Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/41/2025 Identifikačné číslo spisu: 4409206626 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 135c

Občianskeho zákonníka, hoci súd má vždy povinnosť tento sporný vzťah do budúcnosti bezpodmienečne vysporiadať. Dovolateľka považuje spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu, potvrdzujúceho rozsudok súdu prvej inštancie, za nesprávny a za rozhodnutie, ktorým odvolací súd nesprávne vyriešil právnu otázku, ktorá doteraz nebola dovolacím súdom vyriešená, teda či je súd oprávnený zamietnuť žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby vecného bremena, ktoré žalobca vo svojej žalobe nepožadoval zriadiť a ani ich nikdy zriadiť nenavrhoval, keď úvahy o možnom spôsobe riešenia sporu zriadením vecného bremena vznášal súd. Súd zamietol žalobu len a iba z dôvodu, že dovolateľka nemala uniesť dôkazné bremeno na niečo, čo nikdy netvrdila v žalobe ani inokedy a ani nikdy nenavrhovala. Pokiaľ sa úvahy súdu o spôsobe riešenia spornej veci uberali k vecnému bremenu, bolo jeho povinnosťou zaistiť si potrebné podklady a neprenášať dôkazné bremeno na dovolateľku, ktorá žiadala odstránenie neoprávnenej stavby a v tomto smere niesla aj uniesla dôkazné bremeno. V zmysle argumentácie žalobkyne je vecou súdu, aby v každom prípade našiel najvhodnejšie riešenie, ktoré by bolo v súlade so znením aj s účelom § 135c Obč. zák., s princípmi, na ktorých je založené platné občianske právo aj s Chartou základných práv a slobôd v situácii, keď dovolateľka ako vlastníčka pozemku, na ktorom je umiestnená neoprávnená stavba žalovaného, je neprimerane obmedzovaná trpením cudzej neoprávnenej stavby, ale žalovaný ako vlastník neoprávnenej stavby jej užívaním žiadnym spôsobom obmedzovaný nie je. Dovolateľka označila za povinnosť súdu vo verejnom záujme a v súlade s potrebou spoločnosti spravodlivo vymedziť práva vlastníkov pri ich vzájomnej kolízii. Uviedla, že považuje rozhodnutie odvolacieho súdu (aj súdu prvého stupňa) za vnútorne rozporné, keď zamietnutie žaloby bolo odôvodňované neunesením dôkazného bremena dovolateľkou vo vzťahu k určeniu hodnoty vecného bremena, hoci žalobný návrh obsahuje jej návrh na odstránenie stavby a neobsahuje žiaden iný návrh či žalobné tvrdenie o inom spôsobe riešenia sporu. Pokiaľ na strane dovolateľky neexistovalo tvrdenie či návrh o vecnom bremene, potom na jej strane nemohlo nikdy existovať dôkazné bremeno, teda žiadna dôkazná povinnosť na preukázanie hodnoty vecného bremena, čo by napokon bolo úplne proti obsahu jej skutkových tvrdení a žalobnému, resp. zmenenému žalobnému petitu; obsah jej žaloby bol formulovaný ako návrh na odstránenie stavby podľa § 135c OZ. Základom obsahu žaloby bolo tvrdenie o neoprávnenej stavbe žalovaného na pozemku dovolateľky a s týmto žalobným tvrdením bezprostredne súviselo jediné dôkazné bremeno dovolateľky na preukázanie tvrdenia o neoprávnenej stavbe. Obsah, rozsah a okruh dôkazného bremena, teda dôkazná povinnosť dovolateľky bol vymedzený žalobným návrhom a tvrdeniami v ňom obsiahnutými. 3.

1. Ak odvolací súd potvrdzujúcim rozhodnutím dospel k hodnoteniu stavby žalovaného na pozemku vo vlastníctve dovolateľky ako stavby neoprávnenej, potom je zrejmé, že dovolateľka uniesla dôkazné bremeno na preukázanie všetkých svojich skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobnom návrhu a splnila tak svoju dôkaznú povinnosť v tomto spore. Dovolateľka sa domnievala, že súdne konanie o vysporiadaní neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi a v ktorom súd nie je viazaný žalobným návrhom ani dôkaznými návrhmi strán sporu. Za uvedenej procesnej situácie neviazanosti súdu návrhom, a teda ani dôkaznými návrhmi účastníkov a s ohľadom na súdom predbežne zvolený spôsob riešenia sporu medzi dovolateľkou a žalovaným postupom podľa ust. § 135c ods. 3 Obč. zák. si musí súd sám, a nie dovolateľka, ním zvolený či zamýšľaný spôsob riešenia vysporiadania medzi oprávnenou dovolateľkou a žalovaným (v intenciách ustanovenia § 135c OZ), tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť sám zabezpečiť potrebné podklady a dôkazy, v tomto prípade dôkaz o hodnote vecného bremena tak, aby mohol spor rozhodnúť v intenciách svojej vlastnej voľby spôsobu vysporiadania. Preto je záver odvolacieho súdu vo forme potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena dovolateľkou ohľadom hodnoty vecného bremena nedôvodný a nesprávny. Odvolací súd svojím rozhodnutím založil nespravodlivé, bezodplatné a úplne znevýhodňujúce obmedzenie vlastníckeho práva dovolateľky súkromnoprávnou stavbou žalovaného, bez náhrady a bez toho, aby vzal do úvahy postup žalovaného, spočívajúci v dlhodobom, neoprávnenom a bezodplatnom užívaní celého pozemku dovolateľky na jeho podnikateľskú činnosť. Odvolací súd na základe záverov plynúcich z vykonaného dokazovania aj s ohľadom na predbežné posúdenie sporu spočívajúce v zriadení vecného bremena na pozemku dovolateľky v prospech vlastníka neoprávnenej stavby prekvapivo žalobu zamietol s odkazom na neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k hodnote vecného bremena v prospech vlastníka neoprávnenej stavby. Nesprávne právne posúdil splnenie formálnych i materiálnych podmienok ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka pre zvolený spôsob riešenia sporného vzťahu. Konanie o vysporiadaní vzťahu neoprávnenej stavby je konaním, kde zo znenia § 135c OZ vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi a súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 CSP, § 216 ods. 2 CSP). Súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť všetky okolnosti veci, čo sa v tomto prípade nestalo a malo za následok nesprávne právne posúdenie, a teda aj nesprávne rozhodnutie vo veci. 3.
2. Dovolateľka ďalej uviedla, že odvolací súd, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec aj v časti stanovenia povinnosti dovolateľky na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému vo výške 100 %. Nesprávne vyložil ust. § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu k hodnoteniu úspechu a neúspechu vo veci v situácii, keď aj žalovaný navrhoval riešenie sporu zriadením vecného bremena, ktoré nepodporil žiadnym dôkazným návrhom a alternatívne zamietnutím žaloby. Úspech žalovaného nemožno teda hodnotiť ako 100 % a odôvodňujúci rozhodnutie súdu o jeho nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %. Aj s ohľadom na túto okolnosť nemožno jednoznačne vyvodiť mieru úspechu a neúspechu každej zo strán sporu. 3.
3. Vzhľadom na uvedené dovolateľka navrhla dovolaciemu súdu rozhodnutie odvolacieho súdu v spojitosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne a právne správne, preto navrhol dovolanie žalobkyne v zmysle ustanovenia § 448 CSP zamietnuť ako nedôvodné.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP aj dôvodné.
6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP), preto neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
8. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
9. V zmysle argumentácie dovolateľky odvolací súd nesprávne právne posúdil a rozhodol právnu otázku vyriešenia sporného vzťahu neoprávnenej stavby žalovaného na pozemku dovolateľky (ust. § 135c Obč. zák.) zamietnutím žaloby z procesného dôvodu, ktorý nemá oporu v zákone ani v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, keď nevyužil žiadny ďalší možný spôsob vyriešenia sporného vzťahu,

§ 135c

Občianského zákonníka, hoci v zmysle námietok dovolateľky má súd vždy povinnosť tento sporný vzťah do budúcnosti bezpodmienečne vysporiadať.

1. Podľa ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c ods. 2 OZ). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135 c ods. 3 OZ). 10.
2. Ustanovenie § 135c OZ sa týka tzv. neoprávnenej stavby. Pre aplikáciu § 135c OZ sa vyžaduje stavba, ktorá je neoprávnene zriadená a ktorá je na cudzom pozemku. Pod stavbou je nutné rozumieť len stavbu, ktorá je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 a § 119 OZ. Nároky vyplývajúce z § 135c OZ sa preto nebudú vzťahovať na tie stavby, ktoré nie sú nehnuteľnými vecami a charakter stavby im vyplýva len z § 43 a § 43a StavZ. Neoprávnenou je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Pod takýmto oprávnením treba rozumieť najmä vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony, v rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napr. nájomná zmluva). 10.
3. Ustanovenie § 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, špeciálnych k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ. Kumulácia týchto žalôb však nie je vylúčená a vlastník pozemku má možnosť domáhať sa súčasne jeho vypratania i odstránenia neoprávnenej stavby na ňom zriadenej. Podanie žaloby podľa § 135c OZ sa nepremlčuje. Domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej stavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia tejto skutočnosti však môže mať vplyv na spôsob rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť ani vydržanie vecného bremena zodpovedajúceho právu stavby zo strany vlastníka stavby. Občiansky zákonník v § 135c ustanovuje spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu, a to odstránenie stavby na náklady jej vlastníka (§ 135c ods. 1), prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2), inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3). V uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich „preferenčná postupnosť“. Súd by mal preto vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím však nie je viazaný vlastník pozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania, a to aj alternatívne. Keďže konanie o vyporiadaní stavby je konaním, kde zo znenia § 135c OZ vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, ani súd nie je v tomto konaní viazaný návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP, § 216 ods. 2 CSP). Súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať všetky okolnosti prípadu, a to najmä skutočnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka aj to, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby či rozsah, v akom stavba bráni využívaniu pozemku. 10.
4. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby treba skúmať majetkový a ekonomický dopad, resp. stratu, ktorú by to mohlo mať na jej vlastníka. Osobitný prístup si vyžadujú stavby slúžiace ako obydlie (čl. 21 ods. 3 Ústavy SR) najmä pre maloleté deti. Vo vzťahu k niektorým stavbám bude nutné zohľadniť aj prípadný verejný záujem na ich zachovaní, napríklad ak tieto slúžia na verejnoprospešné účely (čistička odpadových vôd) alebo možnosť vyvlastniť dotknutý pozemok za účelom zriadenia takejto stavby. I keď to zákon výslovne neuvádza (ako je tomu v § 127 ods. 2 OZ), práve v prípade takýchto stavieb by mal súd požiadať o stanovisko stavebný úrad. V opačnom prípade by totiž mohla hroziť nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia o odstránení stavby, ak by stavebný úrad pri takejto stavbe nevydal povolenie na jej odstránenie podľa § 88 ods. 3 StavZ. Stavebný úrad totiž nie je prípadným rozhodnutím súdu o odstránení stavby viazaný, a to ani z pohľadu vyhodnotenia verejného záujmu na ďalšej existencii stavby. Uvedené platí aj opačne, rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby alebo o povolení jej odstránenia (§ 88 ods. 1 a 3 StavZ) nie je pre súd záväzné a nie je ani dôvodom na zastavenie súdneho konania vo veci § 135c OZ. 10.
5. Ak súd dôjde k záveru, že odstránenie stavby by nebolo účelné, môže rozhodnúť o prikázaní stavby do vlastníctva vlastníka pozemku. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je ale výslovný súhlas vlastníka pozemku, ktorý môže vyplývať buď z podanej žaloby, alebo z vyjadrenia v súdnom konaní. Súd však môže prikázať vlastníctvo stavby len za náhradu. Zákon výšku náhrady výslovne nestanovuje, avšak z kontextu je zrejmé, že musí ísť o náhradu primeranú, teda zodpovedajúcu hodnote stavby v danom čase a mieste. Rozhodnutie súdu o prikázaní stavby do vlastníctva vlastníka pozemku má konštitutívny charakter a jeho právoplatnosťou dochádza k vzniku vlastníctva (§ 132 ods. 2 OZ). 10.
6. Ak súd nerozhodol o odstránení stavby a ani neprikázal stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, môže zvoliť iný spôsob vyporiadania. Vzhľadom na nepredvídateľnosť všetkých do úvahy prichádzajúcich situácií dal zákon súdu možnosť, aby sám našiel a aplikoval spravodlivé usporiadanie vzťahov (§ 1 OSP, čl. 2 ods. 1 CSP). Ustanovenie § 135c ods. 3 OZ ako príklad takéhoto rozhodnutia uvádza zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré by oprávňovalo vlastníka stavby túto užívať. Išlo by sa o vecné bremeno in rem. Vo výške náhrady za zriadenie vecného bremena by potom mala byť okrem trhovej hodnoty (hodnoty, za ktorú by bolo možné v danom čase a mieste uzavrieť podobnú zmluvu) zohľadnená aj skutočnosť, že vlastník stavby konal nedovoleným spôsobom a zasiahol protiprávne do vlastníctva vlastníka pozemku, prípadne aj obmedzil užívanie ďalších priľahlých pozemkov. Zriadenie vecného bremena súdom podľa § 135c ods. 3 OZ treba odlišovať od súdom zriaďovaného vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, ktorého účelom je pri odlišnom vlastníctve stavby a priľahlého pozemku riešiť otázku prístupu k stavbe. 10.
7. Návrh na súd podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ môže podať len vlastník pozemku proti vlastníkovi stavby (nie proti jej užívateľovi). Ak je pozemok pod stavbou vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, mala by byť žaloba podaná nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov počítanou podľa veľkosti podielov (analogicky podľa § 139 ods. 2 OZ). Návrh podľa § 135c ods. 3 OZ môže podať okrem vlastníka pozemku aj vlastník stavby. Pri návrhu vlastníka stavby však súd môže rozhodnúť len spôsobom predpokladaným v tomto odseku; nemôže rozhodnúť podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ.
8. V súvislosti s dovolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom pri riešení právnej otázky vyriešenia sporného vzťahu neoprávnenej stavby žalovaného na pozemku dovolateľky (§ 135c Obč. zák.), keď súd nevyužil žiadny ďalší možný spôsob vyriešenia sporného vzťahu,

§ 135c

Občianskeho zákonníka, dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že namieta tak dôvodne. 11.

1. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že plne akceptoval dôvody zamietnutia žaloby prijaté a odôvodnené prvoinštančným súdom. K aplikácii hmotnoprávneho ust. § 135c OZ na prejednávanú vec okresným súdom odvolací súd uviedol, že táto bola správne podmienená obsahom naposledy pripustenej zmeny žaloby aj charakterom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Pri vyporiadaní podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ súd nie je viazaný návrhmi strán sporu. Odstránenie stavby železničnej vlečky na náklady jej majiteľa (žalovaného) ako alternatívu č. 1 okresný súd podľa odvolacieho súdu správne nepovažoval za dôvodné, pretože ochrana práv vlastníčky pozemku (žalobkyne) by bola v hrubom nepomere s ochranou práv vlastníka železničnej vlečky (žalovaného), ktorá je na pozemku žalobkyne, aj keď neoprávnene postavená. V súvislosti s nedodržaním zásady účelnosti pri odstránení stavby podľa § 135c ods. 1 OZ bolo súdom dôvodne konštatované, že do úvahy nepripadá ani postup podľa § 135c ods. 2 OZ, t. j. prikázanie stavby železničnej vlečky do vlastníctva žalobkyne, pretože výmera parcely žalobkyne č. CKN 1398/93 predstavuje 5.453 m2, čo je cca 2,97 % z celkovej výmery pozemkov 183.336 m2, na ktorých sa nachádza predmetná železničná vlečka. Ohľadom nemožnosti daný právny vzťah posúdiť podľa ust. § 135c ods. 3 OZ ako tretej a poslednej do úvahy prichádzajúcej alternatívy vyriešenia tohto sporu odvolací uviedol, že v súvislosti so zriadením vecného bremena za náhradu právny zástupca žalobkyne v rámci dôkazného bremena, ktoré ju zaťažovalo, nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci hodnotu vecného bremena, ktorého zriadenie by v danom prípade podľa § 135c ods. 3 OZ prichádzalo do úvahy. 11.
2. Dovolací súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že pri voľbe spôsobov vyporiadania neoprávnenej stavby (§ 135c obč. zák.) treba vychádzať z poradia, v akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby a z princípov, na ktorých je založené občianske právo. V prvom rade je vždy potrebné zvažovať odstránenie neoprávnenej stavby, korektívom ktorého je účelnosť tohto postupu. Konanie o vysporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi, preto súd nie je viazaný žalobným návrhom vlastníka pozemku. Ak súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnutý spôsob vysporiadania nie je možný, nemôže žalobu o jej odstránenie zamietnuť, ale musí rozhodnúť o úprave vzťahu medzi stranami sporu niektorým z ďalších spôsobov, vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. V prípade zriadenia vecného bremena je súd povinný ex offo stanoviť aj jeho rozsah a výšku náhrady za jeho zriadenie. 11.
3. Dovolací súd v súhrne preto uvádza, že ak žaloba dovolateľky bola zamietnutá vzhľadom na nemožnosť daný právny vzťah posúdiť za aplikácie ust. § 135c ods. 3 OZ ako tretej a zároveň aj poslednej do úvahy prichádzajúcej alternatívy vyriešenia tohto sporu, pretože žalobkyňa v rámci dôkazného bremena, ktoré ju zaťažovalo, nenavrhla žiaden dôkaz preukazujúci výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorého zriadenie by podľa § 135c ods. 3 OZ prichádzalo do úvahy, súdy nižších inštancií nepostupovali v súlade s ustanovením § 135c OZ. Pokiaľ obsah spisu nepodáva dostatok skutkových podkladov pre zriadenie vecného bremena, zabezpečí tieto súd a vzniknuté náklady s tým súvisiace, pokiaľ nebudú hradené z preddavkov platených stranami sporu, zohľadní v rozhodnutí o náhrade trov konania štátu.
4. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom spore odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnych právnych záveroch, a založil tým prípustnosť a dôvodnosť dovolania žalobkyne podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
5. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
6. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
8. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.