ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov vzniká aţ na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Aţ uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlţníka. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel preto k záveru, ţe ţalobca si prvýkrát mohol uplatniť nárok na úroky z omeškania po uplynutí 3 dňovej lehoty na plnenie sumy 184 627,50 Sk, uloţenej ţalovanému právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z
f/ O.s.p., lebo odvolací súd v časti zamietnutia jeho návrhu rozhodnutie nezdôvodnil spôsobom rešpektujúcim právo účastníka konania na spravodlivý proces. Namietal tieţ, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo rozsudok odvolacieho súdu zostal nepreskúmateľný. Napokon namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva 3 6 Cdo 16/2010 na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd totiţ na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ustanovenie § 160 ods. 1 a § 161 ods. 1 O.s.p., z ktorého dôvodu nesprávne určil začiatok omeškania ţalovaného. Právoplatným rozsudkom okresného súdu mu bola priznaná náhrada škody na zdraví pozostávajúca z bolestného, SSU, straty na zárobku počas práceneschopnosti, účelne vynaloţených nákladov spojených s liečením a z vecnej škody. Predmetom tohto konania nebol nárok na tzv. mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a SSU v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. tak, ako to mylne uvádza odvolací súd. Záver odvolacieho súdu,
ktorého povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu odškodneniu za SSU (bolesť)
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, vzniká aţ na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a ţe aţ uplynutím tejto lehoty sa dostal ţalovaný do omeškania, je preto nesprávny. Okrem toho vyčítal odvolaciemu súdu, ţe sa nezaoberal otázkou premlčania nároku. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu povaţuje za vecne správny. Navrhol preto dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe napáda správnosť rozsudku odvolacieho súdu zo všetkých dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 O.s.p. K prvým dvom dôvodom treba uviesť, ţe hoci jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu vyporiadať sa so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie, vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe nemusí vţdy viesť k porušeniu označených práv. V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne 4 6 Cdo 16/2010 rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery aj primerane vysvetlil. Uvedené rozhodnutie teda nie je také, ktoré by nenapĺňalo kritériá na odôvodnenie súdnych rozhodnutí ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. Napokon, ţalobca v dovolaní obsiahle argumentuje proti právnemu posúdeniu veci v otázke omeškania ţalovaného, ktoré sa stalo základom rozhodnutia odvolacieho súdu. Neopodstatnene preto namietal, ţe konanie trpí vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. resp., ţe je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zostalo teda posúdiť opodstatnenosť ţalobcom ostatne uplatneného dovolacieho dôvodu a to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
1 OZ dlţník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môţe sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňaţného dlhu, má veriteľ právo poţadovať od dlţníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 5 6 Cdo 16/2010
OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlţník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ poţiadal. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe dlh zanikne jeho splnením, pričom dlţník je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlţník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňaţného dlhu, veriteľ má právo poţadovať od dlţníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia môţe byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený ţiadnym z uvedených spôsobov, právo určiť čas splnenia má
ustanovenia § 563 OZ veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlţníkovi. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba povaţovať za záväzkový vzťah (§ 489 OZ), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďţe v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, ţe škodca je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ poţiadal o splnenie (k tomu porovnaj R 27/1977). Právo poškodeného poţadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Z tohto pravidla súdna prax pripustila výnimku,
ktorej povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia (bolesť)
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, vzniká aţ na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a aţ uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k omeškaniu dlţníka (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 72, ročník 1996). Z uvedeného je zrejmé, ţe ak sa omeškanie týka peňaţného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlţníka (škodcu), je rozhodujúca povaha poţadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za SSU
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O.s.p.) a teda k omeškaniu dlţníka dochádza aţ uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 OZ. 6 6 Cdo 16/2010 V posudzovanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, ţe ţalobca uplatňuje úroky z omeškania s plnením peňaţného dlhu priznaného mu síce rozhodnutím súdu, ktorým mu ale bola priznaná náhrada škody na zdraví pozostávajúca zo základného bolestného a SSU, straty na zárobku počas práceneschopnosti, účelne vynaloţených nákladov spojených s liečením a vecnej škody. Nejde teda o prípad priznania mimoriadneho odškodnenia za bolesť a za SSU
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Treba preto prisvedčiť dovolateľovi v tom, ţe odvolací súd na zistený skutkový stav mylne aplikoval právo, výsledkom čoho bol nesprávny záver v otázke, kedy sa ţalovaný dostal s plnením peňaţného dlhu do omeškania. Je teda daný dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p., z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku, ktorým bolo ţalobe čiastočne vyhovené, ako výroku závislom,
2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný ( § 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. mája 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.