← Slovensko

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a iné

Obsah (4)§ 421§ 298§ 420§ 12

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/4/2025 Identifikačné číslo spisu: 2319200397 Dátum vydania rozhodnutia: 18.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Šobichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 421ods.

1 písm. c) CSP, pričom vo viacerých častiach dovolania poukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-598/

  1. Napriek skutočnosti, že citovaný rozsudok je záväzný pre súdy Slovenskej republiky, súd prvej inštancie i odvolací súd v prejednávanom prípade ignorovali povinnosť vyplývajúcu im z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého z úradnej povinnosti i bez návrhu spotrebiteľa sú povinní preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, zistiť či spotrebiteľská zmluva obsahuje podmienky spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany a to spotrebiteľa, pričom poukázala na body
  2. a
  3. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. V súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami citovala a poukazovala na judikatúru Súdneho dvora (napr. C-421/14, C-600/21, C-34/13). Má za to, že sa doposiaľ žiaden súd v jej prípade nezaoberal neprijateľnosťou predformulovaných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Podľa dovolateľky je nepochybné, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne a to otázky zosplatnenia celého zostatku úveru pre nesplnenie niektorej splatnej mesačnej splátky po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky, pričom zostatok úveru podľa úverovej zmluvy je splatný v budúcnosti a nemožno ho nazvať splatnou pohľadávkou. Poukázala na bod
  4. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže názor odvolacieho súdu nemá oporu v zákone. Odvolací súd podľa dovolateľky nedal relevantnú odpoveď na námietky týkajúce sa zamietnutého návrhu na zmenu žaloby. Citujúc § 295 CSP, § 296

§ 298

CSP mala za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, keď neprihliadal na normy spotrebiteľského práva a právne predpisy, ktoré spotrebiteľovi poskytujú zvýšenú ochranu. Dovolateľka ďalej argumentovala, že nebola stranou záložnej zmluvy, ani ju nepodpísala, ani k nej nepristúpila, ani ňou nie je a nebola viazaná, pričom jej ani nebola poskytnutá, nebola jej vysvetlená, ani nebola oboznámená dodávateľom s podmienkami v záložnej zmluve. Súd prvej inštancie ani odvolací súd podľa dovolateľky neposkytli presvedčivé odôvodnenie k jej námietkam týkajúcim sa záložnej zmluvy a zosplatnenia úveru. Navrhla odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie, resp. navrhla zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

  1. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný 2/. Vo vzťahu k zˇalobkynˇou tvrdeným dôvodom dovolania uviedol, že pohľadávka, pre ktorú´ sa realizovalo záložné právo formou dražby, ako aj podmienky obsiahnuté´ v spotrebiteľských zmluvách, boli pred samotnou dražbou podrobene´ súdnej kontrole, keď o výške, dôvodnosti a splatnosti pohľadávky ako aj o neexistencii neprijateľných zmluvných podmienkach súd užˇ právoplatne rozhodol platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Galanta dňa
  2. júla 2018, sp. zn. 10Csp/116/2018, ktorý tvorí prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na znenie § 299 ods. 2 CSP - súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Má za to, že nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP tak, ako v dovolaní´ uvádza žalobkyňa. Navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie z dôvodu absencie náležitostí podľa § 428

zároveň z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 429 CSP odmietol, alebo alternatívne dovolanie ako nedôvodné zamietol. Žalovaný 1/, 3/, 4/ a 5/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili, pričom dovolanie im bolo riadne doručené na vyjadrenie (viď doručenky č.l. 1036-1039).

  1. Dovolateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ v podstatnom zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú v odvolacom konaní a dovolaní. Uviedla, že v jej prípade bolo rozhodnuté platobným rozkazom o jej právach a povinnostiach bez odôvodnenia, v zmysle § 265 CSP mohol súd prvej inštancie rozhodnúť platobným rozkazom avšak za podmienky, že nebudú dovolateľke porušené ústavne garantované práva, pričom v prejednávanom prípade dovolateľke boli porušené jej práva, pretože veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 53 a § 565 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s ktorými bol vydaný sporný platobný rozkaz. Argumentovala, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zotrvala na svojom tvrdení, že súd sa pred vydaním platobného rozkazu nezaoberal skúmaním neprijateľných zmluvných podmienok, výškou pohľadávky, tiež neskúmal prítomnosť nekalej klauzuly pri zosplatňovaní úveru. Opätovne poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.
  3. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
  4. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.
  5. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP, § 421 ods. 1 písm. b)

§ 421ods.

1 písm. c)

§ 420písm.

f) CSP. Dovolací súd považuje za potrebné sa v predmetnom prípade zaoberať prioritne dovolacími dôvodmi v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

  1. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.
  2. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
  3. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti riešenia (§ 421) táto otázka spadá. Takéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho dôvodu. Skúmanie prípustnosti dovolania je tak vecou dovolacieho súdu, ktorý ale nie je viazaný jeho vymedzením (I. ÚS 51/2020). Označenie konkrétneho rozhodnutia (judikatúry) najvyššieho súdu nie je v zmysle ustanovenia § 428 CSP obligatórnou náležitosťou dovolania. Argumentácia dovolateľa konkrétnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu je nad rámec zákonných požiadaviek a dovolací súd ňou nie je viazaný (III. ÚS 76/2021 aj III. ÚS 701/2022). Právna otázka podľa § 421

dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP tvoria jeden celok, a preto najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil ,,na konkrétnom riadku svojho podania“. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421

až následne možno posúdiť, (

  1. a)či od tejto otázky záviselo namietané rozhodnutie a (
  2. b)či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen
  3. a)až
  4. c)v § 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 336/2019). 13. Hoci je možné podanému dovolaniu vytknúť určitú nekoherentnosť v argumentácii, vychádzajúc z obsahu dovolania ako celku dovolací súd za použitia výkladového pravidla uvedeného v ustanovení § 124 ods. 1 CSP v snahe autenticky porozumieť dovolaniu dovolateľky (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. júna 2020) z podaného dovolania vyabstrahoval podstatu právnej otázky, ktorej preskúmania sa dovolateľka domáha, a to či právoplatný platobný rozkaz vydaný sudcom v spotrebiteľskom spore bráni opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere a prieskumu pravosti, splatnosti a výšky pohľadávky. V nadväznosti na túto otázku je z dovolania možné abstrahovať aj súvisiacu právnu otázku, a to či je v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd ex offo povinný za účelom ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami preskúmať aj základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom. Dovolateľka v dovolaní v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci poukazovala najmä na judikatúru Súdneho dvora (napr. C-598/21, C-421/14, C-600/21, C-34/13). 14. Pretože dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod bol vymedzený v zákonných mantineloch § 432 ods. 2 CSP, bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1

na tomto základe dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu; pristúpil k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t.j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzených právnych otázkach.

  1. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými otázkami zaoberal v bodoch 106., 107., a
  2. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď svoje posúdenie založil na tom, že pohľadávka zo zmluvy o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa
  3. júla 2013 bola podrobená súdnemu prieskumu (vrátane prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok) v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10Csp/116/2018, v ktorom bol sudcom vydaný platobný rozkaz sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa
  4. júla 2018, právoplatný dňa
  5. augusta 2018 a teda opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa
  6. júla 2013 bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Zdôraznil, že uvedený platobný rozkaz vydal sudca, nie administratívny zamestnanec súdu, keď mal za to, že dôvody kontroly neprijateľných zmluvných podmienok z úradnej moci v skrátenom konaní sú totožné s dôvodmi kontroly neprijateľných zmluvných podmienok aj v prípadoch, keď súd rozhoduje rozsudkom. Akékoľvek úvahy žalobkyne, že dražba prebehla z nepreskúmanej pohľadávky, ktorú pohľadávku žalobkyňa popiera, čo do dôvodu a výšky, keďže Zmluva o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa
  7. júla 2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto odvolací súd považoval za bezpredmetné. Keďže predmetný platobný rozkaz nebol vydaný vyšším súdnym úradníkom ale sudcom a žalobkyňa voči nemu podala odpor (aj keď oneskorene) mal odvolací súd za to, že na prejednávaný prípad sa nevzťahujú rozhodnutia Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazuje žalobkyňa.
  8. V zmysle čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) každé jeho ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s ústavou, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora. Povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu, ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve na súdnu ochranu, nie je len ústavne konformná, ale aj eurokonformná interpretácia zákonov (m. m. III. ÚS 666/2016, ZNaU 50/2016).
  9. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 17.
  10. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 17.
  11. Z čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj z citovaných čl. 6 a 7 smernice 93/13/EHS možno abstrahovať princíp zvýšenej súdnej ochrany spotrebiteľa. Súdom členských štátov Únie bolo k naplneniu tohto cieľa zverené oprávnenie skúmať povahu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách z úradnej moci. Z judikatúry Súdneho dvora [napr. rozsudok vo veci C-168/05 z
  12. októbra 2006 (Mostaza Claro)] možno zároveň abstrahovať požiadavku na zabezpečenie efektívnej ochrany spotrebiteľa, čoho nevyhnutným predpokladom je aktívny prístup k využívaniu spomínaného oprávnenia. Vo veci konajúci súd je preto dotknuté vnútroštátne právo povinný interpretovať a aplikovať eurokonformným spôsobom (napr. Ústavný súd Českej republiky - sp. zn. III. ÚS 1996/13). Súdny dvor dokonca vyslovil právny názor, podľa ktorého ,,vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku“ [rozsudok vo veci C-40/08 zo
  13. októbra 2009 (Asturcom Telecomunicaciones SL), bod 52].
  14. V prejednávanej veci je potrebné prioritne sa zaoberať otázkou, či právoplatný platobný rozkaz vydaný sudcom v spotrebiteľskom spore bráni opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere, pričom táto nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená. Dovolací súd súc si vedomý, že v prejednávanom prípade bol platobný rozkaz vydaný sudcom, v prvom rade v kontexte povinnosti ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských sporoch poukazuje na judikatúru Súdneho dvora (C-448/17) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2022, III. ÚS 324/2021) zaoberajúcu sa problematikou preskúmavania exekučného titulu - platobného rozkazu vo vykonávacom konaní v prípadoch, v ktorých bol v spotrebiteľskom spore platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. 18.
  15. Súdny dvor rozsudkom C-448/17 rozhodol (bod
  16. výroku): ,,Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“ 18.
  17. Zároveň Súdny dvor v bodoch
  18. až
  19. predmetného rozsudku uviedol, že ,,... účinnú ochranu práv vyplývajúcich z tejto smernice možno zaručiť iba pod podmienkou, že vnútroštátny procesný systém upravuje v rámci konania o vydanie platobného rozkazu alebo v rámci konania o výkon platobného rozkazu ex offo preskúmanie potenciálnej nekalej povahy zmluvných podmienok uvedených v predmetnej zmluve sudcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z
  20. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, body
  21. a 46.). Preto v prípade, ak v štádiu výkonu platobného rozkazu nie je upravené žiadne ex offo preskúmanie potenciálne nekalej povahy podmienok obsiahnutých v dotknutej zmluve sudcom, vnútroštátna právna úprava sa musí považovať za právnu úpravu, ktorá môže narušiť účinnosť ochrany požadovanej smernicou 93/13, ak neupravuje takéto preskúmanie v štádiu vydania platobného rozkazu, alebo ak je takéto preskúmanie stanovené jedine v štádiu odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá požadovaný odpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej v tejto súvislosti, alebo vzhľadom na trovy, ktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného dlhu, alebo z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby mu boli oznámené všetky informácie potrebné na to, aby mohol určiť rozsah svojich práv (pozri analogicky rozsudky zo
  22. júna 2012, Banco Espanol de Crédito, C-618/10, EU:C:2012:349, bod 54, a z
  23. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/
  24. EU:C:2016:98, bod 52).“ 18.
  25. V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď je právomoc vydať platobný rozkaz v spotrebiteľských veciach zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre Súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa Súdneho dvora vnútroštátna práva úprava, akou je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že spotrebiteľ odpor proti platobnému rozkazu nepodal, irelevantná (body
  26. a
  27. rozsudku Súdneho dvora C-448/17; obdobne č.k. PLz. ÚS 1/2022-9 z
  28. júna 2022, III. ÚS 324/2021-49). 18.
  29. Pozornosti vec prejednávajúceho senátu v tomto smere neunikla novelizácia CSP, zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch realizovaná zákonom č. 211/2021 Z.z. Uvedenou novelou boli do právnej úpravy doplnené § 267 ods. 3

§ 12ods.

3 zákona o upomínacom konaní, ktoré nadobudli účinnosť od

  1. júla 2021, v zmysle ktorých súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom. Predmetnou novelou bol taktiež s účinnosťou od
  2. júla 2021 do zákona o súdnych úradníkoch doplnený § 5 ods. 3, čím sa má zabezpečiť posúdenie a právny názor sudcu vo veciach v ktorých sa predpokladá posúdenie spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ešte neboli posudzované v už právoplatne skončenom konaní. Inými slovami, intenciou uvedenej novelizácie zákonodarcu bolo do právnej úpravy skráteného konania zaviesť garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom, keď aj v zmysle dôvodovej správy zákonodarca touto legislatívnou aktivitou reflektoval na výhrady Európskej komisie týkajúce sa súladu vnútroštátnej právnej úpravy s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v spotrebiteľských veciach. V prejednávanom prípade bol v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10Csp/116/2018 sudcom vydaný platobný rozkaz ešte pred uvedenou novelizáciou (
  3. júla 2018).
  4. Dovolací súd však konštatuje, že závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora C-448/17, ktorý bol vydaný vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky a reagoval na nedostatky platobných rozkazov v právnom poriadku Slovenskej republiky sú súčasne podporené aj ďalšou judikatúrou Súdneho dvora, konkrétne rozsudkom zo
  5. novembra 2019 v spojených veciach C-419/18 a C-483/18 (Profi Credit Polska S.A./Bogumiła Włostowska a i. a Profi Credit Polska S.A./OH). V zmysle predmetného rozhodnutia (bod 66.) musí súd ex offo prijať opatrenia na vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie v zmluve, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia (m. m. rozsudok z
  6. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C 137/08, rozsudok zo
  7. júna 2012, Banco Espanol de Crédito, C-618/10). V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo, zistil, že ustanovenie patrí do pôsobnosti smernice, konštatuje, že toto ustanovenie má nekalú povahu (bod 70.), musí o tom informovať účastníkov konania a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili (k tomu aj rozsudok z
  8. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11). Dovolací súd ďalej poukazuje na záver vyslovený v rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 (SPV Project 1503 Srl a Dobank SpA/ YB a Banco di Desio e della Brianza SpA a i./YX a ZW), keď Súdny dvor vo výroku rozhodol: „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z
  9. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak proti platobnému rozkazu vydanému súdom na návrh veriteľa nepodal dlžník odpor, súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia nemôže, z dôvodu, že právna sila rozhodnutej veci tohto rozkazu sa implicitne vzťahuje na tieto podmienky, čo vylučuje akékoľvek preskúmanie ich platnosti, následne preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na ktorých je uvedený rozkaz založený. Skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozkazu dlžník nevedel o tom, že ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice, nie je v tejto súvislosti relevantná.“ Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 Súdny dvor tento záver vyslovil bez ohľadu na osobu zodpovednú za vydanie právoplatného platobného rozkazu. 19.
  10. V súvislosti s okolnosťami prejednávaného prípadu dovolací súd považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Ibercaja banco, C-600/19, keď výrokom I. bolo rozhodnuté: „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z
  11. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu účinku právnej sily rozhodnutej veci a preklúzie neumožňuje ani súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok v rámci konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, ani spotrebiteľovi po uplynutí lehoty na podanie námietky dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok v tomto konaní alebo v neskoršom určovacom konaní, pokiaľ uvedené podmienky už boli pri začatí konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou predmetom preskúmania ich prípadnej nekalej povahy vykonaného súdom ex offo, ale ak súdne rozhodnutie povoľujúce výkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou neuvádza žiadne odôvodnenie, aspoň v stručnej forme, preukazujúce toto preskúmanie, a ani neuvádza, že posúdenie vykonané týmto súdom po uvedenom preskúmaní už nebude možné spochybniť bez podania námietky v uvedenej lehote.“ Ochrana spotrebiteľa poskytnutá smernicou 93/13 by bola podľa názoru Súdneho dvora v predmetnom prípade zabezpečená, ak by súd aspoň stručne vo svojom rozhodnutí povoľujúcom výkon rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou odôvodnil, že ex offo preskúmal nekalú povahu podmienok právneho titulu, na základe ktorého sa začalo konanie o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, toto preskúmanie nepreukázalo existenciu žiadnej nekalej podmienky a že pri nepodaní námietky v lehote stanovenej vnútroštátnym právom bude pre spotrebiteľa nemožné uplatniť prípadnú nekalú povahu týchto podmienok (pozri bod
  12. predmetného rozsudku). 19.
  13. Zohľadniac vyššie uvedené závery má dovolací súd za to, že v prejednávanej veci sa osoba zodpovedná za vydanie platobného rozkazu (sudca) javí ako irelevantná. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana v podobe riadneho preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok v akomkoľvek štádiu konania. Treba tiež uviesť, že ex offo súdna ochrana môže byť poskytnutá aj v skrátenom konaní pri vydávaní platobného rozkazu, ale dovolací súd má za to, že takáto ochrana musí z odôvodnenia platobného rozkazu výslovne vyplývať. Za účelom efektívnej ochrany spotrebiteľa je potrebné preskúmať, či Okresný súd Galanta v platobnom rozkaze sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa
  14. júla 2018 realizoval prieskum neprijateľných zmluvných podmienok ex offo. Ak tomu tak nie je, súd musí túto ochranu poskytnúť v ktoromkoľvek štádiu konania alebo aj v konaní o (ne)platnosti dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. V nadväznosti na uvedené má dovolací súd za to, že odvolací súd a súd prvej inštancie tým, že vo veci neaplikovali eurokonformný výklad a nezohľadnili závery vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora a smernice 93/13/EHS rezignovali na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa a vec nesprávne právne posúdili, keď mali za to, že opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa
  15. júla 2013 bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci v podobe právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa
  16. júla
  17. Vec prejednávajúci senát má za to, že ak je v zmysle vyššie citovanej judikatúry možný postup contra res iudicata vo vykonávacom konaní, resp. ak je aj napriek právoplatnému platobnému rozkazu daný opätovný priestor na ex offo súdny prieskum existencie neprijateľných zmluvných podmienok v štádiu vykonávacieho konania, tým skôr je možné takýto opätovný prieskum uskutočniť aj v konaní o určenie neplatnosti dražby.
  18. Vo vzťahu k druhej dovolacej otázke, a teda či je v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd ex offo povinný za účelom ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami preskúmať aj základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom dovolací súd v prvom rade poukazuje na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13, Kušionová, v ktorom bol poskytnutý výklad práva Európskej únie k možnosti vykonania tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré Súdny dvor z možnosti ich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Obdobnou právnou otázkou sa však dovolací súd už zaoberal v uznesení sp. zn. 9Cdo/187/2022 z
  19. novembra 2023 (zverejneného ako R 16/2024), ktorého právna veta znie: „Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva sú súdy povinné ex offo preskúmať aj zmluvu o úvere.“
  20. Rozhodovacia prax sa ustálila na tom, že v sporoch o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/149/2020 z
  21. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z
  22. júla 2023).
  23. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo
  24. decembra 2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom do
  25. mája 2014 prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. i v znení účinnom do
  26. mája 2014 vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný (uznesenie sp. zn. II. ÚS 329/2023 z
  27. júna 2023).
  28. Vec prejednávajúci senát nemá dôvod sa od záverov vyslovených v uznesení sp. zn. 9Cdo/187/2022 z
  29. novembra 2023 odchýliť a v podrobnostiach naň odkazuje. S ohľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd (rovnako ako aj súd prvej inštancie) vec nesprávne právne posúdil, keď nepodrobil Zmluvu o OTP Hypo úvere č. 070/3007/13SU zo dňa
  30. júla 2013 ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok.
  31. Dovolateľka dovolaním napadla rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  32. januára 2024 sp. zn. 26CoCsp/17/2023 v celom rozsahu, avšak v dovolaní absentuje akákoľvek argumentácia vzťahujúca sa k odmietajúcemu výroku (výrok I.) a taktiež vzťahujúca sa k potvrdzujúcemu výroku v časti určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V týchto častiach dovolací súd považoval dovolanie za neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a v súlade s § 447 písm. f) CSP dovolanie žalobkyne odmietol.
  33. Uznesením č.k. 15Csp/18/2019-1101 z
  34. novembra 2024 súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému 1/ výšku trov konania neurčuje a zároveň rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému v 3/ rade náhradu trov konania vo výške 21,30 eura do 15 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia. 25.
  35. Uznesením č.k. 15Csp/18/2019-1103 z
  36. novembra 2024 súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 4/ a 5/ rade náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 294,88 eura právnemu zástupcovi žalovaných v 4/ a 5/ rade do 15 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia.
  37. Podľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
  38. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým výrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).
  39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka opodstatnene tvrdila, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych názorov (viď body 18.
  40. a 22.), dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne je čo do potvrdzujúceho výroku o zamietnutí žaloby na určenie neplatnosti dražby prípustné a zároveň dôvodné. Z uvedeného dôvodu preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tomto výroku spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 CSP v spojení s § 450 CSP). Zároveň zrušil aj uznesenia o trovách konania v súlade s § 449 v spojení s § 439 CSP.
  41. Vo vzťahu k návrhu dovolateľky na odklad vykonateľnosti, resp. právoplatnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 1 a 2 CSP, dovolací súd konštatuje, že z podaného návrhu nemal osvedčené dôvody hodné osobitného zreteľa, preto návrhu pred rozhodnutím o podanom dovolaní nevyhovel. V súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).
  42. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
  43. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  44. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.