Obsah (11)

§ 448§ 419§ 420§ 447§ 3§ 26§ 16§ 73§ 48§ 35§ 23

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/146/2024 Identifikačné číslo spisu: 8322203072 Dátum vydania rozhodnutia: 24.03.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

ustanovenia § 79 CSP pripustil, aby do konania pristúpila žalovaná 2/. Žalobkyne sa domáhali odstránenia časti verejnej kanalizácie, ktorá bola vybudovaná na odvádzanie splaškových a povrchových vôd v obci X. S. a ktorá je

ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. vodnou stavbou

zákona č. 364/2004 Z. z. Súd prvej inštancie rozhodnutie založil na konštatovaní, že o odstránení časti verejnej kanalizácie, čo považoval za zmenu vodnej stavby v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., má pôsobnosť rozhodovať

ustanovenia § 61 písm. c) zákona č. 364/2004 Z .z. špeciálny stavebný úrad vo veciach vodných stavieb (§ 26 ods. 3 tohto zákona). Z uvedeného dôvodu uzavrel, že rozhodovanie vo veci odstránenia verejnej kanalizácie ako zmeny vodnej stavby v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., patrí výlučne orgánu štátnej vodnej správy, a preto konanie vo veci zastavil.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd” a spolu so súdom prvej inštancie aj „nižšie súdy“) na odvolanie žalobkyne 2/ uznesením z
2. marca 2024 sp. zn. 5Co/10/2024 potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením z
3. novembra 2023 č. k. 12C/131/2022-188 a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 2.
4. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že časť existujúcej verejnej kanalizácie, ktorá bola vybudovaná na odvádzanie splaškových a povrchových vôd v obci X. nad S. je verejnoprospešnou stavbou, ktorá je

ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z vodnou stavbou

zákona č. 364/2004 Z. z. Stotožnil sa aj s názorom, že odstránenie časti verejnej kanalizácie je zmenou vodnej stavby v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. a

ustanovenia § 26 ods. 3 tohto zákona rozhoduje o vodných stavbách orgán štátnej vodnej správy ako stavebný úrad

osobitného predpisu (zákon č. 50/1976 Zb.). Za správne považoval aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o odstránení verejnej kanalizácie, ako zmeny vodnej stavby v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., patrí výlučne do právomoci orgánu štátnej vodnej správy. O trovách odvolacieho konania rozhodol

ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) dovolanie a žiadali rozhodnutia nižších súdov zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Vada zmätočnosti má spočívať v tom, že odvolací súd nezisťoval ich stanovisko a neumožnil im využiť zásadu ústnosti a priamosti v konaní a vysvetliť súdu, prečo je potrebné vec posudzovať

ustanovenia § 135c zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"). Súdu prvej inštancie vyčítali, že rozhodnutie o zastavení konania s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. extenzívne vyložil tak, že rozhodovanie o odstránení kanalizácie patrí výlučne orgánu štátnej vodnej správy a nepatrí do právomoci súdu. Táto argumentácia by bola akceptovateľná, ak by išlo o riešenie právnych problémov týkajúcich sa uskutočnenia zmien, zrušenia alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá bola zriadená legálnym spôsobom. Mali za to, že správne právne posúdenie,

ktorej normy, resp. zákona je treba vec riešiť spočíva v tom, že ide o stavbu neoprávnenú, nelegálnu, zriadenú na cudzom pozemku. Za takejto situácie vec spadá do právomoci súdu a je potrebné ju riešiť

ustanovenia § 135c OZ. Len v prípade, že by šlo o tzv. nepovolenú stavbu, vtedy by bolo možné posudzovať vec

iného predpisu ako Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že žalovaná 1/ ako stavebník stavby kanalizácie nebola dobromyseľná a hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti, pretože stavbu postavila na cudzom pozemku bez toho, aby mala právo ju tam zriadiť. V tejto súvislosti zdôraznili, že neboli účastníčkami stavebného konania, v ktorom by dali žalovanej 1/ súhlas na zriadenie vetvy kanalizácie cez ich pozemky a ani neskôr nedali súhlas na zriadenie vetvy kanalizácie cez pozemok parc. č. 241/

1. 3.
2. Žalobkyne poukazovali aj na bod
3. rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom uvádza, že ustanovenie § 35 ods. 1 zákona č. 440/2002 Z. z. odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, a teda napovedá, že preložku verejnej kanalizácie treba realizovať v zmysle tohto osobitného predpisu. V prvom rade zákon č. 440/2002 Z. z. nemá ustanovenie § 35, je zákonom, ktorý mení zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto konštatovanie je zároveň v rozpore s argumentáciou, že vec sa má riešiť

ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. 4. Žalovaná 2/ žiadala dovolanie žalobkýň odmietnuť príp. ho zamietnuť ako nedôvodné

§ 448

CSP, pretože súd prvej inštancie im neodňal svojim postupom žiadne z procesných práv. Súd prvej inštancie nie je povinný nariaďovať na prejednanie veci pojednávanie, ak konanie zastavuje pre nedostatok podmienok konania. Súdy konanie zastavili a vec postúpili štátnemu orgánu, do právomoci ktorého patrí. Žalobkyniam nemohli byť napadnutým rozhodnutím žiadne procesné práva odňaté už len preto, že ich vec bude riadne prejednaná, hoci iným orgánom. Pokiaľ žalobkyne v dovolaní uvádzajú, že ich žaloba mala byť posudzovaná

ustanovenia § 135c OZ ako žaloba vlastníka pozemku proti vlastníkovi neoprávnenej stavby, nezobrali do úvahy, že predmetom konania je časť líniovej verejnoprospešnej vodnej stavby

osobitného zákona, ktorej odstránenie možné nie je a do úvahy prichádza iba jej preloženie. Súd v civilnom súdnom konaní nemá právomoc rozhodnúť o preložení časti verejnej kanalizácie. Žalovaná 2/ ďalej vo vyjadrení k dovolaniu ozrejmila, že právomoc rozhodnúť o návrhu žalobkýň

ustanovenia § 26 zákona č. 364/2004 Z. z patrí Okresnému úradu Snina, ktorý je orgánom štátnej vodnej správy a špeciálnym stavebným úradom a ktorému bola vec postúpená, keďže povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje nielen na uskutočnenie vodnej stavby, ale aj na jej odstránenie a zmenu.

1. Žalovaná 1/ sa k dovolaniu nevyjadrila.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 7.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420písm.

f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

1. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm.
2. f)CSP, sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia CSP je nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak je zároveň aj porušením ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 12. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 (ďalej v rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015) vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané. 13. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle CSP. 14. Žalobkyne v dovolaní postupu súdu prvej inštancie vyčítali, že nezisťoval v konaní ich stanovisko k veci a tým im neumožnil využiť zásadu ústnosti a priamosti konania a vysvetliť, prečo je treba vec posudzovať

ustanovenia § 135c OZ.

1. Podstatou ústnosti civilného procesu v tradičnom ponímaní je preferencia ústnych prednesov sporových strán, teda prednesov uskutočnených na pojednávaní. Preto sa aj princíp ústnosti civilného procesu pertraktuje skôr v rovine princípu, na ktorom je budované súdne pojednávanie, než ako všeobecný princíp civilného procesu (ŠTEVČEK, Marek. Čl. 12 [Princíp ústnosti]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol., Civilný sporový poriadok.
2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 60, marg. č. 1.). Princíp priamosti civilného sporového konania znamená, že subjekty civilného procesu, predovšetkým súd a sporové strany, konajú vo vzájomnom styku osobne, nesprostredkovane, teda priamo. Výnimkou je situácia, keď je sporová strana v procese zastúpená a koná prostredníctvom zástupcu a súd predvolá sporovú stranu na ústne pojednávanie len ak považuje jej osobnú účasť na pojednávaní za potrebnú. V tomto prípade tvorí princíp priamosti civilného procesu funkčnú a teleologickú jednotu s princípom ústnosti pojednávania.
3. K okolnostiam priebehu konania možno zhrnúť, že žalobkyne 1/, 2/ sa žalobou domáhali odstránenia časti obecnej kanalizácie žalovanou 1/. Žalovaná 1/ bola uznesením súdu (č. l. 53) vyzvaná na vyjadrenie k žalobe (§ 167 ods. 2 CSP), následne po jeho doručení, boli žalobkyne uznesením č. k. 12C/131/2022-66 vyzvané, aby sa vyjadrili k stanovisku žalovanej 1/ (§ 167 ods. 3 CSP); žalobkyne tento priestor využili a vyjadrili sa k nemu (č. l. 67) a spolu s vyjadrením doručili súdu rozsiahle prílohy; žalobkyne predložili prvoinštančnému súdu ďalšie vyjadrenie (č. l. 125). Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 12C/131/2022-146 konanie o žalobe zastavil a rozhodol o postúpení veci Okresnému úradu Snina, odboru starostlivosti o životné prostredie z dôvodu, že nárok ktorého sa domáhajú nemá súkromnoprávnu povahu a súd prvej inštancie nemá právomoc vo veci konať.
4. Dovolací súd po preskúmaní procesného postupu nižších súdov dospel k záveru, že žalobkyne mali v konaní pred súdom prvej inštancie možnosť uplatniť všetky prostriedky procesného útoku na podporu podanej žaloby, predkladať návrhy, uvádzať ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; uvedené aj využili a boli obsahom ich rozsiahlych vyjadrení s pripojenými prílohami, na ktoré reagovala aj protistrana. Preto tvrdenia žalobkýň, že súd prvej inštancie nezisťoval ich stanovisko k dôvodom žaloby nekorešponduje s obsahom spisu. K námietke žalobkýň, že súdy porušili princíp ústnosti a priamosti súdneho konania dovolací súd uvádza, že zastavením konania pre nedostatok právomoci bez súčasného nariadenia pojednávania tento princíp porušený nebol. Samotné zastavenie konania pre nedostatok právomoci bez výsluchu strán nebolo spôsobilé v danej veci porušiť princíp ústnosti ani priamosti, pretože sa jedná o procesné rozhodnutie, ktoré súd môže urobiť aj bez nariadenia pojednávania. Princípy ústnosti a priamosti sa uplatňujú najmä pri dokazovaní a meritórnom prerokovaní veci, nie pri posudzovaní základných procesných podmienok. Súdy nižších inštancií prijali rozhodnutie bez dokazovania, a teda bez potreby výsluchu strán. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť a ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 1 a ods. 2 CSP).
5. Jednou z neodstrániteľných podmienok súdneho konania je nedostatok právomoci súdu konať o veci a rozhodnúť o nej, ktorá je odrazom zásady legitimity. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 3 upravuje právomoc všeobecných súdov tak, že súdy prejednávajú a rozhodujú civilné spory a iné civilné právne veci, pokiaľ ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak ich zákon výslovne zveruje do právomoci civilného súdu (§ 4 CSP). Absencia právomoci súdu má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 10 CSP). Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad právomoci cudzozemského orgánu), musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť. Pokiaľ žiaden taký orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov (R 82/2002). Právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom právnom nároku závisí od obsahu (materiálnoprávneho aspektu) daného právneho vzťahu a nie od okolnosti, či právny predpis upravujúci tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva (formálny aspekt) (ZSP 3/2005). 19.

Čl. 3 ods. 1 Základných princípov CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

1. Ak súd zistí, že nemá právomoc vo veci konať, je povinný zistiť, do právomoci ktorého orgánu daná vec patrí. Pokiaľ to nedokáže spoľahlivo ustáliť, z ústavnoprávneho hľadiska nemôže subjektu odoprieť spravodlivosť tým, že by jeho právny spor neprejednal a, čo by bolo odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie) (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2002, rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/102/01 z
2. septembra 2001 publikované v zbierke pod č. 82).
3. Pre vyriešenie otázky, či vec patrí do právomoci súdu, je treba predovšetkým zistiť, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje uplatnený nárok, vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností veci a žalobným petitom. Podriadenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je úlohou súdu (iura novit curia). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod hmotnoprávnu normu, je jeho povinnosťou

nich vec posúdiť a o nároku rozhodnúť; nie je pritom významné to, či je alebo nie je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia (R11/2021). Žalobca nie je povinný v žalobe uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke (3Cdo/81/2007). 22. Žalobkyne v dovolaní namietali proti tomu, že súd prvej inštancie spor považoval za taký, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 364/2004 Z. z., i keď ide o neoprávnenú stavbu a vo veci mal aplikovať ustanovenie § 135c OZ. 23.

ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií, prejazdných úsekov ciest II. a III. triedy cez vodné stavby uskutočnené

medzinárodnej zmluvy a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. 24.

§ 3ods.

8 zákona č. 442/2002 Z. z. verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami

zákona č. 364/2004 Z. z. 25.

§ 26ods.

1, prvá veta zákona č. 364/2004 Z. z. povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. 26.

§ 26ods.

3 prvá veta zákona č. 364/2004 Z. z. pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom. 27.

§ 16ods.

1 zákona č. 25/2025 Z. z., Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), špeciálnym stavebným úradom pri letiskových stavbách a stavbách pre letecké pozemné zariadenia, stavbách pozemných komunikácií, stavbách dráh, stavbách v obvode dráhy a stavbách v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe, pri vodných stavbách a stavbách

osobitného predpisu, geologických dielach, banských dielach a banských stavbách pod povrchom vrátane stavieb na povrchu bezprostredne slúžiacich ich prevádzke, stavbách v povrchových lomoch, pieskovniach, štrkoviskách a pri určení druhu a rozmerov ich ochranných pásiem a spôsobu ich ochrany je stavebný úrad ustanovený

osobitného predpisu. 28.

§ 73ods.

1 zákona č. 364/2004 Z. z. na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“)

tohto zákona a na vydanie súhlasu

§ 48ods.

5 písm.

1. u)až
2. w)sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahuje Stavebný zákon, ak tento zákon neustanovuje inak. 29.

§ 35ods.

1 zákona č. 442/2002 Z. z. preložkou verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie sa rozumie čiastková zmena ich smerovej alebo výškovej trasy alebo premiestnenie niektorých prvkov tohto zariadenia. 30.

§ 35ods.

2 zákona č. 442/2002 Z. z. preložku možno vykonať len s písomným súhlasom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa vtedy, ak nie sú dotknuté požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov. Tým nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z osobitného predpisu.

1. Verejnoprávne vzťahy, ako vzťahy upravené normami verejného práva, sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne stanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka (3Cdo/81/2007).
2. Po relevantnom vyhodnotení všetkých právne významných otázok dovolací súd uzatvára, že sporná kanalizácia, resp. vetva kanalizácie, ktorej odstránenie dovolateľky požadujú, je zákonom č. 364/2004 Z. z. definovaná ako vodná stavba. Na konanie o zmene alebo odstránení vodnej stavby je príslušný orgán štátnej vodnej správy a

ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., na konanie orgánov štátnej vodnej správy sa vzťahuje Stavebný zákon. Orgánom, ktorý má právomocou posudzovať zmenu alebo odstránenie vodnej stavby, teda i kanalizácie, je

§ 16ods.

1 Stavebného zákona, stavebný úrad. K obdobným záverom dospel najvyšší súd aj vo svojom rozhodnutí z 27. marca 2002 sp. zn. 3Cdo/81/2000 (R 51/2004), predmetom ktorého boli pozemné komunikácie: „Otázky plánovania, výstavby a užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia, ktoré nemožno zakladať, meniť alebo rušiť na základe jednostranných alebo dvojstranných úkonov subjektov práva, ako i že v občianskom súdnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o pozemných komunikáciách, ktoré

§ 23

tohto zákona majú byť prejednané v konaní vykonanom

všeobecných predpisov o správnom konaní, alebo

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov“.

1. V inom rozhodnutí najvyššieho súdu z
2. mája 2005 sp. zn. 1Cdo/190/2004, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 39/2006 sa v obdobnej právnej veci týkajúcej sa inej líniovej stavby uvádza: „Ochranné pásmo (jeho nerešpektovanie) a prekládka elektrického vedenia (t. j. premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy), nie sú inštitútmi súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia vyplývajúce zo zákona o energetike. V občianskom súdnom konaní nemožno teda prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o energetike, ktoré majú byť prejednané v konaní vykonanom

všeobecných predpisov o správnom konám alebo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov; nebolo teda možné vydať rozhodnutie o tom, že žalovaná je povinná viesť elektroenergetické rozvodné zariadenie podzemným káblom alebo preložkou vedenia mimo obec, a to ani

ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka". 34. Z uvedeného vyplýva, že na zmenu alebo odstránenie (preložku) vetvy kanalizácie

žaloby nie je možné aplikovať ustanovenie § 135c OZ o odstránení stavby. Rozhodnutia nižších súdov o zastavení konania v danej veci pre nedostatok právomoci súdu je správne, a z tohto dôvodu dovolanie žalobkýň

ustanovenia § 420 písm. f) CSP nie je prípustné, nakoľko procesným postupom konajúcich súdov nebolo znemožnené strane sporu realizovať jej procesné práva. Súdna ochrana je zachovaná aj pri vzťahoch, ktoré majú verejnoprávny charakter prostredníctvom správneho súdnictva, ktoré je jednou z foriem ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu.

1. Žalobkyne v dovolaní podrobili kritike aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania iba s poukazom na ustanovenie § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. Dovolací súd k tomu uvádza, že odvolací súd sa v rámci preskúmania rozhodnutia prvoinštančného súdu a jeho procesného postupu dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami vrátane odvolacích námietok žalobkýň. Odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa obsahové náležitosti stanovené § 220 ods. 2 CSP, jasne vysvetľuje, čo žalobkyne namietali, uvádza svoje stanoviská k námietkam, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov konania a dôkazy vzal do úvahy, ktoré z nich považoval za preukázané, ako ich hodnotil a na akých právnych záveroch založil svoje rozhodnutie. V spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatných bodoch nadviazal, tvorí rozhodnutie odvolacieho súdu ucelený, zrozumiteľný a vnútorne konzistentný celok, ktorý spĺňa zákonné požiadavky stanovené na odôvodnenie súdnych rozhodnutí v § 393 CSP.
2. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (rozhodnutie ÚS SR zn. IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (

názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (rozhodnutie ÚS SR zn. II. ÚS 78/05). Skutkové zistenia nižších súdov a z nich vyvodené skutkové závery v danej veci boli

dovolacieho súdu riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené výsledkami vykonaného dokazovania. Do obsahu základného práva

ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie ÚS SR zn. I. ÚS 97/97). 37. Za procesnú vadu konania

ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že sa žalobkyne s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnili a to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

ich predstáv. Samotná skutočnosť, že žalobkyne so skutkovými a právnymi závermi súdov vyjadrenými v odôvodneniach rozhodnutí nesúhlasia a nestotožnili sa s nimi, nemôže odôvodniť prípustnosti dovolania

ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. I. ÚS 50/04, sp. zn. I. ÚS 98/97, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. II. ÚS 251/03). 38. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené odmietol dovolanie žalobkýň ako neprípustné

ustanovenia § 447 písm. c) CSP.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.