Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o opakované udelenie pokuty správkyňa navrhla, aby táto bola udelená v maximálnej výške 3.300,- eur. ÚSI ŽU sa k návrhu na uloženie pokuty, ktorý mu bol doručený dňa 04.05.2021, nevyjadril. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
ustanovení § 75 ods. 4, 5 a 12 zákona ZKR a po oboznámení sa s návrhom správkyne a obsahom spisu poukázal na to, že ÚSI ŽU doposiaľ neposkytol správkyni konkurznej podstaty súčinnosť v ňou požadovanom rozsahu, a to ani napriek skutočnosti, že zo strany súdu prvej inštancie mu bola za takéto neposkytnutie súčinnosti už udelená pokuta. Súd prvej inštancie mal preukázané, že správkyňa požadovala poskytnutie súčinnosti výzvou zo dňa 30.04.2020, doručenou ÚSI ŽU dňa 04.05.2020, najneskôr do 20.05.2020, a to v rozsahu vyhotovenia image všetkých PC úpadcu a zároveň žiadala o zaslanie kompletného zoznamu veci úpadcu, ktoré sa uňho nachádzajú. Z komunikácie medzi správkyňou a vyšetrovateľkou NAKA B.. A. súd zistil, že správkyňa požiadala vyšetrovateľku o poskytnutie súčinnosti v podobe odovzdania image všetkých PC úpadcu. Predmetnú žiadosť vyšetrovateľka adresovala ÚSI ŽU, ktorý odpovedal podaním zo dňa 21.04.2020 tak, že uvedenej požiadavke nie je možné vyhovieť z dôvodu vysokej prácnosti vytvorenia kópie image všetkých zaistených PC (t. j. vyčlenenie dodatočných personálnych kapacít, času a finančných prostriedkov), ktoré by mohlo ohroziť splnenie termínu dodania znaleckého posudku predpokladaného na september 2020 v rámci trestného konania. Taktiež uviedol, že v súvislosti s opatreniami proti šíreniu COVID-19 došlo k viacerým obmedzeniam podmienok výkonu znaleckej činnosti, čo neposkytovalo priestor na uspokojovanie požiadaviek nad rámec znaleckých úkonov. Zároveň podotkol, že kópie image PC poskytujú detailný prehľad o zariadení a dátach v ňom uložených, a to vrátane dát, ktoré sú predmetnom mlčanlivosti v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“). 5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Dodal, že spornou v konaní bola skutočnosť, či ÚSI ŽU bol oprávnený odmietnuť na základe výzvy správkyne konkurznej podstaty úpadcu vyhotoviť image PC úpadcu, pričom touto počítačovou technikou fakticky disponoval na základe toho, že bola zaistená orgánmi činnými v trestnom konaní a poskytnutá ÚSI ŽU na vypracovanie znaleckého posudku pre účely prebiehajúceho trestného konania. ÚSI ŽU odopretie súčinnosti správkyni založil s poukazom na povinnosť zachovávať mlčanlivosť
1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6. Odvolací súd s poukazom na § 13 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 75 ods. 4, 5, 12 ZKR a § 91 Trestného poriadku uviedol, že sa nestotožnil s tvrdeniami ÚSI ŽU, že poskytnutiu image PC úpadcu bráni zákonná povinnosť mlčanlivosti, resp. by došlo k zmareniu trestného konania a to s poukazom na to, že správkyňa sa so svojou požiadavkou na vyhotovenie image PC úpadcu obrátila prvotne na príslušný orgán činný v trestnom konaní, ktorý túto žiadosť postúpil na vybavenie práve ÚSI ŽU, ktorý fakticky disponuje s počítačovou technikou úpadcu, čo v konaní nebolo sporné. Už uvedené konanie príslušného vyšetrovateľa, teda zaslanie požiadavky správkyne na vybavenie ÚSI ŽU v sebe implicitne obsahovalo súhlas s poskytnutím týchto informácií pre správkyňu konkurznej podstaty, a teda obsahovala zbavenie povinnosti mlčanlivosti ÚSI ŽU zo strany zadávateľa znaleckého posudku, tak ako to je uvedené v § 13 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd námietku ÚSI ŽU, že nebol zbavený povinnosti mlčanlivosti zadávateľom a správkyňa sa mala v rámci poskytnutia súčinnosti obrátiť na orgán činný v trestnom konaní ako zadávateľa, za nesprávnu a nedôvodnú. O to viac, keď z obsahu spisu vyplynulo, že ÚSI ŽU pôvodne poskytol správkyni na základe zaslanej žiadosti dňa 09.03.2020 požadovaný image klientskeho PC úpadcu (teda zabezpečil prístup k údajom, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania) a len z dôvodu technickej nekompatibility nebolo možné zabezpečiť prístup k databáze úpadcu, a preto následne správkyňa požadovala práve image PC úpadcu ako ďalší zo spôsobov ako sprístupniť údaje potrebné na preverenie jednotlivých poistných zmlúv a popieranie prihlásených pohľadávok. Odvolací súd ďalej uviedol, že
12 ZKR, súčinnosť musí byť správcovi poskytnutá bezodkladne a bezodplatne. Bezodkladnosť znamená, že súčinnosť musí byť zo strany tretej osoby poskytnutá v objektívne najkratšej možnej lehote. Bezodplatnosť znamená, že za poskytnutie súčinnosti nemôže byť zo strany tretej osoby účtovaná žiadna odplata. Z uvedeného dôvodu aj ďalšie námietky ÚSI ŽU o personálnej a finančnej náročnosti požadovanej súčinnosti považoval odvolací súd za právne bezvýznamné a najmä v rozpore s ďalšími tvrdeniami, keď ÚSI ŽU súdu prvej inštancie uviedol, že predmetné image PC sú podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku a budú jeho súčasťou, teda ich bude nevyhnutné aj tak vyhotoviť práve pre účely zadaného znaleckého úkonu. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku ÚSI ŽU, že požadovanú súčinnosť má zabezpečiť orgán činný v trestnom konaní, ktorý zadal ÚSI ŽU vypracovanie znaleckého posudku, a to z dôvodu, že
ZKR je irelevantné na základe akej právnej skutočnosti má tretí subjekt (ÚSI ŽU) požadované záznamy alebo dokumenty vo svojej dispozičnej sfére, rozhodným je totiž faktická dispozícia s takýmito údajmi, bez ohľadu, že boli povinnému subjektu poskytnuté za účelom splnenia zmluvnej povinnosti. Odvolací súd skonštatoval, že pokiaľ ÚSI ŽU namietal, že správkyňa má k dispozícii potrebné údaje v listinnej podobe, keďže tieto boli odovzdané na archiváciu, nie je zrejmé na základe čoho dospel ÚSI ŽU k záveru, ktoré informácie sú potrebné správkyni k riadnemu výkonu jeho funkcie, pričom je legitímna požiadavka správkyne, aby správnosť (hodnovernosť) a úplnosť údajov prípadne zachytených v listinnej podobe týkajúcich sa úpadcu a jeho klientov, ktorí si prihlasujú svoje pohľadávky (uplatňujú v konkurznom konaní) bola porovnaná práve s elektronickou evidenciou úpadcu, ktorou disponuje práve ÚSI ŽU. Na odvolacom súde neobstála ani argumentácia ÚSI ŽU o absencii príkazu
Trestného poriadku, keďže uvedené ustanovenie Trestného poriadku sa použije v prípade potreby dokazovania v trestnom konaní ako aj znemožnenia prístupu k týmto údajom, teda pre účely trestného konania, čo nie je posudzovaný prípad. O uvedenom pritom svedčí aj znenie § 91 ods. 5 Trestného poriadku,
ktorého sa zaistené údaje majú vydať buď predsedovi senátu, alebo prokurátorovi, ale môžu byť vydané aj znalcovi pre potreby znaleckého posudku alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Nakoľko na základe uvedeného ÚSI ŽU súčinnosť
ZKR správkyni na základe písomnej žiadosti napriek už raz uloženej pokute
12 ZKR neposkytol a obmedzil sa iba na právne irelevantné tvrdenia, odvolací súd sa stotožnil zo záverom súdu prvej inštancie, že ÚSI ŽU opätovne neposkytol náležitú súčinnosť, na základe čoho považoval uloženú pokutu vo výške 2.000,- eur za dôvodnú, čo do právneho základu, ako aj výšky. 7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ÚSI ŽU v zákonom stanovenej lehote dovolanie (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Právne otázky, od ktorých vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené vymedzil dovolateľ nasledovne: A/ Porušuje znalec pribratý do trestného konania OČTK
1 Trestného poriadku povinnosť
ustanovení § 75 ods. 4 a ods. 5 ZKR, ak bez písomného súhlasu prokurátora alebo zadávateľa posudku neposkytne správcovi konkurznej podstaty súčinnosť vo vzťahu k veciam, ktoré boli znalcovi odovzdané zadávateľom posudku? B/ Ak znalec pribratý do trestného konania
1 Trestného poriadku poskytne správcovi konkurznej podstaty súčinnosť
ustanovení § 75 os. 4 a ods. 5 ZKR a vydá mu veci odovzdané zadávateľom posudku bez písomného súhlasu prokurátora alebo zadávateľa posudku, porušuje tým povinnosť mlčanlivosti
1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov? C/ Je
12 ZKR prípustné opakované ukladanie pokút za to isté porušenie povinnosti
4 a ods. 5 ZKR? 8. Dovolateľ poukázal taktiež na to, že
jeho názoru nie je daný žiadny z dôvodov neprípustnosti dovolania, t. j. nejde o niektorý z prípadov
2 CSP a zásada ratione valoris
1 písm. a) CSP nie je na prejednávanú vec aplikovateľná z dôvodu, že nejde o sporovú agendu tak, ako to vyplýva z ratia legis ustanovení § 422 CSP; predmetom konania nie je peňažné plnenie/peňažný nárok, ktorý je medzi stranami sporný, ale sankcia/pokuta; súd v predmetnom konaní autoritatívne rozhodoval o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z osobitného právneho predpisu (§75 ods. 12 ZKR). Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 100 %.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď. sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana. 13.
1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 14. Dovolanie je možné považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie, dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nemôže byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012). Úspech každého dovolania je vždy podmienený (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru platná právna úprava mu nedovoľuje pristúpiť k vecnému posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal správnosťou napadnutého rozhodnutia. Na posúdenie otázky prípustnosti dovolania je pritom zásadne príslušný dovolací súd (IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 163/08). 15.
12 ZKR súčinnosť
tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne; to neplatí, ak ide o súčinnosť
odseku 1 druhej vety. Ak tretia osoba súčinnosť
tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 3.300,- eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v insolvenčnom registri. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu. 16. Z uvedeného ustanovenia je v súlade s jeho odborným výkladom zrejmé, že v prípade, ak tretia osoba neposkytne správcovi požadovanú súčinnosť, súd jej môže uložiť pokutu až do sumy 3.300,- eur. Výška pokuty závisí od úvahy súdu, úvaha však musí byť vždy zdôvodnená, pričom musí vychádzať zo závažnosti porušenia povinnosti, najmä nakoľko je významné pre daný konkurzný prípad, aby súčinnosť bola poskytnutá, či a v akom rozsahu vznikla škoda, prípadne či a v akom rozsahu škoda hrozí na konkurznej podstate z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, ďalej ako významný je daný konkurzný prípad, aké sú dôvody, prečo súčinnosť nebola poskytnutá, či bola poskytnutá aspoň čiastočne, či ide o opakované neposkytnutie súčinnosti a pod. Pokutu súd môže, ale nemusí uložiť, preto môže od uloženia pokuty aj upustiť. Podstatné však je, že o uložení pokuty súd rozhoduje uznesením v rámci konkurzného konania v záujme zabezpečenia dosiahnutia jeho účelu. 17.
ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie
tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 18.
1 ZKR súd v konaní
tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní
tohto zákona nie je prípustné. 19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je základným právnym predpisom upravujúcim postup (vrátane procesného postupu súdov) pri riešení úpadku dlžníka. Osobitne je upravený aj režim opravných prostriedkov z hľadiska ich prípustnosti. V konkurznom konaní, v konaní o reštrukturalizácii a v konaní o oddlžení majú prednosť procesné normy ZKR. Ak osobitný zákon (lex specialis) obsahuje výslovnú právnu úpravu, z aplikácie je potom vylúčená právna úprava subsidiárna (lex generalis). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o opakovanom uložení pokuty za neposkytnutie súčinnosti, je bez pochýb uznesením vydaným
ZKR, vo veci súvisiacej s konkurzným konaním, smerujúcej k zabezpečeniu jeho riadneho priebehu a dosiahnutiu jeho účelu, keď s ohľadom na uvedené konajúce súdy primárne aplikovali právnu úpravu obsiahnutú v ZKR a základom pre vydanie predmetného uznesenia bolo ustanovenie § 75 ods. 4, 5 a 12 ZKR. Nakoľko ZKR, ako osobitný právny predpis, vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania domáhať prípustnosti dovolania
1 písm. b) CSP. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ÚSI ŽU
c) CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (k uvedenému napr. uznesenie najvyššieho súdu 1Obdo/63/2018).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.