← Slovensko

určenie popretej pohľadávky

Obsah (10)§ 166§ 255§ 396§ 421§ 32§ 129§ 77§ 420§ 132§ 133

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoK/3/2025 Identifikačné číslo spisu: 1123200203 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2026 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

názoru žalovaného v súlade s ust. § 32 ods. 9 ZKR, osoby žalovaných v prípade popretia pohľadávok v konkurze viacerými osobami tvoria nútené procesné spoločenstvo, pričom poukázal na znenie § 78 CSP. Žalovaný uzavrel, že príslušný súd by sa nemal ďalej vôbec zaoberať obsahom a argumentmi uvedenými v žalobe, keďže žaloba nespĺňa základné náležitosti v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. Žalovaný mal za to, že žaloba by mala byť zamietnutá pre nesplnenie podmienok

ust. § 32 ods. 9 ZoKR, a to bez ďalšieho posudzovania obsahu žaloby. Z dôvodu právnej istoty sa žalovaný vyjadril aj k dôvodom popretia pohľadávok, ktoré považoval za správne a sporné pohľadávky považoval za neexistentné.

  1. Žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.03.2024, v ktorom uviedol, že opravuje podanie zo dňa 4.1.2023, označené ako žaloba o určenie pravosti pohľadávok, prihlásených žalobcom v rámci konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 756 288 tak, že žalovaný je Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868
  2. K skutočnosti uvedenia neúplného a sčasti nesprávneho (správne označenie sídla) označenia subjektu na strane žalovaného, žalobca uviedol, že sa jedná o chybu v písaní, pričom z obsahu podania, a to hneď v čl. II, ako aj v celom texte, je žalovaný označený a uvedený správne, a to vrátane identifikačného čísla, tiež poukázal na § 124 CSP. Nesúhlasil s námietkou pasívnej vecnej legitimácie, keď mal za to, že právo bolo uplatnené na súde voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku, do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky žalobcovi, v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. Voči správcovi úpadcu je žaloba vedená na Mestskom súde Bratislava III, sp. zn. B1-30Cbi/1/
  3. Žalobca má za to, že z procesnoprávneho hľadiska boli splnené všetky podmienky pre účinné podanie žaloby na zistenie popretých pohľadávok žalobcu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že popierajúci veriteľ a popierajúci správca tvoria nútené spoločenstvo a argumentoval, že nejde ani o nerozlučné spoločenstvo. Tiež navrhol, aby súd v zmysle ust. § 166 ods. 1 CSP, konania ktoré pred ním začali a skutkovo spolu súvisia (konania prebiehajúce na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023), spojil na spoločné konanie. K sporným pohľadávkam uviedol, že ich považuje za dostatočne preukázané.
  4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a dospel k záveru, že medzi stranami nebol sporný skutkový stav popísaný v žalobe, teda v texte žaloby. Spornými medzi stranami bola pasívna vecná legitimácia žalovaného a oprávnenosť popretia pohľadávky.
  5. Bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31R/3/2021 zo dňa 20.9.2022 bol na majetok spoločnosti LOCUS PLUS, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 756 288 vyhlásený konkurz a konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu: Čechová Insolvency Services k.s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 184/2022 dňa 26.09.
  6. Žalobca si prihlásil do konkurzu sp. zn. 31R/3/2021 dve pohľadávky v celkovej sume 61.376,17 eur a v celkovej sume 157.260,27 eur, prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok s por. č.
  7. Pohľadávky žalobcu boli následne zapísané do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom
  8. a
  9. Správca úpadcu dňa 08.12.2022 poprel pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok, a to čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856 (ďalej len „spoločnosť Arca Capital Slovakia“) ako veriteľ úpadcu poprela sporné pohľadávky podaním zo dňa 10.12.
  11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca si pohľadávky, ktorých určenia pravosti sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade so ZKR. Predmetné pohľadávky popreli, v zákonom stanovenej lehote, vtedajší správca úpadcu a tiež iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia, a.s. Žalobca podal žalobu o určenie popretých pohľadávky včas. Súd teda konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú mu priznáva § 32 ods. 9 ZKR.
  12. Je nesporné, že žalobcove pohľadávky poprel iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868
  13. Zároveň je nesporné, že žalobca v podanej incidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 975
  14. Z obsahu spisu je nepochybné, že označený žalovaný nepoprel v konkurznom konaní žiadnu zo žalobcom prihlásených pohľadávok. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý jeho pohľadávky nepoprel. Označenie žalovaného v žalobe je nepochybne bezvadné, keď obsahovalo správne (vyplývajúce z Obchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III) identifikačné údaje žalovaného. Inštitút opravy podania je aplikovateľný len na prípady vadného podania, resp. vadného označenia sporovej strany, a preto nie je možné podanie žalobcu doručené súdu dňa 25.03.2024 kvalifikovať ako návrh na opravu označenia strany sporu, resp. ako opravu zjavnej nesprávnosti. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý nepoprel sporné pohľadávky v konkurznom konaní, je nutné konštatovať nedostatok pasívne vecnej legitimácie žalovaného, čo má za následok zamietnutie podanej žaloby.
  15. Súd ďalej uviedol, že žalobca nesplnil ani ďalšiu obligatórnu podmienku ustanovenú § 32 ods. 9 ZKR - a to povinnosť podania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobcom uplatnené pohľadávky boli popreté aj správcom úpadcu. Tiež je zrejmé, že žalobca sa v podanej žalobe nedomáhal určenia sporných pohľadávok aj proti správcovi úpadcu. Žalobu, ktorá nie je podaná v stanovenej lehote alebo nie je podaná proti všetkým, ktorí pohľadávku veriteľa popreli, musí súd zamietnuť. V prejednávanom konaní sa jedná o ďalší dôvod pre zamietnutie podanej žaloby. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ako neúčelný bol vyhodnotený aj návrh žalobcu na spojenie vecí

§ 166

CSP - konkrétne na spojenie prejednávanej veci a veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. B1-30Cbi/1/2023, v ktorej má byť žalovaným správca úpadcu. Vzhľadom na to, že žalovaným v prejednávanom konaní je subjekt, ktorý nepoprel sporné pohľadávky, nebolo by spojením vecí ani teoreticky možné napraviť nedostatok nepodania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. 11. S ohľadom na vyššie odôvodnené nedostatky podanej žaloby, ktoré samé osebe vedú k nezvratnému neúspechu žalobcu v sporovom konaní, súd sa ďalej nezaoberal skutkovými a právnymi otázkami, týkajúcimi sa oprávnenosti popretia sporných pohľadávok, čo do ich výšky a právneho dôvodu a rozhodol tak, že žalobu zamietol. 12.

§ 255ods.

1, ods. 2 CSP súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

  1. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom č. k. 4CoKR/89/2024-222 z
  2. februára 2025, rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/1/2023-138 z
  3. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/1/2023-190 z
  4. októbra 2024, potvrdil. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
  5. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že pasívna vecná legitimácia žalovaného (žalovaných) je daná ustanovením § 32 ods. 9 ZKR, keď žaloba musí smerovať proti subjektu, ktorý žalobcovu pohľadávku poprel, t.j. správca alebo iný veriteľ, prípadne obaja.

odvolacieho súdu je nesporné, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856 (ďalej len „spoločnosť Arca Capital Slovakia“) ako veriteľ úpadcu poprela sporné pohľadávky podaním zo dňa 10.12.2022. Zároveň je

odvolacieho súdu nesporné, že žalobca v podanej incidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, pričom žalobcove pohľadávky poprel iný veriteľ - Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856. Je teda

odvolacieho súdu nepochybné, že označený žalovaný nepoprel v konkurznom konaní žiadnu zo žalobcom prihlásených pohľadávok. 15. K tvrdeniu žalobcu, že z obsahu podania jednoznačne vyplýva, že predmetná žaloba smeruje proti veriteľovi, ktorý pohľadávky poprel (Arca Capital Slovakia,a.s.), odvolací súd dodal, že v zmysle § 132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Žalobca musí presne označiť toho, proti komu žaloba smeruje. Žalobca musí byť označený tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore. Súd nemôže považovať za žalovaného toho, kto je uvedený v listinných dôkazoch. 16.

odvolacieho súdu je nepochybné, že oprava podania je aplikovateľná len na prípady vadného podania, resp. takého vadného označenia sporovej strany, že nie je možné sporovú stranu identifikovať. Žalobca správne uviedol, že označenie žalovaného neobsahovalo identifikačné číslo. Však skutočnosť, že označenie žalovaného neobsahovalo identifikačné číslo (IČO)

konajúceho súdu neznamená, že nie je možné identifikovať žalovaného. Identifikačné číslo síce slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa, ale má najmä evidenčný význam.

  1. Odvolací súd konštatoval, že označenie žalovaného obchodným menom a sídlom jednoznačne určuje žalovaný subjekt, a to bez toho, aby bolo možné si ho pomýliť s iným subjektom. Na tom nič nemení ani spoločné označenie Arca a ani totožná adresa oboch spoločností. Obchodné mená žalovaného a spoločnosti Arca Capital Slovakia sú zreteľné odlíšiteľné a nie sú ľahko zameniteľné. Okrem toho v čase podania žaloby bol žalovaný v reštrukturalizácii (od 27.07.2022 do 11.03.2024) a takto ho žalobca aj označil. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, ktorá pohľadávky poprela, v reštrukturalizácii nebola. Preto odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné podanie žalobcu doručené súdu dňa 25.03.2024 kvalifikovať ako návrh na opravu označenia strany sporu, resp. ako opravu zjavnej nesprávnosti. Nakoľko žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý nepoprel sporné pohľadávky v konkurznom konaní, odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd správne žalobcu z dôvodu nedostatku pasívne vecnej legitimácie žalovaného zamietol.
  2. Osobitne k odvolacej námietke o nespojení veci na spoločné konanie súdneho sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023 odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie pod bodom 28., s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Samotný názor súdu, že žaloba mala byť podaná aj proti správcovi úpadcu,

odvolacieho súdu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Nespojením veci do spoločného konania sa

odvolacieho súdu nemôže zhojiť nesprávnosť podania žaloby zo strany žalobcu voči žalovanému. Napriek tomu odvolací súd zastával zhodný názor s mestským súdom, že ide o nerozlučné a nútené spoločenstvo subjektov popierajúcich pohľadávku, nakoľko o určení tej istej pohľadávky nemôže súd rozhodovať vo dvoch samostatných konaniach, ktoré by mohli viesť k dvom odlišným rozhodnutiam o zistení/nezistení tej istej pohľadávky. Skutočnosť, že žaloba mala byť podaná proti popierajúcemu veriteľovi i správcovi vyplýva z § 32 ods. 9 ZKR, ktorý

odvolacieho súdu jednoznačne stanovuje, že „veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou (nie žalobami), pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku“.

  1. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného viedlo k jednoznačnému zamietnutiu žaloby, preto sa odvolací súd už ďalšími dôvodmi odvolania nezaoberal, nakoľko ich považoval bez právneho významu.
  2. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol

§ 396ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. 21. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 255 spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na napadnutý rozsudok je

žalobcu prípustné dovolanie aj

§ 421

CSP, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, písm. a) pri ktorej riešení sa odvolací súd v napadnutom rozsudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 22. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) poukázal na rozhodné skutočnosti a k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f/ CSP uviedol, že konajúce súdy postupovali v príkrom rozpore so základnými princípmi, na ktorých spočíva procesné právo a v rozpore s kogentnými ustanoveniami CSP. Tento postup súdu sa v konečnom dôsledku

dovolateľa prejavil do zamietnutia žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného bez hmotnoprávneho preskúmania žalobou uplatneného nároku. Konsekvencie popretia pohľadávky v celom rozsahu zahŕňajú aj absolútnu nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, a to bez toho, aby došlo k hmotnoprávnemu prieskumu takejto pohľadávky. Úvahu súdov bola

dovolateľa sprevádzaná hodnotením procesných úkonov žalobcu bez racionálneho základu v príkrom rozpore so všetkým, na čom CSP ako procesný predpis spočíva. 23. Dovolateľ uviedol, že na úvodnej strane podanej žaloby označil žalovaného nasledovným spôsobom: „Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava”. Z obsahu žaloby, pripojených dôkazov a hmotnoprávneho základu žaloby podanej

§ 32ods.

9 ZKR

dovolateľa jednoznačne vyplynulo, že žaloba smeruje voči veriteľovi, ktorý pohľadávku žalobcu poprel, a síce voči Arca Capital Slovakia (ďalej aj „ACS”). 24.

dovolateľa krajský súd absolútne opomenul existenciu § 133 ods. 2 CSP, tým pádom aj časť odvolacej argumentácie žalobcu a v odôvodnení napádaného rozhodnutia sa obmedzil na konštatovanie, že náležitosť označenia strán sporu vyplýva z § 132 ods. 1 CSP a že uvedenie obchodného mena a adresy je postačujúce na identifikáciu strany sporu. Toto konštatovanie je

dovolateľa zjavne nesprávne, pretože medzi náležitosti označenia právnickej osoby patrí aj uvedenie identifikačného čísla, a to v súlade s § 133 ods. 2 CSP, pričom akokoľvek sa môže krajskému súdu zdať identifikačné číslo organizácie zbytočný údaj,

dovolateľa platí, že v žalobe sa mal nachádzať. 25. Dovolateľ je názoru, že ak žaloba neobsahuje náležitosť, ktorú preukázateľne v súlade s § 133 ods. 2 CSP obsahovať má, potom ide o podanie, ktoré je neúplné. Neúplnosť podania vo veci samej pre súd indikuje nevyhnutnosť uplatniť postup

§ 129ods.

1 CSP. Uvedené

dovolateľa platí bez ohľadu na to, či žalobca je alebo nie je zastúpený právnym zástupcom, pretože chýb v písaní, či iných nesprávností sa môže dopustiť ktokoľvek. Právom aprobovaný postup odstránenia nedostatkov podania vo veci samej

dovolateľa slúži ako nástroj prevencie pred odmietaním takých úkonov, ktoré nie sú perfektné, avšak po nevyhnutných úpravách sú absolútne spôsobilé na prejednanie. Opačný prístup je prejavom prílišného formalizmu ústiaceho do odmietnutia spravodlivosti. Presne o taký prípad

dovolateľa išlo aj v prejednávanej veci. 26. Ak mienil krajský súd akceptovať posúdenie veci mestským súdom, potom bolo

dovolateľa jeho úlohou primerane vysvetliť, ako uvažoval o rozpore medzi prvou stranou žaloby a jej obsahom a ako tento rozpor posúdil. Krajský súd

dovolateľa nevysvetlil, prečo žalobu považoval za vnútorne konzistentnú, a to aj napriek zmieneným nedostatkom.

  1. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2023 z
  2. októbra 2024, v ktorom najvyšší súd rozhodol o zrušení a vrátení rozsudku krajského súdu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Dôvodom tohto konštatovania bol záver súdu o nesprávnom označení žalovaného, kedy žalobca ako žalovaného v konaní o určenie popretej pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizačného konania označil správcu, hoci správne mal byť označený dlžník.

dovolateľa najvyšší súd uviedol, že vyššie popísaný nedostatok bol otázkou nesprávneho označenia žalovaného, ktorý bolo potrebné upraviť postupom

§ 129CSP a nešlo o otázku nesprávneho určenia pasívnej vecnej legitimácie.

28. Dovolateľ k vyššie uvedenému postupu, a to aj s prihliadnutím na opomenutie súdu rozhodnúť o spojení veci, hoci na spojenie vecí na spoločné konanie boli splnené procesné podmienky dodal, že jeho návrh na spojení veci na spoločné konanie bolo podporené aj s odkazom na dostupnú odbornú literatúru. Mestský súd tento postup odmietol s odôvodnením, že zhojenie nedostatku nepodania žaloby voči všetkým pohľadávky popierajúcim veriteľom nie je možný spojením veci na spoločné konanie. Krajský súd sa s týmto postupom mestského súdu

dovolateľa stotožnil, čím sa konajúce súdy mali dopustiť nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom bolo porušenie čiastkových práv na prístup k súdu, riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces. 29. Dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľ vymedzil tým, že mestský súd rozhodol o zamietnutí žaloby aj z dôvodu, že žalobca sa domáhal určenia popretých pohľadávok dvomi samostatnými žalobami podanými voči správcovi a voči veriteľovi, pretože mal za to, že takýto postup je v rozpore s § 32 ods. 9 ZKR.

názoru mestského súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil, § 32 ods. 9 ZKR zakladá nerozlučné a nútené procesné spoločenstvo

§ 77

a 78 CSP, preto iný postup, ako ten, kedy popretý veriteľ podá dve samostatné žaloby, je potrebné tieto z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť.

  1. Uvedené právne posúdenie považuje dovolateľ za nesprávne, na základe čoho vymedzil nasledujúcu právnu otázku: „Vyplýva z ust. § 32 ods. 9 ZKR povinnosť popretého veriteľa domáhať sa určenia popretej pohľadávky jedinou žalobou podanou voči všetkým subjektom popierajúcim pohľadávku žalobcu?“
  2. Dovolateľ má za to, že z ust. § 32 ods. 9 ZKR takýto záver nevyplýva, a preto nič nebráni tomu, aby sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky samostatnými žalobami voči každému, kto pohľadávku poprel, samostatnou žalobou.
  3. V prvom rade žalobca vylúčil, aby spoločenstvo založené

§ 32ods.

9 ZKR malo byť spoločenstvom rýdzo nerozlučným, resp. núteným. Podklad pre takýto záver nie je daný, pretože procesné spoločenstvo založené § 32 ods. 9 ZKR prevažujúco obsahuje prvky spoločenstva samostatného. Nemožnosť subsumovania procesného spoločenstva založeného § 32 ods. 9 ZKR pod § 77 až § 78 CSP nabáda

dovolateľa k záveru o tom, že § 32 ods. 9 ZKR zakladá nový, osobitný druh spoločenstva, ktorého právny základ tkvie v dotknutom ustanovení. Táto konštrukcia plne vyhovuje aj vzájomnému vzťahu CSP a ZKR, keď právna úprava obsiahnutá v CSP sa

dovolateľa použije len vtedy, ak ZKR neobsahuje osobitnú právnu úpravu s tým, že ust. § 32 ods. 9 ZKR je takým prípadom. 33. Odlišnosť popieracích prejavov sa

dovolateľa môže týkať nielen kvalitatívneho vymedzenia konkrétneho popretia, ale sa môžu líšiť aj v rozsahu, v akom sa pohľadávka popiera. Inými slovami,

dovolateľa správca môže poprieť pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, kým veriteľ môže poprieť pohľadávku čo do vymáhateľnosti, resp. poradia. Rozsah a dôvody popretia pohľadávky definujú súdny prieskum popieranej pohľadávky a samostatnosť procesného spoločenstva

dovolateľa týmto vyplýva aj z rôzneho časového aspektu. Popretý veriteľ je oprávnený podať žalobu o určenie popretej pohľadávky v lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky správcom alebo veriteľom. Nie je vylúčené, že začiatok plynutia (a zákonite aj koniec) tejto lehoty nebude

dovolateľa totožný - správca oznámi vlastné popretie veriteľovi skôr, ako mu oznámi popretie iným veriteľom. V takom prípade veriteľ nemôže čakať do uplynutia najneskoršej lehoty len preto, že ho zväzuje povinnosť podať žalobu voči všetkým, ktorí pohľadávku popreli, a to pod sankciou straty sporu. Veriteľovi by totiž

dovolateľa uplynula prekluzívna 30-dňová lehota na podanie žaloby voči správcovi. 34. Popretý veriteľ v takom prípade podá dve samostatné žaloby, pretože mu v tom nebráni žiadne obmedzenie dané existenciou nerozlučného procesného spoločenstva, resp. núteného procesného spoločenstva. Deformovaný prvok nerozlučného spoločenstva možno

dovolateľa vzhliadať v účinkoch rozhodnutia súdu vydaného v konaní o určenie popretej pohľadávky.

§ 32ods.

15 CSP je totiž rozhodnutie o určenie popretej pohľadávky účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania (nielen voči tým, ktorí vystupujú ako procesné strany, ako tomu je v prípade nerozlučného spoločenstva

§ 77ods.

1 CSP. 35. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je dovolateľ presvedčený o tom, že z hypotézy ust. § 32 ods. 9 ZKR nevyplýva povinnosť veriteľa podať samostatnú žalobu voči každému subjektu popierajúcemu pohľadávku. Ak boli samostatné žaloby podané pred uplynutím prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z § 32 ods. 9 ZKR, potom

dovolateľa nič nebráni tomu, aby súd aj ex offo takto začaté konania spojil na spoločné konanie a spoločne prejednal.

  1. Záverom dovolania dovolateľ poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť krajského súdu, ktorý v takmer totožnej právnej veci žalobcu rozhodol práve opačne, ako krajský súd v tomto konaní. Krajský súd uznesením č. k. 3CoKR/5/2024-155 z
  2. marca 2025, rozhodol o zrušení rozsudku mestského súdu, ktorý zamietol žalobu z dôvodu, že sa žalobca určenia popretej pohľadávky dovolával voči popierajúcim subjektom samostatnými žalobami. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že „nedostatok zákonom vyžadovaného okruhu strán sporu (existenciu spoločenstva) vedúci k nutnosti zamietnutia žaloby možno konštatovať len v prípade, ak by v zákonnej lehote žaloba (resp. žaloby) nebola podaná (podané) voči všetkým popierajúcim subjektom. Za takýchto okolností by došlo k preklúzii práva na jej podanie a k strate vecnej aktívnej legitimácie žalobcu (popretého veriteľa), ktorú nemožno zvrátiť a ktorá vedie k nutnosti zamietnutia žaloby. V prejednávanej veci však súdom prvej inštancie takáto situácia zistená ani konštatovaná nebola.

odvolacieho súdu úprava § 32 ods. 9 ZKR ani úprava CSP nevylučuje procesnú situáciu, že dodržanie podmienky nutného okruhu účastníkov je možné dosiahnuť aj podaním viacerých samostatných žalôb, pričom v tomto prípade je namieste postup

§ 166ods.

1 CSP spojením vecí na spoločné konanie.”

  1. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/1/2023-138 z
  2. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/1/2023-190 z
  3. októbra 2024 a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie.
  4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu žalobcu uviedol, že v dovolacom konaní nie je daná prípustnosť dovolania a pre prípad, ak by prípustnosť dovolania daná bola, má žalovaný za to, že dovolanie je nedôvodné v celom rozsahu. Žalovaný má na rozdiel od žalobcu za to, že napádaný rozsudok je vecne správny, ako aj že je riadne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, a že vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má zároveň za to, že zo strany konajúcich súdov nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
  5. Žaloba

žalovaného obsahuje všetky všeobecné náležitosti podania

ust. § 127 ods. 1 CSP, ako aj osobitné náležitosti žaloby

ust. §132 ods. 1 CSP, a preto ju

názoru žalovaného nemožno považovať za neúplné alebo vadné podanie, ako to účelovo tvrdí žalobca, a teda postup v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP nebol na žalobu aplikovateľný. 40. Čo sa týka žalobcom deklarovanej údajnej chyby v písaní pri označení žalovaného v žalobe má žalovaný za to, že obchodné meno žalovaného a obchodné meno spoločnosti Arca Capital Slovakia sú zreteľne odlíšiteľné a nie sú ľahko zameniteľné. Žalobca navyše v žalobe označil žalovaného nasledovne: „spoločnosť Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava“ (hoci žalobca v dovolaní tvrdí, že na prvej strane žaloby označil žalovaného bez dodatku: „v reštrukturalizácii“). Uvedená skutočnosť je podstatná z dôvodu, že na rozdiel od spoločnosti Arca Capital Slovakia bolo v čase podania žaloby v Obchodnom registri evidované obchodné meno žalovaného s dodatkom „v reštrukturalizácii“ (konkrétne od 27.07.2022 do 11.03.2024). Je teda

žalovaného evidentné, že zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k chybe v písaní pri označení žalovaného v žalobe a že označenie žalovaného je presné, určité a zrozumiteľné.

  1. Žalovaný preto v celom rozsahu súhlasí so záverom Krajského súd v Bratislave, že nie je možné podanie Žalobcu označené ako „Vyjadrenie žalobcu“ zo dňa 22.03.2024 (ďalej len „Vyjadrenie Žalobcu“) doručené súdu dňa 25.03.2024 kvalifikovať ako návrh na opravu označenia strany sporu, resp. ako opravu zjavnej nesprávnosti.
  2. Správnosť predmetného záveru

žalovaného podčiarkuje aj skutočnosť, že žalovaný už vo svojom podaní označenom ako „VYJADRENIE ŽALOVANÉHO K ŽALOBE“ zo dňa

  1. júna 2023 (ďalej len „Vyjadrenie Žalovaného“) poukazoval na skutočnosť, že žaloba nesmeruje voči spoločnosti Arca Capital Slovakia ako popierajúcemu veriteľovi ale voči žalovanému. Vyjadrenie Žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa
  2. novembra 2023 spolu s výzvou súdu, aby sa k nemu vyjadril. Žalobca sa k Vyjadreniu Žalovaného nijakým spôsobom nevyjadril a bol pasívny viac ako 4 mesiace. Žalobca až tesne pred konaním prvého pojednávania v súdnom konaní

žalovaného účelovo podal na súd Vyjadrenie Žalobcu, v ktorom začal tvrdiť, že označenie žalovaného v žalobe je údajnou chybou v písaní. Uvedené účelové konanie žalobcu preto

žalovaného celkom zrejme smerovalo k zneužitiu práva žalobcu a jeho cieľom bolo pripraviť si základ pre odvolaciu/dovolaciu argumentáciu, nakoľko žalobcovi muselo byť zrejmé, že žaloba bude zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Takéto konanie žalobcu nemôže

žalovaného požívať súdnu ochranu. 43. Vo vzťahu k tvrdenému nesúladu medzi označením žalovaného na prvom liste žaloby a obsahom žaloby, pripojenými dôkazmi a hmotnoprávnym základom žaloby podanej

ust. § 32 ods. 9 ZoKR, žalovaný uviedol, že tento tvrdený nesúlad nie je daný. Ak aj žalobca v žalobe citoval výňatok z dôvodu popretia jeho pohľadávok, z tejto citácie nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že bolo úmyslom žalobcu žalovať spoločnosť Arca Capital Slovakia. Predmetná citácia nie je súčasťou opisu rozhodujúcich skutočností uvádzaných v žalobe žalobcom a spoločnosť Arca Capital Slovakia v nej nie je označená ako „žalovaný“ ale ako „poprierajúci veriteľ“. 44. Ak žalobca tvrdí, že mal byť vyzvaný na zmenu žalovaného na základe hmotnoprávneho základu žaloby, ktorým je ust. § 32 ods. 9 ZoKR, takúto výzvu súdu by bolo nutné

žalovaného a

obsahu posúdiť ako poučenie žalobcu ohľadom otázky vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Súd nie je oprávnený poučovať strany sporu ohľadom otázok vyplývajúcich z hmotného práva a tento záver

žalovaného potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza, že: „

uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 197/2010 vyplýva otázka vecnej legitimácie z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť.“

  1. Žalovaný má za to, že ani v kontexte uznesenia NS SR nebol v súdnom konaní vo vzťahu k žalobe daný dôvod na postup ust. § 129 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v žalobe jasne a zreteľne označený žalobcom za žalovaného. Toto označenie zároveň nie je v rozpore s obsahom žaloby ako celku a ani opísaním rozhodujúcich skutočností a žalobným návrhom.
  2. Napokon žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že naplnenie dovolacieho dôvodu má byť dané aj s prihliadnutím na to, že konajúce súdy nerozhodli o spojení veci, a to napriek tomu, že na spojenie veci na spoločné konanie údajne mali byť splnené procesné podmienky. Je

žalovaného zrejmé, že žalovaným v súdnom konaní bol subjekt, ktorý nepoprel sporné pohľadávky, nebolo by spojením vecí ani teoreticky možné napraviť nedostatok nepodania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Nespojením vecí preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

  1. Žalovaný zastáva názor, že konajúce súdy sa v posudzovanej veci nedopustili takého nesprávneho procesného postupu, ktorým by žalobcovi znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
  2. Žalovaný sa ďalej vyjadril aj k tomu dovolaciemu dôvodu, ktorým žalobca prípustnosť dovolania v zmysle § 421 písm. b) CSP odôvodňuje tým, že Mestský súd Bratislava III mal rozhodnúť o zamietnutí žaloby aj z dôvodu, že žalobca sa domáhal určenia popretých pohľadávok dvomi samostatnými žalobami, ktoré boli podané voči správcovi a voči veriteľovi, pretože mal za to, že takýto postup je v rozpore s ust. § 32 ods. 9 ZKR.
  3. Žalovaný je toho názoru, že rozhodujúcou otázkou, ktorou sa Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní zaoberal, bola otázka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj otázka riadneho a dostatočného označenia žalovaného v žalobe. Práve na vyriešení týchto otázok založil Krajský súd v Bratislave svoje rozhodnutie, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný má preto za to, že napadnuté rozhodnutie nezáviselo od vyriešenia otázky, či žaloba má byť podaná voči všetkým subjektom, ktoré jeho pohľadávky popreli, v jednej spoločnej žalobe, alebo či je prípustné podať viacero samostatných žalôb voči každému z popierajúcich subjektov osobitne.
  4. Z tohto dôvodu žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b) CSP, keďže napadnutý rozsudok KS BA nie je založený na vyriešení právnej otázky, ktorú žalobca vymedzil v dovolaní, ale je založený na posúdení otázky nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. 51. Ak by podmienky prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b) CSP splnené boli, potom má žalovaný za to, že Krajský súd v Bratislave vec správne právne posúdil, keď mal za to, že v súlade s ust. § 32 ods. 9 ZKR osoby žalovaných v prípade popretia pohľadávok v konkurze viacerými osobami tvoria nútené a nerozlučné procesné spoločenstvo, a teda, že žaloba, ktorá nie je podaná proti všetkým subjektom, ktorí pohľadávky popreli, musí byť zamietnutá. 52. Na uvedenom nemení nič ani tvrdenie žalobcu, že nie je vylúčené, že začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby

ust. § 32 ods. 9 ZKR voči správcovi a voči veriteľovi nemusí byť totožný v prípade, ak správca oznámi veriteľovi svoje popretie pohľadávky skôr ako oznámi popretie pohľadávky veriteľom. 53. Právna úprava je v tomto smere

názoru žalovaného koncipovaná tak, že v prípade viacerých popretí tej istej pohľadávky má byť podaná jedna žaloba, pričom veriteľ má možnosť podať návrh na vstup ďalšieho subjektu (napr. správcu alebo veriteľa) do už začatého konania, ak k oznámeniu druhého popretia dôjde dodatočne. Zároveň platí, že návrh na vstup do konania musí byť urobený v lehote 30 dní na súde od oznámenia druhého popretia.

  1. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že dovolanie smeruje proti rozsudku ako rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Žalovaný preto navrhuje, aby dovolací súd rozhodol o odmietnutí dovolania a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V prípade ak by sa dovolací súd nestotožnil s tým, že dovolanie smeruje proti rozsudku ako rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, má žalovaný za to, že dovolanie je v celom rozsahu nedôvodné. Žalovaný v takom prípade navrhuje, aby dovolací súd rozhodol o zamietnutí dovolania a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
  3. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP.
  4. Dovolanie prípustné

§ 420

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 58. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. K namietanej vade zmätočnosti

§ 420písm.

  1. f)CSP 59. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm.
  2. f)CSP.

§ 420písm.

  1. f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. 60. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm.
  2. f)CSP sú:
  3. a)zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a
  4. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm.
  5. f)CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. 61. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti. 62. Žalobca namietal, že procesným postupom súdov nižšej inštancie došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 63. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup súdu“ posudzoval ústavný súd (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018), nezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone. 64. V danom prípade žalobca v súvislosti s vadou § 420 písm. f/ CSP v prvom rade namietal, že krajský súd absolútne opomenul existenciu § 133 ods. 2 CSP, tým pádom aj časť odvolacej argumentácie žalobcu a obmedzil sa na konštatovanie, že náležitosť označenia strán sporu vyplýva z § 132 ods. 1 CSP a že uvedenie obchodného mena a adresy je postačujúce na identifikáciu strany sporu. Toto konštatovanie je

dovolateľa zjavne nesprávne, pretože medzi náležitosti označenia právnickej osoby patrí aj uvedenie identifikačného čísla, a to v súlade s § 133 ods. 2 CSP. Dovolateľ je preto názoru, že ak žaloba neobsahuje náležitosť, ktorú preukázateľne v súlade s § 133 ods. 2 CSP obsahovať má, potom ide o podanie, ktoré je neúplné. Neúplnosť podania vo veci samej pre súd indikuje nevyhnutnosť uplatniť postup

§ 129CSP.

65.

§ 129ods.

1 až 4 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení

odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 66.

§ 132ods.

1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 67.

§ 133ods.

2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

  1. Najvyšší súd už v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/143/2006, 4Cdo/365/2013 (ktorých závery sú aj naďalej použiteľné za účinnosti súčasnej právnej úpravy) vyslovil, že nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania.
  2. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca na úvodnej strane podanej žaloby označil žalovaného nasledovným spôsobom: „Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava”. Ide o označenie právnickej osoby, bez uvedenia jeho identifikačného čísla. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že aj keby žalobca identifikačné číslo nedoplnil, nejde o vadu, pre ktorú by nebolo možné pokračovať, lebo v žalobe je označený ako žalovaný existujúci subjekt jasne a zrozumiteľne. 70.

§ 133ods.

2 CSP, má byť právnická osoba v žalobe označená jej názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Identifikačné číslo právnickej osoby tzv. „IČO“, je teda jedným z rozpoznávajúcich údajov právnickej osoby, ktoré umožňuje odlíšenie právnických osôb.

  1. Identifikačné číslo („IČO“) slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby. Každej právnickej osobe sa prideľuje výlučne jedno IČO, ktoré je nemenné a rovnaké IČO nemožno prideliť žiadnej inej osobe. IČO je teda presným a jednoznačným identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené.
  2. Avšak v zmysle ustálenej judikatúry platí, že vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je poskytovanie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, nie je dôvodné pri skúmaní, kto je v žalobe označený za účastníka konania, uprednostniť iba jednu časť označenia, navyše tú, ktorá umožňuje výklad, že označený subjekt nemôže byť účastníkom konania (R 9/2007).
  3. Je pravdou, že súčasťou označenia strany - právnickej osoby, je aj jej identifikačné číslo, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby podnikateľa. Avšak pri posudzovaní náležitostí žaloby, musí súd v prípade nepresného označenia identifikačného čísla (v súdenej veci bez označenia IČO), prihliadnuť aj na v žalobe jednoznačne uvedené obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby. Pokiaľ zo správneho uvedenia obchodného mena a sídla žalovaného, niet pochýb o tom, kto je žalovaným, môže súd takúto vadu žaloby odstrániť aj buď sám, alebo postupom

§ 129CSP.

  1. Ak je v žalobe strana označená nezameniteľným obchodným menom (z obchodného registra vyplýva iba jediná spoločnosť s ručením obmedzením s takýmto obchodným menom), a tiež jednoznačne označeným sídlom, nebráni táto skutočnosť jej identifikácii a nemôže viesť ani k záveru o jej právnej neexistencii (R 71/2003, R 46/2005, R 51/2008).
  2. Z uvedeného vyplýva, že hoci konajúce súdy neodstraňovali vadu žaloby, pokiaľ ide o označenie IČO žalovaného postupom

§ 129

CSP, nič nebránilo súdom tento nedostatok v označení žalovaného odstrániť, nakoľko z podanej žaloby, nebolo vôbec sporné, kto je žalovaným subjektom. Ako je uvedené aj vyššie, žalobca v žalobe označil žalovaného jeho obchodným názvom a právnou formou Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava. Takéto označenie strany nezameniteľným obchodným menom a tiež jednoznačne označeným sídlom nebránilo jej identifikácii, kedy na takúto vadu žaloby nemuseli aplikovať postup

§ 129CSP.

Splnenie určitých formálnych náležitostí podania totiž nemôže byť vyžadované v miere bezpodmienečnej neomylnosti subjektov konania. Vo vzťahu k prípadným nedostatkom úkonov (podaní) subjektov konania by mala existovať určitá primeraná tolerancia (ÚS SR II. ÚS 350/2021). Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že aj keby došlo k postupu v zmysle § 129 CSP a konajúci súd by výzvou vyzval na doplnenie identifikačného čísla žalovaného, takáto výzva by sa týkala doplnenia žalovaného, resp. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, a nie úplne iného subjektu. 76. Dovolateľ ďalej v súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f/ CSP uviedol, že súdy opomenuli súdu rozhodnúť o spojení veci, hoci na spojenie vecí na spoločné konanie boli

jeho názoru splnené procesné podmienky. Mestský súd tento postup odmietol s odôvodnením, že zhojenie nedostatku nepodania žaloby voči všetkým pohľadávky popierajúcim veriteľom nie je možný spojením veci na spoločné konanie. Krajský súd sa s týmto postupom mestského súdu

dovolateľa stotožnil, čím sa konajúce súdy mali dopustiť nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom bolo porušenie čiastkových práv na prístup k súdu, riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces.

  1. V súvislosti s dovolacou námietkou súvisiacou s rozhodnutím o spojení vecí na spoločné konanie dovolací súd poukazuje na ust. § 166 CSP, ktoré normuje objektívnu kumuláciu - rozhodovanie o viacerých nárokoch v jednom konaní. Okrem objektívnej kumulácie existuje aj subjektívna kumulácia, ktorá predstavuje kumulovanie viacerých subjektov na jednej strane (na strane žalobcu alebo na strane žalovaného). Subjektívna kumulácia je upravená v ustanoveniach o procesnom spoločenstve (§ 75 až 78 CSP).
  2. Súd rozhodne o spojení vecí za splnenia jednej z týchto podmienok: - konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a skutkovo spolu súvisia. Skutková súvislosť uplatnených nárokov nemusí byť úplná, postačí, ak je v konaniach potrebné posúdiť tie isté rozhodujúce skutočnosti. - konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a týkajú sa tých istých strán. Totožnosť strán je zachovaná, aj keď má strana v jednom konaní postavenie žalovaného a v druhom konaní žalobcu a naopak. (PAGÁČ, Ľubomír. § 166 [Spojenie vecí]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok.
  3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 684, marg. č. 1.).
  4. Prvoinštančný súd konštatoval, že ako neúčelný bol vyhodnotený návrh žalobcu na spojenie vecí

§ 166

CSP (konkrétne na spojenie prejednávanej veci a veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. B1-30Cbi/1/2023, v ktorej má byť žalovaným správca úpadcu), a to vzhľadom na to, že žalovaným v prejednávanom konaní je subjekt, ktorý nepoprel sporné pohľadávky.

konajúceho súdu prvej inštancie preto by nebolo spojením vecí ani teoreticky možné napraviť nedostatok nepodania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Odvolací súd ohľadom nespojenia vecí na spoločné konanie dodal, že samotný názor súdu prvej inštancie (aj odvolacieho súdu, pozn. dovolacieho súdu), že žaloba mala byť podaná aj proti správcovi úpadcu,

odvolacieho súdu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu.

  1. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, súdy nižšej inštancie v danom prípade správne v súvislosti s návrhom žalobcu na spojenie vecí poukázali, že v prípade určenia popretej pohľadávky, musí byť žalobca podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku (§ 32 ZKR). Keďže nebolo sporné, že žalobcove pohľadávky poprel iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856, ako ten, ktorý je označený v žalobe za žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, procesnému postupu konajúcich súdov o nespojení vecí na spoločné konanie niet čo vytknúť, nakoľko žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý jeho pohľadávky nepoprel, teda v rozpore so zákonom vyžadovaným spôsobom (§ 32 ZKR).
  2. Dovolací súd uzatvára, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre záver o prípustnosti a dôvodnosti uplatneného mimoriadneho prostriedku dovolateľom s poukazom na § 420 písm. f/ CSP.
  3. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (

názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 83. Najvyšší súd vzhľadom na to dospel k záveru, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 220, § 393 CSP). Za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv dovolateľa. K prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b) CSP 84. Dovolanie prípustné

§ 421ods.

1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie počíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). O tom, či je daná prípustnosť dovolania

§ 421

CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 85. Dovolateľ prioritne vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania nesprávnym právnym posúdením veci zo strany odvolacieho súdu, a to v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP,

ktorého sa jedná o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

  1. Dovolateľ vyslovil znenie právnej otázky doposiaľ dovolacím súdom nevyriešenej nasledovne: „Vyplýva z ust. § 32 ods. 9 ZKR povinnosť popretého veriteľa domáhať sa určenia popretej pohľadávky jedinou žalobou podanou voči všetkým subjektom popierajúcim pohľadávku žalobcu?“ Dovolateľ má za to, že z ust. § 32 ods. 9 ZKR takýto záver nevyplýva, a preto nič nebráni tomu, aby sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky samostatnými žalobami voči každému, kto pohľadávku poprel, samostatnou žalobou.
  2. Z ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že dovolanie prípustné

§ 421

CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Toto ustanovenie pritom nemôže byť posudzované izolovane, ale len v spojení s vyššie citovaným § 421 ods. 1 CSP. 88. Dovolací súd zdôrazňuje, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017). Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020,

ktorého už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne, alebo ju

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.