právnou úpravou článku 131 Smernice Rady č. 2006/112/ES. Poukázal na to, ţe v preskúmavanej veci s poukazom na zrušujúci rozsudok NS SR sp. zn. 2Sţf 16/2010 medzi účastníkmi konania naďalej zostala sporná otázka týkajúca sa výkladu ust. § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH, platného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o daň oslobodenú pri vývoze tovaru do tretích štátov, t.j. mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s článkom 131 Smernice č. 2006/112/ES v súvislosti s kontrolovaným zdaňovacím obdobím u ţalobcu ako daňového subjektu za mesiac december 2007. Krajský súd uviedol, ţe vzhľadom na potvrdzujúci záver odvolacieho súdu v preskúmavanej veci vo vzťahu k výkladu § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH, platného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o vykonanú daňovú kontrolu u ţalobcu, nezostáva mu iné, ako konštatovať iba to, čo uviedol k tomuto bodu uţ v zrušenom rozsudku 11S/l18/2009, a to, ţe záver ţalovaného a právne posúdenie je v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s ust. § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, ktoré ustanovenie stanovuje jednoznačne podmienku uplatnenia tohto postupu, a to, ţe odoslanie alebo prepravenie tovaru, čo je prípad ţalobcu, ktorý uvádza, ţe tovar bol daný na prepravu dopravcovi v jeho závode na územie tretieho štátu – USA, ale nevedel pri kontrole predloţiť písomné colné vyhlásenie o prepustení tohto tovaru do reţimu vývoz s potvrdením colného orgánu o výstupe tovaru z územia Európskeho 3 6Sţf/1/2012 Spoločenstva, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia
druhou podmienkou, a to časovou, ţe platiteľ dane musí mať toto vyhlásenie – JCD o prepustení tovaru do colného reţimu vývoz k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia. Podľa názoru krajského súdu z predloţených dokladov, teda faktúr jednoznačne vyplýva, čo potvrdil i Colný úrad v Trenčíne oznámením správcovi dane, ţe sa neuskutočnilo colné konanie o vývoze z colného územia Slovenska, keďţe ţalobca nevedel predloţiť pri kontrole jednotné colné vyhlásenie pri prepustení tovaru v colnom reţime vývoz. Mal za to, ţe dokazovaním bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, ţe ţalobca v čase kontroly za kontrolované daňové obdobie mal k dispozícii iba doklad o preprave tovaru a úhrade faktúr, ale nemal k dispozícii platné JCD potvrdené výstupnou colnou správou a uplatnil si v daňovom priznaní nárok na oslobodený vývoz tovaru, ktorým postupom porušil zákon, keďţe svoje právo daňového subjektu ako platiteľa DPH realizoval v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona o DPH, platného v zdaňovacom období. Poukázal na to, ţe pokiaľ ide o vývoz tovaru do tretích krajín, ide o reţim upravený colným zákonom, ktorý stanovuje postup, výsledkom ktorého je vydanie jednotného colného dokladu, ţe vyvezený tovar prešiel colným konaním, uvádzajúc ţe len takýto doklad môţe byť účtovným dokladom v zmysle § 47 ods. 3 zákona o DPH, ktorý u daňového subjektu zakladá nárok na oslobodenie od dane v zmysle zákona o DPH platného v kontrolovanom zdaňovacom období. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., hoci je to jeho povinnosťou a taktieţ v daňovom konaní je povinnosťou platiteľa dane preukázať vierohodnosť a správnosť daňových dokladov, ktorými si uplatnil odpočet DPH. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v ţalobe poukazoval na Šiestu Smernicu Rady č. 77/388/EHS, zhodne ako ţalovaný dáva do pozornosti, ţe dňom 1.1.2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006, ktorá nahradila Šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Súhlasil s tvrdením ţalovaného, ţe táto Smernica je záväzná pre kaţdý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, ale voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátne orgány a zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31.12.2006 bol v súlade so Šiestou Smernicou). Pokiaľ ţalobca svoju argumentáciu v ţalobe podloţil odkazom na rozhodnutia ESD, krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sţf 16/2010, ktorý zaujal k tomuto bodu ţaloby stanovisko a konštatoval, ţe prvostupňový súd je viazaný jeho rozhodnutím. K ďalším ţalobným námietkam ţalobcu týkajúcich sa odkazov na rozhodnutia ESD a návrhu predloţiť predbeţnú otázku na Súdny dvor na objasnenie otázky, či je moţné závery rozsudku Collée aplikovať aj na vyvoz tovaru do tretích krajín krajský súd uviedol, ţe s týmto sa uţ ako prvostupňový súd a aj odvolací súd v rozsudku 2Sţf 16/2010 vyporiadal a takáto poţiadavka ţalobcu bola uplatnená aj v predchádzajúcej ţalobe v tejto veci, majúc za to, ţe ţalobca preto nemôţe byť poškodený na svojich právach ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaného, keďţe súd sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu a naviac ide o ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania nezákonnosti rozhodnutia ţalovaného, o ktorom bolo uţ raz rozhodnuté, t.j. vyslovený právny názor súdom prvého stupňa i odvolacím súdom. Krajský súd dospel k záveru, ţe daňové orgány riadne zistili skutkový stav veci, ţalovaný správny orgán sa dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR, svoje rozhodnutie logicky a vecne správne v súlade s procesnoprávnymi i hmotnoprávnymi predpismi odôvodnil, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ţalobu zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. 4 6Sţf/1/2012 Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. I/224/4052-20446/2011/990268-r zo dňa 25.2.2011 podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a zároveň mu prizná náhradu trov konania, alternatívne ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania ţalobca vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa plne stotoţnil so skutkovou ako aj právnou argumentáciou ţalovaného. Namietal, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu, ako aj, ţe postupoval v rozpore so Smernicou Rady č. 2006/112/ES a aj s rozhodnutiami ES, na ktoré poukazoval v priebehu celého konania, keď nevyhodnotil ním uplatňované skutkové a právne argumenty uvedené v ţalobe, pričom prvostupňový súd len konštatoval, ţe sa stotoţňuje s názormi ţalovaného, bez akejkoľvek ďalšej právnej úvahy o tom, prečo tak robí a prečo neuznáva argumenty ţalobcu. Mal za to, ţe krajský súd v rozpore s ust. § 157 O.s.p. a na úkor preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v odôvodnení nevysvetlil, k akým záverom dospel pri hodnotení skutkového stavu veci, predovšetkým s ohľadom na argumenty ţalobcu, ktoré sú síce obsiahnuté v samotnom texte rozsudku, avšak na základe ich iba čiastočného citovania nie je moţné zistiť, či a ako sa so ţalobnými argumentmi vyporiadal, keď krajský súd všetky argumenty len stručne cituje, avšak k ţiadnemu z argumentov, ktoré spochybňujú postup ţalovaného sa vôbec nevyjadril, a ak, tak nepresne (ako napr. k tvrdeniu o moţnosti pouţitia alternatívnych dôkazov). Dôvodil, ţe odôvodnenie súdu neobsahuje ani vysvetlenie, na základe čoho sa súd plne stotoţnil s názorom ţalovaného a prevzal jeho argumentáciu i do samostatného odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia sa súd obmedzil len na konštatovanie správnosti postupu ţalovaného správneho orgánu v súlade so zákonom, ktoré „podloţil“ citáciami ustanovení dotknutých zákonov. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa ţiadnym spôsobom v rozsudku nezaoberá aplikáciou európskych predpisov, a vôbec nezohľadňuje skutočnosť, ţe v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR pri konaní štátnych orgánov je potrebné aj vykladať a najmä zohľadniť právo Spoločenstva, najmä ak je vnútroštátny zákon v rozpore s právom Spoločenstva, najmä vo vzťahu k základným princípom Spoločenstva (viď. základné princípy Spoločenstva, tak ako ich Súdny dvor uviedol v základných rozsudkoch „Costa“ a „van Gend & Loos“). Namietal, ţe jeho argumentom, ktorým sa snaţil poukázať na postup správneho orgánu pri výklade právnych noriem v rozpore s právom Spoločenstva, nie je v rozsudku s výnimkou ich veľmi stručného konštatovania, ţe sa neaplikujú, venovaná akákoľvek pozornosť. Vyslovil názor, ţe pokiaľ krajský súd sa plne stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, a to bez akéhokoľvek vysporiadania sa so ţalobcovými argumentmi, spôsobil, ţe rozsudok je nepreskúmateľný s poukazom na zásady spravodlivého procesu, keď súčasťou práva na súdnu ochranu je povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.
ust. § 132 O.s.p. Ďalej uviedol, ţe pokiaľ sporová strana podá na súd podanie, v ktorom argumentuje, podáva vysvetlenia a vyjadrenia podloţené príslušnou judikatúrou a v tomto prípade predovšetkým judikatúrou Európskeho súdneho dvora, je odňatím prístupu k súdu, ak sa súd bez ďalšieho ţiadnym z týchto argumentov nezaoberá a nevyhodnocuje ho a plne sa stotoţní s názorom ţalovaného. Na podporu správnosti svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález sp. zn. I. ÚS 114/08. Dôvodil, ţe tým, ţe súd vôbec nepovaţoval za potrebné zaoberať sa ţiadnym z argumentov uvedených ţalobcom v odvolaní ako aj v samotnej ţalobe, ani výkladom práva v súvzťaţnosti s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, bezprecedentne porušil jeho práva konať pred súdom a celkovo jeho právo na súdnu ochranu. Ţalobca záverom odvolania uviedol, ţe v konaní pred krajským súdom došlo k pochybeniam: a to v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p.
a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 2 O.s.p.
2, a dospel k záveru, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Ţalovaný rozhodnutím napadnutým ţalobou zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2120/09/Há zo dňa 3.4.2009 tak, ţe zníţil vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 zo sumy 2.260,80 € na sumu 253,10 €. Týmto dodatočným platobným výmerom bol ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 vo výške 2.260.80 € (68.109,--Sk). A preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu
rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 ţalobcovi z dôvodu porušenia § 47 ods. 1 a 3
2, § 69 ods. 3, § 15 ods. 8 písm. b/ a § 49 ods. 7 písm. a/ a c/ zák. č. 224/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 6 6Sţf/1/2012 Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.). Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Výsledkom súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pokiaľ konanie z procesných dôvodov podľa § 250d ods. 3 O.s.p. nie je zastavené, je rozhodnutie súdu, ktorým ţalobu zamietne alebo preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu resp. aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu je svoje rozhodnutie zdôvodniť v súlade s § 246c ods. 1, veta prvá
2 O.s.p. tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré ţalobca namietal v ţalobe. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z napadnutého rozsudku krajského súdu nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďţe v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd náleţite nevyhodnotil, či a z akých dôvodov nepovaţoval za dôvodné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe, na ktorú skutočnosť poukazuje ţalobca 7 6Sţf/1/2012 aj vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorá skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril pripojený administratívny spisový materiál, odvolací súd zistil, ţe ţalobca ţalobou podanou na Krajský súd v Nitre dňa 4.5.2011 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu – Daňové riaditeľstvo SR č. I/224/4052-20446/2011/990268-r zo dňa
1, veta prvá) (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţo 25/2001 zo dňa 25.1.2012). Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje aj Ústavný súd Slovenskej republike vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z uvedených dôvodov sa odvolaciemu súdu javí výklad, ktorý urobil súd prvého stupňa v danej veci, s poukazom na uvedené skutočnosti, ako jednostranný a formalistický výklad, a teda ako zjavne neodôvodnený a tým aj nesúladný s právnou úpravou zakotvenou v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďţe z napadnutého rozsudku súdu 9 6Sţf/1/2012 prvého stupňa nevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu na základe ţaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu a bez ďalšieho zdôvodnenia sa len stotoţnil s názorom ţalovaného s odkazom na názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie ţalovaného v danej veci zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu takéto závery podľa názoru odvolacieho súdu neobsahuje a teda je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov . Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
1 písm. f/ O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
3 rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 26. septembra 2012 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.