1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného F. I. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Dunajská Streda (ďalej tiež „okresný súd“) rozsudkom z 1. júna 2022,sp. zn. 18T/114/2020, uznal obvineného F. I. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov.
4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: - 1 kus mobilný telefón zn. S., IMEI: XXXXXX/XX/XXX/XXX/X, IMEI:XXXXXX/XX/XXX/XXX/X so SIM kartou, - 1 kus digitálna váha nezistenej značky striebornej farby, - 1 kus prázdna injekčná striekačka, - 36 kusov igelitových sáčkov s uzáverom.
5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali obvinený F. I. a prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej tiež „prokurátor“) v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd“) rozsudkom z 20. októbra 2022, sp. zn. 5To/103/2022, rozhodol tak, že
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
3 Tr. por. obvinenému uložil
2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov, na výkon ktorého ho
3 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: - 1 kus mobilný telefón zn. S., IMEI: XXXXXX/XX/XXX/XXX/X, IMEI: XXXXXX/XX/XXX/XXX/X so SIM kartou, - 1 kus digitálna váha nezistenej značky striebornej farby, - 1 kus prázdna injekčná striekačka, - 36 kusov igelitových sáčkov s uzáverom.
5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
por. súd odvolanie obvineného zamietol. Dňa 16. októbra 2025 bolo okresnému súdu doručené vlastnoručne spísané podanie obvineného označené ako „Dovolanie“, v ktorom obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por., pretože zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V odôvodnení dovolania namietal, že v prejednávanej veci mu mal byť obhajca ustanovený už pri jeho výsluchu v postavení zadržaného podozrivého a tento mal byť prítomný aj pri výsluchoch svedkov
1 písm. h) Tr. por., a síce bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Obvinený v intenciách uplatneného dovolacieho dôvodu namietal, že vzhľadom na zmenu zákona v jeho prospech mu bol v pôvodnom konaní uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, nakoľko v prípade ak by mu bol uložený trest po novelizácii Trestného zákona, na dolnej hranici trestnej sadzby, bol by mu uložený trest v trvaní 7 rokov. Uviedol, že pred spáchaním trestného činu bol trikrát súdne trestaný, pričom na dve odsúdenia platí fikcia neodsúdenia a trest v trvaní 1 roka vykonal ešte v roku 2011, preto vzhľadom na okolnosti prípadu aj po novelizácii zákona by mu bol uložený trest maximálne na dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. v trvaní 7 rokov. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) rozhodol tak, že rozsudkom krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený Trestný zákon a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného a napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a okresnému súdu (správne krajskému súdu - pozn. najvyššieho súdu) prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor podaním z 27. februára 2026 konštatujúc nenaplnenie obvineným uplatnených dovolacích dôvodov. Tvrdenia obvineného o porušení práva na obhajobu považoval za účelové, keďže v prípravnom konaní mal obvinený niekoľko obhajcov a to ustanovených alebo zvolených a ani v jednom prípade nenamietal porušenie svojich práv na obhajobu. Okrem vlastného doznania sa ku skutku je usvedčovaný výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, ktoré dostatočne odôvodňujú závery napádaných rozhodnutí. Prokurátor uviedol, že možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdov je v súlade so zásadou nemennosti právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. Tento inštitút bol zo strany obvineného využitý, avšak neúspešne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného F. I.
c) Tr. por. odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu podaním z 9. apríla 2026, v ktorom nesúhlasil s vyjadrením prokurátora a uviedol, že nemôže byť na úkor obvineného, že počas trestného konania nemal vedomosť o svojom práve na obhajcu ihneď po zadržaní, pri prvotnom výsluchu, ešte pred vznesením obvinenia, v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to v dovolaní uvádza. Poukázal tiež na obsah dovolania v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie jeho práv v zmysle podaného dovolania. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 12. marca 2026 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2026 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák. Sudca Mgr. Michal Pollák bol z rozhodovania vo veci vylúčený zo zákona
3 druhá veta Tr. por., pričom tohto nahradil
čl. X ods. 4 a osobitnej časti (vec s koncovým číslom 8) uvedeného rozvrhu práce sudca zastupujúceho senátu JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
1 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Vo vzťahu k uplatneným námietkam obvineného najvyšší súd uvádza, že pri ich preskúmavaní bol limitovaný ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. Z obsahu predloženého spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z hlavného pojednávania okresného súdu z 1. júna 2022, najvyšší súd totiž zistil, že v posudzovanej trestnej veci okresný súd
7 Tr. por. prijal vyhlásenie obvineného
1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že
8 Tr. por. dokazovanie v rozsahu priznaného skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy, ktoré súvisia s výrokom o treste, náhradou škody alebo ochranným opatrením. Z obsahu predmetnej zápisnice ďalej vyplýva, že prijatiu vyhlásenia obvineného
1 písm. b) Tr. por. predchádzal postup okresného súdu, ktorý bol plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Obvinený bol zo strany okresného súdu riadne poučený o svojich právach a následne súhlasne odpovedal na všetky otázky
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.
1 písm. b) Tr. por., ktoré
5 Tr. por. spočívajú v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por., avšak v tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že pri určení okruhu osôb, ktoré sú oprávnené v danej situácii dovolanie podať, nemožno ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1, ods. 2 a § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por. V zmysle uvedeného, proti prvostupňovému rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny
5 Tr. por., môže dovolanie smerujúce proti výroku o vine podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Tr. por.] (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017). Zo znenia ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. totiž jednoznačne vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, teda iba v prípade, ak proti výroku, ktorý dovolaním vecne napáda, podal riadny opravný prostriedok o ktorom bolo rozhodnuté, resp. ak bol takýto výrok druhostupňovým súdom zmenený v jeho neprospech na podklade opravného prostriedku podaného prokurátorom alebo poškodeným. Keďže obvinený nepodal a ani nemohol v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. podať proti výroku o vine riadny opravný prostriedok, a ani nedošlo k zmene tohto výroku v jeho neprospech na podklade odvolania prokurátora, nebol, pokiaľ ide o námietky smerujúce voči výroku o vine, v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať dovolanie a takouto osobou by mohol byť iba minister spravodlivosti. Vyššie prezentované závery však neplatia vo vzťahu k dovolacím námietkam obvineného podradených pod dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por., ktoré smerujú proti výroku o treste, voči ktorému obvinený riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo krajským súdom rozhodnuté, podal. V tomto smere je obvinený bezpochyby osobou oprávnenou na podanie dovolania a najvyšší súd preto v uvedenom rozsahu pristúpil k posúdeniu, či obvineným uplatnené námietky smerujúce k výroku o treste zodpovedajú niektorému z dovolacích dôvodov, ktoré bol oprávnený použiť a či tieto boli splnené, resp. preukázané. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. sa vyžaduje zistenie, aby bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. odôvodnil neuplatnením na jeho vec miernejšej trestnej sadzby účinnej od 6. augusta 2024, v dôsledku čoho mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Najvyšší súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že zmena ustanovení Trestného zákona v prospech obvineného, ktorá nastala až po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, nepredstavuje žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por., a teda nenapĺňa ani dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. zák. Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný zákon, nadobudol účinnosť
1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Najvyšší súd v súvislosti s otázkou časovej pôsobnosti Trestného zákona poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 14. mája 2025, sp. zn. 5 Tdo 18/2025, v zmysle ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá počas trestného stíhania páchateľa, ktorým je
14 Trestného poriadku úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku. Slovné spojenie „vynesenie rozsudku“, uvedené v § 2 ods. 1 Trestného zákona, preto označuje rozhodnutie, ktorým sa trestné stíhanie páchateľa právoplatne končí. Pokiaľ prídepri využití práva páchateľa na podanie mimoriadneho opravného prostriedku (zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, dovolania, obnovy konania) k zrušeniu rozhodnutia, ktorým bolo trestné stíhanie páchateľa právoplatne skončené, v trestnom stíhaní páchateľa sa pokračuje a v tomto konaní prichádza do úvahy, v prípade splnenia zákonných podmienok, aplikácia § 2 ods. 1 Trestného zákona v prospech páchateľa. Z ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, možno podať proti taxatívne uvedeným právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorými bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré im predchádzali a tieto pochybenia, spočívajúce v porušení zákona, možno podradiť pod dovolacie dôvody uvedené v § 371 Trestného poriadku. Zároveň explicitne vyjadruje, že sa musí jednať o pochybenie súdu a jeho časový rámec, ktorý je vymedzený konaním súdu, ktoré predchádza jeho rozhodnutiu a samotným právoplatným rozhodnutím súdu. Z tohto dôvodu sa v dovolacom konaní nemožno úspešne domáhať zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípade, ak konajúci súd v trestnom konaní nepochybil alebo dovolateľom namietané pochybenie súdu nespadádo časového rámca, ktorý začína konaním pred súdom a končí právoplatným rozhodnutím súdu v merite prejednávanej veci. Tento právny záver možno vyvodiť aj z ustanovení §§ 405a - 405d Trestného poriadku, ktorými bol do nášho právneho poriadku zavedený osobitný druh mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona, ktorého účelom je, aby odsúdené osoby nevykonávali uložené tresty za skutky, pri ktorých dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
Zákonodarca však zároveň stanovil rozsah zásahu do princípu právnej istoty týmto mimoriadnym opravným prostriedkom tak, že ho možno aplikovať len na prípady, kedy v dôsledku zmeny zákona príde po skončení trestného stíhania páchateľa k zániku trestnosti činu, pre ktorý bol odsúdený. Jeho uplatnenia sa však nemožno domáhať v prípade, ak v dôsledku zmeny zákona príde po trestnom stíhaní páchateľa k zmierneniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pre trestný čin, pre ktorý bol odsúdený.“ V kontexte uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon účinný v čase ukladania trestu za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obvinenému bol uložený trest odňatia slobody
2 Tr. zák. (
ktorého je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere desať až pätnásť rokov) s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa znížila o jednu tretinu na 13 rokov a 4 mesiace). Je teda zrejmé, že krajským súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov je uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe a nezakladá dôvodnosť dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. K obvineným namietanému nepoužitiu právnej úpravy Trestného zákona účinnejod 6. augusta 2024 v prejednávanej veci najvyšší súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že
článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ustanovenia tejto Charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami. V prejednávanej trestnej veci súdy rozhodovali o ne/vine obvineného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
čl. 49 ods. 1 Charty. Už len z tohto dôvodu preto nebolo možné dospieť k záveru o potrebe použitia novelizovaného znenia Trestného zákona v prejednávanej veci. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci Baji Trans s.r.o., z
názoru najvyššieho súdu, bez ďalšieho na dovolanie v trestnom konaní použiť. Ďalej uviedol, že aj pri akceptácii charakteru dovolania ako riadneho opravného prostriedku, dovolací súd pri zistení, že došlo k zmene hmotnoprávneho právneho predpisu v prospech obvineného nemá zákonný podklad pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu vyššieho stupňa len z tohto dôvodu, pretože takáto okolnosť žiadnemu dovolaciemu dôvodu nezodpovedá. S ohľadom na skutočnosť, že dovolanie smeruje proti druhostupňovému rozhodnutiu, jeho použitiu predchádza odvolacie konanie, je ho možné podať v dlhej lehote troch rokov, dôvody jeho podania sú úzko vymedzené za konkrétnych špecifických podmienok (nie je určené všetkým obvineným) a na podklade právoplatného rozhodnutia, proti ktorému smeruje, sa už 3 roky právoplatne vykonávajú tresty (ak majú takéto dlhé trvanie), je možné dospieť k spoľahlivému záveru, že dovolanie je svojou povahou mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a preto aplikácia § 49 ods. 1 Charty v jeho prípade neprichádza do úvahy. Uzavrel, že vzhľadom na to, že súdny dvor vo vyššie rozvedených súvislostiach neuvažoval a ani nemohol, pretože otázka „lex mitior“ v podmienkach dovolania v trestnom konaní nebola predmetom jeho rozhodovania, nie je jeho rozhodnutie (C - 544/23), z dôvodu zásadnej odlišnosti dovolania v trestnom konaní od kasačnej sťažnosti v správnom konaní, v trestnom konaní použiteľné. Na základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nie je daný, a preto dovolanie obvineného F. I. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom
c) Tr. por. odmietol. Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.