← Slovensko

§ 296 Tr.zák. a iné

Obsah (20)§ 296§ 321§ 322§ 219§ 39a§ 51§ 52§ 319§ 10§ 155§ 14§ 281§ 287§ 288§ 285§ 221§ 29§ 269§ 31§ 294

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2To/16/2025 Identifikačné číslo spisu: 9514100138 Dátum vydania rozhodnutia: 14.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Dana Wänkeová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 296Trestného zákona a iné na verejnom zasadnutí konanom 27.

januára 2026 v Bratislave o odvolaní prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a odvolaní obžalovaného T. R. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 3. septembra 2025, sp. zn. 16T/4/2024, takto rozhodol: I:

§ 321ods.

1 písm. b), d), e), ods. 3 Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 3. septembra 2025, sp. zn. 16T/4/2024 zrušuje v časti vo výroku o treste v bodoch I.A., I.B., I.C., I.D. II:

§ 322ods.

3 Trestného poriadku Obžalovanému T. R., nar. XX. P. XXXX v A., trvale bytom A., E. XXF, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, ukladá

§ 219ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do

  1. novembra 2000 s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
  2. novembra 2000 a § 29 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
  3. novembra 2000 výnimočný úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 obžalovanému ukladá trest prepadnutia majetku.

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. III:

§ 319Trestného poriadku odvolanie obžalovaného T.

R. zamieta. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 3. septembra 2025, sp. zn. 16T/4/2024, uznal obžalovaného T. R. vinným v skutku č. 1 zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Trestného zákona, v skutku č.

2 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 13/1998 Z. z., v skutku č. 3 z trestného činu všeobecného ohrozenia formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 13/1998 Z. z., v skutku č. 4 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z., v skutku č. 5 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 129/1998 Z. z., v skutku č. 6 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 10/1999 Z. z., v skutku č. 7 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona č. 183/1999 Z. z., v skutku č. 8 z obzvlášť závažného zločinu ublíženia na zdraví

§ 155ods.

1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.

  1. a)Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm.
  2. c)a § 141 písm.
  3. a)Trestného zákona, v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že skutok č. 1 T. R. s prezývkou „K.“ alebo „V.“ využijúc svoje skúsenosti z pôsobenia na pozícii “pravej ruky“ V. B., považovaného za zakladateľa a šéfa zločineckej skupiny vystupujúcej pod názvom „B.“, ktorá pôsobila od presne nezisteného času minimálne od roku 1997 najmä v Bratislave a v západnej časti územia Slovenskej republiky, krátko po smrti V. B. dňa

  1. februára 1997 prebral riadenie tejto zločineckej skupiny, tým spôsobom, že: - určil ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny teritoriálne rozdelenie skupiny a to pre - R. A. oblasť časti mesta Bratislavy, - H. A., ktorý viedol jednu z bratislavských podskupín, - J. E. s prezývkou „M.“, oblasť Záhoria a okolia, kde tento až do roku 2006 ďalej organizoval a koordinoval podriadených členov, medzi ktorými bol aj F. M., ktorý prevzal túto činnosť v presne nezistenom čase v roku 2006 a riadil časť skupiny v uvedenej oblasti do presne nezisteného času roku 2008, - W. S. oblasť Senca a okolia, ktorý až do svojej smrti dňa
  2. júna 2004 organizoval a koordinoval podriadených členov medzi nimi aj V. A., ktorý túto činnosť prevzal po smrti W. S., - priamo riadil členov svojej ochranky a to najmä Q. A., Q. H., V. K., V. Q., Q. W., P. P., pričom Q. A. rozdeľoval

pokynov T. R. pravidelné finančné odmeny pre členov skupiny a riadil členov ochranky a ďalších jemu podriadených členov zločineckej skupiny T. D. a F. C., - riadil po celý čas celú zločineckú skupinu z najvyššej úrovne hierarchie, dával pokyny a koordinoval podriadených vyšších riadiacich členov zločineckej skupiny, ktorými boli R. A., H. A., J. E. a V. A., ktorí ďalej organizovali jednotlivé relatívne samostatné štruktúry skupiny, kde z hľadiska postavenia v hierarchii v skupine: - priamo podriadenými členmi R. A. boli M. T., H. N., T. Š. (proti ktorému je vedené trestné stíhanie v samostatnom konaní a vina alebo nevina, ktorého doposiaľ nebola preukázaná) a V. T., ktorí usmerňovali členov, ktorými boli W. F., V. S., W. A., V. Š., V. Š., ďalším priamo podriadeným členom R. A. bol W. V., ktorý bol nadriadený ďalším členom, ktorými boli C. V. a N. B., ktorí usmerňovali ďalších členov, ktorými boli V. W., Q. A., V. A. a Q. M. a činným pre túto časť zločineckej skupiny bol W. V. a M. B., - priamo podriadenými členmi H. A. boli T. A. a osoba označená ako V. H., - priamo podriadenými členmi J. E. bol F. M., M. E. do jeho úmrtia, C. E., - priamo podriadenými členmi V. A. boli T. T. a P. A., ktorý ďalej usmerňoval a bol nadriadeným ďalším členom, ktorými boli T. A., V. A., H. K. a T. X., činnými najmä pre túto časť zločineckej skupiny boli K. B., J. K. a A. Ž., T. R. a J. E. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1997, Q. T. a V. K. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1998, pričom všetci menovaní boli členmi skupiny do dňa

  1. septembra 2012, kedy boli zadržaní J. E., V. K. a Q. H., pričom T. R. priamo zadával úlohy J. E., V. K., Q. T., ako aj V. A., Q. H., Q. A., W. S. do jeho úmrtia dňa
  2. júna 2004 a T. T. a spoločne páchali najzávažnejšie trestné činy najmä proti životu a zdraviu, - pričom uvedená zločinecká skupina existovala s cieľom získania najmä finančných a iných výhod páchaním rôznej najmä násilnej a majetkovej trestnej činnosti a jej príslušníci boli zoskupení v jednotlivých úrovniach a stupňoch riadenia a organizácie vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, dlhodobo koordinovane páchali zločiny, pričom členovia vo vyššom stupni hierarchie skupiny zadávali členom z nižších stupňov hierarchie pokyny k páchaniu trestných činov, určovali spôsoby ich vykonania, vydávali súhlasy s páchaním konkrétnych trestných činov, od nižšie postavených členov skupiny preberali nezákonne získané finančné prostriedky, s časťou ktorých financovali činnosť skupiny a niektorých členov zločineckej skupiny, skutok č. 2 V. K. v presne nezistenom čase začiatkom roka 1998, ktorý vtedy pôsobil na najvyššej riadiacej a koordinačnej úrovni v skupine osôb vykonávajúcej trestnú činnosť prezývanej „Č.“ pôsobiacej v Banskej Bystrici a okolí, z dôvodu, že poškodený V. W., nar. XX. Q. XXXX, patriaci do tejto skupiny bol na úteku a bolo po ňom vyhlásené pátranie, čo ťažko znášal a mal vedomosti o trestnej činnosti V. K. a začal byť preto nespoľahlivý, prostredníctvom P. P. oslovil J. R. a W. S. s požiadavkou na likvidáciu poškodeného, s čím títo súhlasili a následne kontaktovali T. R., ktorý z popísaných dôvodov naplánoval, zorganizoval a rozdelil úlohy páchateľom súvisiace s usmrtením poškodeného a v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl až máj roku 1998 P. P. priviezol na čerpaciu stanicu pohonných hmôt v Bratislave poškodeného pod zámienkou, že bude zmenené miesto jeho bývania a budú oslavovať, následne si poškodený presadol do vozidla, v ktorom boli J. R. a W. S. a odviezli ho do chatovej osady rekreačného strediska Senecké Jazerá v katastrálnom území Senec na chatu súpisné č. XXX na parcele č. XXXX, ktorú zabezpečil na tento účel V. A., kde ich čakal J. E., V. A. a Q. A., ktorí boli T. R. vopred inštruovaní o svojich úlohách pri usmrtení poškodeného, po zvítaní a po vstupe do chaty jedna z osôb poškodenému do pohára s liehovinou naliala rohypnol, ktorým ho omámili, následne ho povalili na zem na chrbát a J. E. mu na ústa priložil handru, cez ktorú mu postupne lial do úst chemickú látku chloroform až pokiaľ poškodený nejavil známky života, potom W. S., ktorý zabezpečil náradie na kopanie, odviezol J. E., Q. A. a J. R. na miesto v poli v katastrálnom území obce M. X. na parcelu č. XXXX, kde títo vykopali jamu a približne po hodine priviezol W. S. zviazané telo poškodeného, ktoré uložili do vykopanej jamy a jamu s poškodeným následne zeminou zahrabali, čím konaním páchateľov bola priamo zapríčinená smrť poškodeného, skutok č. 3 T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného Ing. Z. F., nar. XX. Q. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a zadal úlohy Q. T., Q. H. a Q. A., pričom Q. H. zistil, že poškodený navštevuje areál tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch a T. R., Q. H. a Q. A. sa v presne nezistený deň pred
  3. májom 1998 dostavili k areálu tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch, kde T. R. s Q. H. obhliadli predmetné miesto a zistili, ako vyzerá vstup do areálu tenisových kurtov a následne T. R. rozhodol, že sa tam usmrtenie poškodeného uskutoční a vykonaná sa nastražením výbušniny pod betónové tvárnice vedúce od začiatku vstupu do areálu tenisových kurtov a určil, že výbušnina sa iniciuje v čase, keď bude uvedený areál poškodený opúšťať, následne ďalší deň pred
  4. májom 1998 sa T. R., Q. T., Q. H. a Q. A. dostavili vo večerných hodinách po uzatvorení uvedeného areálu tenisových kurtov k tomuto areálu a Q. H. a Q. A. dostali od T. R. úlohu, aby zabezpečovali okolie a informovali T. R. a Q. T. o prípadnom pohybe osôb v okolí areálu, čo prostredníctvom vysielačiek vykonávali, každý na druhej strane ulice Zlaté piesky smerom od vstupu do areálu, kde predstierali, že venčia svojich psov, ktorých si na ten účel vzali so sebou, T. R. a Q. T. si zabezpečili a so sebou priniesli trhavinu trinitrotoluén s hmotnosťou približne 8 až 10 kg, ktorú zakopali pod betónové tvárnice hneď za vstupnou bránkou do areálu smerom k vstupnej bránke oplotených antukových tenisových kurtov asi 50 cm od povrchu roviny zeme, túto trhavinu opatrili zariadením uspôsobeným k iniciácií nálože na diaľku a následne po ohlásení ukončenia nastraženia nálože T. R. prostredníctvom vysielačky Q. H. a Q. A., všetci svoje miesta opustili, dňa
  5. mája 1998 v obedňajších hodinách sa k blízkosti areálu predmetných tenisových kurtov v Bratislave na Zlatých pieskoch dostavili T. R., Q. T., Q. H. a Q. A., kde Q. H. sledoval príchod poškodeného zo zástavky električiek pri ich obratisku Zlaté piesky, odkiaľ mal výhľad na príchodziu ulicu Zlaté piesky k areálu tenisových kurtov, Q. T. s Q. A. čakali vo vozidle na parkovisku asi 200 metrov od križovatky Cesty na Senec a ulice Zlaté piesky, pričom Q. T. mal pri sebe pripravené zariadenie na diaľkovú aktiváciu uloženej trhaviny, T. R. čakal vo vozidle v záhradkárskej oblasti pri jazere Zlaté piesky, v čase približne o 19:00 hod. prichádzal poškodený v motorovom vozidle Mercedes SL 600, čierny kabriolet, evidenčné číslo: A. XX-XX, k areálu tenisových kurtov, Q. H. zatelefonoval túto skutočnosť Q. A., ktorý z vozidla, v ktorom čakal s Q. T. vybral bicykel, s ktorým sa Q. T. presunul k areálu tenisových kurtov v Bratislave na ulicu Zlaté piesky, kde dňa
  6. mája 1998 v čase o 19:40 hod., keď poškodený pešo vychádzal z areálu a prechádzal ponad miesto uloženej trhaviny, túto diaľkovým ovládaním inicioval, čím došlo k enormnému výbuchu, ktorý poškodenému spôsobil mnohonásobnú devastáciu a rozčlenenie trupu, vnútorných orgánov, hlavy a končatín poškodeného, pričom časti tela poškodeného boli rozmetané do značného okolia miesta výbuchu, čím bola bezprostredne spôsobená smrť poškodeného, pričom bolo vydaných minimálne 7 prítomných osôb nachádzajúcich sa v tom čase v uvedenom areáli v blízkosti miesta výbuchu do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a zároveň účinkami výbuchu bolo spôsobené zranenie tam prítomnej poškodenej V. S., nar.
  7. novembra 1980 a poškodenie pred areálom zaparkovaných osobných motorových vozidiel, Q. T. následne z miesta činu unikol na miesto, kde ho čakal T. R. a odtiaľ odišli. skutok č. 4 v presne nezistenom čase v období od
  8. mája 1998 do
  9. júna 1998 T. R. rozhodol o usmrtení poškodeného P. S., nar. X. P. XXXX, nakoľko poškodený začal preberať aktivity po smrti Z. F. a považoval ho za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť, v ktorej poškodený začal mať dominantné postavenie, T. R. touto činnosťou poveril J. R. a P. K., s ktorými sa najskôr v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl a jún 1998 opakovane v priestoroch kultúrneho zariadenia Bobycentrum v Českej republike v Brne na ulici Sportovní 2/a stretol V. K. a prezentoval im potrebu odstrániť poškodeného, ktorý im uviedol, že poškodený sa pridáva na nesprávnu stranu, k nesprávnym ľudom a preto je ho potrebné usmrtiť, kde túto požiadavku opakoval viackrát pri rozdielnych stretnutiach s presviedčaním, že s odstránením poškodeného určite súhlasí aj V. Č., P. K. a J. R. súhlasili, že usmrtia poškodeného, pričom spôsob vykonania činu naplánoval T. R. a následne P. K. a J. R. sa dňa
  10. júna 1998 v blízkosti hotela E. Q. v Bratislave na F. ulici XX stretli s poškodeným a v nočných hodinách sa presunuli do baru „T. E.“ v Bratislave na Q. ulici, s ktorým tu zotrvali do skorých ranných hodín dňa
  11. júna 1998 a následne spoločne odišli na motorovom vozidle, s ktorým sa presúvali po štátnej ceste vedúcej z obce Ivanka pri Dunaji smerom k rázcestiu Bratislava - Senec, pričom vo vzdialenosti 145 metrov od uvedeného rázcestia z dôvodu vykonania malej potreby dňa
  12. júna 1998 v čase o 02:15 hod. zastali, J. R. a P. K. vystúpili z vozidla za poškodeným a následne opakovanými výstrelmi z malej vzdialenosti J. R. revolverom kal. 38 Špecial a P. K. zo samonabíjacej zbrane kal. 7,65 mm, zasiahli poškodeného do oblasti hlavy, krku, trupu a ľavej hornej končatiny najmenej šesť krát a spôsobili mu poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, po čom ho zosunuli do priekopy vedľa cesty a odišli na neznáme miesto, začo bola P. K. a J. R. vyplatená V. K. odmena vo výške 100.000 SKK, (3.319,39 EUR), ktoré v Brne pred Bobycentrom prevzal J. R., skutok č. 5 T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného T. F., nar. XX. P. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy Q. T., J. E., Q. H. a Q. A., zároveň zabezpečil informáciu, že T. F. chodí pre svoje dcéry na Dlhé diely v Bratislave k svojej bývalej manželke a v presne nezistenom čase pred dňom
  13. októbrom 1998 dal úlohu Q. H. a Q. A., aby vykonali pri bydlisku bývalej manželky T. F., s ktorou nežil v spoločnej domácnosti, jeho sledovanie, Q. H. a Q. A. vykonávali v období dvoch až troch týždňov sledovanie z vozidla zn. Škoda 1203 šedej farby, evidenčné číslo: F. XX-XX, ktoré pristavili v A. pri križovatke vyústenia slepej ulice W., kde v dome vo vchode s popisným č. XX bývala bývalá manželka T. F. a počas sledovania zistili, že T. F. chodí na uvedenú adresu pre svoje dcéry, ktoré dováža aj naspäť, zároveň zistili s akými jazdí motorovými vozidlami a že chodí s ďalšou osobou, ktorá mu vykonáva fyzickú ochranu, T. R. zistil, že dňa
  14. októbra 1998 večer privezie T. F. deti bývalej manželke a rozhodol, že uvedené vozidlo Škoda 1203 sa odparkuje pred dom, kde býva bývalá manželka a že vo vozidle budú schovaní strelci, následne Q. A. dňa
  15. októbra 1998 v čase približne medzi 12:00 až 13:00 hod. pristavil vozidlo zn. Škoda 1203 na slepú ulicu W. na úrovni medzi vchodmi do domu popisné č. XX a XX, pričom ju zaparkoval v kolmom státí zadnou časťou smerom k uvedenému domu a z miesta odišiel pešo na ďalšiu ulicu, odkiaľ ho odviezol Q. H., následne v rovnaký deň sa spolu stretli T.A. R., Q. T., J. E., Q. H., Q. A., V. A. a M. E., T. R. rozdelil úlohy tak, že Q. A. bude sledovať príjazd T. F., M. E. dovezie strelcov Q. T. a J. E. k vozidlu zn. Škoda 1203, ktorí do vozidla nastúpia a budú čakať na príchod T. F. a po vykonaní skutku toto vozidlo podpália a strelcov odvezie z miesta činu V. A., následne v uvedený deň Q. A. čakal pri prístupovej ceste na sídlisko Dlhé diely na križovatke ulíc Karloveská a Molecova pri reštaurácií K., odkiaľ telefonicky zahlásil Q. T. a J. E., ktorí už čakali v uvedenom vozidle zn. Škoda 1203, prejazd T. F. s ochrankárom, po príjazde T. F. a V. H., nar. XX. N. XXXX, na W. ulicu a po odovzdaní detí T. F., ktoré prišli s nimi, dňa
  16. októbra 1998 v čase o 19:40 hod., keď T. F. sedel ako vodič vo vozidle zn. Mercedes S 600 čiernej farby, evidenčné číslo: A.-XXXAO, ktoré stálo na ceste na úrovni medzi vchodmi do domu s popisnými č. XX a XX a V. H. si išiel sadnúť do vozidla ako spolujazdec, prišiel Q. T. do presne nezistenej vzdialenosti od ľavej strany vozidla na úroveň vodiča, zároveň J. E. prišiel do presne nezistenej vzdialenosti za uvedené vozidlo a Q. T. samopalom nezistenej značky a J. E. samopalom zn. Pleter 91, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla, opatreným tlmičom hluku, vystrelili na poškodených T. F. a V. H. spolu minimálne 37 krát, pričom T. F. zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu tak 27 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť a V. H. zasiahli spolu 7-mimi strelami a spôsobili mu tak 11 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka a pravej dolnej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, vo vozidle zn. Škoda 1203 Q. T. pripravený nástražný výbušný systém pre zahladenie stôp, zložený z plastovej nádoby s benzínom a iniciátorom - dvomi kusmi elektrických priemyselných rozbušiek a s oneskorovacím prvkom aktivácie, aktivoval s nastavenou aktiváciou po 135 sekundách, J. E. a Q. T. následne prebehli na V. ulicu, kde nasadli do vopred zabezpečeného odcudzeného vozidla zn. Audi 80 opatreného odcudzenými tabuľkami s evidenčným číslom A. XX-XX, kde ako vodič čakal V. A., ktorý ich odviezol z okolia miesta činu, skutok č. 6 T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného F. S., nar. XX. Q. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy Q. T. a Q. A., Q. A. dal úlohu, aby sledoval poškodeného, čo začal Q. A. vykonávať v Pezinku na ulici D. v mieste, kde bolo zistené, že poškodený býva, počas vykonávania sledovania s vozidlom zn. Škoda Felicia dňa
  17. mája 1999 Q. A. zistil, že poškodený prišiel s vozidlom zn. Mercedes CL striebornej farby, ktoré používal do K. doliny v Pezinku k hotelu J., túto informáciu poskytol T. R., Q. A. sa následne stretol pri Psychiatrickej nemocnici v Pezinku s T. R., Q. T. a W. S., ktorí prišli na vozidle zn. VW Golf VR6, T. R. určil, aby Q. A. odviezol svoje auto, ktoré Q. A. odviezol a zaparkoval v Pezinku na Cajlanskej ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a všetci sa vozidlom presunuli k hotelu Istota, kde stálo vozidlo poškodeného a presunuli sa približne 500 metrov naspäť, kde Q. A. dostal vysielačku a T. R. povedal, aby nahlásil prechod poškodeného okolo neho, následne Q. A. vystúpil z vozidla a schoval sa mimo cesty a W. S. ako vodič, Q. T. na prednom sedadle spolujazdca a T. R. na zadnom sedadle s vozidlom odišli po ceste Kučišdorfská dolina približne ďalších 200 metrov naspäť od hotela J., kde boli pripravení Q. T. a T. R. so samopalmi na vykonanie usmrtenia poškodeného, následne prejazd vozidla poškodeného Q. A. nahlásil do vysielačky a bežal smerom za vozidlom poškodeného, po 200 metroch ho čakali W. S., Q. T. a T. R. s vozidlom VW Golf, Q. A. nastúpil do vozidla, kde mu uviedli, že nestrieľali, lebo mal pri sebe frajerku a presúvali sa smerom k miestu bydliska poškodeného, kde cestou Q. A. vystúpil a W. S. ako vodič spolu s Q. T. a T. R. prišli s vozidlom do blízkosti miesta bydliska poškodeného, kde T. R. a Q. T. vystúpili z vozidla a vyčkali na príjazd poškodeného a potom ako poškodený zaparkoval vozidlo v W. na D. ulici, vystúpil a išiel v čase o 01:26 hod. dňa
  18. mája 1999 okolo vchodu do domu s popisným č. XX sa pokúsil T. R. strieľať na poškodeného zo samopalu, ktorý sa zasekol a Q. T. vystrelil zo samopalu zozadu na poškodeného minimálne 6 krát, pričom ho zasiahol 4 strelami, následkom čoho poškodený spadol na zem a následne Q. T. prišiel bližšie k ležiacemu poškodenému a strelil poškodenému do hlavy a následne sa T. R. a Q. T. presunuli do vozidla VW Golf VR6 a s W. S. z okolia mesta činu ušli a poškodenému tak bolo spôsobených 9 strelných defektov a poranenia hlavy, mozgu a končatín, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo dňa
  19. mája 1999 o 11:45 hod. v nemocnici jeho smrť, skutok č. 7 V. C. [voči ktorému bolo uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3T/32/2014 zo dňa
  20. júla 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tost 24/2015 zo dňa
  21. októbra 2015

§ 281ods.

1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku pre skutok č. 7 uvedený v obžalobe ÚŠP GP SR zo dňa 25.09.2014 sp. zn. VII/1 Gv 164/12/1000-638, právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm.

  1. b)Trestného zákona, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm.
  2. h)Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. trestné stíhanie zastavené, pretože je premlčané] v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999 v reštaurácií C. v A. na ulici W. S. V. č. X zadal požiadavku W. S. a J. E. na vykonanie vraždy poškodeného Ing. T. F., nar. X. N. XXXX, za poskytnutie finančnej odmeny vo výške najmenej 2.000.000 SKK (64.254,96 EUR) za jej splnenie, a následne T. R. s J. E. naplánovali jej vykonanie, pričom T. R. stanovil a odsúhlasil úlohy ďalších osôb, ktoré sa zúčastnia na vykonaní usmrtenia poškodeného, určil strelcov Q. T. a Q. H. a dal úlohu na zabezpečenie garáže F. M., kde V. A. umiestni odcudzené motorové vozidlo, ktoré sa použije pri vykonaní činu, a na zabezpečenie chaty pre následné ukrytie, po zabezpečení garáže na A. ceste v Malackách a chaty v Rohožníku F. M., na čo poskytol finančné prostriedky T. R., V. A. zabezpečil odcudzené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia modrej farby, ktoré doviezol do pripravenej garáže spolu s pripravenými ďalšími tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami, dňa 20. októbra 1999 okolo 19:00 hod. priviezol V. K. k uvedenej garáži V. A., ktorý presadol ako vodič do uvedeného vozidla v garáži, s ktorým odišiel s vymenenými tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami do A., následne V. A. doviezol Q. T. a Q. H. do blízkosti A. ulice č. XX, J. E. a W. S. vykonávali v okolí A. ulice zisťovanie prítomnosti poškodeného a následné istenie Q. T. a Q. H., pričom dňa 20. októbra 1999 v čase o 20:15 hod. Q. T. a Q. H. usmrtili poškodeného tým spôsobom, že vystúpili z motorového vozidla a na poškodeného, ktorý vyšiel na A. ulicu v Bratislave a kráčal k ľavým predným dverám svojho vozidla zn. Mercedes V., evidenčné číslo A.-XXXCZ, zozadu vystrelili spolu minimálne 19 krát, Q. T. najmenej 12 krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm a Q. H. najmenej 2 krát zo zbrane kalibru 9 mm, ktorú si vzal z vozidla, pričom poškodeného zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných defektov, v mozgovej časti hlavy v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti hrudníka a pliec v počte osem, brucha v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného, následne z miesta činu ušli, vozidlo Škoda Octavia V. A. následne dňa 21. októbra 1999 v čase približne o 03:15 hod. doviezol spolu so zbraňami naspäť do uvedenej garáže, pričom pre koordináciu ukrytia vozidla komunikoval s F. M. prostredníctvom telefónov s neregistrovanými SIM kartami, ktoré vopred zadovážil, časť finančných prostriedkov za spáchanie skutku odovzdal T. R. osobám, ktoré sa zúčastnili na skutku krátko po jeho spáchaní, pričom finančné prostriedky mu poskytol V. C., skutok č. 8 T. R. v úmysle uľahčiť prinútenie prevádzkovateľov taxislužby v Pezinku proti ich vôli pravidelne poskytovať finančné plnenia pre zločineckú skupinu označovanú „B.“ za služby ochrany dal v objekte H..P. v A. na V. R. č. XX v presne nezistený deň pred dňom 25. júna 2008 pokyn Q. W., aby vybral osobu taxikára v Pezinku, ktorý najviac protestuje proti platbám zločineckej skupine a aby tejto osobe bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, Q. W. vybral miesto na spáchanie trestného činu a osobu taxikára, zistil vozidlo na akom jazdí a aké používa telefónne číslo, zabezpečil bejzbolovú palicu, prepravku na potraviny zelenej farby a neregistrovanú SIM kartu do mobilného telefónu na telefónne číslo XXXX XXX XXX a s V. Q. zabezpečili dvoch ďalších doposiaľ neznámych páchateľov na vykonanie útoku na osobu taxikára, dňa 25. júna 2008 pred časom 22:50 hod. sa Q. W. stretol v Pezinku s uvedenými ďalšími dvoma neznámymi páchateľmi a určil im, že majú úplne rozbiť taxikára, uviedol im informácie k osobe taxikára a odovzdal bejzbolovú palicu a prepravku na potraviny a preddavok hotovosti vo výške 5.000 SKK (165,97 EUR) a uvedený dvaja neznámi páchatelia prišli na miesto určené na spáchanie skutku v Pezinku pri bývalej protialkoholickej liečebni, V. Q. a H. R. potom z iného miesta kontrolovali príchodziu cestu, následne si uvedení neznámi páchatelia prostredníctvom obdržanej SIM karty privolali vozidlo taxislužby pred bývalú protialkoholickú liečebňu v Pezinku, kde po príjazde vozidla taxislužby dňa 25. júna 2008 v čase okolo 22:50 hod. jeden z páchateľov požiadal vodiča taxislužby - poškodeného S. S., nar. XX. Q. XXXX, aby mu pomohol naložiť prepravku na potraviny do vozidla, načo poškodený vystúpil z vozidla a podišiel smerom k páchateľovi a v tom z blízkeho lesa vybehol druhý páchateľ s bejzbolovou palicou, poškodený sa pokúšal ukryť vo vozidle, pričom páchateľ napadol poškodeného tak, že pootvoril dvere a s bejzbolovou palicou udieral poškodeného po celom tele a následne za nohu vytiahol poškodeného z vozidla a s bejzbolovou palicou mu udieral do hlavy a hovoril, že to má za šéfa, pričom sa poškodený pokúšal brániť proti útokom, zatiaľ čo druhý páchateľ poškodenému odcudzil z vozidla mobilný telefón zn. SE T610, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a následne páchatelia z miesta činu ušli a poškodenému spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s 9 dňovou práceneschopnosťou a škodu vo výške 331,94 EUR, následne Q. W. v Bratislave na Z. ulici na čerpacej stanici OMV v smere na Prístavný most odovzdal uvedeným dvom neznámym páchateľom zvyšnú hotovosť 5.000 SKK (165,97 EUR) za vykonanie skutku a neskôr Q. W. a V. Q. oznámili T. R. vykonanie zadaného skutku a T. R. odovzdal Q. W. hotovosť 10.000 SKK (331,94 EUR) na pokrytie nákladov za vykonanie útoku, pričom o vine či nevine osôb R. A., J. E., F. M., V. A., H. A., T. A., Q. A., Q. H., V. K., V. Q., Q. W., P. P., T. D., F. C., M. T., H. N., T. Š., V. T., W. F., V. S., W. A., V. Š., V. Š., W. V., C. V., N. B., V. W., Q. A., V. A., Q. M., W. V., M. B., C. E., T. T., P. A., T. A., V. A., H. K., T. X., K. B., J. K., A. Ž., Q. T., V. K., P. P., J. R., P. K., V. Č., V. C., H. R., sa v tomto konaní nerozhoduje. Za to obžalovanému T. R. Špecializovaný trestný súd uložil

§ 219ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do

  1. novembra 2000, § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
  2. novembra 2000 a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
  3. novembra 2000 výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, na výkon ktorého ho

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne obžalovanému

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 uložil trest prepadnutia majetku, s tým, že

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva štát. Špecializovaný trestný súd

§ 287ods.

1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdeným P. K. uhradiť poškodenej P. S. škodu vo výške 1.161,08 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000, EUR. Špecializovaný trestný súd

§ 288ods.

2 Trestného poriadku poškodenú P. S. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Rovnako

§ 287ods.

1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdenými Q. T., J. E. a V. A. uhradiť poškodenej M. F. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 EUR a poškodenému Ing. C. F., nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 EUR. Špecializovaný trestný súd

§ 288ods.

2 Trestného poriadku poškodených M. F. a Ing. C. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Špecializovaný trestný súd

§ 288ods.

1 Trestného poriadku poškodenú F. W., s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Špecializovaný trestný súd

§ 285písm.

c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného T. R. spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 164/12/1000 - 638 z 25. septembra 2014 v skutku 9 pre obzvlášť závažný zločin podvodu

§ 221ods.

1, ods. 2, ods. 4 písm.

  1. b)Trestného zákona, s poukazom na § 141 písm.
  2. a)Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že T. D. a Q. W. v presne nezistený deň začiatkom decembra roku 2009 v reštaurácií E. v A. na A. ulici s úmyslom obohatiť sa o finančnú hotovosť 7.000 EUR od poškodeného V. A., nar. XX. B. XXXX, tohto uviedli do omylu, že za predmetnú sumu mu zariadia vrátenie jeho vozidla Audi Q7, evidenčné číslo: X.-XXXCE, ktoré bolo odcudzené dňa 30. novembra 2009 a predstierali, že to vedia zabezpečiť, v ten istý deň sa T. D. a Q. W. stretli v priestoroch objektu H..P. v A. na V. R. XX s T. R., ktorý súhlasil s vykonaním trestného činu a určil, aby od poškodeného získali finančné prostriedky a následne sa s ním dohodli na domnelom mieste mimo Bratislavy k prevzatiu vozidla, kde by nesplnil fiktívnu podmienku odovzdania vozidla, na základe jej údajného nesplnenia vozidlo neodovzdajú a peniaze si ponechajú a rozdelia, a nato sa prostredníctvom osoby N. D. dohodli, že poškodený im odovzdá finančnú hotovosť v areáli obchodného centra Polus City Center v Bratislave na Vajnorskej ulici č. 100 a vozidlo si potom prevezme pri obchodnom centre Mlyny v Nitre a následne v presne nezistenom čase Q. W. a T. D. v areáli obchodného centra Polus City Center prevzali hotovosť vo výške 7.000 EUR, od osoby N. D., ktorému ju vydal poškodený k odovzdaniu a túto hotovosť si T. D., Q. W. a T. R. rozdelili a spôsobili tak na majetku poškodeného škodu 7.000 EUR, pretože dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku (č. l. 2883) podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) odvolanie vo vzťahu k výroku II. v neprospech obžalovaného a zároveň podal odvolanie v neprospech obžalovaného čo do viny a trestu vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, naproti navrhovanému uloženiu výnimočného trestu na doživotie. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal odvolanie proti výroku o vine, proti výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Podaním doručeným Špecializovanému trestnému súdu 16. októbra 2025 (č. l. 3128 - 3129) prokurátor písomne odôvodnil podané odvolanie a toto upravil tak, že vo vzťahu k výrokom pre skutky č. 1. až 8. rozsudku ide o odvolanie len proti výroku o treste nie proti výroku o vine. Prokurátor považoval uznanie viny za skutky č. 1. až 8. obžaloby na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní za vecne správne. Doplnil, že odvolanie vo vzťahu k uvedeným skutkom bolo podané z dôvodu neuloženia výnimočného úhrnného trestu odňatia slobody na doživotie. Pokračoval, že senát o tom rozhodol s poukazom na to, že pre uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie musia byť

§ 29ods.

3 Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutkov) splnené kumulatívne tri zákonné podmienky, pričom

súdu uloženiu výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie bráni nesplnenie tretej z kumulatívnych podmienok a to tej, že „nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov.“ A to najmä s prihliadnutím na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Mgr. Z. H., PhD. č. 23/2025,

ktorého „Na základe analýzy pozitívnych a limitujúcich resocializačných faktorov obžalovaného možno konštatovať, že zo psychologického hľadiska je kriminálny vývin osobnosti obžalovaného vo vzťahu k prípadnej recidíve málo pravdepodobný a prognóza jeho resocializácie je priaznivá a resocializácia je možná“. Napriek konštatovaniu v odôvodňujúcej časti napadnutého rozsudku, v ktorej je konštatované, že ide o otázku právnu a znalecký posudok je len jedným z podkladov na právne posúdenie, pri voľnom hodnotení každého dôkazu a to aj znaleckého posudku, tak z odôvodnenia nie je

prokurátora zrejmé, čo okrem uvedenej vety z posudku viedlo senát k rozhodnutiu o tom, že nie je naplnená tretia zákonná podmienka na uloženie výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie. Prokurátor poukázal na to, že v znaleckom posudku konštatovaná pozitívna prognóza resocializácie je odôvodnená väzbou na rodinných príslušníkov. Tento záver znaleckého posudku vychádza z tvrdení obžalovaného pred znalkyňou počas vyšetrenia. Uvedené však prokurátor považoval len za účelové tvrdenia obžalovaného. Predovšetkým obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu za vinu v čase, kedy nebol nijako obmedzený na slobode a rodinné väzby mal už vtedy tak na Slovensku, ako aj v Čechách (vrátane v tom čase maloletých detí - teda minimálne syna na Slovensku), pričom napriek tomu páchal, organizoval, riadil a vykonával najzávažnejšiu trestnú činnosť. Okrem toho sa v blízkosti svojej rodiny zdržiaval minimálne, z dokazovania

prokurátora vyplýva, že často konšpiračne prespával na rôznych adresách, zrejme z dôvodu konfliktov s konkurenčnými skupinami (len podotkol, že boli zavraždení aj členovia B., ku ktorým mal blízko - W. S. a W. Č.), sám plánoval a vykonával rovnaké skutky. K vyhodnoteniu kriminálneho vývoja osobnosti, ako ho vyhodnotila znalkyňa, prokurátor uviedol, že je potrebné ho vyhodnocovať pri voľnom hodnotení dôkazov (znaleckého posudku) spolu s hodnotením iných dôkazov. Samotný postoj obžalovaného, kedy síce deklaruje snahu udržiavať rodinné väzby a po návrate na slobodu záujem nájsť si zamestnanie, je však potrebné posudzovať aj v kontexte samotného postoja obžalovaného, ktorý poprel spáchanie všetkých skutkov a len označil všetky osoby proti nemu vypovedajúce (bývalých členov zločineckej skupiny) za osoby, ktoré proti nemu vypovedajú len z dôvodu motivácie sľúbených, či poskytnutých benefitov, čo je odrazom toho, že neprejavil ani náznak akejkoľvek sebareflexie. K hodnoteniu motivácie spolupracujúcich osôb prokurátor odkázal na záverečnú reč. Z dokazovania

prokurátora vyplýva, že pri všetkých skutkoch a najmä č. 1 = 7 bolo konanie obžalovaného plánovité, sofistikované pri sťažovaní dokazovania (ukrytie či zničenie áut, zbraní a pod.), spôsobe vykonania skutkov pri absolútne neúcte k ľudskému životu, používal zastrašovanie podriadených členov zločineckej skupiny smrťou pokiaľ by zradili, sú práve tými črtami, ktoré sú v znaleckom posudku opísané tak, že u obžalovaného je konštatovaná „racionálna kontrola správania silná až rigidná, mentálny brzdový systém osobnosti funguje optimálne, schopný racionálne a účinne riešiť rôzne situácie bez vytesnenia emócií“. K emóciám, však z vykonaného dokazovania

prokurátora vyplýva, že tie boli u obžalovaného kontrolované, konal vysoko racionálne vo vzťahu k zamýšľanému cieľu a v súlade s ďalším konštatovaním zo znaleckého posudku o vysokom intelekte v pásme nadpriemeru, ten je zrejmý zo spôsobu riadenia zločineckej skupiny v rovine organizovania a riadenia vrážd konkurencie jednak zo zištných dôvodov, sofistikované až konšpiratívne správanie. Z uvedených dôvodov - aj s poukazom na odlišné stanovisko predsedu senátu k ukladanému trestu - považoval prokurátor úvahy súdu k naplneniu tretej podmienky na uloženie výnimočného trestu odňatia slobody senátom za nedostatočné a zle vyhodnotené s tým, že pre účinnú ochranu spoločnosti sú splnené všetky zákonné podmienky pre ukladanie úhrnného doživotného trestu odňatia slobody obžalovanému. V ostatom sa prokurátor pridržal argumentácie zo záverečnej reči. Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku pre skutok č. 9 obžaloby považoval prokurátor závery senátu na str. 176 odôvodnenia napadnutého rozsudku za nesprávne vo vzťahu k nepreukázaniu všetkých okolností uvedených v skutkovej vete predmetného skutku. Bez zmeny totožnosti skutku je

prokurátora možné ho upraviť aj bez zistenia konkrétneho dňa v priestoroch H..P., kde

výpovede svedka Q. W. malo dôjsť k súhlasu s vykonaním skutku. Pokračoval, že dôkazne relevantné je, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že k udeleniu súhlasu došlo. Toto je

neho zrejmé z výpovede svedka Q. W., ktorý obžalovaného priamo usvedčuje. Jeho výpoveď je podporovaná nepriamo výpoveďami V. Q. a V. T., ktorí mali uvedené od svedka Q. W., či z prostredia zločineckej skupiny. To, že uvedené poprel svedok T. D. považoval prokurátor za účelové tvrdenia uvedeného svedka, s poukazom na jeho vlastné odsúdenie (napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, zostal v právoplatnosti výrok o vine). Okrem toho nie je

prokurátora zrejmé, prečo by výpoveď svedka Q. W. k miere účasti - súhlasu na vykonanie skutku obžalovaným - mala byť spochybňovaná, ide o obdobné konanie, ako v skutku č. 8 (poškodený S.). Z výpovede svedka Q. W.

prokurátora vyplýva, že aj v iných prípadoch „vyberal peniaze“ za ochranu a peniaze sa delili medzi zúčastnených a odvádzal peniaze vždy aj obžalovanému, ako najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny, keďže priamo pod neho podliehal. Z dokazovania

neho nevyplýva, že by v minulosti konal iným spôsobom a preto považoval prokurátor závery senátu za nesprávne. V ďalších podrobnostiach hodnotenia dôkaznej situácie k uvedenému skutku odkázal na záverečnú reč. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 321ods.

1 písm. d), písm. e) Trestného zákona zrušil výrok o treste z napadnutého rozsudku Špecializovaného trestného súdu pre skutky 1. až 8. rozsudku a

§ 322ods.

3 Trestného zákona sám rozhodol výrokom o treste pre skutky 1. až 8. ta, že

§ 219ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do

  1. novembra 2000, 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
  2. novembra 2000 a 29 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
  3. novembra 2000 uložil obžalovanému výnimočný úhrnný trest na doživotie; zaradil obžalovaného

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 na výkon trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny;

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 uložil obžalovanému trest prepadnutia majetku;

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 sa vlastníkom prepadnutého majetku stal štát;

§ 287ods.

1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdeným P. K. uhradiť poškodenej P. S., nar. XX. H. XXXX, bytom Š. XXXX/XOA, W., spôsobenú škodu vo výške 1.161,08 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 EUR;

§ 288ods.

2 Trestného poriadku poškodenú P. S.D. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces;

§ 288ods.

2 Trestného poriadku poškodených M. F. a Ing. C. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces;

§ 288ods.

1 Trestného poriadku poškodenú F. W., nar. XX. P. XXXX v Ž., s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces; a aby

§ 322ods.

1 Trestného poriadku vrátil Špecializovanému trestnému súdu na doplnenie dokazovania v rozsahu týkajúcom sa skutku č. 9 obžaloby, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného

§ 319Trestného poriadku zamietnuť.

Podaním doručeným Špecializovanému trestnému súdu 29. októbra 2025 (č. l. 3159 - 3168) obžalovaný prostredníctvom obhajcu odôvodnil podané odvolanie s tým, že jeho základ predstavuje namietanie nesplnenia minimálnych štandardov spravodlivého konania, v dôsledku (

  1. i)zásahu do práva na zákonného sudcu nevylúčením riadne a včas namietanej členky senátu JUDr. Ruženy Sabovej, (
  2. ii)porušenia práva osoby obžalovaného na zachovanie prezumpcie neviny, pričom podporne (iii) poukázal na prezentovanie ďalších dvoch osôb ako vinných v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2024, sp. zn. 2 Tost 21/2024, bola zamietnutá sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo 6. mája 2024, sp. zn. 16T/4/2024, o nevylúčení sudkyne Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ruženy Sabovej, predstavuje

obžalovaného zásah do práva na zákonného sudcu v dôsledku rozhodovania sudcom, ktorý nemohol byť pre pomer k veci a k jeho osobe, v dôsledku skoršieho zásahu do prezumpcie neviny nestranným arbitrom. Poznamenal, že v rozsudku senátu 2T Špecializovaného trestného súdu, ktorému v danom čase predsedala sudkyňa JUDr. Ružena Sabová, vydanému pod sp. zn. PK-2T/6/2015(-5010) dňa 27. apríla 2015 sú jednoznačné zmienky o tom, že mu boli odovzdávané peniaze z predaja drog a je najvyššie postavená osoba zločineckej skupiny tzv. „B.“. Z pohľadu rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie týkajúcich sa zásad ochrany pred zásahmi do prezumpcie neviny vo veciach C-377/18 a C-709/18, ako aj rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Mucha proti Slovenskej republike, Krátky proti Slovenskej republike je

obžalovaného možné konštatovať, že ustálená rozhodovacia prax vyžaduje, aby zmienky o inej osobe obvineného boli v rozsudku prijatom v dohodovacom konaní iného (spravidla spolu-) obvineného vyslovované len (

  1. i)v nevyhnutných prípadoch, keď ich konanie nie je možné oddeliť a zároveň je to potrebné pre právne posúdenie skutku, pričom pokiaľ k takej nevyhnutnej zmienke už dôjsť musí, tak (
  2. ii)je konajúci súd povinný s rešpektom k prevencii zásahu do prezumpcie neviny obvineného, ktorý sa na danom konaní nezúčastňuje, upozorniť v texte vyhlasovaného rozsudku akýmikoľvek slovami prezentujúcimi význam, že sa na neho hľadí ako na nevinného a jeho vina bude predmetom iného konania. V prípade rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 27. apríla 2015, sp. zn. PK-2T/6/2015(-5010), ktorý vyhlásila v obžalovaného trestnej veci vedenej pod sp. zn. 16T/4/2024 aktuálne namietaná členka senátu 16T sudkyňa JUDr. Ružena Sabová ako v danom čase predsedníčka senátu 2T, obžalovaný konštatoval, že zmienky o jeho osobe jednoznačne konštatujú vinu pre skutok, ktorý pod bodom č. 1) obžaloby ešte len mal byť objektívne prerokovaný pred nestranným tribunálom; zmienky o jeho osobe neboli nevyhnutné, nakoľko v prípade pod sp. zn. 2T/6/2015 predpokladané konanie obvinených v podobe predaja drog jednak (
  3. i)nebolo neoddeliteľne prepojené s jeho osobou, ale zároveň (
  4. ii)spomenutie jeho osoby nebolo potrebné pre právne posúdenie konania kladeného týmto obvineným za vinu; pokiaľ nie je splnená požiadavka nevyhnutnosti zmienky o jeho osobe, tak už nie je potrebné posudzovať, či konajúci súd (viď argumentácia vyššie) dodržal podmienky ochrany prezumpcie neviny špecifickými upozorneniami obsiahnutými v texte rozsudku pri jeho vyhlásení; napriek uvedenému konštatovaniu, obžalovaný uviedol, že súd konajúci vo veci sp. zn. PK-2T/6/2015(-5010) v žiadnom ani minimálnom rozsahu pri vyhlásení a vyhotovení rozsudku z 27. apríla 2015 neuviedol ani len jediné upozornenie chrániace pred zásahom do prezumpcie neviny; nikdy nebol stíhaný pre drogovú trestnú činnosť, ani pre inkasovanie akýchkoľvek výnosov z takého druhu trestnej činnosti, v dôsledku čoho obžalovaný konštatoval, že senát 2T Špecializovaného trestného súdu, v trestnej veci sp. zn. PK-2T/6/2015 z 27. apríla 2015 priznal v danom prípade obvineným výhodu za krivé obvinenie jeho osoby, čím je namietaná sudkyňa osobitne viazaná na predchádzajúce rozhodnutie a nie je

obžalovaného možné očakávať žiadnu mieru nestrannosti. Pokračoval, že na jeho, aktuálne popisovanú situáciu zaujatosti sudkyne JUDr. Ruženy Sabovej, nie je možné aplikovať ani rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bouša proti Českej republike z

  1. júna 2025, č. 34067/23, body
  2. až 63., nakoľko v prvom rade Európsky súd pre ľudské práva nekonštatoval, že postupom vnútroštátneho súdu nedošlo k zásahu do prezumpcie neviny, teda k porušeniu článku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ale sťažnosť zamietol ako neprípustnú. V uvedenom rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že aj keď formulácia použitá vnútroštátnym súdom nebola úplne bezproblémová, tak v dohode o vine a treste mohlo byť

popisu skutku nevyhnutné uviesť rolu (podiel) sťažovateľa Ondreja Boušu na skutku spoluobvineného, čo v prípade obžalovaného je vylúčené. Pokračoval, že

názoru Európskeho súdu pre ľudské práva nebol popis konania sťažovateľa Ondreja Boušu vnútroštátnym súdom použitý na konštatovanie jeho viny, ale na špecifikáciu konania spolupáchateľa, ktorý od neho drogy mal kupovať. Osobitne obžalovaný poukázal na bod 60. rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorého odkazy na sťažovateľa boli vo vnútroštátnom rozsudku formulované tak, aby naznačovali, že je stíhaný v samostatnom konaní, čo opäť nie je prípad obžalovaného. Pre úplnosť obžalovaný dodal (bod

  1. rozsudku), že sťažovateľ Ondrej Bouša vôbec napriek možnosti nespochybnil tvrdenie vlády Českej republiky predložené Európskemu súdu pre ľudské práva, že ním napadnuté vyhlásenia nemali proti nemu záväzný účinok a bol naďalej chránený prezumpciou neviny. Nad rámec uvedeného zásahu do práva na zákonného (nestranného) sudcu obžalovaný poznamenal, že v priebehu hlavného pojednávania v termíne dňa
  2. júla 2024 došlo k situácii, v ktorej predseda senátu (16T) súdu prvého stupňa JUDr. Jozef Pikna

§ 269

Trestného poriadku nariadil čítanie listín

bodu 5) dôkazných návrhov prokurátora v obžalobe (str. 218), pričom vykonaním dôkazu poveril prokurátora. Prokurátor

pokynov predsedu senátu (16T) súdu prvého stupňa prečítal obsah rozsudkov v iných trestných veciach, ktoré sa týkali osôb spolupracujúcich obvinených vystupujúcich v aktuálnej trestnej veci ako svedkovia, pričom daným osobám boli (predovšetkým) zo strany Špecializovaného trestného súdu priznané rozsiahle výhody výmenou za výpoveď proti osobe obžalovaného. Oboznamované rozsudky, predovšetkým v samostatne a už skôr vedených trestných veciach obžalovaných P. a T. však obsahovali konštatovania o vine obžalovaného predovšetkým pre skutok pod bodom 1) obžaloby, ohľadom ktorého, resp. ktorých jeho vina v aktuálnej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 16T/4/2024 ešte nebola zákonným spôsobom preukázaná. V pojednávacej miestnosti sa pritom v danom čase nachádzala verejnosť, predovšetkým mienkotvorné médiá, ktoré následne informovali o priebehu konania, teda dokazovania, v dôsledku čoho si verejnosť na základe prezentovania osoby obžalovaného už ako vinnej na základe predchádzajúcich rozsudkov vytvorili názor naňho ako na vinného, čím bol

obžalovaného porušený princíp zachovania prezumpcie neviny, ktorý okrem iného viedol aj k nelegitímnym očakávaniam verejnosti. Zároveň sa tak dialo v čase, keď bol vypočutý len svedok V. K.. Ďalej argumentoval, že k namietanému zásahu do prezumpcie neviny došlo zo strany konajúceho predsedu senátu 16T súdu prvého stupňa JUDr. Jozefa Piknu v dôsledku porušenia povinnosti uložených mu

článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení s článkom 4 ods. 2 Smernice EU/343/2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní v trestnom konaní (ďalej len „Smernica EU/343/2016“), nakoľko napriek existujúcej povinnosti vnútroštátnych orgánov členských štátov zabezpečiť vhodné opatrenia pre prípad porušenia povinnosti

článku 4 ods. 1 Smernice EU/343/2016, konajúci predseda senátu žiadnym spôsobom (

  1. i)neanonymizoval identitu obžalovaného, ale ani (
  2. ii)vopred neupozornil prítomnú verejnosť zastúpenú v aktuálnom prípade prítomnými médiami, že v týchto súvisiacich trestných veciach, ktorých rozsudky boli prečítané vina obžalovaného nebola doposiaľ preukázaná, hľadí sa na obžalovaného ako na nevinného a o jeho vine môže byť a aj bude rozhodnuté až po riadnom vykonaní všetkých navrhnutých, či existujúcich dôkazov. Na uvedenom základe si obžalovaný prostredníctvom námietky zaujatosti

§ 31ods.

1, ods. 5 Trestného poriadku a námietky zásahu do prezumpcie neviny uplatnil dostupné opatrenia článku 4 ods. 2 Smernice EU/343/2016 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty, pričom navrhoval vylúčiť sudcu - predsedu senátu 16T Špecializovaného trestného súdu JUDr. Jozefa Piknu z vykonávania úkonov v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 16T/4/2024. Súd prvého stupňa však o obžalovaným uplatnených námietkach, teda ani o námietke proti zásahu do prezumpcie neviny, ani o námietke zaujatosti vôbec nekonal, kedy ani neprijal žiadne opatrenie

článku 4 ods. 2 Smernice EU/343/2016, pričom ani nadriadený súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky pochybenie nenapravil a na hlavnom pojednávaní v termíne

  1. augusta 2024 bol vyrozumený o uznesení z
  2. augusta 2024, sp. zn. 2 Tost 40/
  3. Obžalovaný dodal, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku k tejto situácii už nevracia, pričom je

neho nepochybné, že v časti odôvodnenia predmetného rozsudku (viď str. 184 až 209) nazvanej 'Dôveryhodnosť svedkov a zákonnosť poskytnutých benefitov' boli listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v termíne 3. júla 2024, teda rozsudky z predchádzajúcich iných trestných vecí viacerých aktuálne spolupracujúcich obvinených, ktorými bol prezentovaný vopred ako vinný, aplikované na prijatie skutkových a právnych záverov odsudzujúceho verdiktu v neprospech obžalovaného. Vzhľadom na ťažiskový argument odvolania obžalovaného v podobe (i) zásahu do práva zákonného sudcu, (ii) porušenie princípu prezumpcie neviny a (iii) neprijatie opatrení

článku 4 ods. 2 Smernice EU/343/2016 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty nie je

obžalovaného účelné rozvíjať podrobné úvahy o neúplnom dokazovaní, či nezohľadnení rozhodujúcich skutočností, nakoľko pre absenciu nestrannosti a cieleným zásahom do prezumpcie neviny, okrem už uvedeného aj predvádzaním osoby obžalovaného zo strany konajúceho súdu médiám pred jednotlivými termínmi hlavného pojednávania v putách, ktoré namietol tak v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj sťažnosťou pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, o ktorej však doposiaľ nebolo rozhodnuté, nakoľko senát súdu prvého stupňa nie je spôsobilý bez odstránenie zásahov konať a rozhodovať objektívne. Uvedenú nespôsobilosť súdu prvého stupňa prezentuje (okrem iného aj) najmä časť napadnutého rozsudku pri skutkoch 4), 8) a 9). Pri skutku číslo 4) (poškodený P. S.) vychádzal súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ťažiskovo alebo v rozhodujúcej miere z výpovede svedka J. R., ktorá má byť

ich vlastných slov (viď str. 95 rozsudku) vierohodná a podporená aj inými dôkazmi, pričom účasť obžalovaného alebo jeho podiel na skutku mal spočívať v zabezpečení bytu v Karlovej Vsi v Bratislave. Povedané inak k spáchaniu skutku prispel tým, že zabezpečil bývanie pre priamych páchateľov skutku a to J. R. a P. K.. Konkrétne súd prvého stupňa na str. 95 napadnutého rozsudku uvádza, že obžalovaný bol J. R. informovaný o potrebe V. K. a V. Č. usmrtiť P. S., zabezpečil pre nich byt a operatívne s nimi vec preberal, čo heslovito súd označuje slovami „R. - informovanie a logistická pomoc, byt“. Vychádza pritom zo svedeckej výpovede J. R. ako priameho vykonávateľa skutku č. 4) obžaloby z hlavného pojednávania v termíne dňa 22. októbra 2024, ktorá však obsahovo uvedený súdom prvého stupňa prijatý skutkový záver nepotvrdzuje a zároveň nie je podporená inými dôkazmi. Svedok síce v monologickej časti uviedol, že s obžalovaným mal niečo konzultovať, avšak až neskôr bol prokurátorom navedený (viď bod 39.) na vágne potvrdenie toho ako obžalovanému mal prerozprávať záujem V. K. na usmrtení P. S., čo obžalovanému malo vyhovovať. Pred hodnotením dôkaznej situácie obžalovaný uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v rozpore s § 168 ods. 1 Trestného poriadku (i) nerozlišuje fyzickú od psychickej pomoci, avšak napriek tomu (ii) si musel byť vedomý, že akákoľvek účasť na skutku priameho páchateľa vo forme pomoci musí byť pre vykonanie skutku kauzálna, teda povedané inak musí sa pri spáchaní skutku reálne vo vonkajšom svete prejaviť a k dosiahnutiu následku (či ohrozeniu) právom chránených záujmov prispieť. Obžalovaným uvedený právny názor zodpovedá aj skutočnosti, že už zo slov vyjadrených heslovito na str. 95 „pomoc, byt“ je

neho zrejmé, že poskytnutie ubytovania malo

názoru súdu pomôcť k spáchaniu skutku, avšak v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa neuvádza ani len základné právne úvahy, ktorými by dospel k záveru, v čom malo byť poskytnutie ubytovania kauzálne pre spáchanie skutku pod bodom 4). Samotné poskytnutie bytu, ktorý neslúžil ani na deponovanie zbraní, či sledovanie poškodeného, ale ani žiadnym iným spôsobom nebol začlenený do reťazca na seba nadväzujúcich konaní, ktoré viedli k usmrteniu poškodeného P. S. nie je

obžalovaného možné z právneho hľadiska posúdiť ako účasť na konaní priameho páchateľa vo forme pomoci. Povedané inak poskytnutie bytu, či ubytovania nepredstavovalo žiadnu pomoc, ktorá by sa kauzálne prejavila pri spáchaní skutku. Pri hodnotení výpovede svedka J. R. súd prvého stupňa

obžalovaného postupoval v rozpore s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom relevantné skutočnosti prehliadol, svoj prístup zjednodušil až natoľko, že to presne zodpovedá už vopred poňatému zámeru zaujatého arbitra odsúdiť obžalovaného „stoj čo stoj“. Súd prvého stupňa sa

obžalovaného rovnako v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s postupom prokurátora, ktorý svedkovi J. R. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní presne v súlade s postupom súdu prvého stupňa, ktorým porušoval prezumpciu neviny obžalovaného podsúval, že ho vyrozumel nielen o záujme V. K. usmrtiť P. S., ale konkrétne o tom, že priamo P. K. má zavraždiť poškodeného, pričom z časti výpovede (str. 6 podania) vyplýva, že takto sa svedok J. R. vôbec nevyjadril. Obžalovaný opätovne uviedol, že ani v tejto časti výpovede nie je ozrejmované akým spôsobom malo poskytnutie bytu prispieť k vykonaniu skutku, pričom prokurátor obmedzil vedenie dokazovania na preukázanie obžalovaného vedomosti o tom, že sa skutok má vykonať. Pokračoval, že v ďalšej časti svojej výpovede svedok J. R. preukazuje, že obžalovaný o vykonaní skutku nevedel, pričom vôbec nie je v napadnutom rozsudku vysvetlené z akého dôvodu by o skutku nevedel ak by mu o tom vopred rozprával a na základe čoho by si mimo jeho vedomosti dohodli pomoc pri zbavení sa zbrane s W. S., ktorému mal pritom asistovať

výpovede svedka J. R. ďalší spolupracujúci obvinený V. A., pričom obaja majú byť členmi zločineckej skupiny konajúci výhradne na pokyn obžalovaného. Doplnil, že samozrejme svedkovi J. R. sa môže hodiť, že W. S. z dôvodu úmrtia jeho slová už nevie spochybniť a vlastné tvrdenia smerom k V. A. relativizoval natoľko, aby jeho výpoveď nemohla byť priamo vyvrátená. Uvedené tvrdenia J. R. ohľadom priebehu skutku však ani V. A.

obžalovaného nepotvrdzuje (viď zápisnica o hlavnom pojednávaní z 23. októbra 2024, str. 12), ktorý je taktiež spolupracujúcim obvineným a požíva dôveru ako aj rozsiahle výhody zo strany konajúceho súdu. Pre napadnutý rozsudok je

obžalovaného príznačné, že skutková veta ktorá na jednej strane zasahuje do prezumpcie neviny napríklad Ing. V. C. (skutok č. 7) alebo osoby označenej ako V. H. (skutok č. 1), už neobsahuje účasť iných osôb na skutku pod bodom č. 4), nakoľko by sa súd musel vysporiadať s rozpormi vo výpovediach spolupracujúcich obvinených. V tomto smere obžalovaný uviedol, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal takými podstatnými skutočnosťami aké predstavuje (

  1. i)krivé obvinenie zo strany J. R. z prípravy vraždy W. T., ktorá bola vyvrátená, (
  2. ii)krivé obvinenie osoby obžalovaného zo strany V. Č. z prípravy vraždy B. M., ktorá bola vyvrátená, (iii) krivé obvinenie osoby obžalovaného zo strany Q. H. pri účasti na usmrtení T. W., kde vypovedal proti osobe obžalovaného len z dôvodu, že mal

jeho slov záujem kryť jeho kamaráta V. K., (

  1. iv)krivé obvinenie J. E. zo strany F. M. pri usmrtení T. F., ako aj ďalšie časti jeho absurdnej výpovede, pričom plauzibilitu manipulovateľnosti výpovedí spolupracujúcich obvinených prezentoval priamo pri svojom výsluchu ku skutku č. 4) svedok T. D.. Ďalej obžalovaný namietal, že nezákonné výhody pre spolupracujúcich obvinených pritom predstavuje nielen (
  2. i)nestíhanie spolupracujúcich obvinených za nepravdivé výpovede, ale taktiež (
  3. ii)tzv. „podkvalifikovanie“ skutkov, ako napríklad pri odsúdenom Q. A., ktorý vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/10/2012 nebol odsúdený pre trestný čin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami v správnej kvalifikácii

§ 294ods.

5 písm. a) Trestného zákona, teda ako člen zločineckej skupiny, ale len

§ 294ods.

2 Trestného zákona (viď str. 185, prvý odstavec napadnutého rozsudku), čím bolo umožnené uloženie nižšieho trestu odňatia slobody. Pokračoval, že súd prvého stupňa sa taktiež s dostatočnou starostlivosťou nevenoval skutočnosti, že svedok V. Č. ako spolupracujúci obvinený odmietol v aktuálnej trestnej veci vypovedať s odôvodnením, aby si neprivodil trestné stíhanie, čo pri spolupracujúcom obvinenom výrazne znižuje jeho vierohodnosť, bráni obžalovanému klásť otázky a konfrontovať sa s jeho tvrdeniami, čím je zasiahnuté aj právo na obhajobu obžalovaného.

názoru obžalovaného, súd prvého stupňa zároveň neskúmal či V. Č. je v súčasnosti vôbec za tento skutok stíhaný, lebo ak nie je tak práve svedkovi J. R. neveria a nie je možné mu veriť alebo má V. Č. cielene priznanú zákonnú výhodu, ktorá by nevyhnutne spôsobila nepoužiteľnosť jeho výpovede ku všetkým skutkom aktuálneho konania. Ku skutku č. 4) sa

obžalovanému dá okrem pochybnosti, či bol alebo nebol vyrozumený o zámere V. K. v sumarizácii uviesť, že obžalovaný bez pochybností (

  1. i)nebol informovaný o čase spáchania skutku a to ani vo význame kedy približne sa má plánovať vykonanie, (
  2. ii)nebol informovaný o prípravách na vykonanie skutku, či ich priebehu, (iii) nezabezpečoval žiadnu, teda ani materiálnu a ani personálnu podporu pre vykonanie skutku, (
  3. iv)nevyplácal, ale ani neinkasoval žiadnu odmenu za vykonanie skutku, z čoho vo svojom sumáre nie je mo

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.