4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Prešove z 23. októbra 2024, sp. zn. 1To/18/2024, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 319 Trestného poriadku v n e prospech obvineného V. P.. II.
2 Trestného poriadku uznesenie Krajského súdu v Prešove z 23. októbra 2024, sp. zn. 1To/18/2024, sa zrušuje v celom rozsahu; zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku sa obvinený V. P., narodený X. O. XXXX v J., trvale bytom J., Z.. R. XXXX/XX, toho času ÚVV a ÚVTOS Bratislava z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku berie do väzby, ktorá začína plynúť 26. marca 2026 o 11:40 hod. a bude sa vykonávať v ÚVV a ÚVTOS Prešov. V.
1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obvineného V. P., narodeného X. O. XXXX v J., trvale bytom J., Z.. R. XXXX/XX, toho času ÚVV a ÚVTOS Bratislava, dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza. Odôvodnenie Okresný súd Poprad (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom zo 16. apríla 2024,sp. zn. 8T/54/2023, uznal obvineného V. P. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
4 písm. c), ods. 6 písm.
3 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Za to súd obvinenému uložil
6 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad vo výmere 2 (dvoch) rokov.
2 písm. d) Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu zn. K. X. X zaisteného pri osobnej prehliadke, 1 ks plastová digitálna váha s poškodeným plastovým obalom, ľadvinka čiernej farby bez označenia a 2 ks fajok v spodnej časti poškodené.
1 písm. c) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks 20 eurovej bankovky zaistenej pri osobnej prehliadke. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali obvinený V. P. a prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej tiež „prokurátor“) v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 23. októbra 2024, sp. zn. 1To/18/2024, rozhodol tak, že
por. odvolania obvineného a prokurátora zamietol. Dňa 10. novembra 2025 podal obvinený V. P. prostredníctvom zvoleného obhajcu Mgr. Gabriela Antala písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
novej platnej právnej úpravy by bol odsúdený za zločin. Krajský súd sa odvoláva na neplatné a neúčinné ustanovenie § 172 Tr. zák., čo robí uznesenie vo svojej podstate nezákonným. Mal za to, že uvedené má pre jeho osobu význam, nakoľko v budúcnosti je rozdiel byť odsúdený za obzvlášť závažný zločin, resp. zločin (žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, domáce väzenie a iné) a má to vplyv na uloženie trestu. Uviedol, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery by mal súd prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a v neposlednom rade na mimoriadne okolnosti, ktoré v tomto konaní nastali. Uložený trest vo výmere 7 rokov
novej platnej právnej úpravy Trestného zákona považoval s prihliadnutím na všetky skutočnosti za neprimerane prísny. Mal za to, že konajúci súd v rámci a medziach Trestného zákona mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako 7 rokov, keď na takýto postup sú splnené všetky zákonné podmienky. Obvinený uviedol, že má družku a maloleté dieťa a preto poukázal na § 34 ods. 2 Tr. zák.,
ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Mal za to, že uložením trestu pod dolnou hranicou trestnej sadzby bude v danom prípade splnený účel trestu, a to jednak z hľadiska individuálnej prevencie, tak z hľadiska generálnej prevencie a v konečnom dôsledku oveľa menším spôsobom bude zasahovať a vplývať na jeho rodinu a blízke osoby.
názoru obvineného uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov osobe, ktorá sa k spáchaniu trestného činu priznala, oľutovala ho, pri ktorom nevznikla žiadna škoda, je neprimerane prísne o to viac, že ide o osobou, ktorá má maloleté dieťa odkázané na jeho starostlivosť. V ďalšej časti dovolania namietal, že po jeho zadržaní bol vypočutý bez prítomnosti obhajcu a pod vplyvom psychotropných látok, teda sa jedná o závažné porušenie práva na obhajobu
por. a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý skonštatoval, že „ak je osoba podozrivá alebo obvinená z trestného činu, má právo na právnu pomoc od prvej výpovede”, a že ak dôjde k výpovedi bez obhajcu a táto je použitá proti nemu v ďalšom konaní, dochádza k porušeniu čl. 6 Dohovoru. Obvinený v dovolaní tiež poukázal na ďalšie pochybenia orgánov činných v trestnom konaní a to, že mal mať pozitívny nález v krvi a moči, hoci moč nikdy orgánom činným v trestnom konaní neodovzdával a že pri zadržaní mu bol odcudzený zošit s poznámkami, ktorý nebol zahrnutý v zápisnici, a teda nebol zahrnutý medzi dôkazmi. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že sú dané dôvody dovolania, sú splnené podmienky pre podanie dovolania, určil termín verejného zasadnutia a rozsudkom vyslovil, že uznesením krajského súdu, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech a aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj uznesenie krajského súdu, a súčasne prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu obvineného sa prokurátor nevyjadril. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 19. januára 2026 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2026 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predsedom senátu predbežne preskúmal dovolanie obvineného, ako i predložený spisový materiál, a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. i) Tr. por. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a v dovolaní sa musí vždy uviesť dôvod dovolania a aké chyby sa vytýkajú (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., pričom však z ustálenej súdnej praxe (R 120/2012-I.) vyplýva, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Vo vzťahu k uplatneným námietkam obvineného najvyšší súd uvádza, že pri ich preskúmavaní bol limitovaný ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. Z obsahu predloženého spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z hlavného pojednávania okresného súdu zo 16. apríla 2024, najvyšší súd totiž zistil, že v posudzovanej trestnej veci okresný súd
7, ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obvineného
1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu navrhovanom v obžalobe, keďže sa obžalovaný zo spáchania skutku priznal, sa nevykoná a súd vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste. Najvyšší súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na právne následky vyhlásenia
1 písm. b) Tr. por., ktoré
5 Tr. por. spočívajú v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por., avšak v tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že pri určení okruhu osôb, ktoré sú oprávnené v danej situácii dovolanie podať, nemožno ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1, ods. 2 a § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por. V zmysle uvedeného, proti prvostupňovému rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny
5 Tr. por., môže dovolanie smerujúce proti výroku o vine podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Tr. por.] (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017). Zo znenia ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. totiž jednoznačne vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, teda iba v prípade, ak proti výroku, ktorý dovolaním vecne napáda, podal riadny opravný prostriedok o ktorom bolo rozhodnuté, resp. ak bol takýto výrok druhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade opravného prostriedku podaného prokurátorom alebo poškodeným. Keďže obvinený nepodal a ani nemohol v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. podať proti výroku o vine riadny opravný prostriedok, a ani nedošlo k zmene tohto výroku v jeho neprospech na podklade odvolania prokurátora, nebol, pokiaľ ide o námietky smerujúce voči výroku o vine, v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať dovolanie a takouto osobou by mohol byť iba minister spravodlivosti. Vyššie prezentované závery však neplatia vo vzťahu k dovolacím námietkam obvineného podradených pod dovolacie dôvody
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. z dôvodu nepoužitia Trestného zákona v znení novely účinnej od 6. augusta 2024 krajským súdom pri ukladaní trestu [ktorú námietku obvinený nesprávne subsumoval aj pod dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por.], je opodstatnené. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
2 Tr. zák.
1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Dovolací súd dáva do pozornosti, že priaznivejšia právna úprava sa v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. uplatní len vtedy, ak nadobudne účinnosť pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia o vine a treste, teda nie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 17/2007). Z ustálenej rozhodovacej praxe je zrejmé, že zmena právnej úpravy v prospech obvineného po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku nezakladá žiadne porušenie zákona, ani naplnenie žiadneho z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. Zohľadňujúc novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., na základe ktorej obvinený argumentuje o nesprávnom použití nepriaznivejších ustanovení Trestného zákona a ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta 2024, a teda po právoplatnosti výroku o vine obvineného, ktorý bol okresným súdom prijatý na základe vyhlásenia obvineného o vine
1 písm. b) Tr. por., avšak pred právoplatnosťou výroku o treste, uloženom obvinenému rozsudkom okresného súdu, pre posúdenie správnosti postupu krajského súdu, ktorý neaplikoval § 2 ods. 1 Tr. zák. je potrebné sa najskôr vysporiadať s otázkou, či mohol krajský súd obvinenému v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. ukladať trest
neskoršieho Trestného zákona, ak je tento pre obvineného priaznivejší aj za situácie, ak výrok o vine bol na základe vyhlásenia o vine obvineného
1 písm. b) Tr. por. „správoplatnený“ za účinnosti skoršieho zákona.
dôvodovej správy k § 2 zákona číslo 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) oproti doterajšej právnej úprave [§ 16 ods. 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.)] sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona a ustanovenie odseku 1 sa výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Z uvedeného je potom zrejmé, že pojem (respektíve slovné spojenie) „posudzovanie trestnosti činu" vo svojom širšom význame zahŕňa aj posudzovanie ukladania trestu. To znamená (napokon to vyjadruje aj spojka „a" obsiahnutá v prvej vete §-u 2 ods. 1 Tr. zák.), že výnimka založená na použití neskoršieho zákona v prípade, ak je pre páchateľa priaznivejší platí nielen pri posudzovaní trestnosti činu v užšom slova zmysle (pri rozhodovaní o vine), ale aj pri ukladaní trestu, aj za situácie, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť pred účinnosťou „nového" zákona (primerane R 11/1991). Výklad, že pravidlo obsiahnuté v § 2 ods. 1 Tr. zák. nebráni použitiu „starého" Trestného zákona pri rozhodovaní o vine a „nového" Trestného zákona pri rozhodovaní o treste, pokiaľ výrok o vine nadobudol právoplatnosť pred nadobudnutím účinnosti „nového" Trestného zákona podporuje aj znenie ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. zák., ktoré pripúšťa použitie druhu trestu
nového Trestného zákona popri inak aplikácii „starého" Trestného zákona. Pre samotné posúdenie dôvodnosti dovolania obvineného bolo potrebné zaoberať sa tým, či právna úprava Trestného zákona účinná od 6. augusta 2024, ktorá nadobudla účinnosť pred právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu vo výroku o treste, je pre obvineného skutočne priaznivejšia, a teda či by bolo v prejednávanej veci s prihliadnutím na § 2 ods. 1 Tr. zák. dôvodné aplikovať pri ukladaní trestu túto novšiu právnu úpravu.
právnej úpravy Trestného zákona účinnej do 5. augusta 2024, ktorú pri rozhodovaní o vine a treste aplikoval okresný súd, bol zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
4 písm. c), ods. 6 písm.
novej právnej úpravy Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 by konanie obvineného bolo kvalifikované ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov. Teda z uvedených zbiehajúcich sa trestných činov by bol najprísnejšie trestný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
„starého“ a „nového“ Trestného zákona dospel k záveru, že uloženie trestu
novej právnej úpravy Trestného zákona účinnej od
dovolacieho súdu došlo k porušeniu § 2 ods. 1 Tr. zák., pričom toto porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade uloženia trestu
Trestného zákona účinného od
ktorej by sa jednalo o obzvlášť závažný zločin), čo by malo priamy dopad na možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody po výkone dvoch tretín trestu, ako aj na spôsob výkonu trestu a možnosť (nie obligatórnu povinnosť) uloženia ochranného dohľadu. Dovolací súd s poukazom na všetky vyššie uvedené právne úvahy uzatvára, že v prejednávanej veci došlo pri ukladaní trestu obvinenému k nesprávnemu použitiu hmotnoprávneho ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák., čím bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Najvyšší súd nad rámec uvedeného však zdôrazňuje, že sa nestotožňuje s dôvodom mimoriadneho zníženia trestu, ktorý ustálili súdy vo vzťahu k pomerom páchateľa a to, že obvinený má doma maloleté dieťa, o ktoré je potrebné sa starať, pretože táto skutočnosť nie je dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu. Napriek tomu ostatné dôvody mimoriadneho zníženia, vyplývajúce z pomerov obvineného sú prijateľné. V novom konaní krajský súd popri nezmenenom výroku o vine a viazanosti názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Tr. por.) uloží obvinenému trest odňatia slobody
Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 a opätovne posúdi existenciu dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu
1 Tr. zák. K výrokom IV. a V., ktorými bol obvinený V. P. vzatý do väzby, resp. táto nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, najvyšší súd uvádza, že o dôvodnosti trestného stíhania neexistujú pochybnosti, nakoľko krajský súd už (pred okresným súdom prijaté vyhlásenie o vine) bude rozhodovať len o treste obvineného. Je teda zrejmé, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho obvinený. K existencii väzobného dôvodu
1 písm. c) Tr. zák. dovolací súd poukazuje na charakter a rozsah trestnej činnosti (drogová trestná činnosť páchaná na viacerých osobách), ako aj na skutočnosť, že obvinený bol tri krát súdne trestaný a predmetného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu Okresným súdom Poprad, sp. zn. 5T/138/2014. Tieto skutočnosti odôvodňujú obavu, že by obvinený do času nového rozhodnutia o treste mohol pokračovať v trestnej činnosti. Dohľad probačného a mediačného úradníka
1 písm. c) Tr. por. ako alternatívu k výkonu väzby považoval dovolací súd s poukazom na opakovanú recidívu trestnej činnosti obvineného za nedostatočný. Na základe týchto skutočností najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tento rozsudok bol prijatý v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.