaním ţalobkyne však bolo preukázané, ţe s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bola oboznámená. Namietaným postupom ani

názoru odvolacieho súdu nebola ţalobkyňa ukrátená na svojich procesných právach. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, ţe rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. 4Sţ/98-102/2002). Správne orgány i súdy musia dôsledne aplikovať jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je vyjadrený v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorého štátne orgány môţu konať „iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného ţalobou ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu boli vydané v súlade a v medziach zákona, preto nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tieto zrušiť, a teda nemohol prihliadnuť ani na odvolaciu námietku ţalobkyne o porušení ústavnej zásady zakotvenej v citovanom článku Ústavy Slovenskej republiky. Nepochybil preto krajský súd, keď ţalobu ţalobkyne zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré 8Sžo/11/2012 12 nemohli ovplyvniť iné posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/198/2008-66 zo dňa 9. novembra 2011 ako vecne správny

§ 219ods.

1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 3. októbra 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská