sídla žalovaného. 2. Mestský súd Bratislava IV s postúpením sporu nesúhlasil a predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súdu spoločne nadriadenému
ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) na rozhodnutie o príslušnosti s odôvodnením, že ustanovenie § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku upravuje osobitnú miestnu príslušnosť tak, že popri všeobecnom súde žalovaného, je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Toto ustanovenie je
Mestského súdu Bratislava IV zaužívané aj z toho dôvodu, že najmä v sporoch o náhradu škody je veľmi dôležité zistiť skutkový stav veci, a tento je účelnejšie zisťovať práve na mieste samom, čiže na mieste škodovej udalosti. Práve v obvode, v ktorom došlo k škodovej udalosti, pôjde o procesnú hospodárnosť, rýchlosť a väčšiu účinnosť súdneho konania. Súvisí to aj s možnosťou vykonávania dôkazov, ktoré je možné vykonať omnoho efektívnejšie na mieste samom, napr. obhliadky a podobne. Ustanovenie § 19 CSP umožňuje žalobcovi vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 13 CSP a miestne príslušným súdom
Toto právo výberu je dané len žalobcovi. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber patrí výlučne žalobcovi. Žalobca v žalobe určil príslušnosť Okresného súdu Námestovo v zmysle § 19 písm. b) CSP, a to
domnelého miesta náhrady škody, čím vyjadril vôľu, aby bola miestna príslušnosť určená alternatívne. Alternatívna miestna príslušnosť je daná na výber, a teda súdy ustanovené v § 19 CSP môžu byť príslušné popri všeobecnom súde žalovaného, pričom výber medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom uvedeným § 19 CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybratý súd. Táto voľba nemôže byť následne menená, a to s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 CSP,
ktorého sa príslušnosť určuje
okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Žalovaný nemá možnosť voľbu žalobcu namietať, teda že v predmetnej veci nie je možné aplikovať § 19 CSP. Má možnosť namietať len nedostatok miestnej príslušnosti, ak bola žaloba podaná na nepríslušný súd. Mestský súd Bratislava IV mal za to, že v danom prípade je v zmysle vyššie uvedených skutočností daná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina, čo v oznámení o postúpení veci konštatoval aj sám Okresný súd Námestovo, avšak aj napriek uvedenému postúpil vec z neznámeho dôvodu Mestskému súdu Bratislava IV. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Námestovo a Mestskému súdu Bratislava IV príslušný na rozhodnutie o príslušnosti
ustanovenia § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku, preskúmal spor a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu je dôvodný. 4.
1 Civilného sporového poriadku, ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 5.
2 Civilného sporového poriadku ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 6.
b) Civilného sporového poriadku, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 7. V predmetnom spore sa žalobkyňa, ako právny nástupca poškodeného, domáha voči žalovanej, ktorá je poisťovateľom škodcu
zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 8. Najvyšší súd ako prvé posudzoval, či sa vo veci jedná o spor občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej povahy. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vyplatenie sumy poistného plnenia zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, a to z titulu opravy poškodeného vozidla. Základom sporu je teda nárok vyplývajúci zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
zákona č. 381/2001 Z. z. medzi žalovanou ako poisťovňou a škodcom ako poisteným. Keďže základom žalovaného nároku je zmluva o povinnom zmluvnom poistení uzatvorená
zákona č. 381/2001 Z. z., na ktorý sa
2 vzťahujú osobitné predpisy, ktoré odkazujú na Občiansky zákonník, má spor občianskoprávny charakter. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňou je obchodná spoločnosť a ani to, že pôvodná pohľadávka poškodeného bola postúpená na žalobkyňu. Uvedené posúdenie zároveň zodpovedá rozhodovacej praxi, kde najvyšší súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2024 z
b) Civilného sporového poriadku)] najvyšší súd rozhodol tak, že príslušným na prejednanie sporu je Okresný súd Žilina (nakoľko k dopravnej nehode - škodovej udalosti - došlo v súdnom obvode Okresného súdu Žilina). Aj keď žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Námestovo, nič to nemení na skutočnosti, že výslovne požiadala o prejednanie sporu na súde, v ktorého obvode došlo k škodovej udalosti, čo v spore zakladá osobitnú miestnu príslušnosť
b) Civilného sporového poriadku.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.