← Slovensko

2 247,60 eur s prísl.

Obsah (7)§ 43§ 14§ 10§ 40§ 2§ 3§ 11

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Ndob/1/2026 Identifikačné číslo spisu: 6125376794 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 43ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) predložený Mestským súdom Bratislava III súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti z dôvodu nesúhlasu s postúpením sporu z upomínacieho konania Okresným súdom Banská Bystrica. 2. Mestský súd Bratislava III odôvodnil nesúhlas s postúpením sporu na tom základe, že žalobca uskutočnil v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhlásenie, že údaj o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol vo svojom kontrolnom výkaze v súlade s § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoUK“) a žalovaný bol preto povinný v odpore uviesť v súlade s § 11 ods. 4 ZoUK také skutočnosti, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali žalobcom uplatnený nárok a tieto svoje tvrdenia osvedčiť listinnými dôkazmi. Žalovaný tak

Mestského súdu Bratislava III neučinil. Predkladajúci súd je toho názoru, že Okresný súd Banská Bystrica nedostatočne posúdil vecné odôvodnenie odporu a postupoval s opomenutím aplikácie § 11 ods. 3 a 4 ZoUK, a to aj napriek tomu, že si vyžiadal súčinnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, z odpovede ktorého je zrejmé, že žalovaný nárok bol oboma sporovými stranami uvedený v kontrolnom výkaze. 3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný. 4.

§ 43ods.

2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

  1. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na právny názor ústavného súdu vyslovený v uznesení z
  2. októbra 2025 č. k. III. ÚS 599/2025-46, v ktorom ústavný súd konštatoval, že: „postup Okresného súdu Prešov

§ 43CSP nebol dôsledný.

V zmysle § 43 ods. 1 ak bol Okresný súd Prešov toho názoru, že nie je kauzálne príslušný, mal vec postúpiť príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomiť o tom žalobcu. Postup Okresného súdu Banská Bystrica

§ 14ods.

3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) nie je postupom

§ 43

CSP, preto Okresný súd Prešov nie je súd, ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom

§ 43ods.

1 CSP. Okresný súd Banská Bystrica vec nepostupuje iným súdom z dôvodu, že nie je príslušný (§ 43 CSP), ale z dôvodu, že si plní zákonnú povinnosť (§ 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní).“ Ústavný súd uvedený právny názor potvrdil aj v ďalších rozhodnutiach, a to v uznesení z

  1. novembra 2025 č. k. IV. ÚS 612/2025-12, uznesení z
  2. novembra 2025 č. k. IV. ÚS 613/2025-19, uznesení z
  3. novembra 2025 č. k. II. ÚS 616/2025-12, uznesení z
  4. novembra 2025 č. k. II. ÚS 618/2025-12, uznesení z
  5. novembra 2025 č. k. II. ÚS 614/2025-12, uznesení z
  6. decembra 2025 č. k. III. ÚS 738/2025-11 a uznesení z
  7. januára 2026 č. k. I. ÚS 710/2025-
  8. V súlade s citovaným názorom ústavného súdu najvyšší súd konštatuje, že postúpenie veci

§ 10ods. 3 alebo § 14 ods. 3 Zo

UK nie je postúpením sporu v zmysle § 43 ods. 1 CSP, preto pokiaľ súd, ktorému je vec postúpená v zmysle § 10 ods. 3 alebo § 14 ods. 3 ZoUK postupom

§ 40

a § 41 CSP dospeje k záveru, že nie je súdom príslušným na rozhodnutie veci, spor postúpi príslušnému súdu postupom

§ 43ods.

1 CSP. Následne až tento súd, ktorému bol spor postúpený postupom

§ 43ods.

1 CSP, môže v prípade svojho nesúhlasu s postúpením sporu predložiť súdny spis svojmu spoločne nadriadenému súdu (prípadne svojmu nadriadenému súdu v prípade sporu o miestnu príslušnosť) na rozhodnutie o príslušnosti. 7. Správnosť uvedeného postupu preukazuje aj tá skutočnosť, že v takýchto prípadoch vo svojej podstate nejde o spor o príslušnosť medzi Okresným súdom Banská Bystrica a súdom, ktorému bola vec z upomínacieho konania postúpená, ale malo by ísť o spor o príslušnosť medzi súdom, ktorému bola vec postúpená z upomínacieho konania a ďalším súdom, ktorému je spor postúpený

§ 43ods.

1 CSP a ktorý s postúpením nesúhlasí. Zároveň sa súdu, ktorému bude spor postúpený postupom

§ 43ods.

1 CSP, v prípade, ak sa s postúpením sporu stotožní, umožní začať vo veci konať, čím sa postup súdov zefektívni a predíde sa zbytočným sporom o príslušnosť. V prípade vyjadrenia nesúhlasu sa súdu umožní predniesť aj vlastnú argumentáciu pred rozhodnutím o príslušnosti spoločne nadriadeným súdom. Nevyhnutným dôsledkom v niektorých prípadoch (spor medzi okresnými súdmi alebo mestskými súdmi so sídlom v obvode patriacom pod rovnaký krajský súd) bude aj zmena spoločne nadriadeného súdu, ktorý má spor o príslušnosť rozhodnúť, oproti doterajšiemu postupu.

  1. Najvyšší súd si je vedomý tej skutočnosti, že doposiaľ v obdobných sporoch o príslušnosť rozhodoval v zmysle § 43 ods. 2 CSP. Opakovane vyslovený právny názor ústavného súdu ale nemôže zostať zo strany najvyššieho súdu nepovšimnutý, najvyšší súd preto svoj doterajší postup v sporoch o príslušnosť korigoval tak, ako je odôvodnené vyššie.
  2. Aj napriek vyššie uvedeným záverom v predloženej veci ide

najvyššieho súdu o procesnú situáciu, ktorá opodstatňuje výnimočne iný postup. Predkladajúci súd nesúhlasí s postúpením veci z upomínacieho konania nie z dôvodu, že iný súd (než upomínací) by mal byť súdom príslušným na rozhodovanie predmetnej veci, ale z dôvodu, že nemali byť naplnené podmienky

zákona o upomínacom konaní na postúpenie veci z upomínacieho konania

§ 14ods. 3 Zo

UK. Kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica ako upomínacieho súdu tak mala zostať zachovaná a ide o spor o príslušnosť medzi Mestským súdom Bratislava III a Okresným súdom Banská Bystrica ako súdom upomínacím. V takýchto prípadoch je

najvyššieho súdu neefektívne a nehospodárne spor postupovať späť Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu čisto formálneho naplnenia predpokladu v zmysle § 43 ods. 1 CSP, keďže upomínací súd už svojím postupom v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK vyslovil svoj právny názor, že podmienky na postúpenie veci z upomínacieho konania sú splnené. Takýmto postupom by neprišlo ani k zmene spoločne nadriadeného súdu. Nedokonalosť právnej úpravy upomínacieho konania

názoru najvyššieho súdu nie je účelné napĺňať nadbytočným presúvaním súdneho spisu medzi súdmi a odďaľovaním rozhodnutia v spore o príslušnosť, a to aj s poukazom na čl. 17 CSP. 10. Najvyšší súd je preto toho názoru, že v prípade, ak je okresnému súdu (alebo mestskému súdu) postúpená vec z upomínacieho konania

§ 10ods. 3 Zo

UK alebo § 14 ods. 3 ZoUK a okresný súd (alebo mestský súd) nesúhlasí s postúpením veci z dôvodu, že neboli naplnené podmienky pre postúpenie veci z upomínacieho konania

zákona o upomínacom konaní a kauzálna príslušnosť upomínacieho súdu mala zostať zachovaná, nie je potrebné, aby okresný súd (alebo mestský súd) postupoval

§ 43ods.

1 CSP a spor postúpil späť upomínaciemu súdu, ale je oprávnený predložiť nesúhlas s postúpením sporu v zmysle § 43 ods. 2 CSP spoločne nadriadenému súdu. 11. Najvyšší súd z uvedených dôvodov v predloženej veci vyhodnotil, že je súdom príslušným na rozhodnutie sporu o príslušnosť a boli splnené podmienky na vyslovenie nesúhlasu s postúpením sporu v zmysle § 43 ods. 2 CSP. 12.

§ 2Zo

UK na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. 13.

§ 3ods. 4 Zo

UK ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze

osobitného predpisu. 14.

§ 11ods. 3 Zo

UK ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. 15.

§ 11ods. 4 Zo

UK ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie

§ 3ods.

4, žalovaný musí okrem skutočností

odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze

osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený. 16. K samotným dôvodom nesúhlasu predkladajúceho súdu najvyšší súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca uskutočnil v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhlásenie

§ 3ods. 4 Zo

UK, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že mu nebola doručená faktúra, žalobcom uplatňovaný nárok nevedie v účtovníctve a faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze.

  1. Okresný súd Banská Bystrica v nadväznosti na žalovaným podaný odpor požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o súčinnosť v zmysle § 12 ods. 4 ZoUK. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v odpovedi z
  2. októbra 2025 uviedlo, že faktúru č. 24257, ktorá je podkladom nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní, uviedli žalobca a aj žalovaný vo svojich kontrolných výkazoch.
  3. Tvrdenie žalovaného označené v odpore, že faktúru, ktorá sa týka uplatneného nároku, neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze, sa preto preukázalo ako nepravdivé. Upomínací súd bol povinný aplikovať na vecné odôvodnenie odporu ustanovenie § 11 ods. 4 ZoUK, a to vzhľadom na vyhlásenie žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu uskutočnené v zmysle § 3 ods. 4 ZoUK a zistenú skutočnosť, že žalovaný faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Nepravdivé tvrdenie žalovaného v odpore nemôže vylúčiť aplikáciu § 11 ods. 4 ZoUK. Podstatnou je v zmysle znenia ustanovenia § 11 ods. 4 ZoUK tá skutočnosť, či žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze skutočne uviedol.
  4. Vo vzťahu k posudzovaniu obsahu podaní sporových strán v upomínacom konaní najvyšší súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z
  5. októbra 2024 sp. zn. 5Ndob/37/2024,

záverov ktorého „výlučne upomínací súd má právomoc posudzovať podania doručené počas trvania upomínacieho konania. Postúpením spisu súdu príslušnému

CSP (za dodržania procesných pravidiel vymedzených v zákone o UK), sa upomínacie konanie končí a súd, ktorému bol spis postúpený, nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy opätovne preverovať obsah podaní a ich vyhodnotenie upomínacím súdom, ibaže by sa jednalo o hrubé porušenie ustanovení ZoUK, ktorého dôsledkom by bolo nezákonné ukončenie upomínacieho konania a predčasné, resp. nesprávne postúpenie spisu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom

CSP.“ Najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných v zmysle § 43 ods. 2 CSP vstupoval do záverov upomínacieho súdu týkajúcich sa vyhodnotenia podaní sporových strán v upomínacom konaní výnimočne, a to v prípade zistenia závažného nedostatku v postupe Okresného súdu Banská Bystrica.

  1. Z obsahu odporu podaného žalovaným vyplýva, že žalovaný poprel žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, pričom uviedol, že neeviduje objednanie a ani dodanie služieb, ktoré majú byť predmetom faktúry č. 24257, pričom žalovaný zároveň poukázal na ukončenie mandátnej zmluvy s nešpecifikovaným členom predstavenstva. Žalovaný k podanému odporu nepriložil žiadne listinné dôkazy a žiadne listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení ani neoznačil. Zároveň keďže žalovaný uviedol faktúru žalobcu vo svojom kontrolnom výkaze, je zrejmé, že mu faktúra bola doručená a žalovaný tak mal uviesť aj skutočnosti uvedené v § 11 ods. 3 ZoUK.
  2. Najvyšší súd konštatuje, že v postupe Okresného súdu Banská Bystrica nastal závažný nedostatok, keď upomínací súd neaplikoval na vecné odôvodnenie odporu § 11 ods. 3 a 4 ZoUK a neposudzoval vecné odôvodnenie odporu v súlade so zákonnou úpravou. Všeobecné tvrdenia žalovaného o tom, že neeviduje objednanie a ani dodanie služieb fakturovaných žalobcom nenapĺňajú predpoklady vecného odôvodnenia odporu vymedzené v § 11 ods. 3 a 4 ZoUK.
  3. Pokiaľ za uvedených okolností Okresný súd Banská Bystrica postupoval

§ 14ods. 1 Zo

UK a doručil odpor žalobcovi s výzvou na vyjadrenie a podanie návrhu na pokračovanie v konaní príslušnom

Civilného sporového poriadku, je zrejmé, že tak postupoval s opomenutím aplikácie § 11 ods. 3 a 4 ZoUK.

  1. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný a kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica v zmysle § 2 ZoUK zostala zachovaná.
  2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.