čl. IV bodu 7 nájomnej zmluvy. Krajský súd v Prešove následne uznesením č. k. 4Cob/83/2007-296 zo dňa 26.11.2007 zrušil prvý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 2.2 Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 15Cb/109/2003-390 zo dňa 10.07.2009 žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že úpadcovi sa (v rozhodnom čase) podarilo získať z prevádzky tepelného hospodárstva zdroje a v konaní žalobca nepreukázal, že časť ceny za dielo bola zaplatená z inej hospodárskej činnosti ako z nájmu tepelného hospodárstva. Krajský súd v Prešove v poradí druhým rozsudkom č. k. 4Cob/67/2009-681 zo dňa 14.04.2011 zmenil druhý rozsudok okresného súdu tak, že žalobe voči žalovanému vyhovel v časti o nároku na zaplatenie sumy 130 267,01 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia druhého rozsudku Krajského súdu v Prešove vyplýva záver, že uzavretá nájomná zmluva nezaväzovala úpadcu, keďže dodatok zo dňa 13.11.1998 nebol podpísaný právnym nástupcom pôvodného nájomcu, t. j. úpadcom, ktorý tak nemal povinnosť získané zdroje z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva v zmysle čl. IV bodu 7 nájomnej zmluvy z 13.07.1995. Najvyšší súd uznesením č. k. 5Obdo/1/2012-783 zo dňa 30.04.2012 zrušil druhý rozsudok Krajského súdu v Prešove a vrátil vec mu na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval nesprávnosť záveru krajského súdu,
ktorého by sa jeden zo samostatne konajúcich konateľov spoločnosti mal na dodatok k nájomnej zmluve podpísať dvakrát. Následne Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4Cob/45/2012-805 zo dňa 04.07.2012 zrušil druhý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 2.3 Okresný súd v poradí tretím rozsudkom č. k. 15Cb/109/2003-847 zo dňa 25.04.2013 v znení doplňujúceho rozsudku žalobe vyhovel, konštatujúc, že žalovaný získal na úkor úpadcu bezdôvodné obohatenie, keď úpadca za žalovaného poskytol plnenie zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo z právneho dôvodu, ktorý neskôr (po vypovedaní nájomnej zmluvy žalovaným) odpadol. Povinnosť úpadcu reinvestície všetkých zdrojov do tepelného hospodárstva
čl. IV bodu 7 nájomnej zmluvy okresný súd posúdil ako rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku. V poradí tretím rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/49/2013-951 zo dňa 20.05.2014 bol tretí rozsudok okresného súdu v časti výroku o zaplatenie 130 267,01 eur s príslušenstvom potvrdený a v časti týkajúcej sa trov konania v znení doplňujúceho rozsudku zrušený. V poradí tretím uznesením najvyššieho súdu č. k. 5Obdo/49/2014-1013 zo dňa 30.07.2015 došlo k zrušeniu tretieho rozsudku krajského súdu, ako aj tretieho rozsudku okresného súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Najvyšší súd vo svojom treťom zrušujúcom uznesení konštatoval, že súdy nižších inštancií sa jeho právnym názorom vysloveným v zrušujúcom druhom uznesení v tejto veci neriadili, predovšetkým sa nevysporiadali s námietkami žalovaného týkajúcimi sa existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorého súčasťou bola aj povinnosť úpadcu použiť prostriedky získané z predaja tepla a TÚV na rekonštrukciu zariadenia tepelného hospodárstva v Snine, a s námietkou, že bez existencie tohto záväzku zo strany úpadcu by žalovaný neodovzdal tepelné hospodárstvo do správy úpadcu a nikdy by nesúhlasil s tým, aby úpadca inkasoval príjmy z tepelného hospodárstva. Najvyšší súd taktiež konštatoval, že v konaní nebola zistená základná skutková okolnosť, pretože „ak žalobca v cene tepla a teplej úžitkovej vody účtoval aj zvýšené náklady na rekonštrukciu, čo mal a mohol v zmysle citovaného výmeru, potom náklady na rekonštrukciu mu boli zaplatené v cene za teplo a teplú úžitkovú vodu a zmysel dostáva aj dohoda účastníkov v čl. IV. bod 7 nájomnej zmluvy o reinvestovaní zdrojov získaných z tepelného hospodárstva do tepelného hospodárstva. Ktoré dojednanie odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil, že je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku“. 2.4 V poradí štvrtým rozsudkom okresného súdu č. k. 12Cb/2/2017-1173 zo dňa 11.05.2018 bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v Prešove svojím štvrtým rozsudkom č. k. 4Cob/25/2018-1721 zo dňa 25.03.2021 zastavil konanie o zaplatenie sumy 25 534 eur s príslušenstvom, sčasti zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobe o zaplatenie sumy 86 558,50 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. V rozsudku vyslovil právny názor,
ktorého zmena subjektu na strane objednávateľa v rámci zmluvy o dielo (z úpadcu na žalovaného), ktorá bola samotnou zmluvou o dielo predpokladaná v čl. XV ods. 3, mala za následok, že právny dôvod platieb splátok ceny za dielo realizovaných úpadcom ako pôvodným objednávateľom v prospech zhotoviteľa odpadol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný dovolanie
f) CSP a
1 písm. a) CSP s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/85/2013 zo dňa 09.04.2013, v zmysle ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká mimozmluvne za splnenia zákonom ustanovených podmienok, položil žalovaný otázku, či „(m)ôže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na zmluvnom základe?“ Druhá otázka položená žalovaným v dovolaní
1 písm. b) znela - „(p)ovažuje sa za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj plnenie zo zmluvy v situácii, keď zmluva, z ktorej sa plnilo, prestáva byť záväzná iba voči danému subjektu, ktorý plnil, v dôsledku touto zmluvou vopred predpokladanej zmeny subjektu zmluvy?“ Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5Obdo/33/2021 zo dňa 24.11.2022 dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou odvolacieho rozhodnutia. Žalovaný následne podal ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 299/2023-51 zo dňa 07.03.2024 tak, že skonštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru ESĽP, zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/25/2018-1721 zo dňa 25.03.2021 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/33/2021 zo dňa 24.11.2022 a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach (vzhľadom na zmenu funkčnej príslušnosti krajských súdov v konaniach o odvolaní v obchodnoprávnych veciach od 1.6.2023). Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmluvy o dielo ako objednávateľ diela a uhradil zhotoviteľovi časť ceny diela vo výške sumy tvoriacej predmet sporu, pričom sa po skončení nájmu s mestom Snina úpadca nestal vlastníkom diela, nezakladá dôvody na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať
žalobcu na jeho úkor. Tak, ako to vyplýva z čl. IV bod 7 zmluvy o nájme zo dňa 13.07.1995 a dodatku zo dňa 07.08.1995, nájomca tepelného hospodárstva (úpadca) sa zaviazal všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva mesta Snina, ktoré je predmetom zmluvy. Preto nájomca SUKMONT Teplo, s.r.o., ak chcel naplniť túto povinnosť v zmysle nájomnej zmluvy, mal reinvestovať získané finančné prostriedky do tepelného hospodárstva prostredníctvom zmluvy o dielo, a to zaplatiť za dodávku materiálu služieb a montážnych prác, ÚK, plynofikácie, ASR, ELI, MaR (predmet diela) pre stavbu „Adaptácia OST-A na plynovú kotolňu“. SUKMONT Teplo, s.r.o. teda cenu diela uhrádzal nielen
zmluvy o dielo, ale aj vzhľadom na jeho povinnosť nájomcu vyplývajúcu zo zmluvy o nájme.
zmluvy o dielo.
názoru súdu prvej inštancie by však nebolo možné žalobcovi priznať bezdôvodné obohatenie tak, ako ho uplatňoval v žalobe. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca (úpadca) si účtoval dodávku tepla odberateľom v meste Snina. V cene tepla si mohol účtovať aj náklady na investície do tepelného hospodárstva v zmysle výmeru. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na amortizáciu diela s vplyvom na výšku bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca (úpadca) nepredložil žiadne dôkazy o účtovaní, resp. určení ceny za dodávané teplo a TÚV, v konečnom dôsledku uzavrel, že „žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky ním uplatňovaného nároku (z) bezdôvodného obohatenia“. Rozhodnutie odvolacieho súdu
odvolacieho súdu súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre meritórne rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je (v odvolaním napadnutej časti) vo výroku vecne správne. Odvolací súd uviedol, že si osvojil riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukázal na špecifikum jeho prieskumu v tom, že k nemu dochádza na základe rozhodnutia ústavného súdu, ktorý zrušil predchádzajúce odvolacie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako aj dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu a súčasne pristúpil aj k posúdeniu žalovaným uplatneného dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a jeho vyhodnotenia najvyšším súdom. Odvolací súd uviedol, že pri novom rozhodovaní tak bol v zmysle § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu, vyjadreným v náleze.
odvolacieho súdu bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, vyvoláva právne účinky ex tunc, t. j. zmluvným stranám vzniká v súlade s § 457 OZ povinnosť vrátiť si navzájom všetko, čo
zmluvy dostali. Na druhej strane právny úkon zmeny subjektu zmluvy, pokiaľ strany nevyužijú svoju zmluvnú autonómiu, vyvoláva účinky pro futuro, t. j. akékoľvek predchádzajúce plnenia zmluvnej strany zo zmluvy vyvolávajú riadne právne účinky.
obsahu spisu, po vyhlásení rozsudku z 28.08.2024 pôvodný žalobca (správca úpadcu) v konaní oznámil, že v rámci speňaženia konkurznej podstaty úpadcu dňa 17.09.2024 postúpil žalovanú pohľadávku na postupníka Slovak Estate s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO: 50 050 907, ktorý 26.09.2024 okresnému súdu doručil súhlas so vstupom do súdneho konania. Okresný súd Humenné uznesením č. k. 12Cb/2/2017-1904 zo 07.10.2024, právoplatným 09.10.2024, pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu (správcu úpadcu) do konania vstúpil uvedený postupník. Žalobca Slovak Estate s.r.o. dňa 10.10.2024 doručil okresnému súdu návrh na zmenu na jeho strane z dôvodu, že predmetnú pohľadávku zmluvou z 08.10.2024 postúpil na postupníka Slovenská poľnohospodárska spol. s. r. o., Račianska 88 B, Bratislava, IČO: 52 386 091, pričom postupník udelil súhlas so vstupom do súdneho konania. Okresný súd Humenné uznesením č. k. 12Cb/2/2017-1927 z 21.10.2024, právoplatným 05.11.2024, pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu (Slovak Estate s.r.o.) do konania vstúpil uvedený postupník; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.11.2024. Tento žalobca (Slovenská poľnohospodárska spol. s. r. o.)
údajov v príslušnom obchodnom registri dňom 28.03.2025 zmenil obchodné meno a sídlo, preto jeho označenie v záhlaví uznesenia najvyššieho súdu znie - SKPOL s. r. o., so sídlom Ľ. Fullu 9, Bratislava, IČO: 52 386
f) CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti výrokov II až IV a zároveň zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v zrušenom rozsahu vrátil vec príslušnému súdu na ďalšie konanie. 19. Dovolateľ vzhliadol naplnenie ním tvrdeného dovolacieho dôvodu spočívajúceho v tzv. zmätočnostnej vade
f) CSP v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Namietol, že odvolací súd nepostupoval v zmysle záverov prijatých v rozhodnutí ústavného súdu, keďže nepreskúmal a náležite neodôvodnil, či a ako posúdil povahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vzniknutého zo zmluvy o dielo po strate statusu nájomcu na strane žalobcu, ako ani právne účinky, ktoré sú s povahou tohto vzťahu spojené. 20. V odôvodnení dovolania poukázal na závery nálezu ústavného súdu,
ktorých bolo „úlohou všeobecných súdov posúdiť povahu právneho vzťahu medzi úpadcom a sťažovateľom vzniknutého zo zmluvy o dielo po strate statusu nájomcu úpadcom, ako aj právne účinky, ktoré sú s povahou tohto vzťahu spojené“. Dovolateľ uviedol, že z rozhodnutia ústavného súdu ako aj z doterajších rozhodnutí všeobecných súdov v danej veci vyplýva právny záver, že medzi úpadcom a žalovaným bola platne uzavretá nájomná zmluva.
ústavného súdu je potrebné brať na zreteľ a posúdiť synalagmatický charakter nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo a tiež vôľu zmluvných strán pri uzatváraní nájomného vzťahu a uzatváraní zmluvy o dielo.
názoru dovolateľa je v zmysle uvedeného potrebné zohľadniť nielen čl. IV, bod 7 uzavretej zmluvy o dielo, ale tiež čl. VII, bod 7, v zmysle ktorého vlastníctvo k tovaru, resp. k dielu, malo prejsť na objednávateľa až úplným uhradením konečnej faktúry, do toho času zostal tovar vlastníctvom zhotoviteľa.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd sa tak v napadnutom rozhodnutí v rámci odôvodnenia nemohol odchýliť od názoru ústavného súdu uvedeného v náleze, pretože bol týmto názorom priamo viazaný. 24. K námietke dovolateľa, že sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou vzniku, výšky bezdôvodného obohatenia, s otázkou synalagmatického charakteru nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo ako aj s vôľou zmluvných strán pri uzatváraní týchto zmlúv, žalovaný poukázal na ods. 24 až 26 odôvodnenia, v ktorých sa odvolací súd zaoberá tým, prečo v danom prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor úpadcu, ako aj synalagmatickým vzťahom medzi nájomnou zmluvou a zmluvou o dielo. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ v zmysle zmluvných dojednaní došlo k zmene subjektu zmluvy bez toho, aby dôsledkom uvedeného bol jej zánik (odpadnutie právneho dôvodu), tak toto nemôže mať za následok bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor úpadcu (žalobcu). Taktiež
názoru ústavného súdu zmena subjektu v predmetnej zmluve vyvoláva účinky len pro futuro a akékoľvek predchádzajúce plnenia žalobcu zo zmluvy o dielo vyvolávajú riadne právne účinky, a teda, ak žalobca na základe zmluvy o dielo plnil, realizoval tak len svoju zmluvnú povinnosť, ktorá bola okrem iného viazaná na jeho postavenie nájomcu v nájomnej zmluve, z ktorej profitoval. Uvedený názor uviedol totožne aj odvolací súd v napadnutom rozhodnutí. 25. S dovolacou námietkou, že úpadca do zmluvného vzťahu vstupoval s tým, že v rámci protiplnenia sa stane vlastníkom zhotoveného diela (k čomu nedošlo), a teda úpadca zveľaďoval majetok žalovaného na vlastný úkor bez poskytnutého protiplnenia, žalovaný nesúhlasil. Uviedol, že odvolací súd ako aj pred ním iné všeobecné súdy dospeli k záveru, že žalobca počas celej doby trvania nájomnej zmluvy zisk z tepelného hospodárstva spotreboval, resp. použil len na vlastné investičné a prevádzkové náklady, bez toho, aby bola žalovanému poskytnutá odplata v zmysle čl. IV bod 7 nájomnej zmluvy, čo bolo kľúčovým dôvodom, prečo žalovaný vôbec pristúpil k samotnej nájomnej zmluve. Uvedené vyplýva aj z nálezu ústavného súdu, bod 59.
žalovaného nemožno prípadnú majetkovú nerovnováhu subsumovať pod inštitút bezdôvodného obohatenia, nanajvýš tak ako dôsledok podnikateľského rizika, ktorého si úpadca musel byť pri uzatváraní nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo vedomý. Poukázal na to, že veľká časť dovolania sa týka právneho názoru žalobcu, ktorý kriticky posudzuje napádané rozhodnutie odvolacieho súd bez toho, aby sa reálne zaoberal tým, čím došlo k naplneniu dovolacích dôvodov. Argumenty dovolateľa považuje za nesprávne, zmätočné a za nespôsobilé spochybniť argumentáciu odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí. Preto navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť. Replika dovolateľa
CSP 28. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného žalobcom. 29.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 33.
1, 2 CSP, dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada. 34. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. K posúdeniu dovolacích dôvodov
f) CSP 35. Dovolací súd vychádzajúc z obsahu dovolania ako aj vo všeobecnosti uvádza, že pre naplnenie prípustnosti dovolania z dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu
f) CSP, je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
f) CSP možno rozumieť aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky a tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. II. ÚS 419/2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z
1 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, môže byť stručnejšie. Aj pri stručnejších dôvodoch je však podmienkou pre naplnenie práva na spravodlivý súdny proces zrozumiteľnosť a celková presvedčivosť týchto dôvodov. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vyššie uvedené zákonné atribúty spĺňa.
2 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 CSP tým nie sú dotknuté.
požiadaviek odvolateľa (dovolateľa). Úlohou všeobecných súdov po zrušení ich rozhodnutia ústavným súdom je v ďalšom konaní a pri novom rozhodovaní postupovať v zmysle tam uvedeného názoru, ako aj vysporiadať sa s nedostatkami vytýkanými ústavným súdom, v dôsledku ktorých došlo ku konštatovanému porušeniu ústavných práv dotknutej strany. Ústavný súd už skôr judikoval a vysvetlil, že kasačná záväznosť viaže všeobecný súd, ktorý vo veci konal, a to najmä v prípade, keď nedošlo k zmene právnej úpravy ani k zmene skutkových okolností a ústavný súd vo veci rozhodol meritórne a svoj právny názor jednoznačne formuloval (I. ÚS 89/2017, ZNaU 56/2017), čo priamo dopadá na vec tu posudzovanú.
314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu. Ústavný súd sa v bode 67 nálezu č. k. III. ÚS 299/2023-51 zo 7. marca 2024 jednoznačne vyjadril, že Krajský súd v Košiciach je v ďalšom konaní vo veci
uvedeného zákonného ustanovenia viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v danom náleze. 48. Dovolací súd k uvedenej námietke dovolateľa pre úplnosť dodáva, že aj
odbornej právnickej literatúry kasačná (inštančná) záväznosť nálezu ústavného súdu predstavuje požiadavky na reflektovanie právneho názoru ústavného súdu zaujaté v konkrétnej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom náleze, ktorý je pri následnom rozhodovaní orgán verejnej moci povinný bezvýnimočne rešpektovať. Kasačná záväznosť môže byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia ústavného súdu. Kasačná viazanosť orgánu verejnej moci právnym názorom vysloveným ústavným súdom vyplývajúca z § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyjadreným v kasačnom náleze vyplýva zo zmyslu kasácie v právnom poriadku. Viazanosť orgánu verejnej moci právnym názorom ústavného súdu je zároveň vykonaním ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou (Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020. s. 1035 - 1042). 49. K ďalšej námietke, že sa odvolací súd nezaoberal otázkou vzniku, prípadne výšky bezdôvodného obohatenia, dovolací súd uvádza, že za podstatné považuje to, že primárne nezistil jej opodstatnenosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je totiž zrejmé, že odvolací súd potvrdením prvoinštančného rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP aproboval ako správny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého (len) skutočnosť, že úpadca plnil
zmluvy o dielo ako objednávateľ diela a uhradil čiastočnú cenu diela zhotoviteľovi diela, pričom úpadca sa po skončení jeho nájmu nestal vlastníkom diela, nezakladá dôvody na vydanie tejto sumy žalovaným ako jeho bezdôvodného obohatenia na úkor úpadcu (aktuálne žalobcu ako singulárneho právneho nástupcu úpadcu). Zároveň
rozhodnutia súdu prvej inštancie zo zmluvných dojednaní medzi pôvodnými stranami vyplýva, že sa úpadca zaviazal všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva, ktoré bolo predmetom nájomnej zmluvy. Inak povedané, z uvedeného vyplýva, že úpadca cenu diela uhrádzal nielen
zmluvy o dielo, ale aj v zmysle povinnosti nájomcu vyplývajúcej mu zo zmluvy o nájme. Keď teda žalobca plnil cenu diela, nerobil tak bez právneho dôvodu, ale na základe svojich zmluvných povinností. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že ani v prípade záveru o (možnom) bezdôvodnom obohatení, žalobca nepreukázal jeho výšku, nepreukázal uplatňovaný nárok, keď neuniesol v tejto otázke dôkazné bremeno. S uvedeným posúdením a záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožnil, pričom na jeho doplnenie a precizovanie dôvodov rozhodnutia uviedol, že uvedené posúdil aj s ohľadom na motiváciu zmluvných strán vstúpiť do zmluvného vzťahu ako aj na mieru rizika vyplývajúcu zo zmluvných dojednaní. To, že sa s uvedeným posúdením a závermi oboch súdov nižších inštancií dovolateľ nestotožňuje, však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia z hľadiska toho, či je napadnuté odvolacie rozhodnutie riadne a preskúmateľne odôvodnené. 50. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Pri právnom posúdení veci teda už neriešil skutkové otázky, medzi ktoré patrí aj záver o nepreukázaní existencie obohatenia na strane žalovaného v určitej výške. Z tohto hľadiska preto námietky dovolateľa týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a skutkových záverov boli právne nevýznamné. Navyše, úlohou dovolacieho súdu v rámci dovolacieho konania nie je riešenie skutkových otázok, pretože dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP) a vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci dovolateľ v skutočnosti žiadne námietky
1 CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP neformuloval. 51. Námietku dovolateľa, že sa odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s povahou právneho vzťahu strán sporu (úpadcu a žalovaného) a zároveň nereflektoval zistený skutkový stav veci (existenciu nájomného vzťahu, platne uzavretú zmluvu o dielo), dovolací súd považoval za neopodstatnenú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že odvolací súd sa s týmito otázkami dostatočne vysporiadal, a to v nadväznosti na záväzný názor vyjadrený v predmetnom náleze ústavného súdu, ako aj v kontexte s posúdením veci súdom prvej inštancie uvedeným v jeho rozhodnutí, ktoré považoval za správne. V tejto súvislosti odvolací súd zreteľne vyjadril, že za podstatné považoval zohľadnenie aj účelu uzatvorených zmlúv a vôle sporových strán pri ich uzatváraní, ako aj synalagmatický charakter nájomnej zmluvy. 52.
dovolacieho súdu, odvolací súd za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), v napadnutom rozhodnutí (najmä ods. 24.5 a 24.6 odôvodnenia) teda zjavne nadviazal na záväznú úvahovú líniu ústavného súdu v jeho kasačnom rozhodnutí,
ktorého bolo potrebné zohľadniť previazanosť vzájomných protiplnení strán, danú synalagmatickým charakterom nájomnej zmluvy. Ústavný súd vychádzajúc z predchádzajúcich rozhodnutí súdov v spore, výslovne uviedol, že „nájomná zmluva uzavretá sporovými stranami bola koncipovaná tak, aby všetky zmluvné plnenia úpadcu a jeho právneho predchodcu v prospech druhej strany - sťažovateľa (nájomné, časť zisku) boli kumulované pre účely reinvestície do tepelného hospodárstva. Úpadca nesporne mal povinnosť v prípade vytvorenia zisku investovať jeho časť do tepelného hospodárstva, ... právny predchodca úpadcu, ako aj sám úpadca dosahovali pri spravovaní tepelného hospodárstva zisk. Pri bežnom chode veci, sledujúc účel uzavretej nájomnej zmluvy, im teda počas uvedených rokov na základe ich hospodárskych výsledkov vznikla povinnosť reinvestovať získané zdroje do tepelného hospodárstva, t.j. poskytnúť protiplnenie z nájomnej zmluvy“. 53. Aj
dovolacieho súdu zo záverov ústavného súdu vyplýva, že z previazanosti predmetných právnych vzťahov dotknutých strán, vzhľadom na konštatovaný synalagmatický charakter nájomnej zmluvy, vyplývali ich vzájomné práva a povinnosti. Inak povedané, na jednej strane to bol úpadca (tiež jeho právny predchodca), ktorý užíval majetok mesta za redukované nájomné, čoho kompenzáciou mala byť jeho investícia do infraštruktúry tepelného hospodárstva mesta, súčasne bolo jeho povinnosťou zabezpečiť dodávku tepla a TÚV v meste za odplatu od konečných odberateľov a z prípadného zisku mohol a mal investovať do zariadení tepelného hospodárstva mesta. Vo svetle tohto nazerania (ústavného súdu) na vzájomné vzťahy strán, bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že to, čo investoval formou splátok ceny diela zhotoviteľovi (žalovanému 2/) do zariadenia vo vlastníctve mesta, hodnotovo „prevyšovalo“ výhodu jeho zníženého nájomného a zisk z platieb za ním dodané teplo a TÚV od konečných odberateľov po odpočítaní jeho nákladov vrátane reinvestície do tepelného zariadenia mesta Snina, ku ktorej sa zmluvne zaviazal. V tom tkvie podstata záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, prijatého už súdom prvej inštancie a potvrdeného odvolacím súdom v jeho napadnutom rozhodnutí. 54. Napokon aj z dôvodov nálezu ústavného súdu vyplýva, že z doteraz vykonaných dôkazov nebolo možné len
hospodárskych výsledkov úpadcu (a jeho právneho predchodcu) počas trvania nájomnej zmluvy ustáliť hodnotu protiplnenia úpadcu z nájomnej zmluvy v prospech žalovaného, a teda konštatovať, že suma, ktorú žalobca uplatňuje žalobou tvorí bezdôvodné obohatenie žalovaného pôvodne na úkor úpadcu. Inak povedané, z rozhodnutí oboch súdov nižších inštancií je možné vyvodiť zhodný záver, že samotná suma splátok ceny diela poskytnutá úpadcom počas trvania nájomnej zmluva predstavovala plnenie jeho zmluvnej povinnosti (tak
zmluvy o dielo ako aj
nájomnej zmluvy majúcej synalagmatický charakter), pričom žalobca nepreukázal, že na strane úpadcu po strate jeho statusu nájomcu mu bez ďalšieho vznikol nárok na vrátenie tejto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia (plnením z právneho titulu, ktorý odpadol), keďže bolo procesnou povinnosťou zo strany žalobcu preukázať, že v rozhodnej dobe uvedená suma prevyšovala hodnotu povinného protiplnenia úpadcu spočívajúceho v reinvestovaní zisku z odplaty za dodané teplo a TÚV konečným odberateľom do prenajatého tepelného hospodárstva mesta Snina. 55. Odvolací súd (ods. 24.5 odôvodnenia) pritom zhodne s konštatovaním ústavného súdu (bod 62 nálezu) uviedol, že
doterajších záverov súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci, žalobca (úpadca) a jeho právny predchodca počas celej doby trvania nájomnej zmluvy dosiahnutý zisk použili len na vlastné a prevádzkové náklady, a to bez toho, aby sa žalovanému ako prenajímateľovi dostalo späť akékoľvek dohodnuté protiplnenie upravené v čl. IV bode 7 nájomnej zmluvy, ktoré bolo z pohľadu žalovaného podstatným pre jeho rozhodnutie o uzavretí samotnej nájomnej zmluvy. 56.
dovolacieho súdu v nadväznosti na vyššie uvedené, práve vo vzťahu k otázke zdôraznenej ústavným súdom, a to vysporiadania vzájomných vzťahov vzniknutých z uzavretých zmlúv medzi sporovými stranami, tiež posúdenia povahy právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným vzniknutého zo zmluvy o dielo po strate statusu nájomcu úpadcom, ako aj právnych účinkov, ktoré sú s povahou tohto vzťahu spojené, odvolací súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne argumentačne reagoval, a to v ods. 24.6 odôvodnenia. Tu zrozumiteľne vysvetlil svoje právne úvahy a závery,
ktorých zmluvné strany vstupovali do zmluvných vzťahov (zmluvy o nájme, resp. zmluvy o dielo) s konkrétnymi motiváciami a s prevzatím určitej miery rizika vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. To zobral do úvahy pri hodnotení povahy právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, ktorý vznikol zo zmluvy o dielo po tom, čo úpadca stratil status nájomcu. Konštatoval, že „zmena subjektu (objednávateľa) vyvoláva účinky len pro futuro a akékoľvek predchádzajúce plnenie úpadcu zo zmluvy o dielo vyvoláva riadne právne účinky. Ak teda úpadca na základe zmluvy o dielo plnil, realizoval tak svoju zmluvnú povinnosť, ktorá bola okrem iného naviazaná na jeho postavenie nájomcu v nájomnej zmluve, z ktorej profitoval a len samotná skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní došlo k zmene subjektu zmluvy bez toho, aby dôsledkom uvedeného bol jej zánik (čiže odpadnutie právneho dôvodu), nemôže mať za následok konštatáciu o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu“. Poukázal tiež na to, že bolo v záujme zmluvných strán, aby úpravu svojich práv a povinností premietli do zmluvných dojednaní aj pre prípad zmeny zmluvnej strany.
vymedzenia daného dov
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.