Obsah (7)

§ 38§ 246c§ 244§ 219§ 245§ 8§ 10

Najvyšší súd 8Sžhpu/2/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babi

§ 38ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene 2 8Sžhpu/2/2011 a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o ochrane hosp. súťaţe“) uloţil ţalobcovi za porušenie § 8 ods. 2 písm. c/ zák. o ochrane hosp. súťaţe pokutu vo výške 11 100 000 Sk /jedenásť miliónov stotisíc korún slovenských/ za obdobie od

1. mája 2001 do
2. decembra
3. Krajský súd uviedol, ţe jediným kompetentným orgánom, ktorý má právomoc vysloviť, či dané posudzované konanie je zneuţitím dominantného postavenia, je ţalovaný, ak ide o výslovne vecnú problematiku, pričom pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povoleného správneho uváţenia, správny súd preskúmava len to, či takéto rozhodnutia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Krajský súd mal za preukázané, ţe ţalovaný sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia dostatočne riadil právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku krajského súdu. Správne orgány správne posúdili konanie, ktoré prebiehalo postupne počas účinnosti dvoch zákonov v období od
4. januára 1998 do
5. apríla 2001 počas účinnosti zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len zák. č. 188/1994 Z. z.) /§ 7 ods. 5 písm. c/, § 14 ods. 1, ods. 6/ a konanie v období od
6. mája 2001 do
7. decembra 2001 počas účinnosti zák. o ochrane hosp. súťaţe /§ 8 ods. 2 písm. c/, § 38/. Krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný správne aplikoval prechodné ustanovenie § 44 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe,

ktorého právne vzťahu vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú

doterajších predpisov. Keďţe sa jednalo o trvajúci správny delikt, kde k vzniku právneho vzťahu dochádza kaţdým okamihom porušovania zákona, právne vzťahy vzniknuté do 1. mája 2001 sa posudzujú

zák. č. 188/1994 Z. z. a právne vzťahy vzniknuté od tohto dátumu sa posudzujú

zák. o ochrane hosp. súťaţe. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, pokiaľ aplikoval hmotnoprávne ustanovenia oboch relevantných predpisov, avšak pokutu uloţil len za porušenie zák. o ochrane hosp. súťaţe, nakoľko pri porušení zák. č. 188/1994 Z. z. došlo k uplynutiu objektívnej lehoty na uloţenie sankcie. Ďalej krajský súd mal za preukázané, ţe ţalovaný pri novom rozhodnutí o uloţení sankcie riadne zohľadnil kritérium dĺţky protisúťaţného konania pri výpočte novej výšky pokuty, rovnako ako aj závaţnosť protisúťaţného konania, ktoré trvalo 8 mesiacov, čiţe sa jednalo o strednodobé porušenie. Z napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne zrejmý spôsob hodnotenia protisúťaţného konania, jeho skutočného dopadu na trh aj v závislosti od veľkosti konkrétneho relevantného trhu. Ţalovaný tieţ konkretizoval skutočnosti a dôvody, pre ktoré 3 8Sžhpu/2/2011 hodnotil konanie ţalobcu ako strednodobé porušenie /z hľadiska dĺţky porušovania/. Ţalovaný pri výpočte výšky sankcie neprekročil hranicu 10% celkového obratu, preto tvrdenie ţalobcu o jej neprimeranosti, povaţoval krajský súd za nepodloţené a nepresvedčivé. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ţe ani „súdny dvor nemôže pri skúmaní platnosti sekundárneho aktu nahrádzať právomoc voľnej úvahy inštitúcie Únie, či je prijaté opatrenie viac alebo menej primerané sledovanému cieľu, pokiaľ sa nepreukáže, že toto opatrenie bolo zjavne nevhodné na realizáciu sledovaného cieľa:“ (Veľká Británia proti Rade, C-150/94, 19. novembra 1998, Zb. s. 1-7235, bod 91; Nemecko proti Rade, C-280/93). V predmetnej veci nebola porušená zásada ochrany legitímneho očakávania, postup ţalovaného vychádzal zo zásad vyplývajúcich z Nariadenia 1/2003, čl. 23 ods. 2, ods. 3, pri ustálení výšky sankcie neprekročil maximálny limit a bola rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania pri stanovení pokút. Cieľom pokút je potrestať nelegálne konanie podnikateľov /represívna zloţka/ a zároveň odstrašujúci účinok /preventívna zloţka/, nielen pre porušujúce podniky, ale všeobecne na iné spoločnosti, aby nedochádzalo k porušovaniu európskeho súťaţného práva do budúcnosti. Odstrašovanie je súčasťou posúdenie závaţnosti porušenia, keďţe toto sa musí posudzovať aj s ohľadom na odstrašujúci účinok pokút. Rešpektovanie oboch funkcií pokuty je nevyhnutné za účelom zabezpečenia účinnosti pokút, akceptovanie len represívnej zloţky by nepochybne zníţilo jej efektívnosť, pričom obdobné stanovisko k otázke dvojitej funkcie pokút zaujala aj Európska komisia v Usmerneniach k metóde stanovenia pokút uloţených

čl. 23 ods. 2 písm. a/ Nariadenia č. 1/

1. Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa
2. júna 2011 odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a zároveň zrušenia napadnutého správneho rozhodnutia a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pričom pri tzv. teste pokračovania v ekonomických aktivitách, ktorý uvádzal ţalovaný, šlo o prípady, kedy došlo k prevodu ekonomických aktivít na základe rozhodnutia zodpovedného subjektu, nešlo o prechod ekonomických aktivít na základe zákona, teda nie na základe vôle porušiteľa, ako to bolo v prípade ţalobcu. Poukázal, ţe Ţ. boli zriadené priamo zákonom. Aj s ohľadom na zámer vytvoriť samostatnú spoločnosť zaoberajúcu sa obchodnými aktivitami /dopravou a prepravou/ privatizovateľnú štandardným spôsobom nebolo moţné pristúpiť k rozdeleniu Ţ. zákonom tak, aby boli vytvorené dve samostatné spoločnosti a dovtedajšia spoločnosť zanikla. Preto došlo k rozdeleniu Ţ. odňatím časti dovtedajšieho jednotného podniku. Uţ 4 8Sžhpu/2/2011 v čase, keď došlo ku konaniu v ktorom ţalovaný videl porušenie zákona, predmetné ekonomické aktivity boli relatívne právne a reálne ekonomicky samostatné. Nakoľko sa jednalo o účtovne a aj inak samostatné organizačné jednotky, ktoré takto fungovali ešte pred prijatím a účinnosťou zák. č. 259/2001 Z. z. o Ţelezničnej spoločnosti, a.s., a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Ţ. v znení zákona č. 152/1997 Z. z., bolo moţné pokračovať v dopravných a prepravných aktivitách kontinuálne bez problémov v účtovnej či daňovej oblasti. Jednotu materiálneho, personálneho i iného zoskupenia „odčleneného podniku“ (okrem toho, ţe v Ţ. a.s. sa prechodom ocitli zamestnanci, hnuteľný a nehnuteľný majetok, spisy, práva a povinnosti upínajúce sa k prepravnej a dopravnej aktivite) potvrdzuje aj to, ţe Ing. A. E., ktorý inkriminované zmluvy podpisoval ako štatutárny orgán, sa stal predsedom predstavenstva Ţ. a.s. a jej najvyšším predstaviteľom ako generálny riaditeľ. Všetky rozpracované aktivity boli daňovo, účtovne a inak, vrátane dobropisovania, dokončované v Ţ., a.s. na jej ťarchu a v jej prospech. Ţalobca ďalej namietal, ţe nebolo zrejmé zohľadnenie skutočnosti, či predmetné konanie, za ktoré bola uloţená sankcia, vôbec malo nejaký dopad na trh. Ţalovaný to v rozhodnutí neuviedol a ani nemohol, keďţe predmetné konanie na trh ţiaden dopad nemalo. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe konania, ktoré ţalovaný hodnotil ako zneuţívanie dominantného postavenie na trhu, sa dopustil prvýkrát a táto okolnosť sa mala premietnuť do hodnotenia a úvah pri ukladaní sankcie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje zmienku o tom, ţe predmetným konaním ţalobca nezískal ţiadny majetkový prospech. Naopak, tým, ţe boli dobropisované faktúry, sa zniţovali výnosy. Rovnako nebola braná do úvahy skutočnosť, ţe najprv museli byť uhradené platby zo strany zmluvných partnerov, aţ následne dochádzalo k poskytnutiu „zľavy“, pričom v obchodnom styku je obvyklé, ţe včasnosť úhrady je zo strany veriteľa bonifikovaná /oneskorená platba sankcionovaná/. Záverom ţalobca namietal, ţe v konaní spolupracoval so ţalovaným a všetky poţadované dokumenty a podklady predkladal riadne a včas, čo sa tieţ v napadnutom rozhodnutí neprejavilo. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa
3. júla 2011 vyjadril ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe nie je povinný skúmať, a ani na to nie je daný relevantný dôvod, aby sa zaoberal šetrením vo veci, ako a kedy spoločnosť, ktorá porušila zákon o ochrane hosp. súťaţe, previedla svoj majetok a práva na iný subjekt. Ţalovaný skúma len to, či osoba, ktorá reálne porušila zákon, existuje. Ak je zrejmé, ţe existuje, nie je moţné trestať za skutky 5 8Sžhpu/2/2011 spáchané touto spoločnosťou inú, na ktorú porušiteľ previedol svoje ekonomické prípadne právne následníctvo. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je moţný prevod deliktuálnej zodpovednosti, ak porušovateľ súťaţných pravidiel naďalej existuje (rozhodnutie vo veci Aalborg Portland A/S zo dňa
4. januára 2001, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P, C-219/00 P), test ekonomickej kontinuity moţno aplikovať len vtedy, ak právnická osoba, ktorá sa dopustila porušenia, prestala existovať, čiţe pri zániku spoločnosti, ktorá sa porušenia dopustila, na jej nástupnícku spoločnosť. Ţalovaný uviedol, ţe predmetom posúdenia je praktika tzv. diskriminácie a nie sluţba ţelezničnej nákladnej dopravy, /ako sa to snaţil naznačiť ţalobca/, ktorú prevzala novovzniknutá Ţ. C. S., a.s. Keďţe zneuţívania dominantného postavenia formou diskriminácie sa dopustil ţalobca, ktorý k dnešnému dňu stále existuje, nie je moţné sankcionovať iný podnikateľský subjekt za jeho konanie. V posudzovanom období Ţ., a.s. ešte neexistovala a diskriminačného konania sa nemohla dopustiť. Nie je podstatné, ţe aktivity spojené so spáchaním správneho deliktu boli prevedené na Ţelezničnú spoločnosť, dôleţitá je skutočnosť, ţe nijakým spôsobom nezanikla deliktuálna zodpovednosť ţalobcu. Pri záväzkoch vyplývajúcich z porušenia verejného práva /zák. o ochrane hosp. súťaţe/ je potrebné aplikovať princíp osobnej zodpovednosti, z ktorého výnimka je prípustná len v prípade, ak podnikateľ ktorý sa porušenia súťaţných pravidiel dopustil, zanikol a súčasne jeho nástupca, ktorý prevzal jeho materiálne a ľudské zdroje v rámci podnikania, pokračuje v rovnakých ekonomických aktivitách. Ţalovaný, v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa výšky pokuty, uviedol, ţe opakovanie protisúťaţného konania povaţuje za priťaţujúcu okolnosť a ak by ţalobca toto konanie opakoval, pokuta by bola adekvátne zvýšená. Rovnako je priťaţujúcou okolnosťou aj získanie majetkového prospechu. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe porušiteľ zák. o ochrane hosp. súťaţe je povinný spolupracovať v štádiu šetrenia, ako aj správneho konania so správnym orgánom. Ak by sa tak nestalo, je to dôvod na pouţitie uvedeného kritéria ako priťaţujúcej okolnosti pre podnikateľa pri stanovovaní výšky pokuty. Voči ţalobcovi boli posúdené všetky relevantné aspekty, ktoré mohli mať vplyv na výšku pokuty. Krajský súd uznal diskrečnú právomoc ţalovaného a konštatoval, ţe rozhodnutie o výške pokuty nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a súčasne mu bolo dostatočne zrejmé, akým spôsobom ţalovaný zohľadnil povahu protisúťaţného konania a posúdil jeho skutočný dopad na trh aj v závislosti od veľkosti konkrétneho relevantného trhu. 6 8Sžhpu/2/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 219ods.

1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

§ 245ods.

2 O. s. p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa pouţije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 7 8Sžhpu/2/2011

§ 8ods.

1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaţi alebo ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môţu správať nezávisle.

§ 8ods.

2 písm. c/ zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môţu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaţi.

§ 8ods.

6 zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.

§ 38ods.

1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 5, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9 a 13, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloţí pokutu podnikateľovi do 10% z obratu

§ 10ods.

3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 10 000 Sk alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk.

§ 38ods.

10 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závaţnosť a dĺţku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloţeného rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závaţnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania je rozhodnutie ţalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 2005/DZ/2/1/084 zo dňa

1. augusta 2005 tak, ţe za porušenie § 8 ods. 2 písm. c/ zák. o ochrane hosp. súťaţe, ku ktorému dochádzalo v období od
2. mája 2001 do
3. decembra 8 8Sžhpu/2/2011 2001 poskytovaním provízií pri poskytovaní sluţby ţelezničnej nákladnej dopravy hromadných substrátov pre veľkoodberateľov na stredných a dlhých tratiach na území SR podnikateľom E., I. , P. , a.s., N., uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 11 100 000 Sk. Podstatou odvolacieho konania je posúdenie námietok týkajúcich sa nedostatku pasívnej legitimácie a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa uloţenej pokuty. Účelom zák. o ochrane hosp. súťaţe je ochrana hospodárskej súťaţe na trhu výrobkov, výkonov, prác a sluţieb pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov. Pokiaľ ţalobca argumentoval, ţe predmetné ekonomické aktivity /doprava a preprava/ boli v čase tvrdeného porušenia zákona, uţ relatívne právne a reálne ekonomicky samostatné, nepovaţoval najvyšší súd túto skutočnosť za relevantnú v súvislosti so zodpovednosťou za spáchaný skutok. Test ekonomickej kontinuity moţno pouţiť v prípadoch, kedy je potrebné zistiť podnikateľa zodpovedného za porušovanie hospodárskej súťaţe v prípadoch, ak pôvodný subjekt zanikol, keďţe zákon o ochrane hospodárskej súťaţe neupravuje situáciu prechodu deliktuálnej zodpovednosti pri zániku právnickej osoby. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Európskej komisie a konštantnej judikatúry Európskeho súdneho dvora (napr. rozhodnutie ESD vo veci Cooperatieve Vereniging "Suiker unie" UA (SU) and others v Commision zo
4. decembra 1975, spojené prípady 40-48, 50, 54-56, 111, 113 a 114/73, rozhodnutie súdneho dvora vi veci Compagnie Royale Asturienne des Mines SA and Rheizink GmbH v Commision z
5. marca 1984, spojené prípady 29/83 a 30/83, rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Anic Partecipazioni SpA z
6. júla 1999, C-4992 P, rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Aalborg Portland A/S zo
7. januára 2004, spojené prípady C-204/00 P, C-211/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P) treba dospieť k záveru, ţe zodpovednosť za protisúťaţné konanie zaniknutého právneho predchodcu znáša jeho právny nástupca, ak sú splnené dve podmienky: nová spoločnosť pokračuje v ekonomických aktivitách svojho právneho predchodcu (spoločnosť, ktorá sa dopustila protiprávneho konania) a pôvodný subjekt zanikol (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţhpu/1/2008 zo dňa
8. augusta 2008). 9 8Sžhpu/2/2011 Z obsahu pripojených spisov je zrejmé, ţe dohody o spolupráci, na základe ktorých dochádzalo k uplatňovaniu rozdielnych podmienok voči jednotlivým podnikateľom, uzatváral ţalobca, tento subjekt nezanikol, existuje aj v súčasnosti, a preto najvyšší súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné aplikáciou testu ekonomickej kontinuity skúmať zodpovednosť iného subjektu. Pokiaľ šlo o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, najvyšší súd povaţoval túto námietku za nedôvodnú. Z rozhodnutia ţalovaného je zrejmý postup pri pouţití správnej úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadal (závaţnosť protiprávneho konania, ako aj stotoţnenie sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, dopad na celom území SR, dĺţku protiprávneho konania, za ktorú moţno pokutu uloţiť a s tým súvisiace proporčné zníţenie pokuty). Taktieţ uviedol, ţe významným faktorom bolo aj to, ţe v posudzovanom období mal ţalobca na relevantnom trhu monopolné postavenie. Pokiaľ ţalobca uvádzal, ţe nebolo zrejmé, či konanie za ktoré bola uloţená sankcia malo vôbec nejaký dopad na trh, v odôvodnení ţalovaný v súvislosti so závaţnosťou protiprávneho konania uviedol, ţe ţalobca zvýhodnil vybrané štyri zasielateľské spoločnosti v porovnaní s ostatnými odberateľmi Ţ., napr. v porovnaní so zasielateľskou spoločnosťou - podnikateľom Š., a.s., ktoré sa cítili týmito dohodami v svojej podnikateľskej činnosti poškodené. Zároveň správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa, ohľadne závaţnosti protiprávneho konania, ţalovaný stotoţnil, (dopad na trh je kategóriou posudzovanou v súvislosti so závaţnosťou konania) uviedol, ţe o škodlivom dopade na trh „..svedčí aj posilňovanie trhového podielu najmä podnikateľov patriacich do skupiny E. G. t.j. E. a E. S. v rozhodnom posudzovanom období, v dôsledku čoho sa cítili poškodení konkurenti týchto spoločností“. Ostatné argumenty uvádzané v tejto súvislosti povaţoval najvyšší súd za bez právneho významu, a preto sa nimi nezaoberal. Nad rámec nutného zdôvodnenia najvyšší súd poznamenáva, ţe ţalovaný mal v konaní o rozklade rozhodnúť aj v súvislosti s výrokom A), tak vo vzťahu k nemu sa rozklad zamieta a bod A) sa potvrdzuje. Dôsledné nevyčerpanie predmetu konania o rozklade však nemoţno 10 8Sžhpu/2/2011 povaţovať za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a na základe ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ/98-102/2002 zo dňa
9. decembra 2002 zverejnený pod č. R 122/2003). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil so záverom krajského súdu, vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

§ 219ods.

1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 28. augusta 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská