Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/21/2025 Identifikačné číslo spisu: 6122462911 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:202

§ 420, písm.

1. f)CSP 27. Žalovaný namietal, že závery odvolacieho súdu sú nesprávne, arbitrárne a nezohľadňujú špecifickosť posudzovaného prípadu. Žalovaný zároveň zdôraznil, že predmetom daného sporu sú právne otázky platnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, a to z obsahového ako aj formálneho hľadiska. V danom prípade rozhodujúca právna otázka spočívala v tom, či bola zmluva platne uzatvorená a či existoval reálny nárok na náhradu škody - ušlého zisku , na strane žalobkyne. Žalovaný spochybňoval právnu argumentáciu odvolacieho súdu v bodoch 59, 60, 65, 67, 68 odôvodnenia napadnutého rozsudku . Ďalej uviedol, že otázka posúdenia platnosti zmluvy ako právneho úkonu je v danom prípade kľúčová, a preto k nej bolo potrebné pristúpiť detailne a náležite ju právne posúdiť a odôvodniť. Žalovaný sa nestotožnil s odôvodnením Krajského súdu Banskej Bystrici uvedeným v bode 68, v ktorom Krajský súd zistil, že jednotlivé platby boli síce pôvodne pôžičkami, avšak následne súd pripustil ich prekvalifikovanie na splátky kúpnej ceny za byt. Odvolaciemu súdu rovnako ani prvostupňovému v danom prípade neprekážali časové nesúvislosti jednotlivých platieb dátumu predpisu zmluvy a emailu s textom zmluvy a zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy za považovali za ex post platne uzavretú. Ďalej namietal závery odvolacieho súdu týkajúce sa nemožnosti uplatnenia moderačného práva podľa § 450 Občianskeho zákonníka. V danom prípade. V zmysle uvedeného ustanovenia má súd výnimočné oprávnenie znížiť zistenú výšku škody, ktorú má škodca povinnosť nahradiť táto možnosť vyplýva zo snahy zákonodarcu viníc vyhnúť sa neprimeraným tvrdostiach zákona. 28. Žalovaný namietal, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa nezaoberal účinne námietkami žalovaného. Takýto postup súdu žalovaný považuje za nesprávny procesný postup súdu, ktorému sa žalovanému znemožnila realizácia jeho procesných práv, ktoré mali slúžiť na obranu jeho záujmov. Uviedol, že v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii právneho predpisu Občianskeho zákonníka ako aj k ústavne neakceptovateľnému hodnoteniu dôkazov do zátvorky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na byt zátvorku uzavrieť, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nielen v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP, ale aj podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2014 spisová značka IV. US 562/2013, v ktorom bolo konštatované porušenie práva na spravodlivý proces a v ktorom sa okrem iného uvádza: „ nesprávne vytvorený právny základ na rozhodovanie vo veci samej bol podmienený protirečivým a svojvoľným hodnotením takého dôkazu, ktorý mal nezastupiteľný význam pre vytvorenie Sk skutkového základu na rozhodnutie vo veci samej ". Ďalej uviedol, že obsahom práva na spravodlivý proces je i právo na relevantné konanie a rozhodnutie súdov .

§ 421ods.1, písm.

1. b)CSP 29. Žalovaný v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods.1, písm. b CSP ) namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. Namietal, že odvolací súd vyjadril svoj právny názor, podľa ktorého zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, a teda aj dobu, do ktorej má byť uzatvorená hlavná kúpna zmluva, pričom tá nepriamo vyplývala z právnej úpravy majetkových práv a ich trojročnej premlčacej doby. Žalovaný mal za to, že ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Právna otázka spočíva v problematike spôsobu vymedzenia doby v zmluvách o budúcej zmluve, do ktorej má byť uzatvorená hlavná zmluva, a teda explicitne zodpovedať akým spôsobom má byť určená doba, do ktorej má byť uzatvorená hlavná zmluva, tak aby zmluva o budúcej zmluve spĺňala podmienku určitosti, a teda bola platná. 30. Žalovaný ďalej namietal nedostatok formálnych náležitostí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti. Ohľadne platnosti zmlúv o budúcich zmluvách poukazuje na osobitnú problematiku budúcich kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti. V praxi súdov ako je tomu aj v tomto prípade, súdy nevyžadujú, aby zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách na nehnuteľnosti obsahovali osvedčený podpis, t. j. úradne overený podpis budúceho predávajúceho. 31. Žalovaný je však toho názoru, že ide o dlhodobo otvorenú závažnú a nezodpovedanú právnu problematiku a že podmienky uzatvorenia platnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť by mali byť vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a následky v praxi rovnaké prísne ako na samotnú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Podpis budúceho predávajúceho by mal byť po správnosti úradne osvedčený. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o budúcej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť má závislý vzťah k samotnej hlavnej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, a zároveň je vynútiteľná prostredníctvom žaloby o nahradenie prejavu vôle, je z pohľadu žalovaného veľmi dôležité, aby na túto zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť boli kladené rovnako prísne podmienky ako na samotnú kúpnu zmluvu. Je preto podľa názoru žalovaného absurdné a nesúladné s právnou úpravou a teóriou, aby zmluva s rovnakými právnymi účinkami, tzn. zmluva o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť mohla pre svoju platnosť aplikovať jednoduchšie a menej prísne podmienky ako na samotnú kúpnu zmluvu. V takom prípade je možné, že v praxi môže dochádzať k zneužitiu tohto právneho inštitútu zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách na nehnuteľnosť (napríklad k sfalšovaniu podpisov budúcich predávajúcich). Žalovaný preto považuje túto právnu otázku za otázku, ktorá ešte nebola vyriešená v judikatúre dovolacieho súdu a žiada dovolací súd, aby sa k otázke formálnej náležitosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť explicitne vyjadril, a teda vyjadril, či vzhľadom na previazanosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosť a samotnej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť je potrebné, aby aj na zmluve o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť bol úradne osvedčený podpis budúceho predávajúceho, čím bude zodpovedaná aj otázka absolútnej platnosti, respektíve neplatnosti predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na byt. 33. K otázke určenia rozsahu náhrady škody namietal, že výpočet ušlého zisku, ktorý súdy akceptovali je pre žalovaného neakceptovateľný, arbitrárny a bez reálneho právneho a skutkového základu, pričom by zakladal nesprávny precedens pre súdnu prax. V predmetnom spore žalobkyňa ako údajne poškodený subjekt argumentovala tým, že nedošlo k rozmnoženiu majetkovej hodnoty, hoci sa tak dalo očakávať, a teda jej vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške 30.800 eur. Táto suma pritom predstavovala rozdiel medzi sumou 120.000 eur, za ktorú žalovaný byt predal a sumou 82.000 eur, ktorá bola uvedená v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Podľa názoru žalovaného nie je správne odvíjať výšku škody (ako ušlého zisku) zmysle rozsahu náhrady škody vyplývajúce z Občianskeho zákonníka od kúpnej zmluvy, za ktorú bol predmetný byt následne predaný tento údaj by nemal byť smerodajný pre určenie výšky škody, a teda ušlého zisku, ktorý ich hypoteticky utrpela žalobkyňa. 34. Žalovaný bol ďalej názoru, že v jeho prípade nedošlo na jeho strane k protiprávnemu konaniu, z ktorého by hypoteticky vyplýval nárok žalobkyne na náhradu škody, keďže zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na byt bola absolútne neplatná, a teda nemohla byť zo strany žalovaného ani porušená. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorej neplatnosť vylučuje aj protiprávnosť konania nemohla žalobkyni vzniknúť reálna škoda alebo ušlý zisk. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu sp.zn. 4 Cdo 319/2008 sa ušlý zisk neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (to znamená úbytkom aktív), ale stratou očakávaného prínosu za (výnosu). V zmysle uvedenej vety by podľa názoru žalovaného mohlo byť za hypoteticky ušlý zisk považované, napríklad nájomné za prípadný prenájom bytu za určité obdobie za hľadanie alternatívneho bývania alebo napríklad výdavky, ktoré vznikli pri príprave kúpnej zmluvy alebo na prípadné právne služby alebo znalecké posudky ruky. V danom prípade však nie je možné dôjsť k záveru, že by žalobkyni vznikla priama majetková škoda v takej výške ako bola vyčíslená. Náhrada škody by v tomto prípade nemala zahŕňať rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, ktorej neplatnosť od žal od začiatku žalovaný namieta, keďže skutočnosti išlo o ústne pôžičky A jej aktuálnou trhovou cenou, keďže žalobkyňa žalovaným dlhé roky boli dobrými priateľmi uzatvorili medzi sebou iný právny úkon (pôžičku) a predmetná situácia, ktorá je predmetom súdneho prieskumu predstavuje zneužitie práv zo strany žalobkyne a dôvery žalovaného. 35. Vyčíslenú náhradu škody žalovaný považuje za nezákonnú odporujúcu dobrým mravom z toho dôvodu, že takýto právny úkon žalobkyne smeruje k neoprávnenému vymáhaniu a nemôže požívať právnu ochranu. 36. V závere dovolania žalovaný navrhol aby Najvyšší súd SR povolil odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku Krajského súdu Banskej Bystrice z 26. júna 2024 spisová značka 17Co/124/2023A to podľa § 444 ods. 1 CSP s tým, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedol, že napadnutý rozsudok trpí vadou zmätočnosti a predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. V prípade, v prepade exekúcie by došlo k zbytočným nežiaducim komplikáciám vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi konania, zároveň poukázal na skutočnosť, že je dôchodcom a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, pričom prípadný výkon rozsudku formou exekúcie by pre neho znamenal existenčné problémy, ktoré by mohli vyústiť aj do zhoršenia jeho zdravotného stavu spôsobeného onkologickým ochorením. 37. Žalovaný navrhoval, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. júna 2024 spisová značka 17Co/124/2023 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov pôvodného a dovolacieho konania, alebo aby napadnutý rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne. 38. Žalobkyňa zastúpená advokátskou kanceláriou vo vyjadrení zo dňa 30.12.2024 k dovolaniu žalovaného navrhovala, aby dovolací súd podľa § 447 písm.
2. f)CSP dovolanie odmietol a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100 %. Namietala že žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzuje z dikcie ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP. V oboch prípadoch podľa názoru žalobkyne ide o nedostatočne vymedzené právne otázky, ktoré nie sú spôsobilé byť predmetom dovolacieho prieskumu. Podľa názoru žalobkyne rešpektujúc pritom recentné stanoviská dovolacieho súdu (3Cdo/27/2019, 5Obdo/75/2019,1Cdo/106/2018) namietaný nedostatok táto vymedzenia právnych otázok diskvalifikuje sám osebe takto nedostatočne sformulované dovolanie na to, aby bolo vecne prejednané. 39. Žalobkyňa uviedla, že ani jednu z dovolacích otázok nie je možné klasifikovať s vlastnosťami, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva. Súd žalovanému doručil všetky písomnosti týkajúce sa sporu žalovaný bol riadne predvolaný na každé pojednávanie a vždy mu bolo umožnené prednášať svoje prednesy doručovať listiny podávať návrhy a zúčastniť sa pojednávania. Najvyšší súd už pritom mnohokrát dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012, 1Cdo/62/2000 10, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Žalovaný poukazoval na uznesenie NS SR spisová značka 3Cdo/26/2017, podľa ktorého: „ V právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje nová procesná úprava účinná od 01. júla 2016 je opodstatnený názor, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm.
5. f)CSP. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“. Ten istý záver vyplýva aj z predchádzajúcej konštantnej judikatúry, napríklad nález Ústavného súdu III US/190/2016, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/98 o 2018, 7 Cdo 141/2017, 8Cdo/49/2017. 40. Žalobkyňa ďalej namietala, že dovolateľ nesformuloval právne otázky, od ktorých závisí rozhodnutie odvolacieho súdu ani neuvádza takto konkrétnu právnu otázku. Obsahom dovolania bola polemika dovolateľa s vyhodnotením dôkazných prostriedkov zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Žalobkyňa má zato, že konajúce súdy sa dovolaním napadnutých rozsudkov ani procesne, ktorý viedol k vydaniu nedopustil žiadne procesné chyby, prípadne chyby v právnom posúdení tak zázname zadného významu, že by išlo o výnimočný prípad kedy možno prelomiť zásadu nedotknuteľnosti právoplatných rozhodnutí a boli by splnené podmienky prípustnosti dovolania. 41. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a vec mu podľa 450 CSP vrátil na ďalšie konanie.

§ 421ods.

1, písm.

1. b)CSP 42. Podľa § 421, ods.1, písm.
2. a)zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená. 43. Právna otázka spočívala v skutočnom prejave vôle zmluvných strán pri vymedzení doby, do ktorej mala byť uzatvorená kúpna zmluva. V danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky platnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zmluvy a v prvom rade, či sporové strany dohodli dobu do ktorej má byť uzavretá kúpna zmluva o prevode bytu. 44. Dovolací súd zistil, že zmluva o budúcej zmluve kúpnej zmluve zo dňa 1.9.2018 obsahuje odkaz na ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka a z hľadiska obsahových náležitostí je zrozumiteľne štruktúrovaná. Explicitne zmluva obsahuje označenie zmluvných strán, čl. I - Úvodné ustanovenia, čl. II - Predmet zmluvy uzavretie budúcej zmluvy, čl. III - Obsah budúcej kúpnej zmluvy, čl IV. Kúpna cena, článok V. Ďalšie práva a povinnosti budúcich zmluvných strán čl. VI. - Spoločné a záverečné ustanovenia). Dovolací súd konštatuje, že medzi štruktúrovanými náležitosťami zmluvy absentuje v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka dohodnutá doba do ktorej má byť kúpna zmluva uzavretá. 45. Odvolací súd túto dobu zisťoval interpretáciou obsahu zmluvy a dospel k záveru, že táto náležitosť je zahrnutá čl. IV odsek 2 odrážka druhá ( druhá splátka kúpnej ceny) v spojení s čl. II bod 3 zmluvy o budúcej zmluve. Toto zistenie žalovaný namietal a tvrdil, že v zmluve bolo stanovené, len odkedy mohla žalobkyňa zaslať výzvu, nie však aj dokedy tak mohla učiniť, a teda teoreticky bolo možno kúpnu zmluvu uzatvoriť aj so značným časovým odstupom napr. niekoľko 10 rokov, čo by už malo výrazný vplyv na cenu nehnuteľností oproti času uzatvorenia zmluvy. 46. Podľa § 50a ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 01.09.2018 účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. 47. Dovolací súd zistil, že v čl. II predmet zmluvy zmluvné strany explicitne nedohodli podstatnú náležitosť zmluvy o budúcej zmluve, a to dobu do ktorej uzavrú túto zmluvu. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29.05.2023 do zápisnice na s. 5 uviedla, že: „ ....ako pán Zaťko spomenul, chodievali sme v tom čase na spoločné letné dovolenky, kde aj už keď skončila koróna samozrejme, tak sme na takejto spoločnej dovolenke boli a pri spätnom návrate z tej dovolenky sme si opäť potvrdzovali túto skutočnosť, že čas sa ako keby blíži, pán Zaťko povedal, že áno, že počíta že to bude nejaký rok dva a všetky náležitosti kúpy toho bytu platia z obidvoch strán a verila som tomu, že sa tak ako to pán Zaťko aj potvrdil, že sa dohodneme k vzájomnej spokojnosti, čo som predpokladala, že sa jedná len o čas kedy pán Zaťko uvoľní ten byt, keďže ja mám kde bývať, netlačila som na neho v tomto zmysle, že musí dodržať nejaký konkrétny termín a v predkúpnej zmluve ani nebolo určené kedy má dôjsť k vlastne k tomu vyprataniu bytu a k tej kúpe samotnej, ale hovorím stále od začiatku som bola v tom, že byt mi chce predať a že môžem s tým počítať práve preto som ja do tohto celého šla. Bola som veľmi prekvapená, keď pred tou spoločnou dovolenkou mi zrazu pán Zaťko povedal, že ten byt nechce predať“. 48. Podľa § 35 ods.2 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.09.2018 Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 49. Dovolací súd konštatuje, že podľa jazykového prejavu v písomne uzavretej zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01.09.2018 absentuje explicitne vyjadrená doba dokedy má byť zmluva uzavretá. 50. Z hľadiska výkladu obsahu zmluvy o budúcej zmluve je rozhodujúce, ako jej obsahu rozumeli zmluvné strany v čase jej uzavretia a aká bola ich skutočná vôľa. Nie je rozhodujúce, či súd odborným výkladom dokáže vyvodiť dobu do ktorej má byť zmluva uzavretá, ak zmluvné strany vychádzajú z toho, že dobu si nedohodli a tak zmluve aj rozumeli. 51. Z hore uvedeného vyjadrenia žalobkyne mal dovolací súd preukázané, že sporové strany v zmluve o budúcej zmluve nedohodli dobu, do ktorej uzavrú kúpnu zmluvu, ale ponechali túto náležitosť v ich právnom vzťahu otvorenú. Touto dobou mal byť odchod žalovaného do dôchodku, čo však v zmluve výslovne neuviedli. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie v rámci spontánnej výpovede priamo diktovanej do zápisnice o pojednávaní uviedla, že :„...a v predkupnej zmluve ani nebolo určené kedy má dôjsť k vlastne k tomu vyprataniu bytu a k tej kúpe samotnej“. 52. Uvedená výpoveď je v zhode s výpoveďou svedkyne Daniely Pápežovej v zápisnici o pojednávaní pred súdom prvej inštancie zo dňa 29.05.2023. Svedkyňa Daniela Pápežová, nar. 08.12.1979 uviedla : „ Mám za to, že žalovaný je korektný a takto chcel žalobkyňu len ubezpečiť, že o svoje peniaze nepríde. O zmluve, ktorú si dohodli som teda vedela. Časová hranica mal byť odchod žalovaného do dôchodku. Aj ja mám za to, že medzi stranami zlyhala komunikácia. A čo sa týka ich vzájomného spolužitia toto narušil partner žalobkyne, keď jej vstúpil do života“ . Svedkyňa na otázku právnej zástupkyne, či žalovaný chcel skutočne predať byt, uviedla: „ Podľa mňa len uvažovali o tom. Viem, že žalovaný chcel ísť časom žiť na vidiek a žalobkyňa chcela v tom čase meniť prácu. Bola to len teoretická rovina“. 53. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd pri interpretácii zmluvy nezohľadnil skutočnú vôľu zmluvných strán a nezohľadnil horeuvedenú výpoveď žalobkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29.05.2023 ktorá potvrdila, že nebolo dohodnuté dokedy mala byť kúpna zmluva uzavretá. 54. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s predmetnými ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 55. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 56. Dovolací súd zrušil aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.otóbra 2024 č.k. 21C/28/2022-227 z dôvodu, že má svoj základ vo výroku o trovách konania, ktorý bol zrušený rozhodnutím dovolacieho súdu. Závislým výrokom môže byť nielen opravným prostriedkom nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. Vydanie uznesenia o trovách konania je jednostranne závislé od existencie rozhodnutia vo veci samej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o trovách konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutia vo veci samej by zostalo uznesenie o trovách konania osamotené a strácalo by rozumný zmysel, čo by odporovalo princípu právnej istoty. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.