Obsah (4)

§ 419§ 424§ 425§ 77

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/10/2025 Identifikačné číslo spisu: 1517217433 Dátum vydania rozhodnutia: 16.04.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 21.

§ 424CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

22.

§ 425

CSP, dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. 23.

§ 77ods.

1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

1. Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa §
3. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplývajú podmienky prípustnosti dovolania z hľadiska oprávnenosti subjektov na podanie dovolania. Je teda zrejmé, že prípustné dovolanie musí podať subjekt na to oprávnený. Intervenient je v zmysle osobitnej úpravy obsiahnutej v § 425 CSP oprávnený podať dovolanie len v prípade, že spolu so stranou, na ktorej vystupuje, tvorí nerozlučné spoločenstvo.
4. V tu posudzovanom prípade je nesporné, že rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa žalobkyňa s intervenientom v sporovom súdnom konaní pred súdmi nižších inštancií domáhali, zaväzuje žalobkyňu a intervenienta zaplatiť danú sumu „spoločne a nerozdielne“, teda obaja majú vo vzťahu k veriteľovi (tu žalovanému) postavenie tzv. solidárnych dlžníkov. Dovolací súd zdôrazňuje, že solidárni dlžníci sú z procesného hľadiska zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Solidarita dlžníkov bez ďalšieho ich nerozlučné spoločenstvo nezakladá. Nerozlučné spoločenstvo vzniká tam, kde ide o jeden a nedeliteľný právny vzťah, ktorého účastníkmi sú viaceré osoby, pričom rozhodnutie súdu sa musí nutne vzťahovať na všetkých jeho účastníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník samostatne. Na základe skutočnosti, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa, vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 z 26.10.2006, sp. zn. 5Cdo/1/2018 z 29.01.2018).
5. Dovolací súd tiež preskúmal, či (ne)došlo k vzniku nerozlučného spoločenstva na základe § 84 CSP, podľa ktorého intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo vtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre neho záväzný. Predmetné ustanovenie zákona hovorí o situácii, kedy z hmotného práva vyplýva, že intervenient a strana, na ktorej vystupuje, budú tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Tento stav nastáva vtedy, keď sú právoplatné rozsudky záväzné aj pre iné osoby, alebo pre každého. Ide napríklad o rozhodnutia vydané v konaní o zdržanie sa konania alebo odstránenie závadného stavu v rámci ochrany proti nekalej súťaži podľa § 54 ods. 2 ObZ; o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti alebo uznesenia členskej schôdze družstva; o určení vecného práva k nehnuteľnosti (§ 228 ods. 2 CSP); o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 25 zákona č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Rozhodnutie rozhodcovského súdu medzi konkrétnymi účastníkmi, o aké ide aj v danom prípade, takýmto rozhodnutím nie je a nepôsobí voči tretím osobám erga omnes.
6. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že pre záver, či v prípade intervenienta a strany na ktorej podporu v konaní vystupuje, ide alebo nejde o nerozlučné spoločenstvo, sú podstatné, ako už bolo osvetlené vyššie, objektívne skutkové okolnosti a právne dôvody svedčiace takému záveru, a nie formálny omyl súdu pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, ako v danom prípade. Skutočnosť nerozlučného spoločenstva nezakladá len to, že v ods. 29 písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, „tvoril nerozlučné spoločenstvo“, pričom je zrejmé, že išlo len o chybu v písaní, keďže v kontexte so zvyškom odôvodnenia a spôsobom rozhodnutia o odvolaní intervenienta (výrok III) malo byť odvolacím súdom správne uvedené, že intervenient spolu so žalobkyňou nerozlučné spoločenstvo netvoril. To bol práve dôvod, pre ktorý zákon vyžaduje pre podanie odvolania intervenienta súhlas strany na ktorej intervenient vystupuje (§ 360 ods. 2 CSP), pričom odvolací súd zreteľne uviedol, že následkom absencie takého súhlasu bolo odmietnutie odvolania intervenienta ako podaného neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP).
7. Podľa § 447 písm. b) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
8. Keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že intervenient na strane žalobkyne s ňou netvoril nerozlučné spoločenstvo, táto okolnosť bez ďalšieho predstavuje dôvod pre odmietnutie dovolania intervenienta ako podaného neoprávnenou osobou v zmysle § 447 písm. b) CSP vo väzbe na § 425 CSP.
9. Dovolanie podal intervenient na strane žalobkyne ako neoprávnená osoba, preto sa dovolací súd dovolacími námietkami intervenienta nezaoberal a neskúmal ani ďalšie podmienky prípustnosti a dôvodnosti ním podaného dovolania z hľadiska úpravy obsiahnutej v § 431 CSP a § 432 CSP.
10. V dovolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu dovolací súd priznal podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči intervenientovi na strane žalobkyne náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Zastavenie konania o dovolaní žalobkyne zavinila z procesného hľadiska žalobkyňa tým, že dovolanie zobrala späť, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovanému v tejto časti v súvislosti s dovolaním žalobkyne vznikli trovy, a preto žalovanému ich náhrada voči žalobkyni nebola priznaná (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 :
12. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.