Obsah (9)

§ 420§ 2§ 429§ 419§ 49§ 58§ 220§ 447§ 451

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1CdoR/15/2025 Identifikačné číslo spisu: 2517203588 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

úspechu strán, vzhľadom na charakter mimosporového konania, v ktorom bolo v záujme oboch rodičov vykonať znalecké dokazovanie. 4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka (ďalej aj “dovolateľka“), ktoré odôvodnila s poukazom na § 420 písm. f) CSP. Vadu

§ 420písm.

f) CSP matka videla v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho arbitrárnosť, ako aj vnútornú rozpornosť. Odvolací súd

nej nevyhodnotil všetky skutočné okolnosti prípadu ako aj reálne životné náklady matky. Nesprávne

nej dospel k záveru, že má možnosti a schopnosti zabezpečiť si iný príjem, aj keď takýto záver nemal oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Vnútornú rozpornosť videla v tom, že súd na jednej strane skonštatoval nízky príjem matky z invalidného dôchodku, na strane druhej však bez dôkazov predpokladá, že je schopná dosahovať ďalší príjem. Poukázala tiež na to, že odvolací súd sa pri rozhodovaní obmedzil len na údaje uvedené v tlačive, bez toho aby sa zaoberal reálnymi majetkovými pomermi matky. Odvolací súd taktiež opomenul zohľadniť, že úhrada trov znaleckého dokazovania sa premietne do finančných možností matky zabezpečiť základné potreby detí, čím

nej poprel samotný účel mimosporového konania. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil, alternatívne, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

1. K dovolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol dovolanie ako nedôvodné odmietnuť. Rozhodnutie považoval za vecne správne a primerané. Mal za to, že odvolací súd posúdil skutkový stav komplexne, súčasne sa domnieval, že rozhodnutie odvolacieho súdu nijako neohrozuje záujmy maloletých detí, keďže deti sú zverené do jeho starostlivosti a matke bola uložená povinnosť prispievať len minimálnym výživným.
2. Kolízny opatrovník ani prokuratúra sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
3. V danom prípade je dovolanie podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci je od
4. júla 2016 upravené v CMP.

§ 2ods.

1 CMP sa na konania

tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže ustanovenia § 76 a § 77 CMP neustanovujú inak, dovolací súd na konanie o dovolaní aplikoval ustanovenia CSP. 8. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky

§ 429

CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 9.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

1. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania rozhodnutiu pre existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP konštatoval dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (sp. zn. 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017 a iné). Rovnako sa k tejto otázke vyjadril aj ústavný súd v uznesení zo
2. septembra 2019 č.k. I. ÚS 387/2019-26 a v uznesení z
3. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2018, s. 1270). 10.
4. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania a všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v CSP (§ 255 a nasl.). Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. 11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.

1. f)CSP, sú:
2. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
3. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 12. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). 13. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04). 14. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 420

CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti v podobe nedostatočného odôvodnenia odvolacieho súdu, resp. v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. 15.

§ 49ods.

1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. 15.1.

§ 49ods.

2 CMP, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. 15.2. Spoločné trovy platia účastníci

pomeru účastníctva na veci a na konaní. 15.3.

§ 58ods.

1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15.4.

§ 58ods.

2 CMP, o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

1. Odvolací súd po vymedzení všeobecných východísk vzťahujúcich sa na náhradu trov konania v režime CMP, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci bolo dôvodné pomerným spôsobom rozdeliť náhradu trov konania štátu. Prihliadol pritom na predmet konania a nevyhnutnosť potreby znaleckého dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť už zložený preddavok otcom, napravil vo výroku rozhodnutia jeho pochybenie. V rozhodnutí sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami matky a otca, primárne sa vzťahujúcimi k majetkovým a sociálnym pomerom matky. Dovolacia argumentácia dovolateľky, spočívajúca v namietaní, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách nezohľadnil skutočné majetkové a sociálne pomery matky, keď skutkový stav veci posúdil len na základe formálne vyplneného tlačiva pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nevyhodnotil všetky okolnosti prípadu, čím porušil zásadu materiálnej pravdy v mimosporovom konaní nie je opodstatnená. V prvom rade je potrebné uviesť, že úlohou odvolacieho súdu je na základe podaného odvolania preskúmať rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie za účelom dosiahnutia nápravy napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že odvolací súd v mimosporovom konaní nie je v zmysle § 66 CMP odvolacími dôvodmi viazaný, v posudzovanej veci odvolací súd vychádzal primárne z odvolacích námietok matky (bod
2. odôvodnenia odvolacieho súdu). Ako vyplýva z odôvodnenia, samotná matka sa v odvolaní odvolávala na tlačivo pre dokladovanie pomerov, k čomu odvolací súd uviedol, že nezistil pochybenie súdu prvej inštancie pri hodnotení pomerov matky. Taktiež uviedol, že odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, po vyhodnotení dôvodov žiadosti matky (ktoré zároveň tvorili aj súčasť dovolania) nezistil dôvody na to, aby pri rozhodovaní o náhrade trov štátu zohľadnil sociálne pomery matky, ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov.
3. K námietkam dovolateľky vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam nižšími súdmi je nutné poukázať na ustanovenie § 442 CSP,

ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Skutkový stav (hoc i prípadne nesprávne či nie celkom úplne zistený) preto predmetom prieskumu v dovolacom konaní byť nemôže. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní sám formulovať nové skutkové závery, keďže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od nižších súdov) nemá možnosť vykonávať dôkazy. Dovolací súd môže na základe § 420 písm. f) CSP (iba) preskúmavať postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu a v rámci tejto kontroly tak skúmať, či konanie netrpí závažnými deficitmi v dokazovaní (akými sú napr. opomenutý dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne), resp. to, či prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (tu porovnaj 3Cdo/211/2019 a 7Cdo/121/2020), čo sa však v posudzovanej veci nestalo.

1. Pokiaľ dovolateľka namieta porušenie zásady materiálnej pravdy v mimosporovom konaní dovolací súd uvádza nasledovné. Základné princípy civilného mimosporového konania je potrebné vnímať ako vedúce právne idey a významné interpretačné pravidlá. Tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy CMP. Vyšetrovací princíp, úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, vo svojej podstate určuje, ako má súd postupovať pri zistení podkladu rozhodnutia, a súčasne, ako sa má priblížiť k skutočným (nie fiktívnym) a reálne existujúcim právam a právom chráneným hodnotám v rozsahu čo najbližšie ich hmotnoprávnemu vyjadreniu. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je obmedzenie procesnej diligencie účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd, čím dochádza k prenosu zodpovednosti za priebeh konania v širšom rozsahu na konajúci súd. Vyšetrovací princíp a princíp materiálnej pravdy ale nenegujú procesnú aktivitu účastníkov konania, ktorí aj v týchto konaniach majú zachovanú povinnosť súčinnosti (§ 30 CMP) a povinnosť úplného a pravdivého substancovania okolností nevyhnutných pre rozhodnutie (§ 32 CMP). Aj keď hodnotové nastavenie mimosporového konania vyjadruje požiadavku, aby podkladom rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (§ 35 CMP), treba zdôrazniť, že uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). 18.
2. V konaniach

Civilného mimosporového poriadku je vyšetrovací princíp vyjadrením toho, kto a v akom rozsahu má povinnosť vyvinúť procesnú aktivitu (sudca, účastníci konania), pri substancovaní skutkového základu veci, do penza dôkazov nevyhnutných pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Spolu s princípom oficiality a materiálnej pravdy zdôrazňuje materiálne vedenie konania, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie (konkrétnej právnej veci) čo najbližšie hmotnoprávnym pomerom konkrétnych účastníkov konania. Ak aj účastníci konania neunesú procesné bremená vyplývajúce im z konaní, v zmysle vyšetrovacieho princípu preberá za nich procesnú aktivitu súd a je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Ani túto povinnosť súdu však nemožno vnímať ako bezbrehú a aj samotný zákon ju limituje tým, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (k tomu pozri aj Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár.

1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 20 - 25, s. 155 - 161).
2. Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že súd v mimosporovom konaní nenahrádza procesnú aktivitu účastníkov konania absolútne (navyše pri rozhodovaní o náhrade trov konania - procesná aktivita súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má slúžiť primárne na ochranu maloletého účastníka konania). Súdy nižších inštancií teda postupovali správne, ak vychádzali z tvrdení a dôkazných prostriedkov predložených matkou. Odvolací súd dospel k záveru, že matke sa nepodarilo preukázať dôvodnosť ňou uvádzaných mesačných nákladov a neprimerane vysokých splátok pôžičiek, ktoré zároveň nezodpovedajú ňou deklarovanému príjmu, na základe čoho zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že u nej nie sú dané dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Namietaná vnútorná rozpornosť rozhodnutia odvolacieho súdu, spočívajúca v tom, že na jednej strane konštatuje nízky príjem matky z invalidného dôchodku a na druhej strane bez dôkazov predpokladá, že je schopná generovať ďalší príjem, rovnako nie je dôvodná. Vyhodnotenie sociálnych a majetkových pomerov matky, tak ako už uviedol aj odvolací súd, sa prejavilo práve v možnosti uhrádzať náhradu trov konania štátu v splátkach.
3. V posudzovanej veci

názoru dovolacieho súdu dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spĺňa kritériá stanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí

§ 220ods.

2 a § 393 CSP, preto ho nemožno považovať za rozhodnutie neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Z odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé. Obsah spisu a predovšetkým odôvodnenie dovolaním napádaného uznesenia odvolacieho súdu, tak neposkytovali podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Prieskumom nebola zistená ani namietaná arbitrárnosť napádaného uznesenia, keď nebol zistený extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo taký výklad zákona, ktorý by nemal oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Dovolací dôvod

§ 420písm.

f) CSP preto naplnený nie je. 21. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z (rozhodných) namietaných skutočností v odvolaní, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, z akých dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a

názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania

ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 22. Z vyššie uvádzaných dôvodov dovolateľka neopodstatnene namietala vadu

§ 420písm.

f) CSP, preto dovolací súd dovolanie odmietol postupom

§ 447písm.

c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 23. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 451ods.

3 CSP,

ktorého rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí byť v takomto prípade odôvodnené.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.