2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. 2 3 Sţf/25-34/2012 3 Sţf/36-37/2012 Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania 2.512 € a trovy odvolacieho konania 601 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu Mgr. M., advokáta v B. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave daňové rozhodnutia ţalovaného a rozhodnutia správcu dane, ktoré sú špecifikované v úvodných ustanoveniach rozsudku zrušil
2 písm. b/ O.s.p. (zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov) a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 1.177,79 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Daňovými rozhodnutiami právny predchodca ţalovaného Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo dodatočné platobné výmery Daňového úradu Bratislava IV, ktorý ako správca dane v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod l zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil ţalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2002 aţ december 2002. Všetky napadnuté rozhodnutia vychádzali z tej istej daňovej kontroly – opakovanej daňovej kontroly začatej dňa 18.07.2006, ktorá nadväzovala na daňovú kontrolu z roku 2004, výsledky ktorej boli správcom dane zhrnuté v protokole zo dňa 09.07.2009 č. 603/320/66972/2009/Mok. Správca dane preveroval realizované obchody ţalobcu za rok 2002, vo všetkých rozhodnutiach vychádzal z preverovania tých istých obchodných prípadov, ktorých dôsledky sa prejavili v 12 mesačných zdaňovacích obdobiach. Správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia v roku 2002 na základe vyhodnotenia, ţe ţalobca ako daňový subjekt nesprávne stanovil miesto zdaniteľného plnenia pri poskytovaní softwarových sluţieb, čo malo za následok nesprávne odvedenie dane. Správca dane uviedol, ţe pri vývoji softwaru na objednávku poradenskej sluţby týkajúcej sa vývoja patria
zatriedenia činnosti štatistickej klasifikácie pod kód 72.20.32. Príprava softwaru na objednávku je
správu dane sluţbou
ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2002 – ide o sluţby s miestom zdaniteľného plnenia v tuzemsku, bez ohľadu na to, či sú poskytnuté ako jednotlivý softwarový komponent alebo ako kompletný softwar s poradenstvom, aj vývojom produktov sú sluţby s miestom zdaniteľného plnenia v tuzemsku. Daňový subjekt nesprávne kvalifikoval práce na vývoji softwaru a poskytnutie softwarových vývojových prác zahraničným odberateľom,
4 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2002 nesprávne fakturoval ceny bez DPH (čo výslovne uviedol na faktúrach). Faktúry pre zahraničných odberateľov mali obsahovať cenu s daňou z pridanej hodnoty.
názoru daňového subjektu však miestom uskutočnených zdaniteľných plnení bol nemecký odberateľ a to
4 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, teda miestom dodaných sluţieb bolo zahraničie, daňový subjekt ich uviedol do uskutočnených zdaniteľných plnení v zahraničí, ktoré v zmysle § 1 zákona č. 289/1995 Z.z. nepodliehajú dani z pridanej hodnoty. Faktúry preto vystavoval bez DPH. Správca dane sa s právnym názorom daňového subjektu nestotoţnil a
neho mal daňový subjekt postupovať
2 zákona č. 289/1995 Z.z. a k fakturovanej cene mal 3 3 Sţf/25-34/2012 3 Sţf/36-37/2012 pripočítať 19% DPH. V dôsledku týchto skutočností správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku
autorského zákona pri predmetnej dodávke autorské práva na softwarový produkt boli na strane objednávateľa (t.j. nie kontrolovaného daňového subjektu). To znamená, ţe pri predmetných dodávkach
príslušných právnych noriem nielen nedošlo a ani nemohlo dôjsť k dodávke softwaru. Krajský súd v rámci záväzného právneho názoru uviedol, ţe v novom konaní ţalovaný a správca dane opätovne prehodnotí predloţený znalecký posudok a doplnok a bude ich povinnosťou zaoberať sa, či softwar je vlastníctvom objednávateľa a to v zmysle autorského zákona. Taktieţ uloţil správcovi dane a ţalovanému odstrániť rozpory vo svedeckých výpovediach – list zo dňa 07.12.2009 od spoločnosti T., súd sa nestotoţnil s tvrdeniami správcu dane a ţalovaného uvádzaných v rozhodnutiach, ţe preskúmal 5 z 23 dodávateľov ţalobcu a bude povinnosťou správcu dane dať k dispozícii i ţalobcovi celú zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 10.10.2006 a 12.10.2006. O trovách konania rozhodol
1 veta prvá O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za ţalobu vo výške 792 € a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej sluţby
2, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (1/ príprava a prevzatie veci – á 120,23 € + 7,21 € reţijný paušál, 2/ spísanie ţaloby 120,23 € + 7,21 € reţijný paušál, zastupovanie na pojednávaní dňa 15.11.2011 á 123,50 € + 7,41 € reţijný paušál) spolu 1.177,79 €. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalovaný. Namietal, ţe krajský súd neuvádza, aká skutočnosť zistená zaznamenaná správcom dane resp. ţalovaným je v rozpore s obsahom spisu. Pokiaľ ide o znalecký posudok, tým sa v daňovom konaní zaoberal. Po jeho preštudovaní dospel k záveru, ţe znalec pri určení aké činnosti boli zo strany ţalobcu v roku 2002
uzatvorených zmlúv so zahraničnými odberateľmi poskytnuté nevychádzal z komplexne poskytnutej činnosti – sluţby, ktorá bola zo strany zahraničných partnerov objednaná a ţalobcom následne dodaná, ale posudzoval činnosti uvedené v zmluvách a ich dodatkoch, samostatne, jednotlivo, pričom nevychádzal zo skutočností, ţe platiteľ vykonával a fakturoval poskytnuté sluţby ako celok a výsledným produktom boli softwarové činnosti, resp. softwarové vývojové práce. Znalec nezaujal stanovisko a nezaoberal sa vystavenými odberateľskými faktúrami, ktorými boli fakturované softwarové sluţby, práce, ani dodávateľskými faktúrami, ktorými platiteľ nakúpil od dodávateľov softwarové a vývojové práce a sluţby, ktoré následne prefakturoval nemeckým odberateľom. V posudzovanom obchodnom prípade išlo o činnosti, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvne objednaných vývojových softwarových prác (t.j. sluţieb na vývoj softwaru), mali byť posúdené komplexne ako celok.
znalca vývoj softwaru zahrňuje v sebe viacero odborných činností, ktoré sú vnímané často ako jeden celok. S konštatovaním znalca, ţe vývoj softwaru v sebe zahŕňa viacero odborných činností daňové orgány súhlasili, avšak pri posudzovaní daného obchodného prípadu je potrebné vychádzať zo skutočnosti, ţe zahraničný partner si u platiteľa objednal na základe uzavretých zmlúv vývoj softwarových programov
zadania objednávateľa t.j. softwarové vývojové práce a nie dodanie jednotlivých odborných činností, realizovaných pri tomto vývoji, ktoré sú jeho 4 3 Sţf/25-34/2012 3 Sţf/36-37/2012 neoddeliteľnou súčasťou. Predmetom zmluvy o poskytovaní vývoja softwaru zo dňa 09.11.1994 uzavretej so spoločnosťou A. bol vývoj softwarových programov
zadania objednávateľa. Ďalej správca uviedol, ţe
zmluvy, čo sa týka vlastníckeho práva, všetky súčasné a budúce vlastnícke a uţívateľské práva k výsledkom práce vyplývajúcej z danej zmluvy dodávateľ odstupuje objednávateľovi. Z uzavretých zmlúv medzi ţalobcom a zahraničnými partnermi teda jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, ţe ţalobca ako daňový subjekt na základe poţiadaviek zahraničných odberateľov dodával softwarové vývojové práce (sluţbu), pričom všetky vlastnícke a uţívateľské práva k výsledkom poskytnutých softwarových prác prevádzal na odberateľa. Ţalovaný uviedol, ţe v danom prípade nebola spornou otázka, či ţalobca dodával objednávateľovi kompletný software (tovar v zmysle autorského práva) alebo poskytoval softwarové vývojové práce (sluţba). Spornou otázkou bolo o aké sluţby sa vlastne jedná – poradenstvo alebo vývojové softwarové sluţby. Aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie správca dane poţiadal Štatistický úrad SR o zatriedenie činností vykonávaných platiteľom ešte v roku 2004 v rámci riadnej daňovej kontroly. Štatistický úrad vo svojej odpovedi na ţiadosť uviedol, ţe činnosti týkajúce sa vývoja softwaru na objednávku a poradenské sluţby týkajúce sa tohto vývoja patria pod kód 72.20.32 – vývoj softwaru na objednávku a pri týchto sluţbách sa miesto zdaniteľného plnenia určí v zmysle § 6 ods. 3 písm. a/ zákona o DPH, čo potvrdil aj znalecký posudku na str. 39 prvý odsek. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe do pozornosti súdu treba dať aj tú skutočnosť, ţe v prípade, ak by aj bola dokumentácia k prihláške patentu predloţená, táto skutočnosť by nepreukazovala, ţe miesto dodania posudzovaných softwarových sluţieb by sa určilo
4 zákona o DPH, ako sa mylne domnieva ţalobca. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, ţe prevod alebo postúpenia práv k patentom, licenciám atď. sa vzťahuje len na predmety priemyselných práv, ktoré sa zapisujú na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Počítačový program (softwar) nepatrí medzi predmety priemyselného práva, ale medzi oceniteľné práva z iného duševného vlastníctva, ktoré upravuje zákon č. 383/1997 Z.z. autorský zákon. Ak platiteľ prevedie a postúpi práva k softwaru zahraničnému klientovi, miesto zdaniteľného plnenia sa určuje
3 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný sa danou skutočnosťou zaoberal a konštatovanie krajského súdu je v rozpore so skutočnosťou. Proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie ţalobca. Namietal, ţe krajský súd neodôvodnil, prečo úspešnému ţalobcovi nepriznal trovy aj v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
ktorého sa postupuje pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, k čomu v tomto prípade evidentne došlo. Hoci ţalobca ţiadal plnú sadzbu aj za ostatné konania, súd prvého stupňa mu priznal trovy právneho zastúpenia ako keby k spojeniu veci nebolo došlo. Ţalobca pritom platil súdny poplatok v plnej výške zo všetkých 12 rozhodnutí. Ţalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia za tri právnej sluţby
2 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ţalobcovi prináleţí za kaţdú ďalšiu vec 1/3 zo sumy, čo predstavuje 121,32 €, pričom za 11 vecí je to 121,32 € x 11 = 1.334,52 €. Celkovo ţalobca uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.720,31 € a náhrada trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 792 €. Ţalobca vo vyjadrení zo dňa 02.05.2012 k odvolaniu ţalovaného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súčasne ţiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 601,04 €. Uviedol, 5 3 Sţf/25-34/2012 3 Sţf/36-37/2012 ţe v doplnku č. 1 k znaleckému posudku znalec uvádza ako príklad ţalobcom uskutočnených činností v prospech nemeckých partnerov nasledovné: - poradenská činnosť pre produkt PDM - konštrukcia a stavba mechanického zariadenia – Plotter - konštrukcia a stavba mechanického zariadenia - Plotter - činnosť cestovného technika na mieste u zákazníka - testovanie softwaru - vývoj softwaru. Z uvedeného výpočtu činnosti vyplýva, ţe prevaţná činnosť ţalobcu spočívala v poradenstve a vývoj softwaru bol iba nepatrnou časťou dodávok poskytnutých nemeckým partnerom. Čo sa týka krajským súdom vytýkaného rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisu je zrejmé aj v otázke dodávky Plottra, ktorou sa ţalovaný vôbec nezaoberal. Na stránke wikipedie je uvedená definícia Plottra ako grafického výstupného zariadenia počítača. Uvedené zariadenie sa vyuţíva na technické výkresy, ktoré kvôli rozmerom nie je moţné vytlačiť na beţnej tlačiarni. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. l veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, ţe miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, www.subcourt.sk a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
3 O.s.p. v časti právnej kvalifikácie zrušujúceho dôvodu, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretoţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne
2 písm. c/ O.s.p. zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Vo zvyšnej časti výroku vo veci samej napadnutý rozsudok
1 O.s.p. potvrdil. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, ţe spor medzi účastníkmi konania sa týka jednak skutkových okolností, a to identifikácie predmetu zdaniteľného plnenia, najmä ustálenia, čo bolo obsahom zdaniteľného plnenia ţalobcu ako daňového subjektu. Druhá časť sporu medzi účastníkmi konania sa týka právnej kvalifikácie, a teda subsumpcie zisteného zdaniteľného plnenia pod konkrétny pomenovaný zdaniteľný obchod zákonom č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a to vyhodnotenie, či tento zdaniteľný obchod patrí pod všeobecnú definíciu sluţby
3 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. v znení účinnom v roku 2012, alebo ide o druh sluţby, ktorý je moţno podradiť pod ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 289/1995 Z.z. v znení účinnom v roku 2002. Znalecké dokazovanie je prípustné nariadiť iba na skutkové okolnosti. Predmetom znaleckého posudku č. 101/12/53/2006 zo dňa 05.12.2006 však bolo posúdenie a definovanie činností, ktoré vykonávala v roku 2002 pre objednávateľov spoločnosť W. , s.r.o., vo vzťahu k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Najvyšší súd preto konštatuje, ţe predmet znaleckého dokazovania bol určený nesprávne. Bol stanovený na právne otázky. Na tieto otázky nie je prípustné vykonávať znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, ţe znalecký posudok v časti určenia jeho predmetu nebol vyţiadaný daňovými orgánmi ani súdom. Preto nemoţno pričítať daňovým orgánom ani súdu prvého stupňa ako nesprávne určenie predmetu znaleckého posudku. Znalecký posudok si objednal ţalobca. Skutkový stav tak, ako ho zistili daňové 6 3 Sţf/25-34/2012 3 Sţf/36-37/2012 orgány nie je v rozpore s obsahom spisu, pretoţe na znalecký posudok v tejto časti nie je moţné prihliadať. Pokiaľ ide o ustálenie obsahu zdaniteľného plnenia najvyšší súd sa stotoţňuje so ţalovaným, ţe išlo v prevaţujúcej miere o predmet, ktorý moţno podradiť pod pojem softwarové vývojové sluţby (vývojové softwarové práce), ktoré boli vykonávané
zadania objednávateľa. Sluţby boli takýmto spôsobom definované v zmluve o poskytovaní vývoja softwaru zo dňa 09.11.2004 a v zmluve o dodávke softwarových vývojových prác č. 01 P 24/02 zo dňa 18.02.2002. Rovnakým spôsobom ako softwarové vývojové sluţby boli tieto aj deklarované daňovým subjektom vo faktúrach. Z obsahu procesnej obrany daňového subjektu moţno vyvodiť, ţe deklarovanú sluţbu vysvetľoval iným spôsobom – ako poradenskú činnosť, aby obhájil právny reţim miesta zdaniteľného plnenia
4 zákona č. 289/1995 Z.z., v dôsledku čoho vystavoval faktúry bez DPH. Najvyšší súd sa však nestotoţnil s právnou kvalifikáciou daňových orgánov a s ich vyhodnotením softwarových prác alebo softwarových vývojových sluţieb ako sluţby, ktorá sa má kvalifikovať pod ustanovenie § 6 ods. 3 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. vznení účinnom v roku
4 zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH v znení účinnom v roku 2002 pri reklamných, poradenských, právnych, účtovných, auditorskych, bankových, finančných alebo poisťovacích službách, pri prevode alebo postúpení práv k patentom, licenciám, ochranným známkam a podobným priemyselným právam, pri prenájme hnuteľného hmotného majetku s výnimkou prenájmu dopravných prostriedkov, ak sú tieto služby poskytnuté zákazníkovi pre jeho podnik založený v zahraničí, je miestom zdaniteľného plnenia miesto, kde má zákazník založený podnik, pre ktorý sa služby poskytujú. Pokiaľ zákonodarca výslovne s ustanovení § 6 ods. 4 nezmienil i autorské právo, moţno zo systému tohto ustanovenia, kde sú vymenované práva duševného vlastníctva vyvodiť, ţe k podobným priemyselným právam musí byť pre daňové účely zaraďované i autorské právo. A to i s ohľadom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie dane (§ 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.). Právnym názorom daňových orgánov, ţe v zmysle pojmového vymedzenie nášho národného práva počítačový program (softwar) nepatrí medzi predmety priemyselného práva, ale medzi oceniteľné práva z iného duševného vlastníctva, ktoré upravuje zákon č. 383/1997 Z.z. autorský zákon (ďalej len „autorský zákon―) je správny. Legálne definície z iných právnych predpisov však pre daňové účely moţno pouţiť iba v prípade ak neodporujú zásade
6 zákona č. 511/1992 Zb. Eurokonformný výklad ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 289/1995 Z.z. sa týka celého spektra práv duševného vlastníctva. Z tohto dôvodu k pouţitému pojmu „a podobným priemyselným právam― je nevyhnutné priradiť i práva duševného vlastníctva, ktoré upravuje autorský zákon. Nedostatky legislatívy pri harmonizácii daňových právnych predpisov v pred prístupovom období musia byť odstraňované eurokomformným výkladom súdu a nemôţu byť vykladané na ťarchu daňových subjektov.
1 písm. a/ autorského zákona predmetom autorského práva je literárne dielo, vedecké dielo alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä slovesné dielo a počítačový program. 8 3 Sţf/25-34/2012 3 Sţf/36-37/2012
2 autorského zákona autorské právo sa vzťahuje na celok diela aj na jeho časť. Vzhľadom na uvedené ustanovenia softwarové vývojové sluţby spadajú pod ustanovenie § 15 ods. 2 autorského zákona. Právnym základom tzv. eurokomformného výkladu v pred prístupovom období je Asociačná dohoda (Európska dohoda o pridruţení, uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane dňa 04.10.1993 v Luxemburgu, ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 158/
ktorej „navrhuje sa, aby sa do ustanovenia § 6 ods. 4 zákona doplnil aj prevod autorských práv a im príbuzných práv. Toto doplnenie je v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. e/ Šiestej smernice―. Z článku 9 ods. 2 písm. e/ Šiestej smernice vyplýva, ţe miesto poskytnutia sluţby sa pri prevodoch a postúpení autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv určuje
sídla objednávateľa zákazníka, čo predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, ţe miestom poskytnutia sluţby je sídlo dodávateľa (čl. 9 ods. 1 Šiestej smernice). Vzhľadom na uvedené moţno konštatovať, ţe ak ţalobca ako daňový subjekt pri dodávke softwarových vývojových sluţieb určil miesto poskytnutia sluţby
sídla objednávateľa v Spolkovej republike Nemecko, tak postupoval v súlade s čl. 9 ods. 2 písm. e/ Šiestej smernice a súčasne súladne s eurokonformným výkladom ust. § 6 ods. 4 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2002. 9 3 Sţf/25-34/2012 3 Sţf/36-37/2012 Z uvedeného je zrejmé, ţe miesto zdaniteľného plnenia pre poskytnutie sluţby týkajúcej sa rovnorodej skupiny autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv je jednotné a určuje sa
objednávateľa (zákazníka).
7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania, ktoré pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby vo výške 792 € a trov právneho zastúpenia 1.720 € za tri úkony právnej sluţby
2 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zvýšenú
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá advokátovi patrí v 11 spojených veciach : príprava a prevzatie veci 120,23€ + 1/3 x 120,23 x 11 + 7,21 € reţijný paušál, spísanie ţaloby 120,23 € + 1/3 x 120,23 € x 11 + 7,21 € reţijný paušál, zastupovanie na pojednávaní dňa 15.11.2011 123,50 € + 1/3 x 123,50 x 11 + 7,41 €) a náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia 601 € (za 1 úkon právnej sluţby, vyjadrenie k odvolaniu 127,16 € + 1/3 x 127,16 € x 11 + 7,63 € reţijný paušál). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 11. septembra 2012 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.