odvolacieho súdu však následne súd prvej inštancie skutkovú otázku nesprávne právne posúdil v rozpore s § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní platného v rozhodnom čase.
citovaného ustanovenia platilo, že rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený, ak priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd uviedol, že v konaní nebolo sporným, že právoplatnosť rozhodcovského rozsudku bola vyznačená na základe fikcie doručenia
1 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na záver najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/30/2023,
ktorého bol uvedený postup v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa na doručovacej adrese v dňoch
odvolacieho súdu mali tieto skutočnosti nepochybne rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ by skutočnosť týkajúca sa nezdržiavania sa žalobcu v mieste doručenia v čas neúspešného pokusu o doručenie bola vyhodnotená správne, nepochybne by nemohlo dôjsť k vyznačeniu právoplatnosti na rozhodcovskom rozsudku, čo má zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Bez uvedeného by nemohlo následne dôjsť k iniciácii exekučného konania. Odvolací súd konštatoval, že námietku priebehu rozhodcovského konania vzniesol žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kedy namietol, že rozhodcovský rozsudok mu nebol doručený zákonným spôsobom, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Odvolací súd konštatoval, že vyššie naznačené konanie v rámci rozhodcovského konania napĺňa požiadavku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní platného v rozhodnom čase. 2.3. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie došlo k odmietnutiu spravodlivosti, keďže žalobca návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku reagoval na zistenie, že je voči nemu vedené exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd doplnil, že ak by návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol zamietnutý z dôvodu, že nedošlo k platnému doručeniu rozhodcovského rozsudku, následne by sa žalobca musel domáhať v exekučnom konaní ďalšou svojou aktivitou zastavenia exekúcie.
odvolacieho súdu je takýto postup v rozpore s logickým záverom, že exekučné konanie nemôže byť vedené bez platného titulu, ktorým je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, ktorý v danom prípade nebol účinne doručený. 2.
jej názoru odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a vec nesprávne právne posúdil z hľadiska doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Dovolateľka namietala, že odvolací súd nedostatočným spôsobom odôvodnil právnu úvahu, na základe ktorej rozhodol vo veci, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Dovolateľka tiež namietala aj arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že rozhodcovský súd doručoval písomnosť v súlade so štandardnými predpokladmi a podmienkami na doručovanie písomností, písomnosť bola doručovaná na poslednú známu adresu žalobcu, a bola doručovaná s opakovanou výzvou na opätovné doručenie, následne mu bola zásielka uložená a po uplynutí lehoty, v ktorej bola táto zásielka uložená bola vrátená späť odosielateľovi, a je teda zrejmé, že na tejto doručenke sa nachádzajú všetky podstatné skutočnosti. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ by skutočnosť týkajúca sa nezdržiavania sa žalobcu v mieste doručenia v čase neúspešného pokusu o doručenie bola vyhodnotená správne, nepochybne by nemohlo dôjsť k vyznačeniu právoplatnosti na rozhodcovskom rozsudku, čo má zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
dovolateľky odvolací súd však danú otázku posúdil len v hypotetickej rovine, bez toho, aby jej prisúdil právnu relevanciu alebo istotu právneho faktu. Dovolateľka mala za to, že všetky zákonné predpoklady pre vznik fikcie doručenia boli v tomto prípade splnené a dôkaz o údajnej neprítomnosti predložil žalobca až s odstupom troch rokov po podaní žaloby. V spojitosti s uvedenou argumentáciou dovolateľka poukázala na rozsudok dovolacieho súdu sp. zn. 4Sžo/35/2015,
ktorého sa fikcia doručenia považuje za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať iba v prípade, že neprítomnosť adresáta je preukázaná jasnými a nespochybniteľnými dôkazmi. Dovolateľka dodala, že v prejednávanej veci je nepochybne potrebné prihliadnuť a dať právnu relevanciu skutočnosti, že žalobca ako konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá bola primárnym dlžníkom v prejednávanej veci pred rozhodcovským súdom, vedel o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní, keďže ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti si prevzal zásielku o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní a následne rovnako ako v prejednávanej veci už nepreberal písomnosti doručované rozhodcovským súdom, čo súdy vyhodnotili ako účelové konanie v snahe vyhnúť sa následkom rozhodcovského konania.
dovolateľky išlo o špekulatívne a účelové konanie žalobcu, ktoré si v žiadnom prípade nezaslúži súdnu ochranu. V závere dovolania dovolateľka zdôraznila, že v zmysle § 25 zákona o rozhodcovskom konaní platí, že ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú sa prijaté odo dňa ich doručenia. Dovolateľka v dovolaní nesformulovala žiadnu právnu otázku. 3.
f) CSP. 6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
2 CSP sa dovolací dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 11. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f) CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania. 12. V prejednávanej veci dovolateľka vyjadrila nesúhlas so závermi odvolacieho súdu, ktorý
jej názoru vec nesprávne právne posúdil z hľadiska doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, konkrétne namietala, že v danej veci boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik fikcie doručenia (rozhodcovského rozsudku). Svoju argumentáciu podporila poukazom na (jeden) rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/35/2015 zo dňa
odvolacieho súdu by nepochybne nemohlo dôjsť k vyznačeniu právoplatnosti na rozhodcovskom rozsudku, čo má zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
ktorých „V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe totiž platí, že platnému doručovaniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk v zmysle § 47 ods. 2 OSP nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval.
2 OSP nie je rozhodujúce, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval v čase uloženia zásielky, ale iba to, či sa tam zdržoval v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie zásielky. V prípade, že sa adresát nezdržoval v mieste doručenia v čase prvého neúspešného pokusu o doručenie, nemohol byť doručovateľom ani upovedomený, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Zdržiavanie sa účastníka mimo územia obce, v ktorej má bydlisko na účely napr. dovolenky, liečenia, prípadne služobnej cesty, spôsobuje, že nie je naplnená podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia.".
f) CSP ako neprípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.